Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206753
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1709206753.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr.

Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: B. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Š.
XXXX/XX, H., zastúpenej splnomocneným zástupcom I.. M. D., H. Š. XXXX/XX, H., proti žalovaným: 1/
V.. I. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. X. XXX, C., 2/ Z. C., T.. XX.X.XXXX, H. X. XXX, C., obaja právne zastúpení
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle žalovaných
uzavrieť kúpnu zmluvu,na odvolanie žalobkyne protirozsudku Okresného súdu Pezinok z 28. júna 2018,
č.k. 4C/132/2009-431, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby
súd rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich, uzavrieť so žalobkyňou
ako kupujúcou, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu

nehnuteľnosti (v pôvodne žalovanej veľkosti 1), nachádzajúcej sa v okrese C., B. C., Y. Ú. C., F. na W. Č..
XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 175 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorá kúpna
zmluva, podpísaná žalobkyňou ako kupujúcou dňa 12.6.2018 bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
titulom nároku z porušeného predkupného práva predávajúcou H. F., podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - pozemku parcelné č. XXXX/X, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C. zapísanom
na LV č. XXXX ako parcela registra „C“. Žalovaným 1/ a 2/ zároveň priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
skonštatoval, že rozsudkom č.k. 4C 132/2009-348 zo dňa 16.6.2015 (v poradí prvým) žalobe vyhovel a
žalovaných 1/, 2/ zaviazal na náhradu trov konania žalobkyni. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odvolací
súd uznesením č.k. 6Co 507/2015-379 z 27.4.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení označeného rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že súd prvej
inštancie postupoval správne, ak dospel k záveru, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené, keďže
svedkyňa H. F. pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaným 1/, 2/ riadne neoslovila

žalobkyňu s ponukou predkupného práva. Dodal, že písomná ponuka svedkyne H. F. z 15.4.2007 o
odpredaji svojho spoluvlastníckeho podielu žalobkyni neobsahovala informácie o splatnosti kúpnej ceny,
resp. spôsobu, formy a miesta jej zaplatenia, a teda nevyvolala účinky platnej ponuky pre uplatnenie si
predkupného práva vo vzťahu k žalobkyni. Vyslovil tiež záver, že uplatňovanie ustanovení predkupnéhopráva pri predaji spoluvlastníckych podielov k spoločnému dvoru nijako neobmedzuje podielového
spoluvlastníka v užívaní domu, ku ktorému sa spoločný dvor vzťahuje. Podľa názoru odvolacieho súdu v
konaní nebolo preukázané, že by podiel H. F. bol ponúknutý na odpredaj ďalšiemu spoluvlastníkovi N. U.

a preto tento ani nemal možnosť odmietnuť jeho odkúpenie, nakoľko v čase prevodu spoluvlastníckeho
podielu na žalovaných mal byť už mŕtvy. Uzavrel, že za danej situácie žalobkyni nevzniklo právo na
odkúpenie celého podielu H.J. F., ale len tej jeho časti, ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na nové konanie a rozhodnutie.

Prvoinštančnému súdu uložil doplniť dokazovania v tom smere, či H. F. ponúkla na odpredaj svoj
spoluvlastnícky podiel aj N. U., príp. jeho dedičom alebo štátu, ak by išlo o neznámeho vlastníka a či
títo jeho odkúpenie podľa výšky spoluvlastníckeho podielu (1/4) odmietli. Zároveň uviedol, že v prípade,
ak by bol spoluvlastnícky podiel H. F. ponúknutý aj ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý ho odmietol, bolo
by možné žalobkyni proti žalovaným priznať nárok na odkúpenie celého podielu H. F. (vo výške 1/2)
ako rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania

vyplynulo, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Na záver odvolací súd dodal, že ak sa
uvedené skutočnosti nepreukážu, žalobkyni vznikne nárok proti žalovaným na odkúpenie iba tej časti
spoluvlastníckeho podielu H. F., ktorého výška zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (t.j. len
vo výške 1/4).
3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vec opätovne prejednal a na základe

vykonaného dokazovania v zmysle pripustenej zmeny žalobného petitu, právne odkazujúc na
ustanovenia čl. 2 ods. 1, 2,3, § 137 C.s.p., § 588 Obč. zák. dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
Skonštatoval, že písomná kúpna zmluva, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou požadovaného
súdneho rozhodnutia, neobsahovala podstatné náležitosti, čo do predmetu - špecifikácie veľkosti
prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ako aj kúpnej ceny obsahovala doslovne iba odkaz na

