Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010754
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117010754.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2020, v trestnej
veci obžalovaného P. M. pre prečin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa §
259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 6T/14/2017 zo dňa 03.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. M..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných Q. M. a P. M. vinnými z prečinu
skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b)
Tr. zákona, u obžalovaného P. M. spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

- koncom roka 2014 obžalovaný P. M. telefonicky kontaktoval Q. M.E., aby ju požiadal o prepis
spoločnosti Tobistav, s.r.o., so sídlom Fučíkova 438, Giraltovce, na svoju osobu, kde následne Q. M.
preberacím protokolom zo dňa 03.12.2014 prebrala spoločnosť Tobistav, s.r.o., so všetkými dokladmi
aj kompletným účtovníctvom, ktoré za jeho pomoci uskladnila v pivnici na ul. U. XX, F., následne
účtovníctvo po krátkom čase prevzal so súhlasom Q. M. z pivnice na neznáme miesto, za účelom, aby

ním nemohla disponovať a tým Q. M. od 03.12.2014, ako konateľka a osoba zodpovedná za vedenie
účtovníctva spoločnosti VH transport, s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, ul. Klincová 37/B, IČO:
36507971, za zdaňovacie obdobie roka 2014 neviedla riadnym spôsobom účtovníctvo tejto spoločnosti
tak, ako jej to ukladá Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.

Za to obžalovanému P. M. uložil podľa 259 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona

pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovanej Q. M. uložil okresný súd podľa § 259 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia

slobody vo výmere 1roka, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k obžalovanej M. nadobudol
rozsudokokresnéhosúduprávoplatnosťdňa21.05.2019,keďžeobžalovanávzalaspäťpôvodnepodané
odvolanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný P. M. a

to tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste. V písomne podaných dôvodoch odvolania
namietal, že okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil pre rozhodnutie právne rozhodnúskutočnosť a to, že za vedenie účtovníctva je výlučne zodpovedný konateľ obchodnej spoločnosti a
to len za čas výkonu funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, čo vyplýva z príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Obžalovaná M. bola konateľkou spoločnosti Tobistav s.r.o. až odo

dňa 03.12.2014 (tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania - vznik jej funkcie konateľa podľa výpisu
z obchodného registra), a teda až od tohto dátumu jej podľa príslušnej právnej úpravy začala ako
konateľke svedčať zákonná povinnosť konateľa a s tým spojená zodpovednosť za vedenie účtovníctva
spoločnosti Tobistav s.r.o. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodzovať závery, že M. riadne neviedla
účtovníctvo spoločnosti za zdaňovacie obdobie roku 2014, teda počas celého kalendárneho roka 2014,

keďže táto bola konateľkou predmetnej obchodnej spoločnosti len 28 kalendárnych dní kalendárneho
roka 2014. K tomu skutku malo dôjsť dokonca za pomoci obžalovaného P. M.. Je nesporné, že do
03.12.2014 bola za vedenie účtovníctva zodpovedná osoba rozdielna od osoby obžalovanej Q. M. a
preto len svedok M., konateľ spoločnosti Tobistav s.r.o., niesol za čas od 01.01.2014 do 03.12.2014
zodpovednosť za riadne plnenie si zákonných povinností konateľa ohľadne vedenia účtovníctva
spoločnosti Tobistav s.r.o. Neexistovala súbežná zákonná povinnosť M. a obžalovanej M. pre riadne

vedenie účtovníctva spoločnosti Tobistav s.r.o. za rok 2014. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo
dokázané, že preberacím protokolom zo dňa 03.12.2014 uzatvoreným medzi odovzdávajúcimi F..M. a
obžalovanou M. ako preberajúcim došlo k odovzdaniu účtovníctva spoločnosti Tobistav s.r.o. neskôr
premenovanej na spoločnosť s obchodným menom VH TRANSPORT s.r.o.. Vykonaným dokazovaním
bolo takisto preukázané, že na základe preberacieho protokolu zo dňa 15.06.2015 uzavretého medzi

