Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: Občianske združenie na
pomoc spotrebiteľom a ľuďom v núdzi, 044 71 Cestice 118, IČO: 50 326 147, zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Reblánom, Cestice 118, 044 71 Cestice proti žalovanému: 365.bank, a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s. r.
o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, substitučné zastúpenie ATTORNEYS
GROUP s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998 o určenie nekalej obchodnej
praktiky v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že obchodná praktika žalovaného 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka číslo: 501/B, ktorou tento pri uplatnení práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v zákonnej lehote čo i len sčasti neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo
bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny
úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije

alebo určí iný výpočtový základ, respektíve sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového
základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie
alebovyčíslenievychádzazo„zostatkuistinyúverunabývanie,zostatkudlhu,zostatkuúverunabývanie,
zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie“ alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o
splátky úveru na bývanie, je nekalou obchodnou praktikou, ktorej používanie súd žalovanému zakazuje.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2020 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu sa
žalobca navrhovaným výrokom I. domáhal, aby určil, že obchodná praktika žalovaného, ktorou tento pri
uplatnení práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zákonnej lehote čo i len sčasti neumožní
spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru
na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí

pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, respektíve sumu takejto
predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie
poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo „zostatku istiny úveru
na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie“ aleboz obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o splátky úveru na bývanie, je nekalou obchodnou
praktikou, ktorej používanie súd žalovanému zakazuje a navrhovaným výrokom II. sa žalobca domáhal,
aby súd rozhodol, že žalobca je oprávnený po právoplatnosti rozsudku v mene a na náklady žalovaného

zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky so spracovaním ako
originálnu textovú službu prostredníctvom jej servisu a webových portálov.

2. Žalobca ako prostriedky procesného útoku v predmetnom konaní uplatnil skutkové tvrdenia
obsiahnuté v žalobe, v písomnom vyjadrení - replike zo dňa 6.6.2020, v písomných podaniach

zo dňa 17.7.2020 a zo dňa 31.8.2021, ako aj listinné dôkazy pripojené k žalobe, a to výpis z
registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Predzmluvné
informácie žalovaného o postupe poskytovania úveru na bývanie, dokument žalovaného nadpísaný
ako „Sprievodca podmienkami k čerpaniu úveru na bývanie od Poštovej banky“, Všeobecné obchodné
podmienky žalovaného (ďalej len „VOP“), žalovaným vypracované Obchodné podmienky pre úvery na
bývanie (ďalej len „OPÚB“), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - predávané produkty s platnosťou

od 10.10.2019 a s účinnosťou od 1.11.2019, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - predávané
produkty s platnosťou od 1.1.2020 a s účinnosťou od 1.3.2020, Oznámenie žalovaného o úrokových
sadzbách pre predávané produkty - fyzické osoby 01/2020, Oznámenie žalovaného o úrokových
sadzbách pre predávané produkty - fyzické osoby 03/2020, Oznámenie žalovaného o úrokových
sadzbách produktov, ktoré sa nepredávajú - fyzické osoby 01/2020, Oznámenie žalovaného o úrokových

sadzbách produktov, ktoré sa nepredávajú - fyzické osoby 02/2020, zoznam samostatných finančných
agentov v sektore poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov vedený Národnou
bankou Slovenska, žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.7.2018 o stanovisko k uplatneniu § 18
ods. 2 ZÚB adresovaná elektronicky Národnej banke Slovenska a následná odpoveď Národnej banky
Slovenska zo dňa 20.7.2018.

3. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, pričom ako prostriedky procesnej obrany žalovaný v
danom konaní uplatnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.5.2020
a v písomnom vyjadrení - duplike zo dňa 16.7.2020. Žalovaný ku svojim podaniam nepripojil žiadne
listinné dôkazy.

4. Žalobca v žalobe s poukazom na § 302 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) uviedol, že je právnickou osobou založenou/zriadenou na ochranu spotrebiteľa, čo vyplýva
z jeho Stanov zo dňa 26.4.2016, ako aj z „oblasti činnosti“ žalobcu evidovanej v príslušnom registri MV
SR, kde je vymedzená spotrebiteľská oblasť činnosti žalobcu, v dôsledku čoho je daná jeho aktívna

legitimácia v danom spore. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 4,
§ 2 ods. 5 druhá veta, § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZoOS“), ako aj na zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý činnosť spotrebiteľských združení na finančnom trhu nijako neobmedzuje,

