Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203789
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6419203789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu:
Bytové spoločenstvo domu č. 443, IČO: 35 983 001, so sídlom Ul. Š. Moysesa 68-74 a Dr. Jánskeho 13,
965 01 Žiar nad Hronom, zastúpený JUDr. Evou Považanovou, advokátkou so sídlom Jiráskova 400/21,
965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: U.. Z. D., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom Š. A. XXX/XX,
XXX XX Y. nad G., zastúpený Špireková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 811, so sídlom Námestie Matice
slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie sumy 1.475,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Csp/117/2019-165 zo dňa 12. mája

2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 25Csp/117/2019-165 zo dňa 12. mája 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,15 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 476,92 Eur od 1.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 466,20 Eur
od 1.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 532,03 Eur od 1.10.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia

1.475,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 476,92 Eur od 1.7.2017 do
zaplatenia, zo sumy 466,20 Eur od 1.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 532,03 Eur od 1.10.2019 do
zaplatenia; táto suma predstavuje dlh žalovaného na zálohových platbách, ktoré si svojvoľne ponížil.
Žalobca od 1.6.2014 upravil zálohové platby na sumu 106,41 Eur mesačne, žalovaný si tieto od 1.1.2016
ponížil na sumu 100,- Eur mesačne a k 31.12.2016 tak mal na konte úhrad vykázaný nedoplatok vo
výške 76,92 Eur. Vo vyúčtovaní za rok 2016 mal na zálohových platbách preplatok 118,52 Eur, ktorý sa
započítal voči dlhu na zálohách za rok 2016 a tento dlh bol vyporiadaný. Od 1.5.2017 si však žalovaný

opätovne znížil predpísané mesačné zálohové platby na čiastku 50,- Eur mesačne; po zohľadnení
vyúčtovania za rok 2016 bol celkový dlh žalovaného vo výške 476,92 Eur. Žalobca od 1.7.2018 ponížil
žalovanému mesačné zálohy na sumu 94,69 Eur, čo však žalovaný ignoroval a zálohy platil naďalej
vo výške 50,- Eur za mesiac; nedoplatok na konte žalovaného za rok 2018 bol vo výške 466,20 Eur.Od 1.7.2019 si žalovaný znížil zálohové platby na 10,- Eur mesačne. V dôsledku týchto skutočností má
žalovaný na zálohových platbách dlh v žalobou uplatnenej výške.

1.2 O nároku žalobcu rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom platobným rozkazom, proti ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor; nárok žalobcu neuznal, poprel tvrdenia
ohľadom svojvoľného poníženia zálohových platieb s tým, že predmetné zníženie bolo reakciou na
ním zistené nedostatky a chyby pri rozúčtovaní za rok 2016, ktoré reklamoval s tým, že pokiaľ nebude
reklamácia kompletne vyriešená, bude realizovať o 50 % nižšie zálohové platby; žalobca podľa tvrdenia

žalovaného chyby nenapravil, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného k zníženiu preddavkov na
sumu 50,- Eur mesačne; reklamácie žalovaný podal aj proti vyúčtovaniam za roky 2017 a 2018. V
ďalších podaniach poukázal na to, že zásady rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytov a nebytových
priestorov po inštalácií pomerových meračov tepla ho poškodzujú, pretože tieto neindikujú vypnuté
radiátory. Žalobca v písomných vyjadreniach poukázal na postup pri vybavovaní reklamácií s tým, že
v roku 2018 aj v roku 2019 už boli tieto riešené advokátskou kanceláriou, ktorá žalovanému zaslala

podrobné odpovede k jeho jednotlivým námietkam. Vyjadril sa aj k inštalácií pomerových meračov
a v tejto súvislosti konštatoval, že v roku 2016 boli v byte žalovaného vykonané kontrolné merania
spotreby tepla na podružných meračoch, hodnoty ktorých boli porovnateľné s hodnotami na pomerových
meračoch; žalovaný bol s výsledkom meraní oboznámený.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 10 ods.1, ods.6, ods.7, § 14b ods.1 písm. f), h), i) a j)
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“);
vec prejednal na pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu. Na základe
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že je povinnosťou vlastníka bytu poukazovať preddavky do

fondu prevádzky, údržby a opráv a uhrádzať mesačne vopred aj plnenia spojené s užívaním bytu v
súlade so zákonom č.182/1993 Z.z.; Žalovaný si tieto povinnosti neplnil a podľa vlastného uváženia si
znížil mesačný zálohový predpis platieb, v dôsledku čoho mu vznikli nedoplatky uplatnené v konaní.