„rozsudok Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. 4C 132/2009, ktorého je táto zmluva súčasťou“.
V tejto súvislosti ozrejmil, že požadovaný výrok súdneho rozhodnutia, ktorého sa žalobkyňa v konaní
domáhala, neobsahoval náležitosti kúpnej zmluvy, iba označenie zmluvných strán ako predávajúcich
a kupujúcej, označenie právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala nahradenia
prejavu vôle ho uzavrieť za žalovaných /kúpna zmluva/ a dátum jej podpísania žalobkyňou ako

kupujúcou s tým, že samotná kúpna zmluva mala obsahovať zákonom požadované (kogentné)
náležitosti daného právneho úkonu a mala byť jeho neoddeliteľnou súčasťou. Zdôraznil, že v zmysle
ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, za predpokladu, ak by aj prvoinštančný súd dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby aj sčasti, nemohol sám meniť, resp. modifikovať znenie kúpnej zmluvy
o konkrétnu výšku prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a kúpnu cenu. Ďalej súd prvej inštancie

objasnil, že pokiaľ žalobkyňa chcela byť v konaní úspešná, hoc aj sčasti, nič jej nebránilo, aby po
doručení rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanej veci a výzvy súdu prvej inštancie, predložila hoc
aj alternatívne 2 kúpne zmluvy, obsahujúce predpísané náležitosti kúpnej zmluvy (na spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1 a tomu zodpovedajúce konkrétne uvedené aj
kúpne ceny). Uzavrel, že nakoľko nebolo možné žalobe vyhovieť z procesných dôvodov, zamietol aj

ostatné návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania.
4. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávnosti záverov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom
uznesení týkajúcich sa podmienok prírastku spoluvlastníckeho podielu súd prvej inštancie skonštatoval,
že tieto iba podporujú právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu. Dodal, že v rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2358/2010, ktorý žalobkyňa použila na podporu svojej

argumentácie, ide o iný skutkový stav, než v prejednávanej veci. Predmetom dovolacej otázky bolo, či
ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu podielovému spoluvlastníkovi (Pozemkovému fondu) a
z nej implicitne vyplývajúci nezáujem Pozemkového fondu o výkon predkupného práva mal za následok,
že predkupné právo v rozsahu patriacom Pozemkovému fondu, prešlo na žalobcu. Poznamenal, že
NS ČR s odkazom aj na ďalšie svoje rozhodnutie (sp. zn. 22Cdo 446/2002) uviedol, že predkupné

právo zaniká i v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom prevode druhým spoluvlastníkom tretej osobe
vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. V takom prípade
ide o ústne alebo konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené.
Ak spoluvlastník výslovne prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by nadbytočné mu ju ešte ponúkať na kúpu.
S odkazom na judikát R 75/2010 NS ČR uviedol, že predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí podiel /

ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby zákonné predkupné právo uplatnili/ vykúpiť nechcú,
prirastie ostatným spoluvlastníkom. To platí aj v prípade, že predávajúci spoluvlastník poruší predkupné
právo viacerých spoluvlastníkov a niektorí z nich dajú najavo, že nárok z porušenia predkupného práva
uplatniť nechcú. Pritom nie je potrebné, aby bola o neuplatnení uzatvorená osobitná dohoda; stačí,keď spoluvlastník dá zreteľne najavo, hoci aj konkludentne, že predkupné právo uplatniť nechce. V
rozhodnutí NS ČR sp. zn. 33Cdo 603/2008 išlo taktiež o posúdenie iného skutkového stavu a to
kedy zanikne zákonné predkupné právo v prípade, ak ide o viacerých (celkovo 15) spoluvlastníkov,

z ktorých niektorí na ponuku reagovali, predkupné právo si uplatnili, avšak nedošlo riadne a včas
k uhradeniu kúpnej ceny, pričom zaujal právny názor, že s podielom môže zaviazaný spoluvlastník
voľne nakladať, teda ho scudziť tretej osobe až po tom, čo uplynula lehota na vykonanie predkupného
práva (úhrada kúpnej ceny riadne a včas) poslednému z oslovených spoluvlastníkov bez toho, aby
bolo predkupné právo niektorým z nich vykonané. Uzavrel, že potenciálny nárok tých spoluvlastníkov,