práve naopak, napr. v § 1 ods. 3 písm. c) oprávňuje spotrebiteľské združenia robiť podania, ktoré
v rámci dohľadu nad finančným trhom vybavuje Národná banka Slovenska, a to ako súčasť výkonu
ochrany finančných spotrebiteľov. Žalobca má za to, že jeho aktívnu legitimáciu potvrdzuje aj bod 16.
Predzmluvných informácií o postupe poskytovania úveru na bývanie, zverejnených na oficiálnej webovej
stránkežalovaného.Vovzťahukpasívnejlegitimáciižalovanéhožalobcavžalobepoukázalna§2ods.1

písm.a)zákonač.90/2016Z.z.oúverochnabývanieaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„ZÚB“), v zmysle ktorého žalovaný ako banka, ktorá má bankové povolenie Národnej banky Slovenska
podľa zákona o bankách a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje úver na
bývanie, je pri úveroch na bývanie veriteľom s tým, že s ohľadom na § 29 ods. 1 ZÚB možno žalovaného
ako veriteľa súčasne označiť za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 302

CSP. Podľa zápisu v obchodnom registri sú predmetom činnosti žalovaného a súčasne predmetom jeho
podnikania bankové činnosti, medzi ktoré patrí i poskytovanie úverov, ako aj vykonávanie finančného
sprostredkovania podľa osobitného predpisu ako samostatný finančný agent v sektore poskytovania
úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov.

5. V časti žaloby týkajúcej sa opisu rozhodujúcich skutočností žalobca poukázal na úvodný bod č. 66
Smernice 2014/17/EÚ, v zmysle ktorého schopnosť spotrebiteľa splatiť úver pred uplynutím platnosti
zmluvy o úvere môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu
a voľného pohybu občanov EÚ, ako aj pri podpore poskytnutia flexibility počas trvania zmluvy o úverepotrebnej na podporu finančnej stability. Medzi vnútroštátnymi zásadami a podmienkami, za akých sú
spotrebitelia schopní splatiť svoj úver a podmienkami, za akých sa takéto predčasné splatenie môže
uskutočniť, však existujú značné rozdiely. Aj keď sa uznáva rozmanitosť mechanizmov financovania

hypotekárnych úverov a škály dostupných produktov, je potrebné zabezpečiť určité normy na úrovni
EÚ, pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov možnosť splniť svoje
povinnosti pred uplynutím lehoty dohodnutej v zmluve o úvere a dôveru, aby mali možnosť porovnať
ponuky s cieľom ľahšie vyberať najlepšie produkty na uspokojenie svojich potrieb. Členské štáty by
preto mali za nimi vymedzených podmienok na uplatnenie tohto práva zabezpečiť, aby spotrebitelia mali

právo na predčasné splatenie úveru. V zmysle čl. 13 ods. 1 písm. k) Smernice 2014/17/EÚ sú členské
štáty povinné zabezpečiť, aby veritelia trvale zverejňovali (na papieri/inom trvalom nosiči/v elektronickej
podobe) jednoznačné a zrozumiteľné všeobecné informácie o zmluvách o úvere, ktoré vždy obsahujú
aj opis podmienok priamo súvisiacich s predčasným splatením. Samotné predčasné splatenie úveru
následne upravuje čl. 25 Smernice 2014/17/EÚ, podľa ktorého musia členské štáty zabezpečiť, aby
mal spotrebiteľ právo splniť úplne alebo čiastočne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere

pred uplynutím jej platnosti, čo má byť spojené so znížením celkových nákladov spojených s úverom
(tvorené úrokmi a nákladmi na zostávajúcu dobu trvania zmluvy). Členské štáty môžu ustanoviť, že
predčasné splatenie úveru na bývanie podlieha určitým podmienkam (napr. časovým obmedzeniam
uplatnenia práva, rozdielnemu zaobchádzaniu v závislosti od typu úrokovej sadzby úveru/okamihu
uplatnenia práva, alebo obmedzeniam pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých sa môže právo uplatniť).

Členské štáty môžu tiež ustanoviť právo veriteľa na spravodlivú a objektívnu náhradu, neprekračujúcu
finančnú stratu veriteľa, ak je odôvodnená (napr. nákladov priamo spojených s predčasným splatením
úveru), avšak veriteľ nemôže spotrebiteľovi uložiť pokutu. Členské štáty môžu takúto náhradu obmedziť.
Ak chce spotrebiteľ splniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred uplynutím platnosti
zmluvy, veriteľ je povinný poskytnúť mu po prijatí žiadosti bezodkladne na papieri alebo na inom trvalom

nosiči informácie potrebné na posúdenie tejto možnosti (vždy sa v nich kvantifikujú dôsledky, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú zo splnenia jeho povinností pred uplynutím platnosti zmluvy o úvere a uvedú
sa všetky použité predpoklady). Ak predčasné splatenie úveru spadá do obdobia, v ktorom je úroková
sadzba úveru fixná, môžu členské štáty ustanoviť, že uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru je
podmienené existenciou legitímneho záujmu na strane spotrebiteľa. V nadväznosti na vyššie uvedené

