Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. august 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/19/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010036

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8219010036.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou, v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému W. O., D.. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 12.08.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. O. L. Y. C. V. U. Í. G. , D.. XX.XX.XXXX S. N., H. N.
N., A. XXX

sa uznáva v i n n ý m , že

1/ dňa 08.09.2018 vo večerných hodinách na ul. Poštárka v Bardejove bezdôvodne fyzicky napadol M.
W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., X.. A. Č.. XX tak, že ho päsťou ruky udrel do oblasti tváre, následkom
čoho spadol na zem, čím mu spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s
krvácaním z nosa s dobou liečenia spojenú s práceneschopnosťou 10-12 dní,

2/ dňa 15.05.2020 v čase okolo 01.20 hod. v Bardejove na ul. Kpt. Nálepku spoločne s odsúdeným W. H.
vošli cez neuzamknutú bránku na riadne oplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom 405/55,

ktorého majiteľkou je M. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., X.. G.. D. XXX/XX, následne cez neuzamknuté
vchodové dvere sa dostali do samotného domu, kde cez chodbu vošli do obývačky domu, kde boli
prichytení dcérou majiteľky domu L. G. a jej priateľom Ľ. T.Á., pred ktorými sa dali na útek a vonku im
v úteku zabránili Z. G. V. Ľ.Š. G., ktorí sú deťmi majiteľky domu, pričom obžalovaní nespôsobili žiadnu
škodu na majetku,

t e d a

1/ inému úmyselne ublížil na zdraví,

2/ spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného

čím spáchal

1/ prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona2/ prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona

Za to mu súd u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona
a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného W. O. obžalobu pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 08.09.2018 vo
večernýchhodináchnaul.PoštárkavBardejovebezdôvodnefyzickynapadolM.W.G.,D..XX.XX.XXXX,
H. N. N., A. XX tak, že ho päsťou ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho spadol na zem, čím
mu podľa znaleckého posudku spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov
s krvácaním z nosa s dĺžkou liečenia spojená s práceneschopnosťou 10 - 12 dní Vec bola pôvodne

vedená pod sp. zn. 2T/19/2019.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného W. O. aj ďalšiu obžalobu pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť spoločne s už odsúdeným W. H. tak, že dňa 15.05.2020 v

čase okolo 01.20 hod. v Bardejove na ul. Kpt. Nálepku vošli cez neuzamknutú bránku na riadne oplotený
pozemok rodinného domu s popisným číslom 405/55, ktorého majiteľkou je M. G., D.. XX.XX.XXXX, H.
N. N., X.. G.. D. XXX/XX, následne cez neuzamknuté vchodové dvere sa dostali do samotného domu,
kde cez chodbu vošli do obývačky domu, kde boli prichytení dcérou majiteľky domu L. G. a jej priateľom
Ľ. T., pred ktorými sa dali na útek a vonku im v úteku zabránili Z. G. V. Ľ. G., ktorí sú deťmi majiteľky

domu, pričom obžalovaní nespôsobili žiadnu škodu na majetku. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn.
0T/9/2020

Za účelom urýchlenia konania súd spojil obidve veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby na
spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 2T/19/2019.

Súd vo veci pôvode vedenej pod sp. zn. 2T/19/2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W.
O., výsluchom svedkov M. W., A. A., G. O., L. H. V. V. O., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu .

Obžalovaný W. O. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že

je nevinný a ďalej k veci uviedol, že kritického večera sa vracal od svojej sestry, keď stretol poškodeného
M. W., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a ten ho chytil za odev a niečo nezrozumiteľné mu hovoril. On
mu povedal, aby mu dal pokoj a keďže sa chcel od neho dostať, nejakým spôsobom ho udrel do tváre
a po tomto údere poškodený spadol na zem a on išiel domov, pretože mal chorého syna. Ako uviedol,
o zraneniach poškodeného sa dozvedel asi o dva dni, kedy mu ľudia povedali, že poškodený si privolal

záchranku a išiel do nemocnice.