ktorí podiel (jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadla, ak by predkupné právo uplatnili) vykúpiť
nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku k výkupu riadne a včas prijali. Na záver súd prvej
inštancie uviedol, že pokiaľ teda žalobkyňa chcela byť v konaní v celom rozsahu úspešná z hľadiska
hmotnoprávneho posúdenia veci, bolo jej procesnou povinnosťou preukázať rozhodné skutočnosti a to,
že ďalší z oprávnených podielových spoluvlastníkov (N. U.Ý., prípadne jeho právny nástupca) ponuku k
realizácii predkupného práva odmietol, hoc aj konkludentne a v prípade, že predávajúcou H. F. ponuka s

ohlásením všetkých podmienok, za ktorých sa spoluvlastnícky podiel ponúka na odkúpenie tretej osobe
nebola realizovaná, že o nej mal vedomosť a predkupné právo neuplatnil, prípadne že s predajom
spoluvlastníckeho podielu predávajúcej tretím osobám súhlasil. Skonštatoval, že za danej situácie N.
U., príp. jeho právnym nástupcom, zostalo vo vzťahu k žalovaným predkupné právo v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu zachované.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vzhľadom na plný úspech žalovaných
vzmysle§255ods.1C.s.p.aúspešnýmžalovanýmpriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobkyni
v rozsahu 100 %..
6. Protitomutorozhodnutiusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňaanavrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne aby

ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že už navrhované znenie
rozsudku v predmetnej veci obsahovalo všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, vrátane špecifikácie
veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a výšky kúpnej ceny. Mala za to, že rozsudok a
kúpna zmluva tvorili neoddeliteľný celok a z toho dôvodu aj príslušná kúpna zmluva obsahovala v
prípade veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a výšky kúpnej ceny odkaz na príslušný

rozsudok. Zastala názor, že kúpna cena nemusí byť v kúpnej zmluve nevyhnutne určená pevnou sumou
v peniazoch, ale môže byť určená aj odkazom na nejakú skutočnosť, ak je tento odkaz dostatočne
určitý a aj predmet prevodu môže byť v kúpnej zmluve upresnený odkazom na nejakú skutočnosť,
ak je tento odkaz dostatočne určitý. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie a ňou navrhnutých
dôkazov preto považovala za nesprávne, neodôvodnené a za porušenie jej práva na spravodlivý súdny

proces. Ďalej namietala, že ak sa prvoinštančný súd domnieval, že ňou zmenené znenie návrhu kúpnej
zmluvy je formálne nesprávne, mal ju o tomto poučiť a dať jej príležitosť návrh upraviť. Keďže tak
v danom prípade neurobil, odoprel jej prístup k spravodlivosti (denegatio iustitiae). Ďalej uviedla, že
ani pri žalobách o uloženie povinnosti prejavu vôle nie je vylúčené, aby súd žalobcovi prisúdil menej
než je žalobcom požadované. Z uvedeného dôvodu mala potom za to, že ak by súd prvej inštancie

po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že má nárok len na spoluvlastnícky podiel vo výške 1,
tak jej mal v tomto zmysle čiastočne vyhovieť. Vyslovila presvedčenie o právnom nároku jediného
oprávneného spoluvlastníka, ktorý sa relevantným spôsobom v zákonnej lehote domáhal výkonu svojho
predkupného práva, pri porušení zákonného predkupného práva oprávnených spoluvlastníkov vykúpiť
od tretej osoby celý spoluvlastnícky podiel prevedený povinným spoluvlastníkom na tretiu osobu.

Zdôraznila, že druhý oprávnený spoluvlastník (N. U., resp. jeho právny nástupca) sa nedomáhal v
zákonnej lehote od nadobúdateľa výkonu predkupného práva a odkúpenia veci od nadobúdateľa, preto
musí mať v zmysle § 604 ods. 3 Obč. zák. nárok vykúpiť od žalovaných celú vec, t.j. spoluvlastnícky
podiel 1 k predmetnému pozemku. S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít zhrnula, že
právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel majú len tí oprávnení spoluvlastníci, ktorí svoj záujem relevantným

spôsobom a v zákonnej lehote prejavili. Podľa žalobkyne, v prípade porušenia zákonných povinností zo
strany povinného spoluvlastníka, resp. tretej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu, sa oprávnený
spoluvlastník nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, než by mal v prípade neporušenia ich
zákonných povinností. Za právne významné považovala aj to, že N. U. je pravdepodobne po smrti a
jeho podiel spravuje Slovenský pozemkový fond, preto zrejme nemohol prijať ani odmietnuť ponuku H.