1.4 Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie súčasne preukázané, že reklamácia žalovaného

za vyúčtovanie roku 2017 zo dňa 1.5.2018 bola žalobcom vyriešená dňa 23.5.2018 odpoveďou k
jednotlivým námietkam; reklamácia zo dňa 16.5.2019 smerujúca voči vyúčtovaniu za rok 2018 bola
riešená advokátskou kanceláriou; tu poukázal súd prvej inštancie aj na záznam Slovenskej obchodnej
inšpekcie zo dňa 12.4.2019 z vykonanej kontroly rozúčtovania tepla v objekte žalobcu, z ktorého mal
súd za preukázané, že pri rozúčtovaní spotreby tepla za roky 2016-2017 nedošlo zo strany žalobcu k

žiadnemu pochybeniu a porušeniu právnych predpisov.

1.5 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote
odvolanie; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p., tvrdil

tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalovaný poukázal na nesprávne posúdenie predložených reklamácií. Poprel, že by si zálohové

platby znížil svojvoľne a bezdôvodne, jeho konanie bolo len reakciou na nedostatky a chyby pri
rozúčtovávaní, ku ktorým dochádza už od roku 1999, kedy mu nebol vyplatený preplatok vo výške
11.141,10 Sk (t.j. 369,82 Eur, pozn. súdu), k obdobným chybám došlo aj v rokoch 2000 a 2001. O znížení
svojich platieb žalovaný vopred upozornil žalobcu, ktorý nemal k uvedenému žiadne výhrady. Odvolateľ
v odvolaní zároveň uviedol, že sám vypracoval výšku platieb za jednotlivé zálohy, tento materiál odoslal

žalobcovinavedomie,abybolozrejmé,prečozálohyplatívovýške50,-Euranásledne30,-Eur.Uviedol,
že platba 10,-Eur prebiehala 6 mesiacov tak, aby z už zaplatených 50,-Eur po dobu 6 mesiacov bola
dosiahnutá priemerná platba za 12 mesiacov vo výške 30,- Eur, ktorú vypočítal tak, aby spoľahlivo
pokryla všetky platby, ktoré by mal žalovaný zaplatiť za odobraté služby a fond opráv.2.2 Poukazujúc na ustanovenie § 7b ods.2 zákona č.182/1993 Z.z. žalovaný konštatoval, že
zákonodarca pri rozúčtovaní nákladov uložil spoločenstvu povinnosť zohľadniť mieru využívania

spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov v
dome; žalobca pritom ignoruje skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom byte zdržiava len sporadicky už
od roku 2002.

2.3 Odvolateľ namietal absentujúcu argumentáciu týkajúcu sa vyhodnocovania spotrebných zložiek

firmou BYTTHERM, ktorá v roku 2003 uzatvorila so žalobcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola
dodávka a montáž pomerových rozdeľovačov. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že danú firmu písomne
upozornil, že od roku 2014 do roku 2018 boli všetky merané radiátory vypnuté a z tohto dôvodu mali mať
spotrebné zložky nulovú hodnotu a nie žalovanému vyúčtovaných 1.666,01 Eur. Pokiaľ súd poukázal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia na záznam z kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len
„SOI“), tento nemá podľa názoru odvolateľa súvis s predmetným sporom, nakoľko SOI sa nevyjadrovala

k schopnosti pomerových meračov tepla od firmy BYTTHERM indikovať nulové hodnoty na vypnutých
radiátoroch, čo je predmetom tohto sporu.

