Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420205466
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420205466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. G., nar.
XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, dieťa rodičov: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., G. XXX/XX, v konaní zastúpená:
Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, zastúpená:
Mgr. Jozef Vida, advokát a N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., I. XXXX/X, v konaní zastúpený:
JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

11P/198/2020-317 zo dňa 1. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach týkajúcich sa určenia
výživného m e n í tak, že:

- otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020, vždy
do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky

- zročné výživné za obdobie od 14. 12. 2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura zaväzuje otca platiť v
splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti
tohto rozsudku

- otec je povinný prispievať na tvorbu úspor mal. J. G., nar. XX. XX. XXXX sumou 100 eur mesačne od
14. 12. 2020 vždy do 15. dňa v mesiaci na účet maloletého, ktorý je matka povinná zriadiť v prospech
maloletéhovpeňažnomústaveSlovenskejrepubliky,pričomidentifikačnéúdajeúčtuanázovpeňažného
ústavu je matka povinná oznámiť otcovi do 10 dní od právoplatnosti rozsudku so zaslaním kópie zmluvy

o zriadení takéhoto účtu

- zročnú sumu určenú na tvorbu úspor za obdobie od 14. 12. 2020 do 31. 07. 2022 vo výške 1958 eur
zaviazal otca platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok, počnúc 5. mesiacom od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Nových Zámkoch (ďalej len „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným rozsudkom
zveril maloletého J. G., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky od 14. 12. 2020 (výrok I.).
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020,
vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky (výrok II.). Rozhodol, že zastupovať maloletédieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia (výrok III.). Zročné výživné za obdobie od 14. 12.
2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura zaviazal otca platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku (výrok IV.). Súd schválil

dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým J. každý párny týždeň v roku,
v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. (výrok V.). Otec je oprávnený maloleté dieťa v
určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté
dieťa matke v mieste bydliska odovzdať (výrok VI.). Matka je povinná maloleté dieťa na tento styk
pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska otcovi odovzdať (výrok VII.). O trovách konania rozhodol

podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1 Zákona o rodine.

1.2. Uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 14. 12. 2020 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do
jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať na platenie výživného sumou 350 eur mesačne od 10.

12. 2020. Ďalej žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka od 17:00
hod. do nedele do 17:00 hod. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu
s otcom dieťaťa, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016. Dieťa vychováva prakticky
od narodenia sama, vypomáhali jej rodičia. Otec sa od narodenia o dieťa zaujímal sporadicky, neplatil
výživné s odôvodnením, že bývajú v jeho byte, na ktorý splácal hypotéku. Výživné začal platiť až keď

sa s dieťaťom odsťahovala do svojho bytu. V súčasnosti na dieťa prispieva sumou 250 eur mesačne,
od leta 2020 len sumou 200 eur. So synom sa stretáva.

1.3. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výživným 350 eur
mesačne, navrhol sumu 200 eur mesačne. S matkou maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku

2016. Uvádzal, že okrem výživného maloletému kupuje pravidelne vetrovku, chodili na nákupy, ak niečo
syn potreboval, naposledy pred Vianocami. Mesačne tak synovi nakupuje za cca 100 eur.

1.4. Kolízny opatrovník navrhol schváliť dohodu rodičov o úprave styku a keďže matka preukázala
výdavky súvisiace so starostlivosťou o dieťa, navrhol otca zaviazať výživným 270 eur mesačne počnúc

dňom podania návrhu.

1.5. Rodiča maloletého dieťaťa v priebehu konania uzatvorili dohodu rodičov o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom, ktorú súd schválil. Na pojednávaní dňa 01. 10. 2021 sa účastníci vzdali práva na
podanie odvolania v časti zverenia do osobnej starostlivosti, zastupovania, správy majetku maloletého

dieťaťa, s výnimkou v časti výživného a zročného výživného. Súd preto v zmysle § 221 Civilného
sporového poriadku, tieto časti rozsudku neodôvodňoval.