F.. Dodala, že ani Slovenský pozemkový fond nemohol prijať ponuku H. F.Á. a nemohol sa ani domáhať
výkonu predkupného práva po jeho porušení. Uvedenú situáciu je podľa žalobkyne potrebné chápať tiež
ako konkludentné odmietnutie resp. nezáujem o výkon svojho zákonného predkupného práva voči tretej
osobe po tom, ako bolo toto predkupné právo porušené predajom podielu H. F. tretej osobe. Vyslovilanázor, že Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor odlišný od
relevantnej judikatúry a postupom odvolacieho súdu bola donútená upraviť svoj žalobný návrh, vrátane
kúpnej zmluvy, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku tak, aby sa aj naďalej domáhala

ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v plnom rozsahu. Namietala tiež, že ak by jej súd v
predmetnej veci nepriznal nárok na odkúpenie celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu 1 ale len
podielu 1, prípadne, ak by dokonca jej žalobu zamietol, tak by došlo k popretiu účelu predkupného práva
podľa § 140 Obč. zák., ktorým je zamedziť vstupu tretej osoby do okruhu spoluvlastníkov, zároveň by
došlo k popretiu obsahu predkupného práva, ktorým je vždy právo vykúpiť celý spoluvlastnícky podiel

a nakoniec by uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.
Uzavrela, že vzhľadom na problematickosť a zmätočnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008,
ktorý právny názor v otázke zákonného predkupného práva neskôr korigoval NS SR rozsudkom sp. zn.
6Cdo 209/2010, je potrebné, aby odvolací súd sám upravil svoj pôvodný právny názor, alebo aspoň
umožnil NS SR založiť svojim výrokom prípustnosť dovolania.
7. Žalovaní 1/ a 2/ k odvolaniu žalobkyne zhodne uviedli, že právne otázky, vo vzťahu ku ktorým

sa domáhala založenia prípustnosti dovolania odvolacím súdom, už boli upravené v rozsiahlej
judikatúre. Konkrétne poukázali na to, že k otázke „či v prípade nerealizácie ponuky na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu od tretej osoby za rovnakých podmienok voči viacerým oprávneným
spoluvlastníkom a v dôsledku toho v prípade porušenia zákonného predkupného práva oprávnených
spoluvlastníkompriprevedenívlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodielupovinnéhospoluvlastníka

má ten z oprávnených spoluvlastníkov, ktorý sa domáhal výkonu svojho predkupného práva v podobe
odkúpenia príslušného spoluvlastníckeho podielu od tretej osoby za rovnakých podmienok, ako ho
tretia osoba získala od povinného spoluvlastníka, právny nárok na odkúpenie celého takto prevedeného
spoluvlastníckehopodielualebolennaodkúpenietejčastiprevedenéhospoluvlastníckehopodielu,ktorá
by na neho pripadala v situácii, ak by záujem o výkon predkupného práva prejavili všetci oprávnení

spoluvlastníci tým, že by sa všetci relevantným spôsobom a v zákonnej lehote domáhali odkúpenia
príslušného spoluvlastníckeho podielu od tretej osoby, a nedohodli sa na spôsobe výkonu predkupného
práva,pričombyzvyšnáčasťprevedenéhospoluvlastníckehopodieluzostalavovlastníctvetretejosoby“
existuje početná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky NS SR, sp. zn. 2Cdo
91/2008 z 12.5.2009, sp. zn. 3Cdo 122/2009 z 22.9.2010, sp. zn. 5Cdo 211/2009 z 31.8.2010, sp. zn.

1Cdo 216/2009 z 25.3.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 28/2009 z 26.5.2010). Nestotožnili sa s
argumentáciou žalobkyne, že pokiaľ sa N. U. nedomáhal svojho nároku z porušeného predkupného
práva, zanikol mu nárok na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu žalovaných. Žalobkyňa mala podľa
názoru žalovaných zabezpečiť súhlas N. U. so zrieknutím sa jeho nároku z porušeného predkupného
práva. Uviedli, že pokiaľ N. U. neurobil preukázateľne takéto zrieknutie sa svojho nároku z porušeného

predkupného práva, nárok z namietaného porušeného predkupného práva mu zostal. Žalobkyňa pri
svojej argumentácii opomenula, že až prípadné vyvolanie dedičského konania s dedičmi N. U. a
následná dohoda s nimi o zrieknutí sa ich nárokov z porušeného predkupného práva sú legitímnymi
podmienkami pre prirastenie časti patriacej N. U. na nároku z porušeného predkupného práva voči
spoluvlastníckemu podielu žalovaných. Podľa názoru žalovaných, je potrebné v prípade oznámenia