Svedok - poškodený, M. W. uviedol, že kritického dňa bol značne pod vplyvom alkoholu a obžalovaného
stretolnachodníku,chytilhozatričkoakeďžeobžalovanýnechcel,abyhodržalzatričko,takhonechtiac
udrel rukou do tváre a on spadol na zem. Neskôr zavolal záchranku a políciu, pri páde utrpel zlomeninu

nosa a pre opitosť si už viac nepamätá.

Svedkyňa L. H. uviedla, že na presný dátum si už nepamätá, kedy k nej domov prišiel obžalovaný, ktorý
chcel tabletku pre dieťa a keďže tabletku nemala, povedala mu, aby išiel niekde inde a súčasne s ním
išla vonku pred dom, kde videla prichádzať M. W., ktorý prišiel k obžalovanému, začal ho ťahať za tričko,

vulgárne sa vyjadroval, bolo na ňom vidieť, že je opitý a obžalovaný sa bránil tak, že menovanémuhovoril, aby ho za tričko neťahal, ten však nereagoval a keďže obžalovaný chcel odísť, nechtiac udrel
poškodeného do tváre a ten spadol na zem. Ona zobrala obžalovaného a odtiaľ spolu odišli, tak nevie,
čo sa tam dialo ďalej. Svedkyňa uviedla, že na poškodenom si všimla, že je pod vplyvom alkoholu, čo

usúdila z jeho tackavej chôdze a z toho, že na tam prítomných niečo vykrikoval, konflikt mal v ten deň
aj s jej bratom.

Svedok G. O. uviedol, že na presný dátum si nepamätá, ale v tom čase boli vonku a zabávali sa a
nedalo si nevšimnúť, že M. W. je opitý a keď vyšiel vonku obžalovaný, M. W. išiel smerom k nemu niečo

mu dohovoriť, ale obžalovaný sa s ním rozprávať nechcel. W. chytil obžalovaného za tričko a keďže
obžalovaný sa chcel od neho dostať, nechtiac udrel W. a ten spadol na zem. Uviedol, že on na W. žiadne
zranenie nevidel, zobral obžalovaného a odišli. Tiež uviedol, že obžalovaný v ten deň opitý nebol.

Svedok V. O. uviedol, že je susedom M. W., medzi sebou dobre vzťahy nemajú, pretože menovaný v
nadmernom množstve požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa správa neprístojne. Uviedol,

že má vedomosť o konflikte, ku ktorému došlo medzi obžalovaným a poškodeným, pretože pred týmto
konfliktom mal poškodený konflikt aj s ním, keď poškodený mu pod vplyvom alkoholu začal vulgárne
nadávať a to až tak, že privolal policajnú hliadku. Uviedol, že on nebol svedkom konfliktu medzi
obžalovaným a poškodeným, dozvedel sa o tom od svojej sestry a tiež uviedol, že po tomto incidente
videl, ako poškodený na druhý deň išiel do práce.

Svedok A. A. uviedol, že z dôvodu opitosti si na nič nepamätá a nepamätá sa ani nato, či v uvedený
deň bol opitý aj M.U. W.. Súd vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka vykonal dokazovanie
prečítaním svedeckej výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že kritického dňa
požívali alkoholické nápoje spoločne s M. W. a v čase asi o 19,00 hod. sa na ulici stretli s obžalovaným

W. O. a keďže boli obidvaja značne opití, na moment, kedy obžalovaný udrel poškodeného do tváre,
si nepamätá. Keďže M. W. tiekla po údere z nosa krv, zavolal si záchranku a odišiel na ošetrenie
do nemocnice. Uviedol, že na druhý deň sa dozvedel, že M. W. má zlomený nos. Tiež uviedol, že
s obžalovaným sú kamaráti a preto nevie, čo ho tak nahnevalo. Za účelom odstránenia rozporov vo
svojich výpovediach svedok uviedol, že nevie, či obsah prečítanej výpovede je pravdivý z dôvodu

