Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617207598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617207598.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkýň: 1/ H. E., R. D.

XXX, 2/ O. A., R. T. XXX, 3/ G. L., R. Q. X, I., právne zastúpené Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci,
s.r.o, so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1/ C.U. Q., R. C. XXX/X, I., 2/ O.
Q., R. D. XXX, právne zastúpení JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie
13, Spišská Nová Ves, o zaplatenie dedičských podielov

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 131,- Eur s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 11.4.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu podanú voči žalovanému 1 zamieta.

III. Žalobu voči žalovanému 2. súd zamieta v celom rozsahu.

IV. Žalobkyňa v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %.

V. Žalovaný v 1. rade má voči žalobkyni v 1. a v 3 rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

VI. Žalovaný v 2. rade má voči žalobkyni v 1. , 2. a v 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

VII. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. až 3. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.3.2017 domáhali od
žalovaných v 1.a 2.rade vyplatenia ich dedičských podielovtak, aby žalovaný v 1. rade zaplatil žalobkyni

v 1. rade sumu 500,- Eur, žalobkyni v 2. rade sumu 200,- Eur a žalobkyni v 3. rade sumu 1 000,-
Eur a žalovaný v 2. rade aby bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 500,- Eur, žalobkyni v
2. rade sumu 100,- Eur a žalobkyni v 3. rade sumu 1 000,- Eur. Zároveň požadovali úhradu úrokov z
omeškania z jednotlivých súm a náhradu trov konania. V žalobe uviedli, že na základe dohody dedičov
uvedenej v osvedčení o dedičstve D XX/XX, 6D U. XX/XX zo 7.9.2001 v dedičskej veci po nebohej
L. Q. žalovaný v 1. rade nadobudol v celosti vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie T. s povinnosťou v prípade odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku

zodpovedajúcu ich podielu. Žalovaný v 2. rade v dedičskom konaní nadobudol nehnuteľnosti zapísané
na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX katastrálne územie T. a nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. s povinnosťou v prípade odpredaja vyplatiť ustupujúcim
dedičom čiastku zodpovedajúcu ich podielu. Žalovaný v 2. rade ďalej nadobudol 86 ks cenných papierovtaktiež s povinnosťou v prípade odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu ich
podielu. K predaju dedičstva žalovanými došlo, avšak títo splnili svoju povinnosť výplaty ostatných
dedičov len čiastočne a to tak, že žalovaný v 1. rade uhradil žalobkyni v 1. a 3. rade len sumu 50,- Eur

a žalovaný v 2. rade uhradil žalobkyniam v 1. až 3. rade sumu 246,- Eur.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.5.2017 uviedli,
že dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená Zmluva o nájme pozemku medzi spoločnosťou Globtel GSM, a.s.
a nebohou L. Q., ktorá následne dňa 5.10.2001 bola zmenená v časti prenajímateľa na C. Q.. Na

predmetnom pozemku sa nachádza vysielač, na výstavbu ktorého dala súhlas ešte L. Q.. V dňoch
11.4.2006, 5.3.2012 a 24.4.2013 došlo k čiastočným odpredajom nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. za dohodnuté kúpne ceny 20 000,- Sk, 1,- Euro a 250,-
Eur. Vyplatenie dedičského podielu potvrdil každý z dedičov svojim podpisom. V prípade posledného
odpredaja nebol vyplatený dedičský podiel žalobkyni v 2. rade z dôvodu, že potom čo sa zhoršila jej
životná situácia následkom jej dlhov, žije v rodinnom dome po rodičoch, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXX katastrálne územie T.. Žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2011
odpredal nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 1 723,- Eur. Každému z dedičov vznikol nárok na
vyplatenie dedičského podielu vo výške 246,- Eur, čo potvrdili svojimi podpismi. Výnosy z cenných
papierov každoročne žalovaný v 2. rade delí medzi všetkých dedičov, čo každý potvrdzuje svojim
podpisom. Výnos rozdeľuje medzi dedičov, hoci to nie je jeho povinnosťou. Osvedčenie o dedičstve mu