2.4 Žalovaný napokon namietal, že rozhodnutím okresného súdu boli porušené jeho základné práva
na spravodlivý proces; napadnutý rozsudok nespĺňa atribút riadneho odôvodnenia rozhodnutia a je

nepreskúmateľný.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení konštatoval, že od roku 1999 doposiaľ si žalovaný neuplatnil voči
nemu žiadny nárok na plnenie, ktorý mu mal údajne vzniknúť, nikdy na schôdzi vlastníkov bytov ani
nežiadal, aby riešili nedostatky v účtovníctve. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovanému boli od

1.7.2018 ponížené zálohové platby zo sumy 106,41 Eur za mesiac na sumu 94,69 Eur mesačne; tento
výmer zahŕňa paušálne platby ako odvoz odpadu, odmena za výkon správy, poistenie domu, poplatok za
spotrebu elektriny v spoločných priestoroch, poplatok za stočné, platba do fondu opráv domu a zálohové
platby za plnenia poskytované s užívaním bytu; neakceptovaním zálohového predpisu sa žalovaný stal
voči žalobcovi dlžníkom.

3.1 Žalobca uviedol, že len skutočnosť, že žalovaný býva v byte sporadicky ho nezbavuje povinnosti
platiť preddavky do fondu opráv, úhrady za plnenie a za výkon správy podľa zásad a výšky
odsúhlasenými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzi. Žalovaný nepostupoval v súlade s
platným právom, keď si podľa vlastného uváženia znížil mesačný zálohový predpis platieb.

3.2 Zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho práva boli žalobcom porušované,
nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
sa dostatočne oboznámil s problematikou sporu a svoje rozhodnutie adekvátne odôvodnil; napadnutý
rozsudok navrhol potvrdiť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalobcu, zotrval na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených; poprel skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Opätovne sa vyjadril k
už namietaným nesprávnym ročným vyúčtovaniam za roky 1999 až 2004; poukázal na svoju účasť
na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo dňa 29.5.2018, na ktorej

žalovaný žiadal a navrhol zníženie mesačných záloh do fondu opráv. Žalovaný mal zároveň za to, že v
priebehu konania preukázal nekorektné účtovanie položiek na účet fondu opráv a totožne ako v odvolaní
odôvodnil, prečo zálohy platil vo výške 50,-Eur, 30,-Eur a následne 10,-Eur.

5. Žalobca vo vyjadrení (duplike) označil argumentáciu žalovaného za účelovú a nepreukázanú. Vyjadril

sa k žalovaným predloženej zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa 29.5.2018
a z ktorej je síce zrejmé, že žalovaný síce navrhoval znížiť platby do fondu opráv u všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, nežiadal však o tomto návrhu hlasovať. V súvislosti s úhradami do fondu
opráv žalobca dodal, že výška platieb závisí u jednotlivých vlastníkov od výšky ich spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj od potreby vykonania opráv. Tieto platby

tak nie je možné paušálne a svojvoľne upravovať. Žalobca opätovne poukázal aj na závery z kontroly
vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou.6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny, vrátane závislého výroku o nároku na

náhradu trov konania, potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobcu, napadnuté rozhodnutie okresného
súduakoajkonanie,ktoréjehovydaniupredchádzalo.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec súčasne správne právne
posúdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, zaoberal sa pri

posúdení veci len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, a to z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods.2 C.s.p.).

7.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé;

logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, spĺňa tak zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.; odvolací
súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a z
neho plynúcou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia.

7.2 Odvolací súd sa naopak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcu vyhovel,
nakoľko mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný nepostupoval v súlade
so zákonom, keď si ponížil zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv len na základe
svojich výpočtov. Zálohové platby totiž vychádzajú zo zálohového predpisu stanoveného žalobcom,
ktorý pri ich výpočte vychádza zo skutočných nákladov vyúčtovaných za predchádzajúci rok a nákladov

predpokladaných na rok nasledujúci; výška platby súčasne závisí od veľkosti spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu. Práve v dôsledku znižovania si zálohových platieb
žalovaným mu vznikol nedoplatok vo výške žalobcom uplatnenej sumy, t.j. vo výške 1.475,15 Eur,
uvedené bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi.

