Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106205130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106205130.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nitriansky samosprávny kraj, Rázusová 2/A, 949
01 Nitra, IČO 37 861 298, zast. Mgr. Štefan Slováčík, advokát, Farská 34, Nitra proti žalovanému:
OTP Banka Slovensko a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zast. Ružička Csekes
s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/22/2006-573 zo dňa 31.1.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislva I č.k. 32Cb/22/2006-573 zo dňa 31.1.2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že Zmluva o úvere číslo
250005136, Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke číslo 250005136 - BZ - 01Zmluva o
vystaveni platobnej bankovej záruky č. 250005135, Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke

č. 250005135-BZ -01 a Zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č.
25000136 - ZZ - 01, všetky podpísané za žalobcu podpredsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja
so žalobcom dňa 17.8.2005 sú absolútne neplatné. O trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal určovacou žalobou podľa § 80 písm. c.) O.s.p.

absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu ich podpísania vtedajším podpredsedom Nitrianskeho
samosprávneho kraja (ďalej len „NSK“). Súd sa zaoberal otázkou, či žalobca má vecnú legitimáciu a
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a či podpredseda NSK bol na tieto úkony oprávnený
jednak z hľadiska platných právnych predpisov, a či mal na tieto úkony udelenú plnú moc oprávneného.

Podľa názoru súdu v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby, nakoľko

jedanýaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,ktorýnemožnoodstrániť
inýmprávnymprostriedkom.Vyhovenímžalobnémunávrhusavnesieprávnaistotadoprávnychvzťahov
a možno

predpokladať, že sa predíde aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Súd zistený skutkový stav
posudzoval podľa ustanovení § 20 ods. 1 Obch. zák., § 39, § 40 ods. 3 Obch. zák., § 11 ods.2

písm.j.) zák. č. 302/2001 Z.z. o samosprávnych krajoch, §16 ods. 3 zák.č. 302/2001 Z.z., § 16 ods. 7
zák.č.302/2001 Z.z. a s poukazom na čl. 69 ods. 6 Ústavy SR.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právne úkony - Zmluva o úvere číslo 250005136,
Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke číslo 250005136 - BZ - 0l, Zmluva o vystavení platobnej
bankovej záruky číslo 250005135, Dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke číslo 250005135

- BZ - 01 a Zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci číslo 25000136
- ZZ - 0l, boli všetky vykonané v mene žalobcu vtedajším podpredsedom NSK dňa 17.08.2005, ktorýnemal na tieto úkony udelenú moc v zmysle § 20 odsek 1 OZ a v súlade ustanovenia § 11 odsek 2
písm. j) zákona č. 302/2001 Z. z. a ani nemal zastupiteľstvom žalobcu určený rozsah právomoci, ktoré
nemôže podpredseda vykonávať v čase neprítomnosti predsedu a v nadväznosti na ustanovenia § 16

odsek 7 zákona č. 302/2001 Z.z. podľa ktorého, predsedu zastupuje podpredseda v rozsahu určenom
zastupiteľstvom.

Argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 24.01.2013, týkajúcej sa Zmluvy o
úvere číslo 250005125 zo dňa 17.08.2005 sa súd v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal z dôvodu,

že žalobca v tejto časti zobral žalobný návrh späť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé a súd mal za preukázané, že v inkriminovaný deň bol predseda
NSK na pracovisku, bol vo svojej kancelárii, podpisoval rôzne iné dokumenty za NSK, ktorú skutočnosť
žalobca podľa názoru súdu aj dostatočne preukázal, predseda NSK sa o podpísaní zmlúv, ktoré sú
predmetom konania, dozvedel až ex post z médií, hoci bol v deň ich podpisu prítomný na svojom

pracovisku.

Štatutárnym orgánom samosprávneho kraja je predseda VÚC podľa ústavy Slovenskej republiky, a
zvlášť v majetkovo - právnych vzťahoch s poukazom na § 16 odsek 3 zákona číslo 302/2001 Z.z. Na
základe uvedeného výlučne predseda mohol robiť také právne úkony, ktoré by zaväzovali žalobcu v

majetkovo - právnych vzťahoch pokiaľ takýto právny úkon bol urobený podpredsedom, je neplatný.
Podpredseda NSK podpísal sporné právne úkony napriek tomu, že zastupiteľstvo neurčilo rozsah jeho
zastupovania predsedu.