svojej opitosti. Podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr.
Martina Kováča, poškodený M. W. kritického dňa utrpel zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov
s krvácaním z nosa, ktoré zranenie bolo spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche,
ktorý pôsobil na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať pri jednom údere do
nosa poškodeného zatvorenou dlaňou, spôsobenom druhou osobou. Doba liečenia spojená s PN môže

byť 10-12 dní, čo zodpovedá charakteru liečby poškodeného. Poškodený nebol odkázaný na pomoc
druhej osoby, bol obmedzovaný sťaženým dýchaním cez nos a bolesťami v mieste poranenia, počas
liečby s klesajúcou intenzitou. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o poranenie stredne ťažké, vyžadujúce
špecifickú otorinolaryngologickú liečbu spojenú s užívaním liekov na tlmenie bolesti a nosových kvapiek
na odstránenie opuchu sliznice nosa, kde po 7 dňoch dochádza k vytvoreniu pevného väzivového

spojenia, ktoré sa následne mení na kosť, k úplnému vyhojeniu dochádza za 10- 12 dní. Znalec ohodnotil
úraz 20 bodmi.

Bardejove vyšetrený uvedeného dňa, kedy mu bola zistená zlomenina nosa, krvácanie z nosa a opitosť
s predpokladanou dobou liečenia nad 7 dní. Podľa ďalšej lekárskej správy zo dňa 19.9.2018, M. W. bol

v dôsledku vyššie uvedeného zranenia PN v dobe od 8.9.2018 do 18.9.2018.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 24.01.2020, ktorým
vecprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1TrestnéhozákonapostúpilOkresnémuúraduBardejov
na prejednanie ako priestupku.

Protivyššieuvedenémuuzneseniupodalvzákonomstanovenejlehotesťažnosťprokurátorasťažnostný
súd uznesením sp. zn. 6To/22/2020 zo dňa 02.06.2020 napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého
stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia sťažnostný súd konštatoval, že vo veci bol síce oboznámený
znalecký posudok, ale bez toho, aby na takýto postup mal súd výslovný súhlas obžalovaného a
prokurátora, čím je takýto dôkaz procesne neúčinný a nemožno na neho prihliadať. Tiež poukázal na
rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného konania a z hlavného pojednávania a ďalej tiežkonštatoval, že samotná skutočnosť, že poškodený nedodržiava liečebný režim alebo vykonáva prácu
na vlastné riziko, nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví.

Sťažnostný súd ďalej uviedol, že je potrebné vykonať dôkazy zákonným spôsobom, odstrániť rozpory
vo výpovediach obžalovaného a až následne vo veci rozhodnúť.
Následne prokurátor podal na obžalovaného ďalšiu obžalobu a ako bolo vyššie uvedené, súd spojil
obidve veci na spoločné konanie.

Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom obžalovaného W. O., prečítaním výpovede
obžalovaného z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku, oboznámením sa s doposiaľ
vykonanými dôkazmi, prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný W. O. vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 0T/9/2020 podľa § 257 ods.1 písm. b/ Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobu a na otázky súdu

podľa § 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku, t.j. či rozumie , čo tvorí podstatu skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či
rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon stanoví za skutok jemu kladený za vinu a či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný

skutok, zhodne odpovedal odpoveďou „áno“.

Súd v súlade s návrhom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného W. O. podľa § 257 ods.1 písm. b/
Trestného poriadku a zároveň rozhodol, že ďalšie dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 2T/19/2019 obžalovaný W. O. podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného
poriadku síce vyhlásil, že je nevinný, ale na druhej strane priznal, že poškodeného M. W. udrel rukou
do tváre a ten v dôsledku jeho úderu spadol na zem. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodený bol
opitý, niečo mu nezrozumiteľne rozprával, chytil ho za odev a keďže sa on chcel od neho dostať, udrel

ho do tváre, ako to už uviedol. Po páde poškodeného na zem sa viac o neho nezaujímal, išiel domov,
pretože jeho syn mal horúčku. Tiež uviedol, že s poškodeným dovtedy nemal žiaden konflikt a o tom,
aké zranenia mal poškodený utrpieť, sa dozvedel asi o dva dni od ľudí, ktorí mu povedali, že poškodený
si zavolal záchranku a išiel do nemocnice.

