Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200017
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu

JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpeného: Advokátska kancelária I., s.r.o., so sídlom E. F.
XX/X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. S. H. W. v Q., odbor H., so sídlom P. X, XXX
XX Q., za účasti Okresnej prokuratúry v Q., T. X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. Z.-Q.-Z.-XX-XXX/XXXX zo dňa 21. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie riaditeľa odboru poriadkovej polície Z. riaditeľstva H. zboru v Q. č. Z.-TN- Z.-
XX-XXX/XXXX z 21. októbra 2021 a rozhodnutie Z. oddelenia H. zboru Q. Q. č. Z.-TN-Z zo 6. augusta

2021 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa 59 ods. 2 Správneho poriadku nevyhovel
odvolaniu a potvrdil rozhodnutie Z. oddelenia H. zboru Q. Q. č. Z.-TN-Z zo 6. augusta 2021, ktorým
zrušil právoplatné rozhodnutie - blok na pokutu zaplatenú na mieste pod číslami blokov G až G vydané
Obvodným oddelením H. zboru Q. Q. dňa 27.03.2018.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s veľkou časťou
odvolacích námietok uplatnených žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu v doplnení odôvodnenia
odvolania žalobcu z 24. septembra 2021. Žalobca poukázal na námietky uvedené v odvolaní, na ktoré
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne reagoval, a to na: a) námietku, že prvostupňové

rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, keďže správny
orgánsavňomvôbecnevysporiadalsviacerýminámietkamižalobcuvočiprotestuprokurátora,ktoréboli
uplatnené vo vyjadrení z 19. júla 2021, podanom v správnym orgánom určenej lehote, pričom žalobca
opomenuté námietky bližšie špecifikoval, b) námietku, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
o vyhovení protestu prokurátora v danej veci nie je nijako, a už vôbec nie dôkladne, odôvodnený
údajný „zjavný“ rozpor zrušeného rozhodnutia v blokovom konaní so správnym orgánom uvádzanými
ustanoveniami § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku; žalobca poukázal na to, že účelom vyhovenia

protestu prokurátora je v zmysle aktuálnej účinnej zákonnej úpravy výslovne náprava zisteného
porušenia zákona alebo iného právneho predpisu skorším napadnutým právoplatným rozhodnutím
správneho orgánu, c) námietku voči tomu, že prokurátor dodatočne, s odstupom bezmála troch rokov,
vstupuje do právoplatne skončeného blokového konania, v ktorom žalobcovi bola právoplatne uloženábloková pokuta, a to prostredníctvom protestu prokurátora, ktorý je reliktom socialistickej právnej
kultúry, o súlade ktorého s právom na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, mám závažné pochybnosti, najmä v prípadoch, ak sa na jeho základe zrušujú
po rokoch právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, d) námietku voči inštitucionálnemu aspektu
rozhodovania o proteste prokurátora zo strany Z. riaditeľstva H. zboru Q. Q., odboru poriadkovej
polície, keďže príslušníci Z. riaditeľstva H. zboru Q. Q., odboru poriadkovej polície, nemajú postavenie
nezávislého a nestranného správneho orgánu vo vzťahu k prokurátorovi Okresnej prokuratúry Q. ako

podávateľovi protestu prokurátora, e) námietku porušenia princípu právnej istoty, predstavujúceho
imanentnú súčasť princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúcu
v zrušení právoplatného rozhodnutia o blokovej pokute za priestupok na základe protestu prokurátora
podaného takmer tri roky po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, žalobca poukázal na
viaceré mimoriadne závažné právne závery formulované v judikatúre v nadväznosti na uplatňovanie
mimoriadnych opravných prostriedkov proti právoplatným rozhodnutiam zo strany prokuratúra, pričom

uvedenú judikatúru žalobca podrobne citoval, f) námietku, že v proteste prokurátora ani v napadnutom
rozhodnutí, ktorým mu bolo vyhovené, nie je identifikované žiadne konkrétne zásadné (fundamentálne)
procesné pochybenie konajúceho správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom
konaní. Žalobca zdôraznil, že protest prokurátora bol vyslovene podaný v neprospech žalobcu, keď
cieľom prokurátora bolo dosiahnuť prísnejšie postihnutie žalobcu za skutok, za ktorý som už bol 27.