žalobca poukázal na čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého je smernica záväzná
vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomvoľbaforiemametódsaponechávavnútroštátnym
orgánom s tým, že v podmienkach Slovenskej republiky zákonodarca Smernicu 2014/17/EÚ nielenže
implementoval, ale prijal právnu úpravu týkajúcu sa možnosti predčasného splatenia úveru na bývanie
spotrebiteľom v omnoho širšom rozsahu, čo plne zodpovedá princípu ochrany spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany. Žalobca ďalej uviedol, že nesporne hlavným a najvýznamnejším je v tomto smere
ustanovenie § 18 ZÚB označené ako „Splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti“, kedy pri
jeho aplikácii a výklade žalobca zvýraznil § 13 ods. 9 ZÚB, podľa ktorého spotrebiteľ sa (nikdy) nemôže
vzdať práv, ktoré mu vyplývajú zo ZÚB (môže ich iba jednostranne neuplatniť/nerealizovať). Podľa
všeobecného ustanovenia § 18 ods. 1 prvá veta ZÚB platí, že spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas

trvania zmluvy o úvere na bývanie úver na bývanie pred dohodnutou lehotou splatnosti úplne alebo
čiastočne splatiť, pričom s ohľadom na jeho poslednú veru je podľa žalobcu zjavné, že nasledujúci
odsek 2 je osobitným (špeciálnym) ustanovením (lex specialis) a práve pri uplatňovaní ustanovenia §
18 ods. 2 ZÚB, podľa ktorého sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok,
sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20%

istiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere
na bývanie, žalobca zistil používanie nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného. Žalobca na
základe spotrebiteľského podnetu prišiel na to, že žalovaný z pozície sily ako veriteľ - dodávateľ používa
vo vzťahoch so spotrebiteľmi na určenie konkrétnej sumy predstavujúcej predčasnú splátku úveru na
bývanienepresahujúcu20%istinyúverunabývanienamiestozákonomjasnestanovenéhovýpočtového

základu, ktorým má byť „istina úveru na bývanie“ odlišný a súčasne aj výrazne nižší zákonu odporujúci
výpočtový základ, ktorým je „zostatok istiny úveru na bývanie“, čím žalovaný zneužíva svoje postavenie,
poškodzuje práva spotrebiteľov, ich kolektívne záujmy, protiprávne zvýhodňuje seba a používa en bloc
vo vzťahoch so spotrebiteľmi nekalú obchodnú praktiku. Medzi uvedenými legislatívnymi pojmami pritom
výrazne diferencuje aj ZÚB, pretože na odlíšenie pojmu „istina“, resp. „istina úveru“ (t.j. peňažné plnenie

poskytnuté veriteľom, neznížené o splátky istiny) samostatne používa aj pojem určujúci sumu zníženú o
jednotlivé splátky istiny, ako je „zostatok istiny“, „zostatková istina úveru“, „zostatok existujúceho dlhu“,
resp. „nesplatený zostatok“. Rovnako uvedené pojmy odlišuje aj Smernica 2014/17/EÚ, ktorá používa
na rozlíšenie od „istiny úveru“ aj pojmy ako „zostatok existujúceho dlhu“ (resp. „zostatok dlhu“), „zostatokistiny“ alebo „zostatok úveru“. Uvedené preto podľa žalobcu svedčí o tom, že legislatívny pojem „istina
tohtoúverunabývanie“,použitáakovýpočtovýzákladv§18ods.2ZÚB,znamenápodľazákonacelkovú
výškuúverunabývanie,ktorýbolspotrebiteľoviposkytnutýnazákladezmluvyoúverenabývanie,ateda

tento výpočtový základ je fixný, rigidný a pevný, kedy najmä postupným splácaním úveru na bývanie ho
nie je objektívne možné ani sčasti znížiť. Žalovaný tým, že namiesto zákonom pevne, fixne a v zásade
nemenne stanoveného výpočtového základu (§ 18 ods. 2 ZÚB) používa nestály variabilný výpočtový
základ, nielenže úverový vzťah so spotrebiteľom nezákonne predlžuje, ale súčasne robí zmluvný vzťah
so spotrebiteľom neprehľadným a vopred nepredvídateľným. V tejto súvislosti žalobca upozornil na