Aj keď sťažnostný súd v zrušujúcom uznesení poukazuje na rozpor vo výpovediach obžalovaného
z prípravného konania a z hlavného pojednávania, podľa názoru súdu rozpor v týchto výpovediach
existuje iba v tom zmysle, že v prípravnom konaní obžalovaný priznal spáchanie skutku kladeného
mu za vinu a na hlavnom pojednávaní naopak vyhlásil, že je nevinný. Pokiaľ však ide o skutkové
zistenia, obžalovaný zhodne vypovedá, že po tom, čo poškodený začal do neho dobiedzať a niečo mu

nezrozumiteľne vysvetľovať, udrel ho do tváre a menovaný v dôsledku tohto úderu spadol na zem.

Poškodený M. W. vypovedal v podstate zhodne ako obžalovaný keď uviedol, že bol pod vplyvom
alkoholu, stretol obžalovaného, ktorého chytil za tričko a keďže obžalovaný nechcel, aby ho držal,
udrel ho rukou do tváre a on spadol na zem .Následne nato zavolal políciu a záchranku, vie, že utrpel

zlomeninu nosa a z dôvodu svojej opitosti si ďalšie okolnosti nepamätá.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bol veľmi opitý a tak si na nič nepamätá,
či bol opitý aj poškodený, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedka súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedka z
prípravného konania, kde svedok uviedol, že kritického dňa s poškodeným požívali alkoholické nápoje
a na Poštárke sa stretli s obžalovaným. Uviedol, že on moment, kedy obžalovaný udrel poškodeného
nevidel, ale videl ako poškodený spadol na zem, z nosa mu tiekla krv a tak si zavolal záchranku, ktorá
ho odviezla do nemocnice. Nasledujúci deň sa dozvedel, že poškodený má zlomený nos. Ako uviedol,

nevie si vysvetliť, prečo obžalovaný napadol poškodeného, pretože všetci sú kamaráti.Po prečítaní výpovede svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť k pravdivosti prečítanej výpovede, pretože
v čase skutku bol opitý, nepamätá si či bol opitý aj poškodený a nepamätá si ani to, v akom stave bol
poškodený ďalší deň.

Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Martina Kováča, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
č. 416/2018 zo dňa 25.10.2018, poškodený M. W. kritického dňa utrpel zlomeninu nosových kosti
bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa, ktoré zranenie bolo spôsobené tupým predmetom o širšej
kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak s

najväčšou pravdepodobnosťou stať pri jednom údere do oblasti nosa poškodeného zatvorenou dlaňou
inou osobou. Dĺžka liečenia spojená s PN môže byť 10-12 dní, čo zodpovedá charakteru liečby
poškodeného . V dôsledku zranenia bol poškodený obmedzovaný sťaženým dýchaním cez nos a
bolesťami v mieste poranenia s klesajúcou intenzitou.

Podľa znaleckého posudku z lekárskeho hľadiska ide o poranenie stredne ťažké, ktoré vyžaduje

špecifickú otorinolaryngologickú liečbu spojenú s užívaním liekov na tlmenie bolesti a nosových kvapiek
na odstránenie opuchu sliznice nosa, kde po 7 dňoch dochádza k vytvoreniu pevného väzivového
spojenia, ktoré sa následne mení na kosť, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 10-12 dní.

Podľa lekárskej správy zo dňa 08.09.2018, poškodený M. W. bol v NsP Bardejov vyšetrený uvedeného

dňa. Vyšetrením bola zistená zlomenina nosa, krvácanie z nosa a opitosť s predpokladanou dobou
liečenia nad 7 dní.

