Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3ECdo/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200702
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v
Nitre, Mlynárce - Štúrova č. 140, IČO: 35 941 472, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martina Granca č. 3, IČO: 52 262 821, proti povinnému
Ing. Y. W., bývajúcemu v I., o vymoženie 4 152,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 6 Er 200/2016, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v

Žiline z 24. októbra 2016 sp.zn. 20 CoE 115/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom sa 27. januára 2016 začalo na návrh

oprávnenej exekučné konanie pod spisovou značkou Ex XXX/XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške
4.152,14 € s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh dôvodila vydaným rozhodcovským rozsudkom
rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, so
sídlom v Hruboňove, Suľany č. 243, IČO: 45 741 905 z 23. septembra 2015 sp.zn. G./XXX/XXXX (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. apríla 2016 č.k. 6
Er 200/2016-25 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej veci nebola riadne uzavretá rozhodcovská zmluva. Táto
mala byť dohodnutá v čl. 6 ods. 6.6. rámcovej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí NZ
č. 051-1491178 (č.l. 6 a nasl.), v nadväznosti na všeobecné podmienky pre prenájom kontajnerov
čl. 6 ods. 6.8. (č.l. 12 a nasl.), ako aj dodatku č. 1 čl. 5 ods. 5.4. (č.l. 10 a nasl.). Z predložených

listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovskú doložku uzavrela oprávnená
so spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Školská č. 1132/5, IČO: 44 982 241
(ďalej len „spoločnosť AGRO SK, s.r.o.“), ktorej konateľom bol povinný (od 1. októbra 2009 do 14. júna
2017). S poukazom na znenie § 3 ods. 1 a § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002
Z.z. (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská zmluva
nebola uzavretá vôbec. Povinný ju totiž neuzavrel vo svojom mene ako fyzická osoba, ale ako konateľ

spoločnosti, ktorý za ňu konal. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie v rozhodcovskom konaní
došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Pri doručovaní zásielky
povinnému do vlastných rúk nebol v danom prípade dodržaný postup v zmysle § 47 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preto nebolo možné považovať
rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Z predloženej
fotokópie zásielky mal súd prvej inštancie preukázané, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného

pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované
doručenie.3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 24. októbra 2016 sp.zn. 20 CoE 115/2016
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne

(§ 387 ods. 1 CSP), s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP)
a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil nasledovné:
3.1. V zmysle § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá
medzioprávnenýmaspoločnosťouAGROSK,s.r.o.byzaväzovalaprávnychnástupcovzmluvnýchstrán
v prípade ak by to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčili, čo nebol tento prípad. V konaní

nebolo preukázané, že by došlo k právnemu nástupníctvu zo strany dlžníka na povinného; že by došlo
k univerzálnej alebo singulárnej sukcesii dlhu podľa základnej zmluvy na tretiu osobu (na povinného).
Nemožno preto konštatovať, že by spoločnosť AGRO SK, s.r.o. ako zmluvná strana mala právneho
nástupcu v osobe povinného, ktorý by bol zaviazaný z rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o aplikáciu
§ 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je podľa názoru odvolacieho súd toto hmotnoprávne
ustanovenie nevyhnutné aplikovať v znení účinnom ku dňu uzavretia konkrétneho hmotnoprávneho

úkonu (k 19. júnu 2014). Opačný výklad by znamenal, že podľa nového právneho predpisu (v znení
účinnom od 1. januára 2015 ako ho aplikoval rozhodcovský súd), by sa retroaktívne posudzovali účinky
právneho úkonu rozhodcovskej doložky, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona č. 336/2014 Z.z., čo je
podľa odvolacieho súdu ústavne neudržateľný právny názor. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola vôbec rozhodcovská zmluva uzavretá, nakoľko táto

bola uzavretá medzi oprávneným a treťou osobou (spoločnosť AGRO SK, s.r.o.) bez toho, aby táto tretia
osoba bola právnym predchodcom povinného.
3.2. V súvislosti s doručovaním rozhodcovského rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol tento
doručovaný povinnému ako konateľovi spoločnosti AGRO SK, s.r.o., bol mu doručovaný ako fyzickej
osobe a nie ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Vzhľadom k tomu bolo potrebné aplikovať § 47 ods.

2 OSP. Na povinného totiž nie je možné hľadieť ako na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorého adresa
miesta jeho podnikania je uvedená v Obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, ako
to vyžaduje § 48 ods. 3 OSP. Nie je možné zamieňať si jeho funkciu konateľa so statusom fyzickej osoby
- podnikateľa, ktorá podniká na základe osobitného oprávnenia, ktoré svedčí priamo tejto fyzickej osobe.
Pokiaľ rozhodcovský súd exekučný titul doručoval doručenkou bez opakovaného doručenia, nenastala

fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP, a preto exekučný titul nebol povinnému doručený, preto nie
je ani formálne vykonateľný.
3.3. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd doplnil, že z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by súd prvej inštancie uvedený spor vyhodnotil ako spor
spotrebiteľský. Neboli tiež interpretované právne normy subjektívne alebo v neprospech oprávneného.