ukladá povinnosť rozdeliť výťažok v prípade ich predaja, nie každoročný výťažok. Obaja po celé roky
vyplácali svojim súrodencom aj výťažky z prenájmu nehnuteľnosti a z cenných papierov, hoci k tomu
neboli žiadnym spôsobom zaviazaní. Navrhli preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. V replike doručenej súdu dňa 2.6.2017 žalobkyne uviedli, že vzhľadom na disproporciu kúpnej

ceny a hodnoty nehnuteľnosti žalovaní simulovali kúpne zmluvy a disimulovaným právnym úkonom
boli darovacie zmluvy. Tým obišli povinnosť výplaty dedičských podielov. Žalovaní dedili predmetné
nehnuteľnosti z dôvodu, že sa jednalo o lesné pozemky a ornú pôdu, ktoré nemožno drobiť. Z dohody
dedičov vyplynula ich povinnosť predať nehnuteľnosti za cenu, ktorá sa aspoň približuje riadnej trhovej
cene. Dve zmluvy tomu nezodpovedajú a povinnosť žalovaných k výplate podielov obchádzajú. Žalovaní

ich neinformovali o svojich zámeroch predať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia. Žalobkyne sa
nevzdali svojich dedičských nárokov, dohodli len osobitný spôsob vyrovnania, ktorý nastane po predaji
nehnuteľnosti.

4. Vduplikedoručenejsúdudňa7.7.2017žalovaníuviedli,žeonehnuteľnostinemalisúrodencizáujem.

O kúpu pozemkov nebol dlhodobo žiaden záujemca. Žalovaný v 1. rade následne predal pozemky
za účelom ich využitia. Obaja žalovaní si plnili svoje povinnosti voči súrodencom a to dokonca nad
rámec. Na ich strane nevznikol žiadny majetkový prospech. Naopak žalobkyne celé roky od nich poberali
výťažky z prenájmu, na ktoré nemali nárok.

5. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyne v 1. a 3. rade, žalovaných, svedkov, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. D XX/XX, 6Dnot XX/XX, správou Okresného
úradu, katastrálny odbor I. z 12.5.2017, kúpnymi zmluvami zo dňa 24.4.2013, 20.12.2011, 2.3.2012,
11.4.2006, čestnými vyhláseniami, nájomnou zmluvou zo dňa 11.3.1999, listami vlastníctva, a zistil tento
nasledovne:

6. Dedičské konanie po právnej predchodkyni strán sporu nebohej L. Q., rodenej G., zomrelej
XX.XX.XXXX bolo ukončené Osvedčením o dedičstve sp. zn. D 38/01, 6Dnot 55/01 zo dňa 7.9.2001,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2001. Dedičmi v I. dedičskej skupine boli deti nebohej a to Q.
Š., C. Q., O. Q., G. L., K. E., O. A. a právom nebohého syna C. Q. jeho dcéra G. Q.. Čistá hodnota

dedičstva predstavovala 460 707,- Sk. Na základe dohody dedičov dedičstvo a to:
1/ nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T., dom súpisné č. XXX na
parcele č. XXX/X pod B1 v podiele 16/18 nadobudli všetci dedičia rovnodielne, každý v podiele 1/7,
2/nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctve č. XXX (vl. Č. XXX), katastrálne územie T., parcela č. XXX/X
zastavaná plocha o výmere XXX m2 pod B1 v celosti nadobudol C. Q. v celosti, s povinnosťou v prípade

odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu ich dedičským podielom,
3/ nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctve č. XXX (vl. Č. XXX), katastrálne územie T., parcela č. XXX/
X ostatné pozemky v užívaní poľnohospodárskej organizácie pod B1 v celosti nadobudol C. Q. v celosti,s povinnosťou v prípade odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu ich dedičským
podielom,
4/ nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctve č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie T.

a č. XXX katastrálne územie D., nadobudol O. Q. v celosti, s povinnosťou v prípade odpredaja vyplatiť
ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu ich dedičským podielom,
5/86kscennýchpapierovXXXXXXXXXXPoľnohospodárskedružstvoT.nadobudolO.Q.spovinnosťou
v prípade odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu ich dedičským podielom.