Podľa lekárskej správy zo dňa 19.09.2018 M. W. bol v dôsledku vyššie uvedeného zranenia PN v dobe
od 08.09.2018 do 18.09.2018.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného W. O. vinným z prečinov ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zato mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
15 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný W. O. prostredníctvom obhajcu odvolanie a odvolací súd
uznesenímsp.zn.6To/11/2022zodňa31.05.2022napadnutýrozsudokzrušilavrátilsúduprvéhostupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd pochybil, keď
rozhodol o spojení veci na spoločné konanie bez vyhotovenia písomného uznesenia a tiež konštatoval,
že všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku sú
procesne nepoužiteľné z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného, sa obhajca dal zastúpiť advokátskym koncipientom bez toho, aby obžalovaný W. O. s

takýmto zastúpením súhlasil.

Odvolací súd vo vyššie uvedenom uznesení uviedol aj ďalšie nepresnosti, s ktorými boli účastníci
konania doručením predmetného uznesenia oboznámení.

Po zrušení vecí súd vykonal hlavné pojednávanie za účastí obhajcom splnomocnenej advokátskej
koncipientky, s čím obžalovaný súhlasil a tak súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním vyššie
uvedeného uznesenia odvolacieho súdu, opätovným výsluchom obžalovaného W. O., prečítaním jeho
výpovede z prípravného konania, výsluchom znalca MUDr. Martina Kováča, prečítaním obsahu spisu
sp. zn. 0T/9/2020, ako aj aktuálnym odpisom z registra trestov a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný W. O. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1
Trestného zákona opätovne podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť
vinným zo spáchania žalovaného skutku a ďalej k veci uviedol, že je pravda, že s poškodeným M. W. mal
slovný konflikt. Poškodený ho chytil za tričko a on, keďže sa chcel od neho dostať, chcel mu dať preč

ruku zo svojho trička, čo ale nešlo a tak ho nechtiac udrel do oblasti tváre s tým, že ublížiť mu nechcel.Toto tvrdenie obžalovaného, že poškodeného nechtiac udrel do tváre je však v rozpore s jeho tvrdením v
prípravnomkonaní,ktorávýpoveďbolanahlavnompojednávaníprečítaná,kdeuviedol,žepoškodeného
udrel do tváre zo zlosti, pretože sa ponáhľal a poškodený ho nechcel pustiť.

Obžalovaný rozpor vo svojich výpovediach odstrániť nevedel s tým, že tvrdil, že pri výsluchu na polícii
bol v strese a tak považuje za pravdivú výpoveď na súde.

Znalec MUDr. Martin Kováč, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo,

ktorý vo veci vypracoval písomný znalecký posudok č. 416/2018 zo dňa 25.10.2018, na ktorého
obsahu v plnom rozsahu zotrval a ďalej uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie ako aj
odborných konzultácii som zistil, že poškodený M. W. utrpel zlomeninu nosových kostí bez posunu
úlomkov s krvácaním z nosa. Uvedené poranenie bolo spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej
ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti nosa poškodeného otvorenou alebo zatvorenou dlaňou

- päsťou spôsobenou druhou osobou. Zo súdnolekárskeho hľadiska v prípade poranenia ide o
poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú otorinolaryngologickú liečbu spojenú s užívaním
liekov na tlmene bolesti a nosových kvapiek na odstránenie opuchu sliznice nosa, kde po 7dňoch
dochádza k vytvoreniu pevného väzivového spojenia, ktoré sa následne mení na kosť, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 10 až 12 dní. V prípade, ak by menovaný pracoval, potom by jeho

práceneschopnosť mohla trvať 10-12 dní. Poškodený bol v čase po úraze obmedzovaný na bežnom
spôsobe života sťažením dýchaním cez nos a bolesťami v mieste poranenia počas liečby v dĺžke
10-12 dní s klesajúcou intenzitou. V uvedenom prípade nepredpokladám vznik trvalých následkov.
Znalec uviedol, že v danom prípade bola u poškodeného zistená zlomenina nosových kostí bez posunu
úlomkov, ktorá vzniká pri priamom údere na oblasť nosa. V prípade, ak by bol vedený náhodný úder do