1.6. Pri určení výživného súd mal preukázané, že matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s
priemerným mesačným netto zárobkom 770,50 eura, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške

25,50 eura mesačne. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem je
1.740,80 eura. Obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletý v súčasnej dobe navštevuje 5.
ročník základnej školy, jeho mesačné výdavky matka vyčíslila sumou 150 eur za stravu, oblečenie 50
eur, hygienické potreby 20 eur, školské potreby 30 eur, vitamíny 10 eur, náklady na dochádzku do školy
50 eur, telefón 10 eur, družina 12 eur, vreckové 20 eur, mliečny automat 10 eur, zdravotná starostlivosť,

okuliare 10 eur, voľnočasové aktivity a krúžky 20 eur, alikvotná časť na bývanie 100 eur, celkovo 492
eur mesačne. Z výpovedí oboch rodičov a predložených dokladov mal súd preukázané, že matka býva s
maloletým v byte v osobnom vlastníctve. Jej náklady na bývanie sú 200 eur mesačne. Spláca hypotéku.
Otec maloletého býva sám v byte v osobnom vlastníctve, náklady na bývanie sú 110 eur mesačne.
Vlastní rozostavaný rodinný dom v okrese N. Zo správy ČSOB banky mal súd preukázané, že podľa

znaleckého posudku, ktorý bol predložený banke, na stanovenie všeobecnej hodnoty rozostaveného
rodinnéhodomuzaúčelomzápisustavby,prevoduazriadeniazáložnéhoprávajehodnotanehnuteľnosti
61.500 eur. Otec spláca spolu so svojou priateľkou dve hypotéky, má aj tretiu a spotrebiteľský úver.
Jeho priateľka je živnostníčka v oblasti hypotekárneho poradenstva.

1.7. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo
schopností a možností oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca určil sumou 250 eur mesačne, od
14. 12. 2020, kedy si matka podala návrh na úpravu práv a povinností. Odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ktoré vyčíslila matka, súd považoval za primerané veku a otec ich nenamietal. Podľa názorusúdu otec môže sumou 250 eur mesačne prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa vzhľadom
na svoje zárobkové možnosti a schopnosti. Aj po zaplatení výživného 250 eur zostane otcovi z jeho
priemerného mesačného zárobku 1.740 eur suma vyššia ako je životné minimum jednej plnoletej

osoby podľa Zákona o životnom minime aktuálne vo výške 218,06 eura mesačne, a teda dostatok
finančných prostriedkov na pokrytie jeho výdavkov bez toho, aby ohrozil svoju životnú úroveň. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane splátok úverov a dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom riadne stretáva.
Jeho príjem je však podstatne vyšší ako príjem matky, teda aj miera prispievania na dieťa bude z jeho

strany vyššia. Matka zabezpečuje okrem finančných prostriedkov na dieťa aj jeho osobnú starostlivosť.
Takto určené výživné, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorá bude zabezpečovať
aj naďalej maloletému osobnú starostlivosť, spolu s rodinnými prídavkami, budú dostatočne pokrývať
všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a odráža aj životnú úroveň rodičov. Súd neuložil otcovi
platiťvýživnénatvorbuúspor,pretožetvorbaúspornebolaničímpreukázanáamaloletédieťavsúčasnej
dobe potrebuje skôr spotrebné výživné ako úspory.

1.8. Určením výživného od 14. 12. 2020, t. j. od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na výživnom
za obdobie od 14. 12. 2020 do 30. 09. 2021 vo výške 395,08 eura (145,08 eura za mesiac december
2020 + 9 mesiacov x 250 eur mínus 2.000 eur, čo otec zaplatil). Ten súd povolil otcovi splácať v
splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok.

Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v splátkach, pretože jeho príjem a ani majetkové pomery mu
neumožňujú nedoplatok výživného zaplatiť naraz a určená výška splátok na jednej strane zabezpečí
dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží
výdavky otca neprimeraným spôsobom.