marca 2018 právoplatne postihnutý v blokovom konaní, g) námietku voči esenciálnemu porušovaniu
prezumpcie neviny zo strany prokurátora i správneho orgánu, ktorý protestu prokurátora vyhovel, h)
námietku, že v trestnom konaní, na ktoré odkazuje prokurátor, a to v konaní vedenom na Z. oddelení
H. zboru v Q. Q. pod ČVS: Z.-XXXX/TT-TN-XXXX žalobcovi dosiaľ nebolo vznesené obvinenie a nie je
trestne stíhaný ani za žiaden iný trestný čin v uvedenom či v inom trestnom konaní. Z obsahu protestu

prokurátora vyplýva, že trestné stíhanie vedené na Z. oddelení H. zboru v Q. Q. pod ČVS: Z.-XXXX/
TT-TN-XXXX je iba trestné stíhanie „vo veci“, bez akéhokoľvek obvineného, i) námietku, že samotné
rozhodnutie o priestupku vydané v blokovom konaní v súčasnosti nepredstavuje prekážku pre vznesenie
obvineniamojejosobepretrestnýčinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiavtrestnomstíhanívedenom
na Z. oddelení H. zboru v Q. Q. pod M.: Z.-XXXX/TT-TN-XXXX, ako tvrdí prokurátor, a to z dôvodu,

že uvedené trestné stíhanie je aj beztak neprípustné kvôli premlčaniu trestného stíhania a musí byť
zastavené. Túto okolnosť akceptoval v napadnutom rozhodnutí i správny orgán, nevyvodil z nej však
zodpovedajúce dôsledky. V súčasnosti teda zákonnou prekážkou pre vznesenie obvinenia žalobcovi z
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona nie
je prekážka res iudicata, daná rozhodnutím o uložení pokuty v blokovom konaní, ale práve premlčanie

trestného stíhania, j) námietku, že prvostupňový správny orgán bližšie neobjasnil, v čom konkrétne bol
podľa neho v pôvodnom blokovom konaní „unáhlene a nedostatočne“ zistený skutkový stav, pričom, ako
už bolo akcentované, správny orgán nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku, či bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal.

3. Žalobca zdôraznil, že v tejto veci protest prokurátora predstavuje dozorový procesný prostriedok
dostupný výlučne prokuratúre Slovenskej republiky, ktorým prokurátor napadol vo februári 2021
rozhodnutie o žalobcovi uloženej blokovej pokute, ktoré bolo právoplatné od 27. marca 2018.
Na základe podaného protestu prokurátora, sa preto má zasahovať - a napadnutým rozhodnutím
žalovaného sa aj zasahuje - do právoplatného rozhodnutia o uložení blokovej pokuty za priestupok,

predstavujúceho res iudicata (prekážku právoplatne rozhodnutej veci) pre opätovné stíhanie žalobcu
za ten istý skutok. Týmto spôsobom je podľa žalobcu celkom zásadným spôsobom popieraný
princíp právnej istoty, ktorého imanentnou súčasťou je prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res
iudicata). Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, nie sú
inštitucionálne nezávislé orgány, pričom pri ich rozhodovaní neprichádza do úvahy rozhodnúť v rozpore

s názorom prokuratúry, ktorá podala protest. Žalobca poukázal na právne závery vyslovené v uznesení
pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 3/2015, z 18. marca 2015, ktoré posudzovali
použitie mimoriadnych opravných prostriedkov voči právoplatnému rozhodnutiu.

4. Žalobca konštatoval, že judikatúra týkajúca sa prelamovania právoplatných rozhodnutí súdov na

základe mimoriadnych opravných prostriedkov dostupných výlučne prokuratúre je plne aplikovateľná aj
na prejednávanú vec, keďže sám prokurátor v proteste prokurátora uznáva, že pôvodné právoplatné
rozhodnutie o blokovej pokute predstavuje res iudicata pre prípadné trestné stíhanie žalobcu za
identický skutok, a teda je postavené na roveň rozhodnutiu súdu o trestnom obvinení v zmysle čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu, sp. zn. 10 Sžk 36/2017, z 26. septembra
2018, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť tamojšieho žalobcu Z. prokuratúry W. nad U. vo veci

preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, protestu prokurátora proti ktorému nebolo
vyhovené. Žalobca poukázal na právne závery vyslovené v predmetnom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v ktorom výslovne uviedol, že „princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými
princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený
primát,apretojepotrebnékaždýprejednávanýprípadposudzovaťsprihliadnutímnavšetkykonkrétnosti

daného prípadu. Princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní oprávnení prokurátora, ako je protest či
žaloba, ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia nápravy nezákonných rozhodnutí, a teda opravy
podstatnejších či základných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu akejkoľvek snahy o právnu čistotu.“