Skutočnosť, že iné súdy povolili exekúcie na štatutárov spoločnosti dlžníkov, nemalo žiaden vplyv
na rozhodnutie v tejto právnej veci, nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, navyše
nebolo zrejmé, že by rozhodnutia týchto súdov boli založené na totožných skutkových okolnostiach.
Skutočnosť, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je rozhodcovský rozsudok (exekučný titul),
bolo pokračovaním rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti AGRO SK,

s.r.o. nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k fyzickej osobe povinného. Rovnako
túto právomoc nezakladá ani tá skutočnosť, že povinný osobne podpísal rozhodcovskú doložku za
spoločnosť AGRO SK, s.r.o., nakoľko tento vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti a nie ako fyzická
osoba.

4. Oprávnená proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z
§ 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a z § 421 ods.
1 písm. a/, c/ CSP.
4.1. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP) videla vo vade zmätočnosti,
ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, toto rozhodnutie považovala za

nedostatočne odôvodnené do tej miery, že je nepreskúmateľné, arbitrárne. Odvolaciemu súdu vytýkala,
že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami, ktoré sú pre posúdenie veci
rozhodujúce.
4.2. Na odôvodnenie prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP uviedla, že
súdy oboch inštancií zároveň pochybili pri právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci

videla v kritike viacerých úvah (argumentov) postupu súdov oboch inštancií, čo viedlo k nesprávnym
právnym záverom o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prejednávanom
prípade.4.3. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla, aby dovolací súd uznesenia oboch súdov nižšej
inštancie buď zrušil (a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), alebo aby zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v celom rozsahu jej

žiadosti.
5. Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom

(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené
v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna

úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

I.

8. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Podľa § 420 písm. f/
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,
3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom
namietanej procesnej vade.
9.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS

251/03).
9.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
9.4. Pokiaľ oprávnená namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok

riadneho odôvodnenia, dovolací súd poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho
súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a
prípustnosťdovolania;nepreskúmateľnosťbolapovažovanálenzavlastnosť(vyjadrujúcustupeňkvality)rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne
rozhodnutie veci.
9.5. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda

nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a

dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
9.6. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd
citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V celom rozsahu sa stotožnil
(§ 387 ods. 2 CSP) s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré nad jeho rámec v zmysle uplatnených

námietok oprávneného v odvolacom konaní doplnil. Vychádzal pritom z riadne zisteného skutkového
stavu vyplývajúceho z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.
Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie oprávnenej, že odvolací súd (súd prvej inštancie) svoje
rozhodnutie neodôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420
písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

dovolateľky.

10. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka nedôvodne namieta existenciu vady
konania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

II.

11. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP.
11.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11.2. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie otázka
skutková). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku

hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v
zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností
uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo
221/2017).

12. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným
v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017,

7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté
rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú
splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolaciehokonania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť
a dôvodnosť dovolania.

13. Dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že ňou podané dovolanie je prípustné podľa § 421 ods.
1 písm. a/ a c/ CSP.
13.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo

na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne
tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017
a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho

súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.
13.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna
otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí
odlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení

dovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho
(procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí
dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná

rozdielne. V rozhodnutí sp.zn. 8 Cdo 78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je
dovolateľ„povinnýdovolacídôvodvymedziťoznačenímrozhodnutídovolaciehosúdu,vktorýchdovolací
súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“.

14. Dovolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoj

rozsudok,avšakanipriprístupekjejdovolaniupodľaobsahutohtoprocesnéhoúkonu(§124ods.1CSP)
nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku mal na mysli v rámci argumentácie, že odvolací súd sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), respektíve ktorá
právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Z dovolania
ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho súdu došlo k prípadnému judikatórnemu

odklonu dovolacieho súdu, ako ani ktoré rozhodnutia dovolacieho súdu považuje v riešení konkrétnej
otázky (nevymedzenej) za rozdielne.

15. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa § 421
ods. 1 písm. a/ a písm. c/ CSP je nedostatočná a ňou uvádzané dovolacie dôvody nie sú v podanom

dovolaní vymedzené spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na to nemohol pristúpiť
k meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

III.

16. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá
náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými
dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

17. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie oprávnenej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP
(v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.