Súd zastáva názor, že vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, nie je možné konanie podpredsedu NSK

považovať za zákonné, pričom nenaplnenie uvedených zákonných ustanovení, t.j. že podpredseda NSK
nemal Zastupiteľstvom žalobcu určený rozsah zastupovania predsedu samosprávneho kraja, v žiadnom
prípade nevedie k domnienke, že podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti v plnom
rozsahu (predseda navyše v inkriminovaný deň na pracovisku bol).

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že podpredseda NSK bol v tom čase oprávnený zastupovať
predsedu NSK a že nepotreboval žiadnu plnú moc na
zastupovanie ani poverenie, nakoľko zastupiteľstvo určilo, že podpredseda NSK je oprávnený
zastupovať predsedu NSK v čase jeho neprítomnosti, ani s jeho názorom, že to, že zastupiteľstvo
neurčilo, ktoré právomoci má podpredseda vykonávať nemôže, nie je smerodajné.

Súd pri posudzovaní dôvodov neplatnosti sporných zmlúv rozlišoval medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré
boli žalobcom v konaní tvrdené a dôvodmi, na ktoré musí prihliadať z úradnej povinnosti v zmysle
ust. § 40 OZ, ktorý upravuje otázku platnosti právnych úkonov so zreteľom na formu. Písomná forma
právneho úkonu je dodržaná, ak, text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Z uvedeného vyplýva v

nadväznosti na ust. § 20 OZ, že ak právny úkon nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú
osobu, nemožno usudzovať, že bola zachovaná písomná forma právneho úkonu.

V danom prípade bolo v konaní preukázané, že predmetné právne úkony v tom čase mohol
vykonávať v zmysle ustanovenia § 16 odsek 3 cit. zákona iba štatutárny orgán, ktorý mal oprávnenie

konať v majetkovoprávnych vzťahoch za samosprávny kraj, a to predseda samosprávneho kraja,
preto podpredseda samosprávneho kraja nemohol v mene žalobcu vykonávať právne úkony v
majetkovoprávnych veciach. Súd z týchto dôvodov dospel k názoru, že žaloba žalobcom bola podaná
dôvodne a určil, že sporné právne úkony sú absolútne neplatné.

Súd konštatoval, že žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. uniesol svoju procesnú povinnosť na
preukázanie ním tvrdených skutočností.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a.) b.) d.) a f.) O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, žalovaný uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval na pojednávaní dňa 24.1.2013 v súlade
s § 118 ods. 2 O.s.p., pretože pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania neoboznámilúčastníkov ani s predbežným zhrnutím tých skutočností, ktoré považoval za sporné alebo nesporné,
pričom tak žalovanému neumožnil reflektovať svojimi vyjadreniami na tie rozhodné skutočnosti, ktoré
viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Žalovanému sa tak odňala možnosť konať pred súdom.

Žalovaný v odvolaní namietol skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom argumentáciu žalovaného k skutkovému stavu v rozsahu zásadných
skutočností súd nijako nezohľadnil a v rozsudku neuviedol zrozumiteľnými a ústavne komforným
spôsobom dôvody, pre ktoré sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil, alebo sa ňou vôbec

nezaoberal. Žalovaný uviedol, že už v prvostupňovom konaní poukazoval na nespornú skutočnosť, že
zastupiteľstvo samosprávneho kraja uznesením č. 179/2005 zo dňa 21.6.2005 uzatvorenie sporných
zmlúv nielen schválilo, ale dokonca uložilo predsedovi tieto dokumenty podpísať. Žalovaný s poukazom
na § 11 ods. 9, § 16 ods. 4, 6 zák. o samosprávnych krajoch, ako aj na uznesenie č. 198/2005,
ktorým zastupiteľstvo potvrdilo uznesenie č. 179/2005, má za to, že zastupiteľstvo žalobcu schválilo
a následne potvrdilo podpis právnych úkonov, ktoré následne podpredseda aj podpísal. Uvedené

tvrdenie žalovaného a uznesenia zastupiteľstva súd v rozsudku nijak správne a zákonne neposúdil a
ani neuviedol.