5. Žalobca namietal, že v rozhodnutí nie je identifikované žiadne konkrétne zásadné procesné
pochybenie konajúceho správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní,

pričom zdôraznil, že protest prokurátora bol vyslovene podaný v neprospech žalobcu, keď cieľom
prokurátora bolo dosiahnuť prísnejšie postihnutie žalobcu za skutok, za ktorý žalobca už bol 27.
marca 2018 právoplatne postihnutý v blokovom konaní. Jediná vada má spočívať v tom, že prokurátor
(správne orgány) po takmer troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku zaujali stanovisko,
že skutok mal byť podľa neho potrestaný prísnejšie, pretože údajne vykazuje znaky trestného činu,

a nie priestupku. Charakter zásadného pochybenia správneho orgánu v konaní o uložení pokuty
za priestupok nemá ani žalovaným v jeho rozhodnutí tvrdené porušenie § 60 ods. 3 písm. c)
zákona o priestupkoch, najmä ak správny orgán v čase vydania skoršieho právoplatného rozhodnutia
nedisponoval takými skutkovými zisteniami, ktoré by mu umožňovali zaujať predbežné stanovisko, že
by mohlo ísť o trestný čin, a nie o priestupok. Podľa žalobcu inštitút protestu prokurátora v tomto

prípade nemôže slúžiť na nápravu iba údajne nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany
správneho orgánu v čase vydania jeho právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok,
nakoľko takáto okolnosť (aj keby bola preukázateľná) v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP nie je
postačujúcou na prelomenie právoplatnosti skoršieho rozhodnutia. Podľa žalobcu v danej veci sa
právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci odlišného od súdu (právoplatným rozhodnutím orgánu

Policajného zboru o vyhovení protestu prokurátora a zrušení pôvodného právoplatného rozhodnutia
o priestupku) priamo deklaruje trestnoprávna zodpovednosť žalobcu ako účastníka priestupkového
konania bez toho, aby o nej rozhodol nezávislý a nestranný súd. Ďalej žalobca poukázal na to, že
v trestnom konaní, na ktoré odkazuje prokurátor i správne orgány (ČVS: Z.- XXXX/TT-TN-XXXX)
žalobcovi dosiaľ nebolo vznesené obvinenie a žalobca nie je trestne stíhaný ani za žiaden iný trestný

čin v uvedenom, či v inom trestnom konaní (uvedené ponechali správne orgány rozhodujúce o proteste
prokurátora bez akéhokoľvek povšimnutia). Z obsahu protestu prokurátora vyplýva, že trestné stíhanie
vedené na Obvodnom oddelení H. zboru v Q. Q. pod ČVS: Z.-XXXX/TT-TN-XXXX je iba trestné stíhanie
„vo veci“, bez akéhokoľvek obvineného.

6. Žalobca vyjadril právny názor, že samotné rozhodnutie o priestupku vydané v blokovom konaní v
súčasnosti nepredstavuje prekážku pre vznesenie obvinenia žalobcovi pre trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia v trestnom stíhaní vedenom na Z. oddelení H. zboru v Q. Q. pod ČVS: X.-
XXXX/TT-TN-XXXX. Ako tvrdí prokurátor, a to z dôvodu, že uvedené trestné stíhanie je aj beztak
neprípustné kvôli premlčaniu trestného stíhania a musí byť zastavené. Túto okolnosť akceptoval v

prvostupňovom rozhodnutí i správny orgán, nevyvodil z nej však zodpovedajúce dôsledky; žalovaný sa k
nej v napadnutom rozhodnutí už nijako nevyjadril. Skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, a ktorého
pokračovaniu podľa prokurátora bráni napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní, sa mal podľa
opisu podanému v proteste prokurátora, vychádzajúcemu zjavne z obsahu uznesenia o začatí trestného
stíhania zo 16. decembra 2020 vo veci vedenej na Z. oddelení H. zboru v Q. Q. pod ČVS: Z.-XXXX/TT-

TN-XXXX, stať 27. marca 2018. Stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákonasapodľa§87ods.1písm.e)Trestnéhozákonapremlčiava
vtrojročnejpremlčacejdobe,čoznamená,žepremlčaciadobapridanomskutkuuplynula 27.marca
2021. Do 27. marca 2021 ani doposiaľ žalobcovi nebolo vznesené obvinenie, čo znamená, že nedošlo
k prerušeniu premlčania trestného stíhania a premlčacia doba uplynula márne, teda trestnosť daného

