Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Sučik

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010006
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919010006.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 1. augusta 2019
prejednal sťažnosť podanú odsúdeným H. G. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.
1Nt/2/2019 zo 6.5.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného H. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného H. G. na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol trestným rozkazom
Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/33/2018 zo 4.5.2018, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za ktorý mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do

ústavu so stredným stupňom stráženia.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený v návrhu na
povolenie obnovy konania neuviedol také nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by povolenie obnovy
konania odôvodňovali. Poškodená J. bola v čase odcudzenia osobného motorového vozidla jeho
vlastníčkou. Motorové vozidlo patriace poškodenej svedok L. preparkoval spred bytu poškodenej do

garáže odsúdeného na jeho výslovný pokyn. Odsúdený mu dal aj originál kľúča od vozidla. Svedkyňa
J. vypovedala, že keď bolo vozidlo odcudzené, bola majiteľkou vozidla, lebo za auto zaplatila. Mal sa
urobiť iba prepis vozidla. Odsúdený jej peniaze nevrátil, až po krádeži jej vrátil 1000,- Eur, napriek tomu,
že mu zaplatila 1900,- Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti

prostredníctvom obhajcu uviedol, že okresný súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania, pretože
vo svedeckej výpovedi svedka L. nevzhliadol žiadne nové skutočnosti. Konajúci súd však opomenul,
že dôkazom skôr neznámym odôvodňujúcim obnovu konania bola výpoveď svedkyne J.. Svedkyňa
J. vypovedala, že zmluvu, na základe ktorej mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu, považovala za neplatnú. Z obsahu jej výpovedí vykonaných v prípravnom konaní,
ktoré neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom nevyplynulo, či považovala zmluvu za platnú alebo

neplatnú. Svedkyňa sa vyjadrila len v tom smere, že trestné oznámenie podala preto, lebo v čase
údajného odcudzenia vozidla jej ešte neboli vrátené peniaze. Odsúdený sa domnieval, že orgány činné
v trestnom konaní mali posúdiť daný skutkový stav primárne cez právnu úpravu vymedzenú Občianskym
zákonníkom. Až z obsahu svedeckej výpovede v rámci konania o povolení obnovy konania vyplynulo,
že zmluvu považovala za neplatnú. Jediným zákonným nárokom bolo z jej strany domáhanie sa vydania
bezdôvodného obohatenia. Pre účely trestného konania bolo bez významu, či bola zmluva absolútne

neplatná alebo či došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany svedkyne J., nakoľko k
preparkovaniu dotknutého motorového vozidla došlo v čase, keď J. odsúdenému oznámila, že autonechce naspäť, ale požaduje vrátenie peňazí. Z toho odsúdený vyvodil záver, že od zmluvy odstúpila a
môžesautomdisponovať.Odsúdenýbezprostrednepozisteníproblémusúvisiacehosprepisomvozidla
majúceho za následok neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k vozidlu, za ktorý nemohol

niesť žiadnu zodpovednosť, požiadal svojho známeho, aby dotknuté motorové vozidlo preparkoval.
Následne ho po preparkovaní vrátil svojej priateľke, ktorá bola vlastníkom vozidla. K tomu došlo v čase,
keď poškodená J. subjektívne nebola, ani nemohla byť vlastníčkou dotknutého motorového vozidla.
Z uvedeného preto vyplýva, že vo vzťahu k poškodenej J. odsúdený nemohol požiadať iného, aby si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže vo

formeúčastníctvaakoobjednávateľ.Poukázalnato,ževzmysle§394Tr.por.môžebyťnovýmdôkazom
okrem dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodom konaní síce vykonaný, ale s novým
obsahom, napr. výpoveď svedka, ktorý v konaní o obnove konania v podstatných bodoch zmení svoju
výpoveď. V rámci prípravného konania nebol predvolaný na žiaden z výsluchov svedkyne J.. Bola mu
preto odňatá možnosť konfrontovať ju so skutočnosťou, či považovala kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
ňou a H. za platnú, resp. neplatnú. Konajúci súd nesprávne v odôvodnení uviedol, že zmluva mala byť