7. Podľa správy Okresného úradu I., katastrálny odbor, z nehnuteľnosti nadobudnutých vo vyššie
uvedenom dedičskom konaní
- O. Q. odpredal na poklade kúpnej zmluvy H. XX/XXXX-XXX/XX nehnuteľnosti evidované na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie T.
- C. Q. odpredal na podklade kúpnych zmlúv H. XXX/XXXX-XX/X, H. XXX/XXXX-XX/XX, H. XXX/XXXX-
XX/XX nehnuteľností evidované na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T..

8. Dňa 20.12.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim O. Q. a kupujúcim G.
D., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXX katastrálne územie T. a to
pozemky registra E KN parcely č. XXXX trvale trávne porasty o výmere XXXX m2, č. XXXX orná pôda
o výmere XXXX m2, v podiele 48/180 k celku t.j. výmera parcely č. XXXX je XXX m2 a parcely č. XXXX

je XXX m2. Nehnuteľnosti boli predané za dohodnutú kúpnu cenu 1 723,- Eur.

9. Žalovaný v 1. rade uzatvoril ako predávajúci tri kúpne zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti získaných
vo vyššie uvedenom dedičskom konaní a to:
- dňa 24.4.2013 kúpnu zmluvu s I. E. týkajúcu sa nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXX

katastrálneúzemieT.(okremparcielregistraCč.XXX/XK.XXXX/X)zadohodnutúkúpnucenu250,-Eur,
- dňa 2.3.2012 kúpnu zmluvu s K. R. týkajúcu sa nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie T. a to parcelu registra E KN č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1730 m2, za
dohodnutú kúpnu cenu 1,- Euro,
- dňa 11.4.2006 kúpnu zmluvu s A. N. a B. N. týkajúcu sa nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva

č. XXX katastrálne územie T. a to parcelu č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 1475 m2, za dohodnutú
kúpnu cenu 20 000,- Sk.

10. Žalovaný v 1 rade C. Q., uviedol, že ním zdedené nehnuteľnosti po nebohej L. Q. boli prenajaté
a sestrám vyplácal ich podiel z nájmu pozemkov spoločnosti Globtel. Za nehnuteľnosti, ktoré už predal

vždy im všetko vyplatil. Cenné papiere, ktoré boli predmetom dedenia, nepredával. Parcelu č. XXXX o
výmere 1730 m2 predal v roku 2012 za 1,- Euro keďže sa jednalo o lúku niekde v lese, o ktorú sa nikto
nestaral. Čo sa týka kúpnej zmluvy z roku 2013 v tomto prípade bol oslovený zo strany kupujúceho,
kúpnu cenu navrhol on. Ak by žiadal viac, tieto pozemky by sa nikdy nepredali. Zdedené pozemky majú
veľkú výmeru, avšak sú rozhádzané v rôznych lokalitách. Chcel ich predať, aby sa o to niekto staral.

11. Žalovaný v 2 rade O. Q. uviedol, že od roku 2002 sa vždy staral o urbariát a vždy v januári každého
rokapotom,čozurbariátubolivyplatenépeniaze,ichvyplatilsúrodencomoprotipodpisu.Nehnuteľnosť,
ktorú zdedil predal p. D. z dôvodu, že mal v jej blízkosti garáž. Ide o pozemok pri ceste, zarastený, nik
sa oň nestaral. Po vyplatení kúpnej ceny hneď vyplatil ostatným spoludedičom ich časť z kúpnej ceny.

Iné nehnuteľnosti ani cenné papiere nededil.