činu zanikla uplynutím 27. marca 2021, čo spôsobilo neprípustnosť trestného stíhania. Žalobca záverom
namietal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali správnymi úvahami v čom bol nedostatočne
zistený skutkový stav veci a svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili.7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval
na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal
na to, že v konaniach o proteste prokurátora sa nerozhodovalo o subjektívnych právach žalobcu a

napadnutými rozhodnutiami sa nezakladali, nerušili ani nedeklarovali práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. V prípadne napadnutých rozhodnutí išlo o
špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Žalobca ako
účastník konania o proteste prokurátora má podľa zákona o prokuratúre zákonné právo podať proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj v konaní uplatnil a o

jeho opravnom prostriedku bolo riadne v odvolacom konaní rozhodnuté. Žalovaný vyjadril právny
názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky na konanie o správnej žalobe žalobcu z
dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami neboli dotknuté subjektívne práva žalobcu a neboli kumulatívne
naplnené podmienky týkajúce sa druhu a charakteru samotného rozhodnutia správneho orgánu. Podľa
žalovaného, ochrana iných ako subjektívnych prvá je v správnom súdnictve priznaná prokurátorovi
alebo subjektu výslovne oprávneného osobitným zákonom. Základným argumentom žalovaného vo veci

podanej žaloby tak zostáva fakt, že žalobou sa napáda rozhodnutie, ktorým sa nezakladali, nemenili,
nerušili ani nedeklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Žalovaný preto
primárne navrhuje, aby správny súd žalobu odmietol, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou
osobou s prihliadnutím na to, že v napadnutých konaniach sa nerozhodovalo o subjektívnych právach
žalobcu, ale rozhodovalo sa o protestných dôvodoch prokurátora v záujme dosiahnutia zákonnosti

postupu a rozhodnutí správneho orgánu v individuálnom blokovom konaní. Žalovaný poukázal na
uplatnenie zásad správneho konania v postupe správneho orgánu, ku ktorým okrem iného patrí aj
zásada materiálnej pravdy v správnom konaní. Táto zásada zakotvuje požiadavku, v zmysle ktorej
správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a všetky skutočnosti nevyhnutné a potrebné na
vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Pri naplnení účelu zásady materiálnej pravdy

nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Jednou z rozhodujúcich skutočností pri
posudzovaní dôkazov a návrhov účastníka konania je aj hodnotenie ich potrebnosti, opodstatnenosti a
účelnosti pre potreby samotného rozhodnutia vo veci. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa
vo svojom odôvodnení zaoberá všetkými podkladmi potrebnými pre rozhodnutie o proteste prokurátora
a o podanom odvolaní žalobcu. Fakt, že priamo v gramatickom znení obsahu odôvodnenia nie

je naformulované znenie podaných námietok žalobcu nezakladá oprávnenosť záveru o absencii
relevantného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný správny orgán správnou úvahou deklaroval
využitie právnych predpisov, vyhodnotenie priebehu prvostupňového správneho konania ako posúdenie
protestnýchdôvodovprokurátoratak,abyzodôvodneniabolzrejmýobjektívnyprístupsprávnehoorgánu
pri posudzovaní námietok žalobcu, ktoré vo svojej podstate obsahovali prevažne subjektívne právne

závery podložené všeobecne formulovanou judikatúrou bez väzby na prebiehajúce správne konanie.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného dostatočne a objektívne zdôvodnené a v
rozsahu podaného protestu prokurátora vyjadruje aj zákonnosť postupu správneho orgánu pred a pri
vydaní napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom
rozhodnutí, je dostatočne zdôvodnený záver, že protestu prokurátora bolo potrebné vyhovieť v záujme

zabezpečenia zákonnosti postupu a rozhodovania orgánu verejnej moci v pôvodnom blokovom konaní
tak, aby boli zabezpečené subjektívne záujmu žalobcu, a aby bol dosiahnutý účel sledovaný zákonom
pri rozhodovaní o zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie.
8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa
na základe protestu prokurátora zrušuje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie správneho orgánu

vo veci samej, nie je rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo
mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e) Správneho
súdneho poriadku). Podľa žalovaného takéto rozhodnutie, ktorým sa na základe mimoriadneho
dozorového prostriedku prokurátora prelamuje právoplatnosť skoršieho rozhodnutia správneho orgánu,
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby účastníka administratívneho

konania, v ktorom bolo také rozhodnutie vydané. Právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými
bolo vyhovené protestom prokurátora a boli zrušené ich skoršie právoplatné rozhodnutia, boli už
meritórne preskúmavané v správnom súdnictve, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo
veľkom množstve prípadov (tak v režime Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016,
ako aj v režime Správneho súdneho poriadku), zväčša vôbec bez toho, aby žalované orgány verejnej