8. Medzi základné povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov patrí ich povinnosť platiť
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, výšku ktorých určujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí
a zariadení domu, jeho príslušenstva, priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a
rekonštrukciu domu (§ 10 ods.1 zákona o vlastníctve bytov). Vlastníci bytov a nebytových priestorov

sú v súlade so zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vždy mesačne vopred, a to bez rozdielu; ani vlastník
bytu či nebytového priestoru, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia či platieb za správu (§ 10 ods.7 zákona
o vlastníctve bytov). Ak skutočne uhradené náklady na byt prevyšujú sumu preddavkov uhradených v

priebehu roka, vzniká nedoplatok, tento je možné vyčísliť až v ročnom vyúčtovaní.

8.1 Z ustanovenia § 14b ods.1 písm.i) zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že výšku preddavku do
fondu opráv určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov. Napriek uvedenému si žalovaný v roku 2016 sám ponížil zálohové platby z

predpísanej zálohy vo výške 106,41 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, od 1.5.2017 na sumu
50,- Eur mesačne, ktorú sumu uhrádzal aj od 1.7.2018, kedy boli mesačné zálohové platby ponížené
na sumu 94,69 Eur, od 1.7.2019 žalovaný uhrádzal zálohové platby na 10,- Eur mesačne.

8.2 Pokiaľ si žalovaný svojvoľne znížil svoje zálohové platby odôvodňujúc tento postup tvrdenými

nesprávnymi ročnými vyúčtovaniami, nesprávne vybavenými reklamáciami zo strany žalobcu či
poukazom na žalobcom nevyslovený nesúhlas s oznámením o znížení preddavkov, postupoval v
rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný akoby opomínal, že ako vlastník bytu a
nebytového priestoru má okrem práv aj povinnosti, ktoré si nemôže prispôsobovať alebo sám od sebameniť. Nie je totiž akceptovateľné, aby si ktorýkoľvek vlastník bytu či nebytového priestoru prepočítaval
a upravoval výšku preddavkov do fondu opráv podľa svojho uváženia, pretože z jeho strany by tak
išlo o svojvoľný výkon užívacích práv. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuplatňoval nárok, ktorý by

vyplýval z rozdielu predpísaných a uhradených platieb (preddavkov) za služby spojené s užívaním bytu,
ale nárok, ktorý vyplýva z ročného vyúčtovania, ktoré potvrdilo rozdiel medzi vyúčtovanými nákladmi a
už zaplatenými platbami vo forme preddavkov.

9. Žalovaný namietajúc, že sa vo svojom byte od roku 2002 zdržiava len sporadicky, v odvolaní

poukázal na ustanovenie § 7b ods.2 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého je spoločenstvo
povinné pri rozúčtovaní zohľadniť mieru využívania spoločných častí a zariadení domu vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov. Odvolací súd uvádza, že spôsob, akým sa budú účtovať plnenia a pravidlá
rozpočítavaniajednotlivýchpoložiekurčujespoločenstvoprostredníctvomvlastníkovbytovanebytových
priestorov hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov;
uvedené vyplýva z ustanovenia § 14b ods.1 písm.k) zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný nepreukázal,

že by vlastníci bytov a nebytových priestorov na schôdzi hlasovali o znížení jeho mesačných zálohových
platieb.

10. Podstatná argumentácia žalovaného v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní smerovala
k spochybneniu vyúčtovaní nákladov na vykurovanie bytov a nebytových priestorov po inštalácií

pomerových meračov tepla firmou Byttherm. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom
konania bol nedoplatok žalovaného na platbách spojených s užívaním bytu, ktorý bol žalobcom
preukazovaný a preukázaný ročnými vyúčtovaniami služieb. Uvedený nedoplatok vo vyúčtovanej výške
vznikol v dôsledku žalovaným svojvoľne ponížených mesačných platieb, čo sa prejavilo v ročnom
vyúčtovaní.