obžalovanouM.akoodovzdávajúcouaT.F.akopreberajúcimsadostaloúčtovníctvospoločnostivrátane
účtovníctva tejto spoločnosti za rok 2014 do držby konateľa S.Á. F. občana Poľskej republiky a to v rámci
účtovníctva spoločnosti Drave company s.r.o. ako aj ostatné doklady všetkých so spoločnosťou Drave
companys.r.o.zlúčenýchspoločností.VzmysleoznačenýchprotokolovmalaobžalovanáM.účtovníctvo
Tobistav s.r.o./VH TRANSPORT s.r.o. v držbe od 03.12.2014 do 15 06.06.2015, a teda z uvedeného

dôvodunebolomožnéuznaťjuvinnouzato,ženeviedlariadnymspôsobomúčtovníctvotejtospoločnosti
za zdaňovacie obdobie roka 2014. Z výpisu z obchodného registra VH TRANSPORT s.r.o. vyplýva, že
táto spoločnosť zanikla zlúčením s právnym nástupcom Drave company s.r.o. Prešov na základe zmluvy
o zlúčení zo dňa 15.04.2015. Povinnosť viesť účtovníctvo spoločnosti Tobistav s.r.o./VH TRANSPORT
s.r.o. zo zákona zaniklo zánikom spoločnosti TOBISTAV s.r.o. To, že sa spoločnosť Drave company s.r.o.

stala univerzálnym právnym nástupcom Tobistav s.r.o./ VH TRANSPORT s.r.o. malo za následok, že
súčasťou účtovníctva Drave company s.r.o. sa zo zákona stalo účtovníctvo VH TRANSPORT s.r.o. ako
právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Súčasťou účtovníctva Drave company
s.r.o. sa stalo nielen účtovníctvo VH TRANSPORT s.r.o. ako to vyplýva z preberacieho protokolu, ale aj
ďalších spoločností zlúčených s Drave company s.r.o. a toto všetko účtovníctvo v stave k 15.06.2015

nesporne prebral S. F. dňa 15.06.2015, o čom vlastnoručne úradne overene podpísal preberací protokol.
Zuvedenéhodôvodusatedanestalskutoktak,akojetentouvedenývobžalobe,aleúčtovníctvoTobistav
s.r.o./ VH TRANSPORT s.r.o. sa dostalo do držby S. F. bytom v Poľskej republike, kedy jeho držba u
obžalovanej M. týmto dňom zanikla. Spoločnosť Drave company zanikla z dôvodu ex offo výmazu zo
dňa 16.05.2018. Pokiaľ z uvedených dôvodov nedošlo u obžalovanej M. k spáchaniu prečinu, tak potom

nemohlo dôjsť k poskytnutiu pomoci k spáchaniu obžalovaného prečinu zo strany obžalovaného M.. Ako
neakceptovateľné označili závery prijaté okresným súdom, ktoré na ujmu neviny P. M. sa označujú za
protiprávnu pomoc pri uskladnení časti účtovníctva spoločnosti Tobistav s.r.o. v pivničných priestoroch
bytového domu na ulici U. Č. XX Q. F.. Niet žiadnej právnej úpravy, ktorá by explicitne ustanovovala
spôsobamiestouskladneniaúčtovnýchdokladov,čonevylučujevyužitiepivničnýchpriestorovpretakéto

účely. O ďalšom právnom osude účtovníctva obžalovaní podali súdu dôkaz a to preberací protokol z
15.06.2015 medzi S. F. a Q. M.. Pokiaľ okresný súd uveril preberaciemu protokolu zo dňa 03.12.2014
medzi odovzdávajúcim M. a obžalovanou M. ako preberajúcou, niet žiadneho zákonného dôvodu
neuveriť pravdivosti rovnakého dôkazu a to preberacieho protokolu zo dňa 15.06.2015 medzi S. F.
ako preberajúcim a Q. M. ako odovzdávajúcou. Na podporu hodnovernosti uvedeného protokolu aj

keď zrejme nad rámec svojich povinností navrhovala obhajoba výsluch svedka S. F., tento návrh na
doplneniedokazovaniaajokresnýsúdprijalarozhodolsahovykonaťtým,žehoopakovanepredvolával,
avšak nakoniec od vykonania tohto dôkazu upustil a v odôvodnení rozsudku označil vykonanie výsluchu
svedka F. za nepotrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci. Tento postup pokladajú za nezákonné
upretie práva obžalovaných na spravodlivý proces, keďže súd mohol a mal vykonať všetky do úvahy