12. Žalobkyňa v 1 rade H. E. poukázala na to, že pokiaľ žalovaní predávali nehnuteľnosti, mali ich na to
upozorniť hneď na začiatku. Neurobili tak a o tom, že nehnuteľnosti predali sa dozvedeli až na katastri
asi po dvoch rokoch po ich predaji. Zo strany žalovaného v 1 rade jej z predaja pozemkov bola vyplatená

suma 2900,- Sk a to v roku 2001 resp. 2002. Následne vo februári 2017 jej bola vyplatená suma 50,-
Eur. Zo strany žalovaného v 2. rade bola jej vyplatená suma 246,- Eur a to v mesiaci február 2017.
Žalovaný v 1. rade jej každý rok vyplácal financie z prenájmu nehnuteľnosti spoločnosti Globtel. Z roka
na rok to však bolo menej. Žalovaný v 2. rade jej vyplácal podiely z urbariátu. Taktiež však nemá prehľad
o tom, v akej výške tieto podiely sú vyplácané.

13. Žalobkyňa v 3 rade G. L. sa o tom, že bratia zdedené nehnuteľnosti predali dozvedela len náhodne.
Predali ich bez ich súhlasu. Z predaja zdedených nehnuteľností žalovaný v 1. rade jej zaplatil sumu3900,- Sk, následne až v roku 2016 jej uhradil sumu 50,- Eur. Zo strany žalovaného v 2. rade bola jej
zaplatená suma 246,- Eur a to 11.2.2017.

14. Svedok I. E., ktorý v roku 2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade kúpna zmluvu, uviedol, že pred jej
uzatvorenímsaubezpečil,ženapredmetnýchnehnuteľnostiachneviaznužiadneťarchy,vecnébremená
a nie sú tam ani iné prekážky, ktoré by bránili prevodu týchto nehnuteľností. Kúpna cena bola stanovená
dohodou vo výške 250,- Eur, navrhol ju predávajúci a túto vyplatil predávajúcemu v hotovosti pri podpise
zmluvy. Podľa jeho názoru nehnuteľnosti žalovaný predával, pretože ich neužíval, zrejme nemal k nim

žiaden Pozemky, ktoré nadobudol sú o veľkej výmere, avšak sú rozdrobené a jedná sa o podiely v
rôznych častiach katastrálneho územia.

15. Svedok K. R. uviedol, že za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy to bol on, ktorý ako prvý oslovil
žalovaného v 1. rade z dôvodu, že pozemok chcel kúpiť za účelom chovu divých svíň, keďže na tento
účel bol predmetný pozemok využívaný aj predtým. V čase keď kupoval pozemok ten bol v otrasnom

zanedbanom stave. Pre žalovaného tento pozemok nemal hodnotu, na pozemok nebol riadny prístup
a preto mu povedal, že ho kúpi za čo najnižšiu cenu. Tak došlo ku kúpe za sumu 1,- Euro. Pozemok
sa nachádza na začiatku T. cca 200 m od cesty po prechode cez potok s tým, že v čase keď pozemok
kupoval jednalo sa o močarinu, na pozemku nebol žiaden trávnatý porast, ani stromy, bola to len hlina.
Pozemok nebol ani riadne ohraničený. V jeho okolí nie sú žiadne budovy, sú tam iba lúky, ktoré nie sú

nikým využívané, akurát sa tam pasú kravy z družstva.

16. Dňa 11.3.1999 bola uzatvorená Zmluva o nájme pozemku medzi nájomcom spoločnosťou Globtel
GSM, a.s., Bratislava a prenajímateľkou L. Q.. Predmetom nájmu bola časť pozemkov vo výmere 80
m2 nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX o výmere XXXX m2 v katastrálnom území T. zapísanom na

liste vlastníctva č. XXX. Výška nájomného bola stanovená v sume 8 000,- Sk ročne. Dňa 5.10.2001 bol
uzatvorený Dodatok č. 1 k tejto zmluve, v zmysle ktorého sa právnym nástupcom predmetnej nájomnej
zmluvy stáva syn nebohej L. Q. C. Q..