oblasti nosa, došlo by k posunu kostených úlomkov nosa a vzhľadom na vzniknuté zranenie je podľa
znalca vylúčené, aby zlomenina vznikla úderom zboku a ako znalec ďalej uviedol, išlo o cielený úder.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním obsahu spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 0T/9/2020,
kde prokurátor podal dňa 16.02.2020 obžalobu na obvinených W. O. V. W. H. pre prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.05.2020 v čase okolo 01.20 hod. v Bardejove na ul.
Kpt. Nálepku spoločne s odsúdeným W. H. vošli cez neuzamknutú bránku na riadne oplotený pozemok
rodinného domu s popisným číslom 405/55, ktorého majiteľkou je M. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., X..
G.. D. XXX/XX, následne cez neuzamknuté vchodové dvere sa dostali do samotného domu, kde cez

chodbu vošli do obývačky domu, kde boli prichytení dcérou majiteľky domu L. G. a jej priateľom Ľ. T.,
pred ktorými sa dali na útek a vonku im v úteku zabránili Z. G. V. Ľ. G., ktorí sú deťmi majiteľky domu,
pričom obžalovaní nespôsobili žiadnu škodu na majetku.

Súd uznesením zo dňa 18.02.2020 zo spoločného konania vylúčil na samostatné konanie vec proti

obžalovanému W. O. a nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný v zmysle
ustanovenia § 257 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný a súd v súlade s návrhom
prokurátora toto vyhlásenie obžalovaného prijal.

Takto doplneným dokazovaním mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný W. O. vo vzťahu k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného
zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (vec pôvodne vedená pod sp. zn. 0T/9/2020)
podľa § 257 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný a súd v súlade s návrhom prokurátora
prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a zároveň rozhodol, že ďalšie dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd vo vzťahu k tomuto skutku nevykonával ani dokazovanie ohľadne nároku poškodených na náhradu
spôsobenej škody, pretože poškodení si nárok na náhradu škody neuplatnili.

Vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona sú opätovne vypočul
obžalovaného W. O., ktorý podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a
priznal, že s poškodeným M. W. mal slovný konflikt a tiež uviedol, že menovaný ho rukami chytil za jeho
tričko, on sa chcel od neho dostať a nechtiac ho udrel do oblasti tváre, ale nemal v úmysle mu ublížiť.V rozpore s touto výpoveďou obžalovaného je jeho výpoveď z prípravného konania, kde obžalovaný
uviedol, že poškodeného udrel zo zlosti, pretože sa ponáhľal a poškodený ho nechcel pustiť a v dôsledku
tohto jeho úderu poškodený spadol na zem, ale on si ho ďalej nevšímal a odišiel domov. O pár dní sa

dozvedel, že poškodený mal po jeho údere zlomený nos. Obžalovaný rozpor vo svojich výpovediach
odstrániť nevedel s tým, že na svoju obranu uviedol, že pri výsluchu na polícii bol v strese a tak je
pravdivá jeho výpoveď z hlavného pojednávania.

V neprospech obžalovaného je však výpoveď znalca MUDr. Martina Kováča, ktorý vo veci vypracoval aj

písomný znalecký posudok, na obsahu ktorého znalec v plnom rozsahu zotrval . Znalec vyvrátil tvrdenie
obžalovaného, že poškodeného udrel nechtiac, keď uviedol, že zranenie, ktoré utrpel poškodený M. W.
- zlomenina nosových kostí bez posunu úlomkov - je zranenie, ktoré vzniklo cieleným úderom, pretože v
opačnom prípade, ak by išlo iba o náhodný úder do oblasti nosa, došlo by k posunu kostených úlomkov
nosa , čo sa v danom prípade nestalo.

V neprospech obžalovaného je aj výpoveď poškodeného M. W., ktorý síce priznal, že obžalovaného
chytil za tričko a obžalovaný ho udrel rukou do tváre, v dôsledku čoho on spadol na zem a keďže
krvácal z nosa, privolal si záchranku. Pri vyšetrení mu bola zistená zlomenina nosa a kvôli opitosti si
na viac nič nespomína.