správy spochybňovali spôsobilosť takýchto zrušujúcich rozhodnutí byť predmetom prieskumu v konaní
o správnej žalobe dotknutého účastníka konania.9. Ďalej žalobca v replike uviedol, že právoplatné rozhodnutie o uložení blokovej pokuty žalobcovi z
27. marca 2018 zakladalo pre žalobcu stav právnej istoty tým, že bol definitívnym spôsobom postihnutý
za určité konanie. Ak potom prokurátor po bezmála troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia v

blokovom konaní podal proti tomuto rozhodnutiu protest prokurátora, a to s výslovným cieľom a
účelom umožniť za ten istý skutok trestné stíhanie žalobcu (čiže odstrániť prekážku rei iudicatae pre
prípadnétrestnéstíhanie),rozhodnutiežalovaného,ktorýmbolovspojenísprvostupňovýmrozhodnutím
vyhovené protestu prokurátora, mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
Žalobca rozporoval právny názor žalovaného o rozširovaní žalobných námietok proti skutočnostiam

uvedenýmvodvolaní.Ďalejžalobcanesúhlasilstvrdenímžalovaného,žejehonámietkysúsubjektívnym
právnym záverom podloženým všeobecne formulovanou judikatúrou, nakoľko podľa jeho názoru
bolo povinnosťou žalovaného zodpovedajúcim spôsobom sa v napadnutom rozhodnutí s uvedeným
vysporiadať a rozhodnutie odôvodniť.

10. Správny súd uznesením č. k. 11S/4/2022-57 zo dňa 23.05.2022 pribral do konania Okresnú

prokuratúru Q., ktorá v písomnom vyjadrení k žalobe, vyjadreniu žalovaného a replike žalobcu uviedla,
že správne orgány dostatočne vo svojich rozhodnutiach vysvetlili všetky skutkové okolnosti vrátane
právneho posúdenia veci.

11. Podľa Okresnej prokuratúry, v predmetnej administratívnej veci bolo potrebné zrušiť priestupkové

rozhodnutie z dôvodu, že konanie žalobcu bolo spáchané v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
vrátane uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu piatich rokov. Súvisiaci trestný
rozsudok bol právoplatný dňa 23.03.2018, pričom žalobca viedol motorové vozidlo napriek tomuto
zákazu dňa 27.03.2018. Bolo tak preukázané, že dané konanie žalobcu napĺňa všetky formálne znaky
trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného

zákona. Okresná prokuratúra mala za to, že súvisiace priestupkové rozhodnutie bolo vzhľadom na
časové súvislosti (dátum spáchania skutku) nezákonné. Žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,

vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal, pričom vo veci nariadil pojednávanie
a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom
žalovaného dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech.

13. Žalobca na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe, písomnej replike a žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal
najmä na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie medzi správnymi
orgánmi, ako i na zásah do práv žalobcu, čím bol porušený princíp právnej istoty. Dáva do pozornosti

rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk 36/2017. Tiež poukazuje na premlčanie skutku, na ktorý sa odvolal
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako i na to, že prokurátor nebol účastníkom administratívneho
konania o proteste, a preto nebol dôvod priberať ho do súdneho konania, z ktorého dôvodu podal i
kasačnú sťažnosť proti uzneseniu súdu, na ktorej v plnom rozsahu trvá.

14. Žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení, ako aj na právnom názore uvedenom
v rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Okresná prokuratúra sa pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe a žiadala žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala najmä na to, že trestné stíhanie má prednosť pred priestupkovým a v danom

prípade žalobca pri spáchaní priestupku, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta, bol už právoplatne
odsúdený za trestný čin, čo však vzhľadom k tomu, že to bolo len štyri dni predtým, nebolo ešte
zaznamenané v systéme, a z toho dôvodu mu bola uložená len bloková pokuta, čo však nebolo správne,
a preto bol podaný i protest prokurátora.

16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Z. oddelenia H. zboru Q. Q. č. Z.-TN-Z zo 6. augusta 2021, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie
- blok na pokutu zaplatenú na mieste pod číslami blokov G až G vydané Z. oddelením H. zboru Q. Q.
dňa 27.03.2018.17. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil, že dňa 04.02.2021
podala Okresná prokuratúra Q. protest prokurátora pod sp. zn. Pd 234/20/3309-6, proti rozhodnutiu Z.

riaditeľstva H. zboru v Q., odbor poriadkovej polície, Z. oddelenie H. zboru Q. Q. vydaného v blokovom
konaní dňa XX.XX.XXXX pod číslami blokov G až G voči osobe E. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom
W., D. XXXX/X, ktorými bol pokutovaný blokmi na pokutu zaplatenú na mieste vo výške XXX,- eur za
spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2.
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil porušením

povinnosti vymedzenej v ustanovení § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), nakoľko vydaním tohto rozhodnutia
boli porušené ustanovenia § 2 ods. 1, § 60 ods. 3 písm. c), § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch k § 3 ods.
1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“).