17. Žalovaní predložili aj prehľad súm vyplatených dedičom po U. L. Q. z nájmu pozemkov a urbariátu.

18. Žalovaný v 1. rade je doposiaľ zapísaný ako výlučný vlastník na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územieT.atoparcelyregistraCč.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere418m2.Znehnuteľnosti
nadobudnutých v dedičskom konaní po nebohej L. Q. žalovaný v 2. rade doposiaľ vlastní nehnuteľnosti
v katastrálnom území T. zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX a v katastrálnom

území D. Č.. XXX.

19. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

23. Podanou žalobou na plnenie si žalobkyne v 1. až 3. rade uplatnili voči žalovaným v 1. a 2.
rade nárok na vyplatenie dedičských podielov po nebohej L.U. Q.. Z vykonaného dokazovania je
zrejme, že žalovaný v 1. rade - C. Q. zdedil po nebohej nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXX v katastrálnom území T. a žalovaný v 2. rade - O. Q. nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. XXX,XXX, XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie T. K. Č.. XXX katastrálne územie D. a cenné papiere
Poľnohospodárskeho družstva T..

24. Obaja žalovaní zdedili uvedené nehnuteľnosti na základe dohody dedičov uzatvorenej v dedičskom
konaní, s povinnosťou v prípade ich odpredaja vyplatiť ustupujúcim dedičom čiastku zodpovedajúcu
ich dedičským podielom. Z uvedenej dohody dedičov v dedičskom konaní tak v prípade predaja
zdedených nehnuteľnosti vznikol žalovaným záväzok plniť ostatným ustupujúcim dedičom a právo
ostatných ustupujúcich dedičov domáhať sa vyplatenia peňažnej hodnoty podľa výšky ich dedičských

podielov. Rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva s poukazom na jeho obsah možno totiž považovať za
obdobu dohody resp. zmluvy, ktorá zakladá majetkové práva jej účastníkov a umožňuje im domáhať sa
svojich práv resp. nárokov, ak sa stanú splatnými.

25. Z dokazovania je zrejme, že z nehnuteľnosti nadobudnutých v dedičskom konaní po nebohej
L. Q., žalovaný v 1. rade predal časť nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne

územie T. (okrem parciel registra KN C č. XXX/X K. XXXX/X) a to na základe troch kúpnych zmlúv.
Podľa predložených kúpnych zmlúv žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosti za dohodnuté kúpne ceny
663,88 Eur (20 000,- Sk), za 1,- Euro a 250,- Eur. Spolu za predané nehnuteľnosti tak získal sumu
914,88 Eur t.j. po zaokrúhlení 915,- Eur. Žalovaný v 2. rade predal nehnuteľnosti nadobudnuté po
nebohej L. Q. zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. za kúpnu cenu 1 723,- Eur. V

konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalovaných boli odpredané ďalšie nehnuteľnosti získané nimi
v predmetnom dedičskom konaní resp. cenné papiere Poľnohospodárskeho družstva T.. Naopak podľa
správy katastrálneho odboru Okresného úradu I. a predložených výpisov z listov vlastníctva, žalovaní
sú naďalej vlastníkmi ostatných zdedených nehnuteľnosti. To, že zo strany žalovaného v 2. rade neboli
predané cenné papiere bolo napokon potvrdené aj zo strany žalobkýň.