10.1 Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že k svojvoľnému a bezdôvodnému ponižovaniu platieb
preddavkov z jeho strany nedošlo; postup žalovaného však nemožno vyhodnotiť inak ako svojvoľný,
nakoľko ku kráteniu preddavkov žalovaným nedošlo na základe dohody so žalobcom, prípadne
na základe schôdze vlastníkov bytov. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný nárok nepredstavuje

nedoplatok preddavkov na platby spojené s užívaním bytu ale nárok, ktorý vznikol v dôsledku ročného
vyúčtovania.

10.2 Neobstojí tvrdenie, že žalovaný už od roku 1999 poukazoval na nedostatky a chyby každoročných
vyúčtovaní a že v roku 1999 a 2000 mu bol oneskorene vyplatený preplatok; predmetom konania

bol nárok vyplývajúci z ročného vyúčtovania 2016-2018; žalovaný ani netvrdil, že by svoj nárok voči
žalobcovi za predchádzajúce účtovné obdobia uplatnil.

10.3 Žalobca len tvrdil, že zistil chyby a nedostatky vyúčtovaní, dôkaz svojho tvrdenia spočívajúci
prípadne v odbornom vyjadrení alebo posudku súdu nepredložil. Naopak, žalobca na preukázanie

svojich tvrdení o existencii pohľadávky v žalovanej výške vo forme ročného vyúčtovania služieb
spojených s vyúčtovaním bytu súdu prvej inštancie predložil a preukázal, že žalovaným podané
reklamácie vybavil. Ak žalobca naďalej spochybňuje údaje vyplývajúce z ročného vyúčtovania, prípadne
z vybavenia reklamácie, bolo na ňom, aby uviedol svoje vlastné tvrdenie a toto skutkové tvrdenie
aj preukázal. Iba žalovaným vypracovaný materiál o výške potrebnej platby záloh vo výške 50 Eur

mesačne, prípadne 30 Eur, resp. 10 Eur mesačne nie je dôkazom, iba písomne vyhotoveným tvrdením
žalovaného.

10.4 Žalovaný sám v podanom odvolaní tvrdí, že nie je odborníkom v obore, a preto nemohol správne
určiť, či vyúčtovanie má alebo nemá chyby. Dôkaz svojho laického tvrdenia v spore nepredložil. Ak

naďalej poukazuje na skutočnosť, že zálohové platby obsahujú aj položky, o ktorých sa väčšinou
hlasov členov BSD č.443 nehlasuje, žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom dlhu žalovaného na
preddavkových platbách (zálohách), ale na dlhu žalovaného vyplývajúceho z ročného vyúčtovania
platieb spojených s užívaním bytu.

10.5 Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že v byte sa zdržiaval iba sporadicky už od roku 2002;
uvedená skutočnosť však má vplyv najmä na platby týkajúce sa spotrebovaných energií; neprítomnosť
žalovaného v byte nemá vplyv na ostatné platby, ktoré sa týkajú užívania bytu a ktoré sú spojené
so spoluvlastníctvom spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj prípadnej povinnostiprispievať do fondu opráv. Tvrdenie o tom, že žalobca podal reklamáciu aj v súvislosti s vyúčtovaním
nákladov spojených s užívaním bytu aj za rok 2020, nemá s predmetom konania (ktorým sú nedoplatky
vyplývajúce z vyúčtovania za roky 2016, 2017 a 2018) nič spoločné.

10.6 Ani poukaz na vyhodnocovanie spotrebných zložiek firmou BYTTHERM nie je spôsobilý privodiť
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ žiadnym dôkazom
nepreukázal svoje tvrdenie, že pomerové merače tepla nedokážu indikovať vypnuté radiátory; ani
vykonanie dôkazu, ktorým by svoje tvrdenie preukázal, v spore nenavrhol.

11.Vzmyslevyššieuvedenýchzáverovjeajodvolacísúdtohonázoru,žežalovanývkonanínepreukázal
nesprávnosť vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, v dôsledku ktorého žalobca vykazuje
pohľadávku voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, a preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako
vecnesprávnypotvrdilvrátanezávisléhovýrokuonárokunanáhradutrovkonania,nazaplateniektorých

okresný súd správne zaviazal žalovaného, ktorý bol v spore v celom rozsahu neúspešný.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania

rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).