Prvostupňový súd v rozsudku neuviedol ani zásadné skutkové zistenia, ktorým je absencia
návrhu predsedu samosprávneho kraja na vymedzenie tých právomocí podpredsedu, ktoré nemôže

podpredseda vykonávať podľa § 11 ods. 2 písm. j.),zák. o samosprávnych krajoch. Žalovaný namietal,
že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s preukázaným, a teda nesporným skutkovým zistením,
že zastupiteľstvo zákonom predpísaným spôsobom výkon právomocí podpredsedu ničím neobmedzilo.
Súd nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, ktorý vychádza z bezdôvodnej aplikácie § 11 ods. 2
písm. j.) na vzťah údajného obmedzenia právomoci podpredsedu na čas neprítomnosti predsedu v sídle

samosprávneho kraja. Prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, keď v rozsudku neuviedol, že
podpredseda nemal obmedzený rozsah jeho právomoci podľa § 11 ods. 2 písm.j.) zák. o samosprávnych
krajoch.Vodôvodnenírozhodnutiasúdvôbecnezohľadnil,ževčasepodpisuspornýchprávnychúkonov
neboli rozhodnutia zastupiteľstva zákonným spôsobom zrušené a teda boli platné.

Žalovaný v odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nesprávne rozhodol, že
pokiaľ zastupiteľstvo samosprávneho kraja (na návrh predsedu) neobmedzilo právomoci podpredsedu,
neznamená to, že podpredseda môže predsedu zastupovať vo všetkých veciach. Žalovaný s poukazom
na § 16 ods. 8 a § 11 ods. 2 písm. j. zák. o samosprávnych krajoch uviedol, že zastupiteľstvo
výhradne určuje rozsah oprávnení podpredsedu len negatívne, nie pozitívne (ktoré vykonávať môže).

Skutočnosť, že zastupiteľstvo neurčilo rozsah oprávnení podpredsedu teda znamená, že zastupiteľstvo
jeho oprávnenia nijako nelimitovalo. Žalovaný namietal, že prvostupňový súd sa s touto argumentáciou
vôbec v rozsudku nevysporiadal. Taktiež má žalovaný za to, že súd nesprávne právne vec posúdil,
keď neaplikoval výlučne ustanovenie § 20 ods. 1 Obč. zák., keď sporné právne úkony podpísala za
žalobcu zákonom stanovená osoba, t.j. podpredseda žalobcu v spojení výlučne s § 16 ods. 8 zák. o

samosprávnych krajoch.

Žalovaný rovnako namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že žalovaný
konal jednoznačne legitímne v dobrej viere, že koná s oprávnenou osobou v zmysle § 16 ods. 8, ktorej
zákon priznáva kompetenciu zastupovať predsedu navonok. Žalovaný nemal povinnosť preverovať, kde

sa momentálne nachádza predseda a platnosť podpisov preto zákonite musí požívať právnu ochranu,
čo súd v rozsudku ignoroval. Žalovaný namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku s poukazom na
uznesenie NS SR č.k. 5 Obdo 14/2011 zo dňa 29.4.2011. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Tvrdenia o odvolaní

považuje za účelové. Má za to, že súd prvého stupňa správne odôvodnil a správne vyvodil právny názor
zo zisteného skutkového stavu. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 302/ 2001 Z.z.
doložil v spore rozhodnutie finančnej komisie, aby preukázal, že zástupca žalovaného sa osobne dňa
6.6.2005 zúčastnil jej rokovania vo veci prerokovania sporných právnych úkonov. Predseda aj na tomto
rokovaní vyjadril nesúhlas s úverom a bianko zmenkou o čom zástupca žalovaného vedel. Nakoľko

predseda namietol obsah zmlúv na finančnej komisii aj na následnom zastupiteľstve NSK konaného
dňa 5.7.2005, bol poverený priamo predseda podpisom týchto zmlúv. Žalobca poukázal na § 89 ods. 2
zák. č. 483/ 2001 Z.z o bankách, ktoré žalovaný porušil tým, že nevyžadoval doklad totožnosti od osoby,
ktorá zmluvu podpísala a plnú moc na zastupovanie.Zuzneseniač.179/2005,akoajzosamotnýchzmlúvvyplýva,žepodpisovaťichmoholvýlučnepredseda
NSK, o čom žalovaný vedel, keďže tieto zahrnul do obsahu zmlúv.