podpísaná medzi svedkyňou J. a odsúdeným, nakoľko on nebol vlastníkom predmetného motorového
vozidla. Daný dôkaz podľa jeho názoru spĺňa zákonné podmienky na povolenie obnovy konania. Z týchto
dôvodov navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil
a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odsúdený H. G. podanú sťažnosť aj sám odôvodnil. V jej dôvodoch uviedol, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy bol on i J. presvedčení, že uzatvárajú platnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Pri prepise vozidla však vyšlo najavo, že vozidlo
má pozmenené VIN. Vozidlo preto nebolo spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, keďže
jeden z jeho identifikačných znakov nekorešpondoval so skutočnosťou. Právna vada vyšla najavo až

po uzavretí kúpnej zmluvy a bránila administratívnemu prepisu vozidla na poškodenú. Ani jeden z
účastníkov zmluvy nemohol byť za ňu zodpovedný. Za tohto stavu bolo nemožné vozidlo prepísať na
poškodenú. Pokiaľ svedok L. motorové vozidlo iba preparkoval nemohlo dôjsť z jeho strany ku krádeži,
lebo absentoval úmysel motorové vozidlo si prisvojiť. Výpoveď svedka L. je novým dôkazom a svedčí
o nedôvodnosti jeho trestného stíhania i odsúdenia.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne
a zákonné, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu sformulovanými v písomnom
odôvodnení napadnutého uznesenia. Podanú sťažnosť odsúdeného navrhol zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná z
zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď

návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Ani podľa názoru krajského súdu neboli
splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania z dôvodov uvedených v návrhu odsúdeného.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podrobné i zrozumiteľné, krajský súd sa s nim stotožňuje, a
preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom
ktorého je napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože
dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe, a teda v
právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne tieto nové skutočnosti sú tak závažné,
že odôvodňujú zásah do nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozhodnutia. Dôvody, o ktoré

odsúdený oprel svoj návrh na povolenie obnovy konania však takýto charakter nemajú.

Podstatou sťažnostných námietok odsúdeného bolo, že svedkyňa J. vypovedala, že kúpnopredajnú
zmluvusodsúdeným,predmetomktorejbolpredajmotorovéhovozidla,považovalazaneplatnú.Trestné
oznámenie podala iba preto, že v čase údajného odcudzenia vozidla jej ešte neboli vrátené peniaze,

ktoré zaplatila odsúdenému ako kúpnu cenu. Vozidlo preparkoval svedok L. v čase, keď J. nebola
vlastníčkou dotknutého vozidla. Z týchto dôvodov sa nemohol dopustiť trestného činu krádeže ako
objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. c), § 212 ods. 1 Tr. zák.Sťažnostné námietky odsúdeného nie sú dôvodné. Svedkyňa J. už v pôvodnej veci 24.9.2017
vypovedala, že kúpnopredajnú zmluvu považovala za neplatnú, nakoľko sa po jej podpísaní dozvedela
skutočnosti, ktoré jej pri kúpe vozidla neboli oznámené. Možno teda zhodnotiť, že svedkyňa na verejnom

zasadnutí6.5.2019konanomonávrhuodsúdenéhonapovolenieobnovykonanianeuviedlažiadnenové
skutočnosti, odlišné od tých, ktoré uvádzala už v pôvodnej veci. Výpoveď svedka L. taktiež nebola novým
dôkazom, ktorý by odôvodňoval povolenie obnovy konania v prejednávanej veci. Svedok L. síce priznal,
že predmetné vozidlo na žiadosť odsúdeného preparkoval do jeho garáže, ale už z obsahu výpovede
odsúdeného v pôvodnom konaní bolo konajúcemu súdu známe, že vozidlo z parkoviska odsúdený

osobne nezobral.

Z týchto dôvodov, aj podľa názoru nadriadeného súdu, výpovede vyššie uvedených svedkov nie sú
takými novými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci.

S ohľadom na uvedené, keďže v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky na povolenie

obnovy konania, krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.