Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219175
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2309219175.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v právnej veci žalobcu: VENAS, a.s., so sídlom Sekčovská 54,
Prešov, IČO: 36 206 270, zastúpeného advokátom: JUDr. Slavomír Kučmáš, so sídlom Plynárenská 1,
Michalovce, proti žalovanému: Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom Námestie slobody
28, Bratislava, IČO: 46 333 908, správca úpadcu: Ing. Peter Černý – Agrochemix, s miestom podnikania

Školská 4, Ivanka pri Dunaji, IČO: 33 973 024, o zaplatenie 61.237,60 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Cb/15/2010-477 zo dňa 16.
januára 2014 voči časti vyhovujúceho výroku I. o zaplatenie istiny 56.936,60 eura spolu s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 56.936,60 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,35
% ročne zo sumy 3.574,75 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a voči výroku III. o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15Cb/15/2010-477 zo dňa 16.1.2014 vo vyhovujúcom

výroku I. v časti o zaplatenie istiny 56.936,60 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
56.936,60 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania 5,35 % ročne zo sumy 3.574,75
eura od 6.8.2009 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti konanie
z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 60.511,35 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania počítaným zo sumy 60.511,35 eura od 6.8.2009
do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom II. v ostatnej časti
žalobu žalobcu zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v sume 3.707,- eura a trov právneho zastúpenia v sume 10.314,98 eura k rukám právneho zástupcu

žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, a to vychádzajúc z obsahu
podaného odvolania voči časti vyhovujúceho výroku I. konkrétne v časti istiny vo výške 56.936,60 eura
ako aj úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 56.936,60 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a úroku
z omeškania 5,35 % ročne zo sumy 3.574,75 eura od 6.8.2009 do zaplatenia, z dôvodov, že súd prvej

inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie vo veci a tiež dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“, akt. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP), pričom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného
ako nedôvodné zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.4. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k.
4R/2/2014-85 zo dňa 9.10.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 197/2014 dňa 15.10.2014,

bolapovolenáreštrukturalizáciadlžníka–žalovanéhoIng.PetraČerného–Agrochemix,IČO:3397024,
čím v zmysle § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k prerušeniu konania. Súd prvej inštancie vydal
dňa 12.8.2015 uznesenie č. k. 15Cb/15/2010-525, ktorým konanie prerušil do právoplatného ukončenia
reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 4R/2/2014.

5. Následne uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 4R/2/2014 zo dňa 10.8.2015, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 157/2015 dňa 17.8.2015, bolo rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného
konania žalovaného, súd začal konkurzné konanie žalovaného, vyhlásil konkurz žalovaného a do
funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Griščika, ktorý bol z funkcie odvolaný uznesením zo dňa
4.4.2019. Uznesením zo dňa 21.7.2021 bola do funkcie správcu ustanovená spoločnosť Profesionálna

správcovská kancelária, k.s., so sídlom kancelárie Blagoevova 9, Bratislava. Vyhlásením konkurzu došlo
zo zákona k prerušeniu konania (§ 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení ku dňu vyhlásenia konkurzu).
Súd prvej inštancie vydal dňa 4.8.2016 uznesenie č. k. 15Cb/15/2010-580, ktorým konanie prerušil do
právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.
4R/2/2014. Z Obchodného vestníka č. 247/2014 zo dňa 30.12.2014 vyplýva, že prvá schôdza veriteľov

sa konala dňa 22.12.2014.

6. Vzhľadom k tomu, že správca úpadcu (žalovaného) nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom
konaní do skončenia prvej schôdze veriteľov (konanej dňa 22.12.2014), súd prvej inštancie s poukazom
na novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 vyzval správcu a žalovaného ako dlžníka
na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy.

7. Správca úpadcu na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 3.12.2021, aby do 30 dní od doručenia výzvy
podal návrh na pokračovanie v konaní, oznámil, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní.

8. Žalovaný ako dlžník na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 3.6.2020, aby do 30 dní od doručenia
výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní, nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na
pokračovanie v konaní nepodal. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 11.8.2020 (č. l. 632)

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov
(ďalej tiež „ZKR“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať
za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca
pritom koná v mene a na účet úpadcu.

10. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá a druhá ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

11. Podľa§47ods.4ZKRvzneníúčinnomod1.1.2020vkonaniachprerušenýchpodľaodseku1možno

pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník

alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

12. Podľa § 206j ZKR, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020, konania začaté
a právoplatne neskončené pred 1.1.2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 12. 2019.

Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.1.2020.13. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že správca úpadcu (žalovaného) a ani žalovaný ako dlžník na výzvu súdu
v určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

15. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo

zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací
súd (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) rozhodne procesným
postupom podľa § 370 CSP.

16. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník – úpadca na majetok

ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je úpadca v procesnom postavení žalobcu
alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne
legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má
účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi.
Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie

v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Z dôvodovej

správy vyplýva, že jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu
je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych
konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je
žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom
„kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný,

tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má
za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej
iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty
určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor,
súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo

nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.

17. Z uvedeného vyplýva, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má
v zmysle § 47 ods. 4 štvrtá veta ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, a to bez ohľadu na to, či úpadca je
na strane žalovaného alebo na strane žalobcu. Uvedené zákonné ustanovenie, vyjadrené v § 47 ods. 4

štvrtá veta ZKR, nahrádza tak dispozičný úkon späťvzatia žaloby, ktorý v zmysle CSP patrí len žalobcovi.
V tomto prípade sám zákonodarca poskytol riešenie na pokračovanie v prerušených súdnych konaniach
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to bez ohľadu na to, či tento dlžník vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného.

18. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods.
2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

19. Keďže v prejednávanej veci správca a ani úpadca v procesnom postavení žalovaného návrh na
pokračovanie v prerušenom konaní v lehote určenej súdom, ani dodatočne, nepodali, uvedené má
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 štvrtá veta ZKR v znení účinnom od 1.1.2020. V takomto
prípade odvolaciemu súdu nezostalo iné, len postupovať primerane podľa ust. § 370 CSP (keďže
k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré je analogicky v zmysle čl. 4 ods.

1CSP(umožňujúcehopoužiťanalógiuakošpecifickýprostriedokinterpretáciepráva)aplikovateľnéajna
postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 štvrtá veta ZKR. Odchýlením od
uvedenej právnej úpravy je skutočnosť, že odvolací súd už nemôže rozhodovať o pripustení späťvzatia
žaloby, ani vyžadovať súhlas protistrany, pretože účinky späťvzatia nastali zo zákona a odvolací súd jepovinný procesným postupom reagovať na tieto účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods.
2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení
konania.

20. Vzhľadomnato,žežalovanývodvolaní(vychádzajúczjehoobsahu)napadollenčasťvyhovujúceho
výroku I. v časti o zaplatenie istiny 56.936,60 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
56.936,60 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,35 % ročne zo sumy 3.574,75 eura
od 6.8.2009 do zaplatenia, vo zvyšnej časti vyhovujúceho výroku I., t. j. v odvolaním nenapadnutej časti

o zaplatenie istiny 3.574,75 eura (60.511,35 eura – 56.936,60 eura) a úrokov z omeškania vo výške 3,65
% ročne zo sumy 3.574,75 eura od 6.8.2009 do zaplatenia a vo výroku II., ktorým bola žaloba v ostatnej
časti zamietnutá, je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, pretože v tejto časti nebol napadnutý
odvolaním.

21. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby s poukazom na ust. § 47 ods. 4 ZKR

podľa § 370 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. v časti o zaplatenie
istiny 56.936,60 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 56.936,60 eura od 6.8.2009 do
zaplateniaaspolusúrokomzomeškania5,35%ročnezosumy3.574,75euraod6.8.2009dozaplatenia
ako aj v závislom výroku III. o trovách konania zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle §

396 ods. 1 CSP, rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP, vychádzajúc z procesnej situácie, že účinky
späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zmeny zákonnej úpravy riešenia majetkového
stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní,
pričom, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
priamo zo zákona. Odvolací súd preto neaplikoval na prejednávanú vec ustanovenie § 256 ods. 1 CSP,

lebo posudzovanie zavinenia sporových strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska by
za daných okolností nebolo možné ani spravodlivé. Odvolací súd má za to, že stav, ktorý v konaní nastal
je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, preto na dané skutočnosti prihliadol ako na dôvody
hodné osobitného zreteľa a s použitým § 257 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

26. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).