ponuky na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu sledovať to, že vyplatením kúpnej ceny v lehote
2 mesiacov dôjde k prirasteniu častí tých spoluvlastníkov, ktorí kúpnu cenu nevyplatili k častiam tých,
ktorí kúpnu cenu vyplatili. Ďalej dôvodili, že v prípade porušenia predkupného práva neoznámením
ponuky absentuje takýto mechanizmus a rovnako aj lehota na výkup ponúkaného spoluvlastníckeho
podielu a preto sa musí spoluvlastník, ktorý nemá záujem na uplatnení nároku z porušenia predkupného

práva, aj preukázateľne prejaviť, že nemá záujem na uplatnení tohto nároku, aby mohlo dôjsť k
prirasteniu jeho časti k časti tých, ktorí uplatniť nárok chcú alebo sa nevyjadrili. Stotožnili sa právnym
posúdením uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 507/2015 z
27.4.2018, že na prípad porušenia predkupného práva sa vzťahuje aj ust. § 140 Obč. zák., avšak sa
nestotožnili s tvrdením, podľa ktorého odvolací súd podmienil prirastenie časti na nároku z porušeného

predkupného práva na spoluvlastnícky podiel existenciou ponuky oprávneným spoluvlastníkom a
neprejavením záujmu o kúpu zo strany ostatných spoluvlastníkov. Z tohto hľadiska navrhli, aby odvolací
súd modifikoval svoj právny záver tak, aby bol konzistentný s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR
uvedenýmvrozsudkuz29.2.2012,sp.zn.22Cdo 2358/2010.Nestotožnilisasožalobkyňouanivtom,že
súčasná situácia predstavuje stav, kedy došlo ku konkludentnému odmietnutiu, resp. nezáujmu o výkon

zákonného predkupného práva zo strany N. U., pretože mlčanie a nečinnosť nie sú zreteľným prejavom
nezáujmu o uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva a predpokladom konkludentného
prejavu nezáujmu je vedomosť spoluvlastníka o porušení jeho predkupného práva, pričom v danom
prípade nie je známe, že by N. U. alebo jeho dedičia vedeli o porušení svojho predkupného práva. Vovzťahu k ďalšej otázke zásadného významu a to, „či môžu byť niektoré podstatné náležitosti kúpnej
zmluvy špecifikované odkazom na rozsudok“ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
3Cz 45/90 z 29.6.1990 uverejnené pod č. 53/1991 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov ČSFR, uviedli, že (...) ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie prejavu vôle niektorého z
účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku,
prípade musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia
kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku. Z uvedeného je preto zrejmé, že buď je
celé znenie podstatných náležitostí obsahom výroku rozsudku ukladajúceho nahradenie vyhlásenia

vôle alebo je obsahom pripojenej listiny, ktorá sa tak stane súčasťou rozsudku. Keďže žalobkyňa
uvedenouotázkousledujetotorozvrhnutiepodstatnýchnáležitostíkúpnejzmluvyztohodôvodu,žechce
prenechať na súd, aby rozhodol o veľkosti spoluvlastníckeho podielu a výške kúpnej ceny, ktorý má byť
predmetom prevodu, upozornili, že súd nemôže dopĺňať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré sú
obsahom žaloby, nakoľko je viazaný žalobným návrhom a § 44 Obč. zák. a tak sa žalobe na nahradenie
chýbajúceho prejavu vôle nemôže vyhovieť ani čiastočne, ale možno ju čo do podstatných náležitostí

prijať, teda jej vyhovieť alebo ju zamietnuť, pričom predmet kúpnej zmluvy je nesporne podstatnou
náležitosťou.Ďalejsanestotožnilianisodvolacouargumentácioužalobkyne,žesúdpripripustenízmeny
petitu žaloby na základe návrhu z 12.6.2018 ju neupozornil na procesnú neprípustnosť žaloby. Záverom
dodali, že v rámci riešenia druhej otázky nastolenej žalobkyňou došlo k odpovedi aj na jej tretiu otázku, či
môžesúdpriznaťodkúpeniemenšiehospoluvlastníckehopodielunežakožalobcapožadovalnegatívne,