2.Vzákonnejlehotepodaliprotivýrokurozsudkuourčenívyživovacejpovinnostiodvolanieobajarodičia.
Matka navrhla rozsudok zmeniť a zaviazať otca výživným v sume 350 eur mesačne s poukazom na
jeho príjem 1.740 eur netto a jej príjem 770 mesačne, ako aj na celkové mesačné náklady maloletého
dieťaťa vo výške 492 eur. Príjem otca je 2,5 krát vyšší ako jej príjem, preto má za to, že vzhľadom aj
na výdavky maloletého je ňou požadovaná suma primeraná. Listinnými dôkazmi súd neprihliadol, že by

dieťa chcelo navštevovať krúžok stolného tenisu, ktorý stojí 300 eur ročne, chce študovať anglický a
ruskýjazykvjazykovejškole,kdesúrovnakéfinančnévýdavky.Vsúčasnostinavštevujestolnýtenis,kde
platí 30 eur, kurz anglického jazyka, kde platí polročne 56 eur a na týchto výdavkoch sa otec nepodieľa.
Aj pri zohľadnení výdavkov vo výške 492 eur a sumu 250 eur nepovažuje za primeranú. Otec má jednu
vyživovaciu povinnosť, po odpočítaní výživného ňou požadovaného, mu zostane suma 1.390 eur a

nebude ohrozená jeho výživa.

3. Otec odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, porušením práva na spravodlivý proces
a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Uviedol, že určenie výšky výživného nie je riadne odôvodnené
a je založené na nesprávnej aplikácii procesných ustanovení. Súd len všeobecne konštatoval,

že výška zodpovedá kritériám zákona bez uvedenia spojitosti na okolnosti konkrétneho prípadu a
konkrétne odôvodnené výdavky na strane maloletého. Nie je uvedené, na aké odôvodnené potreby súd
prihliadol.Nevychádzalzkonkrétnychvýdavkov,alenesprávnympostupomurčilnajprvvšeobecnesumu
výživného bez súvislosti na konkrétne výdavky, odôvodnené potreby maloletého, majetkové pomery
rodičov a nevysporiadal sa s výdavkami matky a jej voľnými finančnými prostriedkami. Určená výška

výživného je podľa neho neprimerane vysoká a nekopíruje oprávnené potreby maloletej osoby, keď
výdavkymaloletéhovyčíslenématkousú392eur,keďsúdnesprávnedonichzaradilajmatkouuvádzanú
alikvotnú časť nákladov na bývanie a súčasne na jej strane zohľadnil celú sumu týchto nákladov.
Súd sa nevysporiadal ani s finančnými prostriedkami, s ktorými matka preukázateľne disponuje. Jej
tvrdenie, že nemá finančné prostriedky na rôzne časové aktivity syna nie je pravdivé. Bolo preukázané,

že disponuje finančnými prostriedkami v značnej výške na bankovom konte, s čím sa súd nevysporiadal.
Súd nekriticky hodnotil jeho majetkové pomery a nezohľadnil jeho mesačné výdavky vo vzťahu k
majetkovýmpomerommatky,ktorévýdavkysúvýraznenižšieatedasuma,ktorájejzostanepouhradení
pravidelných mesačných výdavkov je vyššia, akou sumou disponuje on. Z uvedených dôvodov navrhol
rozsudok zmeniť a zaviazať ho výživným sumou 200 eur mesačne od 14. 12. 2020. V doplnení odvolania