18. O proteste rozhodol správny orgán prvého stupňa tak, že mu rozhodnutím Z.-TN-Z zo dňa vyhovel a
napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca
podaním zo dňa 03.03.2021, ktoré doplnil dňa 04.03.2021. Žalovaný rozhodnutím č. Z.-TN-Z.-XX-XXX/
XXXX zo dňa 17.03.2021 napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nedodržania procesných predpisov.
Prvostupňový správny orgán následne zaslal protest prokurátora spolu s výzvou zo dňa 16.06.2021 na

vyjadrenie žalobcovi v lehote 7 dní.

19. Z obsahu zaslanej informácie od Úradu inšpekčnej služby zo dňa 07.05.2021 plynie, že žalobcovi
na základe rozsudku Okresného súdu v W. v konaní vedenom pod č. 22T/66/2017 zo dňa 23.03.2018,
právoplatného dňa 23.03.2018 bol žalobcovi zavedený záznam, ktorý bol fyzicky zapísaný dňa

26.04.2018.

20. Prvostupňový správny orgán rozhodol o proteste rozhodnutím č. Z.-TN-Z zo 6. augusta 2021 tak,
že zrušil právoplatné rozhodnutie - blok na pokutu zaplatenú na mieste pod číslami blokov G až G
vydané Z. oddelením H. zboru Q. Q. dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci bolo

zistené, že E. E. bol rozsudkom Okresného súdu Žilina v konaní pod č. 22T/66/2017 zo dňa 23.03.2018
uložený okrem iných trestov aj trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2018, napriek čomu E. E. viedol dňa 27.03.2018 motorové
vozidlo po ceste XX/XXX v meste Q. Q., na základe čoho vzniklo podozrenie zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia, kde OO PZ Q. Q. vykonáva skrátené vyšetrovanie pod sp.

zn. ČVS:Z.-XXXX/TT-TN-XXXX. Ďalej uviedol, že dňa 27.03.2021, tzn. v priebehu konania o proteste
prokurátora s poukazom na § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona uplynula premlčacia doba trestného
stíhania vykonávaného na OO PZ Q. Q. pod vyššie uvedenou spisovou značkou, čo má za následok
neprípustnosť trestného stíhania v danej veci podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, kde trestné
stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak

je trestné stíhanie premlčané. Napriek uvedenému posúdil protest prokurátora za dôvodný, pretože
zhodnotením spisového materiálu vo veci konania o proteste prokurátora je jednoznačne preukázané,
že vydanie vyššie uvedených blokov policajným orgánom E. E. dňa 27.03.2018 na pokutu zaplatenú
na mieste bolo v zjavnom rozpore s citovanými ustanoveniami § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku,
teda takéto rozhodnutie bolo nezákonné. Pri posúdení nezákonnosti OO PZ Q. Q. ako správny

orgán nevychádzal z potreby zrušenia rozhodnutia v blokovom konaní za účelom vznesenia obvinenia
E. E. podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vyššie uvedenej trestnej veci, ale na základe porušenia
zásad správneho konania, a to unáhleného a nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo predstavuje
opodstatnený dôvod a preto OO PZ Q. Q. rozhodlo v zmysle § 24 odseku 5 zákona o prokuratúre.

21. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil
v zásade totožne so žalobnými dôvodmi (viď ods. 2 až 6 tohto rozhodnutia).

22. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný dňa 21.10.2021 napadnutým rozhodnutím č. Z.-
TN-Z.-XX-XXX/XXXX odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

potvrdil ako vecne správne. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 27.03.2018 v čase
o 16.10 hod. viedol motorové vozidlo po ceste č. XX/XXX v meste Q. Q., pričom bol hliadkou polície
zastavený po tom, ako porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím sa mal
podľa policajného orgánu dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22ods. 1 písm. h) bod 2. zákona o priestupkoch, za čo bol dňa 27.03.2018 v blokovom konaní pokutovaný
blokmi na pokutu zaplatenú na mieste vo výške XXX,- eur pod číslami blokov G až G pričom však týmto
spôsobom maril potencionálny páchateľ výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa

vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Podozrivým v danej veci je žalobca. Ďalej v rozhodnutí
uviedol, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. 22T/66/2017 zo
dňa 23.03.2018, právoplatným dňa 23.03.2018, odsúdený pre zločin útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a zločin všeobecného ohrozenia podľa §
284ods.1písm.a)Trestnéhozákonanaúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3rokyspodmienečným

odkladom a skúšobnou dobou s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 3 roky, ako aj
povinnosťou osobne sa ospravedlniť poškodeným a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti vodiča, t. j.
zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Napriek tomu, že E. E. vedel o tom, že mu bol
takýto trest uložený, viedol dňa 27.03.2021 motorové vozidlo. Žalobca je podľa žalovaného podozrivý z
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a v ďalšom konaní mu bolo potrebné vzniesť obvinenie
za daný skutok podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, čomu však podľa vyjadrenia prokurátora bránilo

rozhodnutie OO PZ Q. Q. vydané v blokovom konaní práve za tento totožný skutok, a to v dôsledku
zásady „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci). Na základe takto zisteného stavu žalovaný mal za
dostatočne preukázané, že konanie E. E. nie je možné posudzovať ako priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky vzhľadom na tú skutočnosť, že dňa 23.03.2018 bol E. E. rozsudkom
OkresnéhosúduvŽilinevkonanívedenompod č.22T/66/2017zodňa23.03.2018,právoplatnéhodňa

23.03.2018, odsúdený pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona a zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou s
probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 3 roky, ako aj povinnosťou osobne sa ospravedlniť
poškodeným a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti vodiča, t. j. zákaz viesť akékoľvek motorové

vozidlá na dobu 5 rokov a aj napriek tomuto zákazu viedol dňa 27.03.2018 osobné motorové vozidlo,
teda je dôvodne podozrivý z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona. Takýmto posúdením konania žalobcu ako priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky a nie ako trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods.1písm.d)Trestnéhozákonadošlonáslednekporušeniu§60ods.3písm.c)zákonaopriestupkoch,

kde je uvedené, že orgán oprávnený objasňovať priestupky odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o
konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o iný
správny delikt než priestupok, alebo a ide o trestný čin. Zároveň nebolo možné toto konanie z vyššie
uvedených dôvodov vybaviť v blokovom konaní v zmysle § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa
žalovaného takto vydané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 46 správneho poriadku.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. (ďalej aj len „Zákon o priestupkoch“), je priestupkom
zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

24. Podľa § 60 ods. 3 písm. c) Zákona o priestupkoch, orgán oprávnený objasňovať priestupky odovzdá
vecpríslušnémuorgánu,akideokonaniemajúceznakpriestupku,ktorésaprejednávapodľaosobitných
predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin.

25. Podľa § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak
je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.

26. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.

27. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom
predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

28.Podľa§8Trestnéhozákona,jetrestnýčinprotiprávnyčin,ktoréhoznakysúuvedenévtomtozákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.30. Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu

alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti potrestá sa odňatím slobody až na dva roky

31. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

32. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

33. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiťnajvhodnejšieprostriedky,ktorévedúksprávnemuvybaveniuveci.Aktopovahavecipripúšťa,má

správny orgán vždy pokúsiť ojej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

34. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

35. Podľa § 32 ods.l Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

36. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

38. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení
účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho

súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu, že
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) vzhľadom
na nižšie uvedené.

39. Správny súd k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uvádza, že táto je

nedôvodná. Žalobca v žalobe riadne odôvodnil zásah do svojich subjektívnych práv, keď rozhodnutím
správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv v podobe právnej istoty. Podľa názoru
správneho súdu zásah do právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu a práv jeho občanov,
je takým závažným zásahom do subjektívnych práv, ktorý odôvodňuje aktívnu legitimáciu žalobcu na
podanie správnej žaloby.

40. Správny súd má ďalej za to, že nesprávne právne posúdenie spočíva vo vyhodnotení rozhodnutia
o priestupku ako rozhodnutia, ktoré bráni orgánom činným v trestnom konaní v prípadnom vznesení
obvinenia žalobcovi za trestný čin (prečin) podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z dôvodu
uplatnenia zásady nebis in idem v širšom zmysle v rámci trestného konania. Uvedené právne posúdenie,

tak zo strany prokuratúry v podanom proteste, ako aj zo strany správnych orgánov, bolo nosným
argumentom pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného.
Správny súd uvádza, že páchatelia protiprávnych činov, a to či už priestupkov alebo trestných činov sa
môžu jedným konaním dopustiť tak priestupkov, ako aj trestných činov. Vždy je potom potrebné dôsledneskúmať, či prípadné prejednanie priestupku môže byť prekážkou prípadného trestného stíhania alebo
nie. Podstatným pre uvedené posúdenie je vyhodnotenie konania pacháteľa a následné subsumovanie
tohto konania pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Skutočnosť, že osobe bol uložený trest