26. Po nebohej L. Q. dedilo sedem dedičov v I. zákonnej dedičskej skupine. Na každého z dedičov
tak pripadá podiel 1/7 z dedičstva. Zo sumy 915,- Eur, ktorá bola preukázaná a ktorú získal žalovaný v
1. rade za predaj časti ním zdedených nehnuteľností, pre každého z dedičov pripadá suma 130,71 Eur
(915,- Eur delene sedem) po zaokrúhlení suma 131,- Eur, ktorú mal žalovaný v 1. rade vyplatiť každému

z ustupujúcich dedičov. Zo sumy 1 723,- Eur, ktorú získal žalovaný v 2. rade predajom nehnuteľností,
pre každého z dedičov pripadá suma 246,14 Eur (1 723,- Eur delene sedem) po zaokrúhlení suma 246,-
Eur, ktorú mal žalovaný v 2. rade vyplatiť každému z ustupujúcich dedičov.

27. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vyplatil na základe dohody dedičov titulom

dedičských podielov po nebohej L. Q.:
- žalobkyni 1. sumu 96,26 Eur (2 900,-SK) a 50,- Eur t.j. spolu 146,26 Eur
- žalobkyni 2. nevyplatil žiadnu sumu
- žalobkyni 3. sumu 129,46 Eur (3900,-Sk) a 50 Eur t.j. spolu 179,46 Eur

28. Žalovanýv2.radevyplatilnazákladedohodydedičovtitulomdedičskýchpodielovponebohejL.Q.:
- žalobkyni 1. sumu 246,- Eur
- žalobkyni 2. sumu 246,- Eur
- žalobkyni 3. sumu 246,- Eur.

29. V konaní bola spornou suma, z ktorej žalovaní mali plniť žalobkyniam titulom ich dedičských
podielov. Žalobkyne v konaní poukázali na to, a to hlavne v prípade kúpnych zmlúv uzatvorených medzi
žalovaným v 1. rade a I. E. resp. K. R., že kúpna cena dohodnutá v zmluvách je nízka a tak na zrejmý
úmysel žalovaných poškodiť žalobkyne.

30. V prvom rade sa preto súd zaoberal tým, z akej hodnoty v prípade predaja zdedených nehnuteľností
resp. cenných papierov mali žalovaní povinnosť plniť podľa dohody dedičov a teda či dedičské podiely v
prípade predaja majú byť ustupujúcim dedičom vyplatené vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty dedičstva
v čase jeho prejednania alebo z ceny, ktorú žalovaní získali predajom zdedených nehnuteľnosti resp.
cenných papierov alebo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase ich predaja. V tomto smere dohoda

dedičov nie je jednoznačná. Na uvedenú dohodu o vyporiadaní dedičstva sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia o právnych úkonov § 34 a násl. Občianskeho zákonníka, vrátane citovaného ustanovenia
§ 35 Občianskeho zákoníka. V zmysle tohto ustanovenia je vždy rozhodné jeho jazykové vyjadrenie t.j.to, čo bolo navonok vyjadrené. Zároveň je potrebné vziať do úvahy skutočnú vôľu toho, kto ju vyjadril.
Ak však skutočná vôľa je v rozpore s tým, čo bolo vyjadrené, prednosť má jazykové vyjadrenie.

31. Z rozhodnutia v dedičskom konaní po nebohej L. Q. je nesporné, že dedičia sa dohodli, že žalovaní
v prípade odpredaja zdedených nehnuteľnosti a cenných papierov sú povinní vyplatiť ustupujúcim
dedičom čiastku zodpovedajúcu ich dedičským podielom. Účastníci tejto dohody teda počítali s
možnosťou predaja nehnuteľností a od tejto skutočnosti odvodzovali svoje práva. Z gramatického
výkladu predmetnej dohody vyplýva, že základom pre stanovenie výšky výplaty ustupujúcim dedičom

je výška kúpnej ceny resp. náhrady, ktorú žalovaní získajú v budúcnosti. Z obsahu záväzku žalovaných
nie je možné vyvodiť záver, že žalovaní sa dohodou zaviazali v prípade predaja nehnuteľnosti zaplatiť
ostatným dedičom ich dedičské podiely zo všeobecnej hodnoty dedičstva. Pokiaľ by totiž mal platiť
takýto výklad obsahu záväzku, ten by bol vyjadrený v dohode jednoznačne konkrétnou sumou, keďže
v čase prejednania dedičstva bola všeobecná cena nehnuteľnosti známa resp. dohodnutá dedičmi a
teda dedičom nič nebránilo, aby záväzok žalovaných bol v dedičskom rozhodnutí určený konkrétnou