Svedok A. A. síce úder zo strany obžalovaného nevidel, ale videl ako poškodený spadol na zem a z
nosa mu tiekla krv a tak si zavolal záchranku.

Ostatní vypočutí svedkovia - L. H. V. G. O. vypovedali zhodne ako obžalovaný W. O., keď uviedli, že
obžalovaný poškodeného udrel nechtiac, ale na základe čoho to tvrdili, upresniť nevedeli a svedok V.

O. nebol svedkom incidentu, dozvedel sa o ňom od svojej sestry.

Druhzranenia,mechanizmusjehovzniku,dobaliečeniaadĺžkaPNsúpreukázanélekárskymisprávami,
ako aj písomným znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. Martina Kováča, podľa ktorého
poškodený utrpel kritického dňa zlomeninu nosových kosti bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa,

ktorézranenienajpravdepodobnejšiemohlovzniknúťpojedinomúderepäsťoustým,žeúderbolvedený
veľkou silou a prudkosťou a toto zranenie si vyžiadalo dobu liečenia spojenú s PN v trvaní 10-12 dní. Z
lekárskeho hľadiska ide o stredne ťažké zranenie vyžadujúce špecifickú liečbu. Znalec výslovne uviedol,
že úder zo strany obžalovaného bol cielený a vylúčil, aby zlomenina vznikla úderom zboku .

Takto doplneným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že obžalovaný W. O. tým, že dňa
08.09.2018vovečernýchhodináchnaul.PoštárkavBardejovebezdôvodnefyzickynapadolM.U.W.,D..
XX.XX.XXXX,H.N.N.,X..A.Č..XXtak,žehopäsťourukyudreldooblastitváre,následkomčohospadol
na zem, čím mu spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním
z nosa s dobou liečenia spojenú s práceneschopnosťou 10-12 dní, čím takto svojím konaním naplnil

znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a tým, že dňa 15.05.2020 v čase
okolo 01.20 hod. v Bardejove na ul. Kpt. Nálepku spoločne s odsúdeným W. H. vošli cez neuzamknutú
bránku na riadne oplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom 405/55, ktorého majiteľkou
je M. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., X.. G.. D. XXX/XX, následne cez neuzamknuté vchodové dvere
sa dostali do samotného domu, kde cez chodbu vošli do obývačky domu, kde boli prichytení dcérou

majiteľky domu L. G. a jej priateľom Ľ. T., pred ktorými sa dali na útek a vonku im v úteku zabránili Z. G.
V. Ľ. G., ktorí sú deťmi majiteľky domu, pričom obžalovaní nespôsobili žiadnu škodu na majetku, naplnil
znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, zo spáchania ktorých ho súd uznal vinným.

Obžalovaný W. O. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, je zamestnaný, má 2 záznamy
o spáchaní priestupku a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bol 7x súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.2T/160/2014 zo dňa 28.01.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/10/2015 zo dňa 09.04.2015 pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa
07.11.2016 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods.4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy.

V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane
života a zdravia, ako aj záujem spočívajúci v zabezpečení nedotknuteľnosti domovej slobody
garantovanej aj Ústavou SR.

Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, t.j. že
sa čiastočne priznal k spáchaniu skutku, ale aj na priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona, t.j. že bol opakovane , niekoľkokrát súdne trestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, uložil súd obžalovanému opätovne za jeho protiprávne konanie úhrnný

trestodňatiaslobody vtrvaní15mesiacov,ktoréhovýkonmupodmienečneodložilaurčilskúšobnúdobu
vtrvaní24mesiacov,nakoľkovdôsledkuabsencieodvolaniaprokurátoraužniejemožnéobžalovanému
uložiť prísnejší trest.

Súd má zato, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto

druhu trestu sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods.1 Trestného zákona.

Keďže poškodený M. W. si neuplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas a poškodení: M. G., Ľ. G.,
Z. G. a spoločnosť DÔVERA ZP so sídlom Bratislava si nárok na náhradu škody neuplatnili vôbec, súd
o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a

jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.