prichádzajúce úkony na zabezpečenie vykonania tohto dôkazu, právnu pomoc do Poľskej republiky
nevynímajúc. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a sám oslobodil
obžalovaného P. M. spod obžaloby prokurátora alternatívne, aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.Krajský súd na podklade odvolania podaného oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej
lehote preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, teda odvolanie vo vzťahu k

obžalovanému P. M., keďže nezistil dôvod pre preskúmanie obžaloby aj vo vzťahu k obžalovanej M.,
nezistil pritom dovolací dôvod, ako aj krajský súd preskúmal správnosť postupu konania, ktoré vydaniu
rozsudku predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď vypočul obžalovaných Q. M. Y. P.
M.,ďalejsvedkaF.M.aprečítallistinnédôkazy.Vsúladesustanovením§240ods.1,3Tr.poriadku,bola

tak obžalovaným, ako aj ich obhajcom, doručená výzva na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov,
pričom boli zároveň poučení o tom, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe
v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Po doručení obžaloby ani výzvy, strany nežiadali vypočuť
ako svedka občana Poľskej republiky, S. F., napriek tomu sa okresný súd opakovane pokúšal tohto na
návrh obhajoby predvolať a vypočuť.

Pokiaľ ide o samotný obsah vykonaných dôkazov obžalovaní popreli spáchanie skutku kladeného im
za vinu obžalobou prokurátora, keď obžalovaný M. uviedol, že on len na žiadosť obžalovanej M., ktorá
prejavilazáujemokúpuobchodnejspoločnosti,sprostredkovalkontaktnasvedkaF.M.,ktorýmalzáujem
o predaj obchodného podielu spoločnosti Tobistav s.r.o. Následne obžalovaný M. priznal, že len na
požiadanie obžalovanej M. tejto, keďže nemala motorové vozidlo, previezol účtovníctvo spoločnosti

Tobistav s.r.o. do miesta bydliska na ulicu U. Q. F. a následne, pri prevode na S. F. zase odviezol na jej
požiadanie účtovníctvo z bytového domu.

Zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora je však obžalovaný M. usvedčovaný
predovšetkým výpoveďou obžalovanej M., ktorá uviedla, že pracovala ako robotníčka v spoločnosti

PENAM s.r.o., mala tri deti, bývala v podnájme, bol to obžalovaný M., ktorý ju telefonicky kontaktoval
niekoľkokrát za účelom prevodu obchodných spoločností, načo ona prišla pred notársky úrad, kde jej
dal obžalovaný M. peniaze na poplatky a doklady, na ktorých bolo potrebné overiť podpisy, myslela si,
že sa zbaví firiem, pretože kvôli firmám chodila dosť po polícii, podpísané a overené doklady doniesla
obžalovanému M. a o niekoľko dní jej obžalovaný M. doniesol domov doklady spoločnosti Tobistav s.r.o.,

ktoré uložili do pivnice a potom pre tie doklady obžalovaný prišiel a previedol spoločnosť na inú osobu.
Obžalovaný M. všetko riadil, nebolo to z jej hlavy, M. poznal jej zlú finančnú situáciu, ona nemala záujem
podnikať, nevedela, v akom stave je spoločnosť Tobistav s.r.o., žiadne účtovníctvo neviedla, nemala
záujem vykonávať podnikateľskú činnosť, všetko robila kvôli odmene vo výške od 20 eur do 100 eur,
ktorú odmenu jej za prepis firiem vyplácal obžalovaný M..

Svedok F. M. uviedol, že od 28.7.2005 do 24.11.2014 bol jediným konateľom spoločnosti Tobistav s.r.o.,
od 25.11.2014 sa stala novou konateľkou spoločnosti Q. M., ktorá ho oslovila telefonicky s tým, že chcela
kúpiť jeho obchodný podiel. V spoločnosti Tobistav s.r.o. bolo zamestnaných okolo 70 zamestnancov,
ktorým on mzdy za mesiace október a november 2014 riadne vyplatil, spoločnosť Tobistav s.r.o. nemala

žiadne dlhy, odvody do Sociálnej poisťovne (ktorá vo veci podala trestné oznámenie) za mesiace október
a november 2014 v sume 14.345,41 eur mala zaplatiť nová konateľka, obžalovaná Q. M.. Dôvodom, pre
ktorý on obchodný podiel predal, bolo to, že nechcel ďalej podnikať, na druhej strane ten istý svedok
vypovedal, že zamestnanci spoločnosti Tobistav s.r.o. prešli do jeho inej obchodnej spoločnosti, teda,
že zrejme ďalej podnikal.