poukázal na ich mimosúdnu komunikáciu, kde sa dohodli na výške výživného 250 eur mesačne, ktorú
predložil s oznámením o prevzatí zastupovania jeho právnym zástupcom.4.Otecvpísomnomvyjadreníkodvolaniumatkyzotrvalnadôvodochanávrhusvojhoodvolania.Výživné
určené súdom považoval za neprimerane vysoké.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov zotrval na svojich vyjadreniach;
konštatoval, že náklady na maloleté dieťa súvisiace s jeho mimoškolskými aktivitami, krúžkami,
doučovaniami majú rodičia prekonzultovať spolu a zvoliť ich realizáciu podľa svojich finančných
možností a poukázal na svoju záverečnú reč, v ktorej navrhol otca zaviazať na platenie výživného v
sume 270 eur mesačne.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a odvolacom
petite. Uviedla, že od rozhodnutia súdu sa otec o dieťa nezaujíma, nestretáva sa s ním, hoci ona sa
ho snaží kontaktovať aj formou sms. Nie je pravdou, že súd neuviedol v súvislosti konkrétne výdavky
týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa. Tieto sú uvedené v bode 20. rozsudku. Naopak vytýkala, že
do týchto výdavkov súd nezahrnul všetky výdavky. Nie je zrejmé, prečo si otec myslí, že tam netreba

zarátať napr. alikvotnú časť nákladov na bývanie. Bežná rozhodovacia prax súdov by mala byť v určení
výživného v rozsahu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča. Otec navyše súdom určené výživné 250 eur
neplatí načas, hoci má príjem na účte už 5. alebo 6. deň v mesiaci. Okrem toho neudržiava so synom
žiaden styk, nielen súdom určený, ale ona by bola rada, keby sa spolu stretávali a vytvoril si s ním
normálny vzťah, napr. by ho zobral na dovolenku a pod. Podľa jej názoru sa nesnaží si s dieťaťom

vzťah vybudovať a vzhľadom na to, že syn býva v novom prostredí a otec sa správa nielen voči nej
ale aj dieťaťu tak, ako by bol v službe na pracovisku z pozície nadriadeného. Nesúhlasí s tvrdením, že
súd nekriticky hodnotil jeho majetkové pomery a nezohľadnil jeho celkové mesačné výdavky, pretože
vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na záver uviedla, že navštevuje
s dieťaťom detského psychológa, otec sa o tento problém nezaujíma. Finančné prostriedky na účte

vysvetlila súdu a preukázala, že nepatria jej, ale starému otcovi dieťaťa.

7. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a
odvolacích dôvodoch. Kolízny opatrovník zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k odvolaniu oboch
rodičov.

8. Otec v replike na vyjadrenie matky uviedol, že jej argumentáciu vo veci percentuálneho pomeru
výživného príjmu považuje za irelevantnú, pretože výživné nemá byť matematickým vyjadrením časti
príjmu jedného z rodičov, ale má byť vyjadrením pomerného podieľania sa rodiča na výžive dieťaťa. V
ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach. V replike poukázal na priebeh konania a na rozsudok, ktorým

rozhodol o návrhu matky a pridržiaval sa svojho vyjadrenia podaného k odvolaniu oboch rodičov.

9. Rovnako tak matka v replike zotrvala na svojich vyjadreniach. Vo vyjadrení k vyjadreniu otca
zotrvala. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky prenáša zodpovednosť na ňu. V tomto smere
nevyhodnotil žiadne skutočnosti. Ďalej nesprávne a v rozpore s § 75 ods. 1 postupoval pri určení

výživného, podľa ktorého mal postupovať metódou indukcie, t. j. od individuálneho k všeobecnému, teda
zisťovať odôvodnené potreby dieťaťa.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a po zistení, že spĺňa

náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie otca a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie sa začalo na základe návrhu matky, ktorým sa

domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, otca žiadala zaviazať k plateniu
výživného sumou 350 eur mesačne od 10. 12. 2020 a domáhala sa tiež úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom. Dieťa pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti do
roku 2016. Dieťa prakticky od narodenia vychovávala sama s pomocou svojich rodičov, otec sa o dieťa
zaujímal sporadicky, neplatil výživné, do leta 2020 prispieval na výživné sumou 250, odvtedy už len