sumou. Nie je možné ani konštatovať, že obsahom dohody dedičov v dedičskom konaní bolo vyplatenie
dedičských podielov zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase ich predaja. Dohoda neobsahuje ani
takéto určenie resp. označenie výšky náhrady za dedičské podiely a preto takýto výklad by bol v rozpore
s gramatickým výkladom predmetnej dohody, pričom v prípade rozporu výkladu má prednosť jazykové
vyjadrenie dohody.

32. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z toho, že pokiaľ dohoda dedičov neobsahovala konkrétnu
sumu je potrebné vychádzať z toho, že v čase uzavretia dohody táto nebola objektívne známa a hodnota
dedičských podielov tak zodpovedá podielu z kúpnej ceny vyplatenej žalovaným kupujúcimi neskôr t.j.
v čase predaja nehnuteľnosti.

33. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobkýň na doplnenie dokazovania znalcom z odboru
nehnuteľnosti na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase ich predaja žalovanými. V tejto súvislosti
súd tiež poznamenáva, že dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli žalovanými
predané boli zanedbané, nikto z dedičov o tieto neprejavoval záujem, nestaral sa o ne. Žalobkyne v

konaní túto skutočnosť nepopreli a preto ju súd považoval za nespornú.

34. Žalobkyne v konaní namietali hlavne kúpnu cenu nehnuteľností odpredaných žalovaným v 1.
rade. Týmto boli troma kúpnymi zmluvami predané nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie T.. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na tomto liste vlastníctva bola v

dedičskom konaní určená dohodou dedičov v sume 277,50 Eur (8 360,-Sk). Žalovaný v 1. rade predajom
týchto nehnuteľností získal kúpnu cenu spolu vo výške 915,-Eur s tým, že parcela registra KN C č. XXX/
X žalovaným ani predaná nebola. Jedná sa teda o trojnásobne vyššiu sumu, než bola určená všeobecná
cena týchto nehnuteľností všetkými dedičmi po nebohej L.Í. Q..

35. Žalobkyne tvrdili, že vzhľadom na disproporciu kúpnej ceny a hodnoty nehnuteľností v prípade
kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade a I. E. a K. R., účastníci týchto kúpnych
zmlúv simulovali kúpne zmluvy a disimulovanými právnymi úkonmi boli darovacie zmluvy. Simulované
právne úkony sú neplatné z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon.
V takýchto prípadoch platí zastieraný právny úkon, podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon

zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný. V danej veci zo
strany žalobkýň nebolo preukázané, aby zmluvné strany uvedených kúpnych zmlúv len predstierali
uzatvorenie kúpnej zmluvy a aby v skutočnosti ich vôľou bolo uzatvorenie darovacích zmlúv. Uvedené
nevyplýva z výpovede žalovaného v 1. rade, ani výpovedí vypočutých svedkov. Pokiaľ sa aj žalovaný

v 1. rade vyjadril, že lúku, ktorú predal K. R., chcel pôvodne darovať, toto jeho tvrdenie ešte samo
o sebe neznamená, že v konečnom dôsledku nebolo jeho vôľou pozemok predať. Vyplýva to z jeho
ďalších vyjadrení týkajúcich sa stavu pozemku a skutočnosti, že oň nemal nikto záujem. To, že by
sa v prípade uvedených zmlúv malo jednať o simulované právne úkony by nebolo preukázané ani
žalobkyňami navrhovaným doplnením dokazovania znalcom z odboru ocenenia nehnuteľnosti. Pokiaľ

by aj bol zistený rozdiel skutočnej všeobecnej hodnoty predaných nehnuteľností s dohodnutými kúpnymi
cenami, uvedené nemá vplyv na posúdenie vôle zmluvných strán. Okrem toho len samotné zistenie
neprimerane nízkej kúpnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami v kúpnych zmluvách, samo osobe ešte
nespôsobuje neplatnosť daných právnych úkonov.36. Ďalej je potrebné uviesť, že z dohody dedičov žalovaným v 1. a 2. rade nevyplýva povinnosť
v prípade predaja zdedených nehnuteľností informovať ešte pred ich predajom ustupujúcich dedičov.