Žalobca má preto za to, že výkon práva, ktorý by vyplýval zo sporných zmlúv a dohôd v prípade, ak by
súd nerozhodol o ich neplatnosti, by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle
§ 265 Obch. zák.

Žalobca poukázal na to, že zastupiteľstvo uznesenia v stanovenej lehote potvrdilo, predseda mal
možnosť jedine v súlade s § 22 a násl. zák. č. 153/2001 Z.z domáhať sa na prokuratúre, či uznesenie
je v súlade so zákonom.

V tomto prípade na základe protestu prokurátora boli zrušené uznesenia č. 405/ 2004 v znení uznesenia
č. 442/2004.

Žalobca má za to, že výlučne predseda ako štatutárny orgán je oprávnený za samosprávny kraj robiť
právne úkony, uzatvárať zmluvy a rozhodovať o obsahu zmluvy. Rozsah zastupovania predsedu jeho
podpredsedom určuje ako štatutárny orgán predseda, čo vyplýva z § 11 ods. 2 písm.j.), § 16 ods. 3 zák.
č. 302/ 2001 Z. z., ako aj zo štatútu NSK.

Mediálna kampaň k spornému prípadu ešte pred podpísaním sporných dokumentov vylučuje, že banka
konala v dobrej viere. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v tak závažných veciach ekonomického
významu nevyzval predsedu na podpis, ani k rokovaniu, ale si priamo dohodol termín podpisu s
podpredsedom, pričom v konaní bolo preukázané, že dňa 17.8.2005 bol predseda na pracovisku, a

podpredseda nebol ani v sídle, ale v Bratislave, teda ako mohol zastupovať predsedu, keď sám bol
neprítomný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku

a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože sú splnené podmienky pre
zrušenie rozsudku pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený vyhodnotený skutkový stav veci a tým
aj nesprávne právne posúdenie veci.

Ako vyplýva z podaného odvolania, žalovaný namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s jeho argumentami.

Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o

postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, že sa súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou účastníka. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôb je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, v
napadnutom rozsudku nedal odpoveď na jeho námietky, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci
samej.

Súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. b.) c.) zák. č.
302/2001 Z.z. platného v čase podpísania sporných dokumentov, nedostatočne posúdil § 11 ods. 2 písm.
j.) cit. zákona v nadväznosti na ust. § 16 ods. 8 a na štatút NSK zo dňa 7.6.2003, ktorými sa v odôvodnení
ani nezaoberal. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného, že zastupiteľstvo NSK

zákonom predpísaným spôsobom výkon právomocí podpredsedu neobmedzilo, ani s tvrdeniami, že s
poukazom na § 11 ods. 9, § 16 ods. 4,5 zák. č. 302/2001 Z.z. došlo k prelomeniu pozastavenia výkonu
uznesenia zastupiteľstva č. 179/2005 (uznesením č. 198/2005), a preto platnosť takéhoto uznesenia
už nemohol predseda NSK spochybniť. Súd prvého stupňa vôbec právne neposudzoval v napadnutomrozsudku predmetné uznesenia zastupiteľstva o prejavenej vôle NSK uzavrieť sporné právne úkony,
neskúmal, či v danom prípade zastúpenie predsedu podpredsedom nevyplýva priamo zo zákona, bez
potreby osobitnej moci podľa § 20 ods. 1 Obč. zák.

Súd prvého stupňa sa taktiež nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že žalovaný konal v dobrej
viere, že koná s oprávnenou osobou v zmysle § 16 ods. 8 zák. o samosprávnych krajoch.

Napriek námietkam žalovaného, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza prakticky len z tvrdení

žalobcu, s ktorými sa súd prvého stupňa stotožnil, bez toho, aby zaujal stanovisko, resp. sa zaoberal
argumentami žalovaného, smerujúcimi k podstate veci.

Týmto postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na spravodlivý
proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods.
1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f.) a ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.