Ani krajský súd neuveril výpovediam obžalovaného M., ktorý uviedol, že svedka M. poznal len z videnia
a len sprostredkoval obžalovanej M. kúpu s.r.o., na druhej strane uvádzal, že M. požičiaval peniaze
na živobytie, ktoré mu dodnes nevrátila, nelogicky potom vyznieva jeho výpoveď pokiaľ tvrdil, že to
bola M.E., ktorá chcela kupovať obchodné spoločnosti, keď na druhej strane samotný obžalovaný M.

uvádzal, že za kúpu obchodnej spoločnosti platí kupujúci a nie že by on platil kupujúcej ako to tvrdí
obžalovaná M.. Nevieryhodne vyznieva aj výpoveď obžalovaného M., keď uviedol, že 3.12.2014 išiel
okolo notárskeho úradu práve v čase, keď tam došlo k podpisu o prevode obchodného podielu a zmene
konateľa spoločnosti Tobistav s.r.o. z predchádzajúceho konateľa F. M. na obžalovanú Q. M.. Aj krajský
súduverilvýpovediobžalovanejM.,ktoráuvádzala,žeprepisyobchodnýchspoločnostíriadilobžalovaný

M., že tento jej dal peniaze aj na zaplatenie notárskych poplatkov, keď je nevieryhodné, aby obžalovaná
M. ako robotníčka v pekárni a matka troch detí mala finančné prostriedky na notárske poplatky, resp.
na nákup obchodných spoločností. Sám obžalovaný M. pritom vypovedal, že o nepriaznivej finančnej
situácii obžalovanej M. vedel.Z listinných dokladov potom plynie, že na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti Tobistav
s.r.o. zo dňa 25.11.2014 bol schválený prevod obchodného podielu na nových spoločníkov a to DELTA

INTERNATIONAL s.r.o., VH consulting s.r.o. a REDACON s.r.o., zároveň došlo k zmene obchodného
mena z pôvodného Tobistav s.r.o. na VH transport s.r.o., bola schválená zmena sídla spoločnosti a
konateľkou sa stala obžalovaná Q. M.. Spoločnosť VH transport s.r.o. zanikla zlúčením, kde právnym
nástupcom je spoločnosť Drave company s.r.o., dňom 15.6.2015 sa novým konateľom stal S. F..

Preberacímprotokolomzodňa3.12.2014odovzdalF.M.preberajúcejQ.M.dokladyspoločnostiTobistav
s.r.o. a to doklady o založení spoločnosti od 28.7.2005, hotovosť v pokladni podľa priloženej uzávierky a
kompletné účtovné doklady. Za zmienku stojí skutočnosť, že aj keď podľa výpovedí všetkých vypočutých
malo dôjsť k odovzdaniu a prebratiu účtovníctva v jeden a ten istý deň, 3.12.2014, podpis F. M. ako
odovzdávajúceho, bol u notára osvedčený dňa 4.12.2014 a podpis preberajúcej Q. M. bol u notára
osvedčený dňa 3.12.2014.

Trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 Tr. zákona
sa dopustí ten, kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o
závažných skutočnostiach vo výkaze, hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo
v iných podkladoch slúžiacich na a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sa sebe alebo inému

neoprávnené výhody, b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené
výhody, c) kontrolu účtovníctva, d) kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho
rozpočtu,zrozpočtuverejnoprávnejinštitúcie,zrozpočtuštátnehofondu,zrozpočtuvyššiehoúzemného
celku alebo rozpočtu obce, e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo
prechode na inú osobu, f) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddĺženie alebo g) zápis do

obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra
podľa osobitného predpisu, za čo sa potrestá odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa § 259 odsek 2 Tr. zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v úmysle uvedenom v odseku
1 a) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo b) podklady uvedené

v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými alebo nevedie.