pretože súd nemôže do textu navrhovanej kúpnej zmluvy nijako zasahovať ani ju dopĺňať, či upresňovať.
8. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojej odvolacej argumentácií. V súvislosti s jej nárokom
vykúpiť celý spoluvlastnícky podiel doplnila, že dohodu o spôsobe výkonu predkupného práva môžu
urobiť len tí oprávnení spoluvlastníci, ktorí o výkon predkupného práva v zákonnej lehote a relevantným
spôsobom prejavili svoj záujem. Súhlas oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o výkon svojho predkupného

práva záujem nemajú, s touto dohodou potrebný nie je. V tejto súvislosti argumentovala, že po uplynutí
zákonnej lehoty troch rokov od momentu porušenia predkupného zákonného práva, už oprávnený
spoluvlastník nemá právo domáhať sa nárokov z porušenia zákonného predkupného práva a to
nezávisle od toho, či sa o tomto porušení dozvedel. Zdôraznila, že v prejednávanej veci táto zákonná
lehota N. U. už uplynula a preto sa on ani jeho právny nástupcovia nemôžu úspešne domáhať výkonu

predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia.
9. Žalovaní 1/ a 2/ v následnom vyjadrení zotrvali na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k
odvolaniu žalobkyne.
10. V ostatných vyjadreniach doručených súdu prvej inštancie ako aj
odvolaciemu súdu, zotrvali sporové strany na svojej doterajšej argumentácii

(č.l. 495-497 spisu, 501-515 spisu; 526-529 spisu; 561-562 spisu).

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje jeho vecnú
správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ).

13. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný

prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S poukazom na uvedené sa odvolací súd zaoberal len
tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.

14. K odvolacej argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy,
resp. návrhu výroku žalobného petitu pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle, odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie v ods. 18. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku veľmi podrobne a presvedčivo
vysvetlil, prečo je toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa v odvolaní argumentáciu
súdu prvej inštancie nevyvrátila, ale v podstate zotrvala na svojich názoroch prezentovaných počasprvoinštančného konania, nesprávnosť ktorých súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku
riadne vysvetlil.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,

že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že súd nemôže pri rozhodovaní
o nahradení prejavu vôle na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy nič meniť, doplňovať, ani
spresňovať. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy
o kúpe nehnuteľnosti, musí byť celý obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí
byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy,

ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku. Je vylúčené, aby v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov
zmluvy o budúcej zmluve (porovnaj aj Ro NS SR 1Cdo/109/2004; Ro NSSR 2Cdo/274/2004, Ro NSČR
33Odo 273/2001). Z uvedeného je zrejmé, že buď je celé znenie kúpnej zmluvy obsahom výroku
rozsudkuukladajúcehonahradenievyhláseniavôlealebojeobsahompripojenejlistiny,ktorásatakstane
súčasťou rozsudku. Iné riešenie, že by časť podstatných náležitostí bola uvedená vo výroku rozsudku

a časť v pripojenej listine a pripojená listina by odkazovala na tie podstatné náležitosti, ktoré by boli
uvedené vo výroku rozsudku, nie je prípustné. V prejednávanej veci žalobkyňa svojim návrhom výroku
rozsudku a znením kúpnej zmluvy rozvrhnutie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy prenechala na
rozhodnutie súdu, tak, aby rozhodol o veľkosti spoluvlastníckeho podielu a výške kúpnej ceny, ktorý
má byť predmetom prevodu, a chce, aby tieto súd judikoval svojim výrokom tak, že v kúpnej zmluve,

ktorá sa má stať neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, je pri veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý má
byť predmetom prevodu a jeho cene, odkaz na výrok (budúceho) rozsudku súdu. V tomto smere je
potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že súd nemôže dopĺňať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy,
ktoré sú obsahom žaloby.
16. Ostatné odvolacie námietky žalobkyne boli vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnej podmienky

týkajúcej sa predmetu a ceny prevodu (§ 588 Obč. Zák.) irelevantné, a preto sa nimi odvolací súd
nezaoberal.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je spôsobilé spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v odvolaní uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Keďže napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov
vecne správny, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. K návrhu žalobkyne obsiahnutom aj v jej odvolacej argumentácii, aby Krajský súd v Bratislave založil

svojim výrokom prípustnosť dovolania na Najvyšší súd SR, odvolací súd uvádza, že nový civilný sporový
kódex (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) účinný od 1.7.2016 odňal odvolaciemu súdu
procesnú možnosť založiť výrokom svojho rozhodnutia prípustnosť dovolania. O prípustnosti dovolania
môže v zmysle príslušných ustanovení C.s.p. rozhodovať len Najvyšší súd SR.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s

§ 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).