za spáchaný priestupok samo o sebe nespôsobuje prekážku rozhodnutej veci, tak ako v tomto prípade.
Správny súd má za to, že žalobcovi bol uložený trest (pokuta) za prekročenie najvyššej povolenej
rýchlosti v obci 50km/hod (porušenie §16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.) podľa § 22 ods. 1 písm.
h) Zákona o priestupkoch, čo je špecifický druh protiprávneho konania a trestu uloženého zaň, ktorý
však sám o sebe nespôsobuje prekážku rozhodnutej veci, nakoľko ide o výslovné porušenie zákona

s presne určeným trestom v podobe pokuty, ktorý však nespôsobuje prekážku rozhodnutej veci pre
účely prípadného trestného stíhania za prečin v podobe marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, nakoľko trest je uložený za prekročenie rýchlosti nie vedenie
motorového vozidla. Správny súd poznamenáva, že súdy v rámci trestných konaní neukladajú pokuty
za rýchlosť, a preto zrušenie rozhodnutia o priestupku v blokovom konaní nemá pre účely trestného
konania právny význam, nakoľko v trestnom konaní sú ukladané tresty v zmysle trestného zákona

podľa miery závažnosti trestnej činnosti. Správny súd na základe zistených nerozporovaných údajov
má za to, že žalobca viedol motorové vozidlo tak pred prekročením rýchlosti, ako aj po zaplatení
pokuty. To znamená, že aj keď by správny súd pripustil úvahu, že rozhodnutie o priestupku predstavuje
prekážku ne bis in idem, tak už sama uvedená skutočnosť (vedenie motorového vozidla pred aj po
skutku, ktorý bol posúdený ako priestupok) predstavuje samostatný dôvod na trestné stíhanie páchateľa,

ktorému pokuta uložená v konaní o priestupku za prekročenie rýchlosti nemôže zabrániť, nakoľko k
protiprávnemu konaniu dochádzalo pred aj po konaní, ktoré bolo predmetom priestupkového konania.
Aksasprávneorgányuvedenouskutočnosťounezaoberali,nevyhodnotiliju,nepodrobilisprávnejúvahe,
tak vec nesprávne právne posúdili. Správny súd má za to, že každé právoplatné rozhodnutie správnych
orgánov, ktoré je predmetom prieskumu v prípade protestu, musí byť podrobené skúmaniu, či skutočne

sú dané dôvody na jeho zrušenie v zmysle podaného protestu, a či uvedené je potrebné s ohľadom
na zistený skutkový stav a narušenie právnej istoty účastníka pôvodného správneho konania. Ak sa
správne orgány uvedeným postupom dôsledne neriadia, môžu vec nesprávne právne posúdiť tak, ako
tomu bolo v tomto prípade, keď mali za to, že rozhodnutie o uložení pokuty bráni trestnému stíhaniu
žalobcu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

41. Správny súd ďalej uvádza, že konanie o proteste prokurátora, ktorým má byť zrušené rozhodnutie
o priestupku, by nemalo byť samoúčelné a zároveň rozhodnutia správnych orgánov musia byť
jasne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby poskytli riadny podklad prípadnému súdnemu prieskumu.
Správne orgány nemusia reagovať na každú zo vznesených námietok účastníka, avšak s podstatnými

námietkami by sa mali vo svojich rozhodnutiach vysporiadať. Správny súd má tiež za to, že správne
orgány, keď dospejú k záveru, že trestné stíhanie je premlčané (tak ako to namietal žalobca), tak by
sa mali riadne vysporiadať so skutočnosťou, prečo zrušujú právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty.
Rovnako je tak potrebné reagovať na námietky, ktoré sú nedôvodné, nakoľko v opačnom prípade
zaťažia rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný by sa mal vyvarovať

aj procesných chýb v podobe výroku rozhodnutia, kde namiesto zákonného výroku podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku - odvolanie zamieta...., bolo uvedené odvolaniu nevyhovuje.

42. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový správny
orgán vec nesprávne právne posúdili, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového

správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

44. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaloženýchtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávnysúdpodľa§175ods.2SSP.46. Podľa § 169 prvá veta SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v

konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
im správny súd uložil.

47. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol správny súd tak, že podľa § 169 SSP mu náhradu trov
konania nepriznal.

48. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.