Povinnosť viesť účtovné doklady vyplýva z osobitného zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, objektom
tohto trestného činu je záujem štátu na vedení a uchovávaní riadneho účtovníctva a ďalších dokladov
slúžiacichkprehľaduohospodáreníamajetkualebokichkontroleanapravdivostizápisovvobchodnom

registri. Adresátom bude spravidla štát, môže sa dotýkať daňovej oblasti, úseku zdravotného alebo
sociálneho poistenia, oblasti pracovnoprávnej, ale nemusí to tak byť vždy, lebo môžu byť nepriamo
dotknutí aj obchodní partneri napríklad pri predstieraní platobnej neschopnosti. Stavom hospodárenia
sa mieni aktuálny stav v podnikaní alebo inej činnosti právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá je podľa
zákona povinná viesť účtovné knihy, zápisy a iné doklady slúžiace k prehľadu o stave hospodárenia a

majetku a k ich kontrole.

Z výpovede obžalovanej Q. M. plynie, že táto neviedla účtovníctvo spoločnosti Tobistav s.r.o. ani jej
nástupníckej spoločnosti, nemala záujem podnikať a skutku sa dopustila kvôli finančnej odmene, ktorú
jej vyplatil obžalovaný P. M.. Je pravdou, že obžalovaná M. neviedla podľa obžaloby účtovníctvo v

mesiaci december 2014, ale podľa jej výpovede ani v roku 2015 až do 27.5.2015 (VH transport, s.r.o.),
nemala prehľad o hospodárení, dlhu minimálne vo vzťahu ku Sociálnej poisťovni, nebola napríklad
vykonaná ročná účtovná závierka, teda ako konateľka spoločnosti neplnila povinnosti uložené jej
zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení. Vykonaným dokazovaním mal krajský súd za
preukázané, že účtovníctvo od obžalovanej prevzal obžalovaný P. M., ktorého pokyny plnila obžalovaná

M. za finančnú odmenu, pretože bola v zlej finančnej situácii a preto považuje krajský súd rozhodnutie
okresného súdu, ktorý uznal obžalovaného M. vinným z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) Tr. zákona vo forme pomoci podľa §
21 ods.1 písm. d) Tr. zákona, za zákonné.

K námietke obžalovaného M., že obžalovaná M. mala povinnosť viesť účtovníctvo až od 03.12.2014, nie
počas celého roka 2014, krajský súd uvádza, že v skutkovej vete rozsudku je jednoznačne uvedené, že
obžalovaná M. neviedla účtovníctvo od 03.12.2014. Aj keď samotná obžalovaná priznala, že účtovníctvo
neviedla vôbec, teda ani ďalej do odovzdania dokladov S. F., tu krajský súd uvádza, že na podkladelen odvolania obžalovaného M., v dôsledku chýbajúceho odvolania prokurátora, nebolo možné kvôli
zásade zákazu reformatio in peius rozšíriť obdobie, po ktoré obžalovaná M. účtovníctvo neviedla až do
skončenia funkcie konateľky.

Ani krajský súd nepovažoval za potrebné dopočuť svedka S. F., keďže ani obžalovanej Q. M., ani
obžalovanému P.G. M. sa nekládlo za vinu, že účtovné doklady spoločnosti Tobistav s.r.o. zničili,
poškodili, urobili neupotrebiteľnými, ale že tieto obžalovaná Q.. M. neviedla, čo samotná obžalovaná M.
počas celého trestného konania priznávala.

Obžalovaný P.. M. priznal, že účtovné doklady doniesol obžalovanej M. po tom, ako sa táto stala
konateľkou spoločnosti Tobistav s.r.o., resp. VH transport s.r.o. a rovnako tak priznal, že bol prítomný
pri ich odovzdávaní S. F..

Keďže obžalovaný M., vychádzajúc z odpisu registra trestov, nebol doposiaľ súdne trestaný, správne

okresný súd vzhliadol v jeho prípade poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že viedol
pred jeho spáchaním riadny život. Výrok o treste považuje krajský súd rovnako za zákonný a správny,
preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.