sumou 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v časti zverenia maloletého J. do jej
osobnej starostlivosti a v časti určenia výživného rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého sumou 250 eur mesačne od 14. 12. 2020 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám
matky, zároveň určil zročné výživné, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur spolu s bežnýmvýživným. Okrem toho schválil dohodu rodičov o úprave styku. Nakoľko odvolanie podali rodičia len
do výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti otca, s ktorým výrokom súvisí aj výrok o zročnom
výživnomatrováchkonania,ostatnévýrokyrozsudkupreabsenciuodvolanianadobudliprávoplatnosť.Z

uvedených dôvodov preto odvolací súd podrobil prieskumu správnosť výroku o určení výšky vyživovacej
povinnostiotca atovkontexteodvolacíchdôvodovobochprocesnýchstrán, keďmatkažiadalazaviazať
otca prispievať na výživu maloletého syna sumou 350 eur mesačne a otec sumou 200 eur mesačne.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v
akom túto dieťaťu každý z rodičov poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť

rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť,
či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia budú vzhľadom na vyššie
uvedenékritériáplniťsvojuvyživovaciupovinnosťvočioprávnenémudieťaťuvrozsahuzodpovedajúcom
potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho
rodičov musí byť približne rovnaká. Ak má rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, vyššiu
životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí na rozsahu vyživovacej povinnosti. Spravidla súd zaviaže
toho rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej
domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie

sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale aj jeho reálne zárobkové možnosti. Za súčasnej
právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri
splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.

18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie

uvedené zákonné aspekty pri určení výšky bežného výživného na maloleté dieťa, keď vychádzal z
vyhodnotenia dokazovania, ktoré spočívalo v zistení reálnych príjmov oboch rodičov a dosiahla
ich priemerný mesačný netto príjem 770 eur, poberá rodinné prídavky 25,47 eura mesačne, býva s
dieťaťom v byte v osobnom vlastníctve, ktorý nadobudla z úveru a spláca hypotéku 137 eur mesačne,
náklady na bývanie má 200 eur, na životné poistenie 25,47 eura, vlastní cca 20 ročné motorové

vozidlo značky Citroen. Otec má príjem 1.740 eur netto mesačne, býva v byte v osobnom vlastníctve,
vlastní rozostavaný rodinný dom, na výstavbu ktorého si zobral hypotekárne úvery v štyroch peňažných
ústavoch, v OTP banke vo výške 170.000 eur vo VÚB banke vo výške 88.000 eur spolu s E. T., v PSS
vo výške 16.500 eur a Prima banke vo výške 72.698 eur. Náklady maloletého podľa vyčíslenia matky
ustálil vo výške 492 eur, keď v nich zohľadnil aj alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 100 eur.

19. Reagujúc na odvolacie námietky matky o nízkej sume výživného určeného súdom s prihliadnutím na
príjem otca sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že aktuálny príjem otca a jeho majetkové pomery
umožňujú, aby prispieval na výživu syna vyššou, ako súdom prvej inštancie určenou sumou výživného.Matka už v podanom návrhu požadovala zaviazať otca prispievať aj na tvorbu úspor dieťaťa v prípade,
že otec bude mať adekvátny príjem na tvorbu úspor. Odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či zaviazať otca
prispievať na výživu syna zvýšeným výživným formou pravidelných mesačných splátok alebo formou

tvorby úspor sa priklonil k druhej alternatíve. Vzal do úvahy jednak skutočnosť, že celkové náklady
dieťaťa vyčíslené matkou je potrebné znížiť o sumu 100 eur, ktorú súd prvej inštancie nesprávne zahrnul
do nákladov dieťaťa tvorené nákladmi na bývanie. Tieto náklady nie sú nákladmi dieťaťa, sú nákladmi
matky, preto ich nemožno riešiť a posudzovať ako náklady na výživné. Po odrátaní tejto čiastky potom
náklady dieťaťa vyčíslené matkou sú vo výške 392 eur a sú hradené výživným zo strany otca vo výške

250 eur a rodinnými prídavkami v sume 25,47 eura; čiastka, na ktorej sa bude zo svojho príjmu podieľať
matka maloletého je 117 eur mesačne. Uvedenú sumu je podľa názoru odvolacieho súdu matka
schopná uhrádzať zo svojho príjmu, pričom táto nižšia suma (oproti sume výživného určenej otcovi)
zohľadňuje jej osobnú starostlivosť o maloletého J..

20. Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za

odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktoré je určené na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

21. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem týchto pravidelných výdavkov náklady na výchovu
dieťaťa uhrádzala matka aj jednorazovo, napríklad kúpu počítača a tlačiarne, bicyklu, telefónu, ktoré
výdavky v súčasnej dobe považuje odvolací súd za opodstatnené a reálne. Keďže výška výživného na
spotrebné náklady dieťaťa je limitovaná skutočnými a preukázanými potrebami dieťaťa (napríklad, ak

by povinný rodič zarábal aj 10.000 eur mesačne a náklady dieťaťa sú iba 1.000 eur, nemožno
určiť takémuto rodičovi povinnosť platiť výživné určené na spotrebné náklady dieťaťa vo výške vyššej
ako sú tieto náklady skutočne preukázané a potrebné), odvolací súd na úhradu týchto jednorazových
mimoriadnych výdavkov dieťaťa určil otcovi povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor vo výške 100 eur
mesačne. Pri určení výšky sumy výživného na tvorbu úspor vychádzal z príjmu otca 1.740 eur mesačne

a jeho majetkových pomerov, do ktorých zahrnul hodnotu rozostavaného rodinného domu vo výške
ustálenej súdom prvej inštancie 61.500 eur. K nákladom na splátky hypoték, ktoré otec vyčíslil sumou
456 eur mesačne považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že otec tieto hypotéky
bral v roku 2020, ako vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, teda v čase, keď vedel, že má
vyživovaciu povinnosť voči synovi a musel predpokladať, že náklady spojené s jeho výchovou a výživou

sa budú s jeho pribúdajúcim vekom zvyšovať. Okrem toho, keďže býva v byte v osobnom vlastníctve,
teda má zabezpečené bývanie, nie je možné tieto náklady považovať za nevyhnutné, pretože stavbou
rodinného domu sleduje cieľ zvýšiť svoj komfort bývania a tým aj svoju životnú úroveň. Navyše, ako
správne konštatoval súd prvej inštancie, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane
splátok úverov. Ak otec zo svojho príjmu 1.740 eur zaplatí na výživné celkovo sumu 350 eur, zostane

mu ešte suma 1.390 eur, čo je o 1.146,58 eura mesačne viac, ako činí jeho životné minimum podľa
zákona 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum
na jednu plnoletú fyzickú osobu je od 01. 07. 2022 suma 234,42 eura mesačne. Námietku týkajúca
sa úspor matky odvolací nevzhliadol dôvodnou, pretože ako vyplýva z výpisov z účtov, zostatky sa
pohybovali priemerne vo výške 1.000 eur, ktorá suma nie je v takej výške, aby mala dopad na výšku

vyživovacej povinnosti otca. Je to čiastka, z ktorej musí matka hradiť nevyhnuté výdavky nielen na syna,
ale aj na domácnosť a svoje potreby.

22. Určením povinnosti platiť sumu 100 eur mesačne na tvorbu úspor mal. J. od podania návrhu vznikol
otcovi dlh za obdobie od 14. 12. 2020 do 31. 07. 2022 (splatnosť splátky je 15. dňa v mesiaci) v sume

1.958 eur. Túto sumu súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v sume 100 eur mesačne,
počnúc 5. mesiacom od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy by mal mať splatené zaostalé bežné
výživné, na ktorom má dlh 395,08 eura.

23. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v časti určenia vyživovacej povinnosti otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, i keď výrok
o určení bežného a zaostalého výživného nezmenil, ale zmena rozsudku sa týka uloženia povinnosti
otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, ktorý nárok je nárokom na výživné.24. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).