Tiež z dohody nevyplýva zákaz pre žalovaných nehnuteľností prípadne aj darovať. Na posúdenie
a rozhodovanie v danej veci nemá vplyv skutočnosť, že žalovaní vyplácali žalobkyniam nájomné z
nehnuteľností, keďže uvedené taktiež nebolo predmetom dohody dedičov v dedičskom konaní. V
konečnom dôsledku, pokiaľ sa týka žalovaného v 2. rade, žalobkyne ani nenamietali neprimeranosť
dohodnutej kúpnej ceny v zmluve, ktorú žalovaný uzatvoril a ktorou odpredal zdedené nehnuteľností.

37. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd vychádzal pri rozhodovaní z hodnoty dedičských
podielov podľa kúpnych cien, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade získali predajom nehnuteľností. Žalovaný
v 1. rade mal vyplatiť za predané nehnuteľnosti každej zo žalobkýň sumu 131,- Eur. Žalobkyni v 1.
rade už uhradil z predaja sumu 146,20 Eur a žalovanej v 3. rade sumu 179,-Eur. Žalobkyni v 2. rade
doposiaľ neuhradil žiadnu sumu zdôvodňujúc to tým, že užíva nehnuteľnosť, ktorú v dedičskom konaní

nezískala. Táto skutočnosť však nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť aj žalobkyni v 2. rade
jej dedičský podiel z predaných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný v 1. rade zaviazaný
zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 131,- Eur. Žalovaný v 2. rade mal vyplatiť každej zo žalobkýň titulom
dedičských podielov z predaných nehnuteľností sumu 246,- Eur. Uvedená suma z jeho strany bola už
žalobkyniam vyplatená a preto voči žalovanému v 2. rade bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Úroky z omeškania boli priznané žalobkyni v 2. rade v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol priznaný od 11.4.2017 t.j. odo dňa nasledujúceho
po prevzatí žaloby žalovaným v 1. rade. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne
nariadenie č. 87/1995 Zb..
40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa
citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa v 2. rade sa žalobou
domáhala od žalovaného v 1. rade zaplatenia istiny vo výške 200,- Eur. Úspech mala čo do istiny vo
výške 131,-Eur, ktorá predstavuje 65,5 % žalovanej istiny, neúspech mala čo do zaplatenia sumy 69,-

Eur, ktorá predstavuje 34,5 % zo žalovanej istiny. Žalobkyňa v 2. rade tak vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade bola úspešná v 31 % (65,5 % mínus 34,5 %). Preto súd zaviazal žalovaného v 1. rade nahradiť
žalobkyni v 2. rade trovy konania v rozsahu 31 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

46. Žalobkyne v 1. a 3. rade neboli v konaní úspešné ani voči jednému zo žalovaných, preto ich súd
v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku zaviazal uhradiť trovy v plnom rozsahu. To isté
platí pokiaľ sa týka žaloby žalobkyne v 2. rade voči žalovanému v 2. rade. Súd v konaní nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajúce či už v pomeroch strán sporu alebo pokiaľ sa týka predmetukonania, pre ktoré by úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V tomto smere je potrebné
poukázať aj na to, že žalovaní vyplácajú žalobkyniam nájomné, vo vzťahu ku ktorému im nebola uložená
v dedičskom konaní žiadna povinnosť. Taktiež o výške trov žalovaných súd rozhodne až po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.