skutočnosť, že Predzmluvná informácia žalovaného v bode 9 písm. a) obsahuje údaj, ktorý je vo svojej
podstate súladný s § 18 ods. 2 ZÚB, avšak pri zohľadnení informácií obsiahnutých vo VOP alebo OPÚB,
či v Sadzobníku možno určiť, že sa jedná o informáciu nepravdivú, resp. vedome skresľujúcu realitu
(rozpor s § 5 ods. 7 písm. j) ZÚB), ktorá nezodpovedá skutočným podmienkam u žalovaného v súvislosti
s predčasným splatením úveru na bývanie, pričom podľa žalobcu je zrejmé, že cieľom tejto obchodnej
praktiky žalovaného je ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa v čase rozhodovania sa o tom, či vstúpi alebo

nevstúpidozmluvnéhovzťahusožalovaným,t.j.včase,kedysanaspotrebiteľanevzťahujúVOP,OPÚB,
Sadzobník a ďalšie, kedy možno dôvodne očakávať, že pre spotrebiteľa bude pre vykonanie rozhodnutia
dostatočná Predzmluvná informácia poskytnutá mu aj na oficiálnej stránke žalovaného. V zmysle časti I
ods. 1.3 VOP ustanovenia Zmluvy a osobitných obchodných podmienok (t.j. OPÚB a Sadzobník) majú
prednosť pred VOP, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na časť VI ods. 5 OPÚB, pri ktorej možno

badať citeľný odklon od žalovaným proklamovaných prísľubov obsiahnutých v Predzmluvnej informácii o
tom, že výpočtový základ pre určenie maximálneho rozsahu (výšky) nespoplatnenej predčasnej splátky
úveru na bývanie bude vychádzať z „20% istiny úveru“ (resp. z „výšky 20% istiny tohto úveru“ podľa §
18 ods. 2 ZÚB), keď tento výpočtový základ v rámci svojich OPÚB žalovaný nedôvodne jednostranne
modifikuje a viaže na výšku istiny úveru, ktorá je daná v čase vykonania mimoriadnej splátky, čím

žalovaný na ujmu spotrebiteľa znižuje zákonom kogentne určený (fixný) výpočtový základ pre určenie
rozsahu predčasného splatenia úveru na bývanie bez poplatku, sankcie alebo náhrady nákladov o
splatenú časť istiny úveru na bývanie, čo ale nemá žiadnu oporu v zákone. Výpočtovým základom
pre uplatnenie práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 ZÚB sa tak na ujmu spotrebiteľa (ktorému bol
prisľúbený Predzmluvnou informáciou iný postup) stáva v zmysle OPÚB iba zostatková istina úveru na

bývanie (variabilný výpočtový základ). Uvedený záver podporuje aj Sadzobník žalovaného, pričom zo
znenia OPÚB a Sadzobníka je podľa názoru žalobcu zjavný rozpor so zákonom (§ 18 ods. 2 ZÚB),
nakoľko žalovaný úmyselne do vzťahu so spotrebiteľom vnáša a aplikuje nekalé obchodné praktiky
tým, že contra legem obmedzuje práva spotrebiteľa, keď mu vôbec neumožňuje vykonať bezplatnú
mimoriadnu splátku úveru v maximálnej, zákonom kogentne stanovenej výške a súčasne ho klame už

v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere v rámci Predzmluvnej informácie o podmienkach súvisiacich s
predčasným splatením úveru na bývanie, čím pôsobí na rozhodovanie spotrebiteľa tak, aby v súvislosti
s touto nepravdivou informáciou žalovaného vykonal také rozhodnutie, ktoré by inak nevykonal. V ďalšej
časti žaloby sa žalobca zaoberal vzťahom nekalej obchodnej praktiky k úrokom s tým, že ak žalovaný
predĺži úverový vzťah určením nesprávneho výpočtového základu, akým je „zostatok istiny úveru na

bývanie“ (t.j. nesplatená istina/istina v čase vykonania mimoriadnej splátky) v rozpore so zákonom (§
18 ods. 2 ZÚB), počas takéhoto predĺženia splácania úveru žalovaný jednoznačne benefituje na úkor
spotrebiteľa, a to vždy minimálne na úrokoch z poskytnutého a dosiaľ nesplateného úveru na bývanie,
nakoľko obvykle čím dlhšie trvá splácanie úveru, tým celkovo vyššiu sumu tvoria v konečnom výsledku
zaplatené úroky. Zároveň žalobca poukázal na vzťah nekalej obchodnej praktiky k doplnkovým službám

(spájanie produktov) s tým, že ZÚB umožňuje žalovanému spájať produkty, teda ponúkať úver alebo
uzatvoriť zmluvu o úvere na bývanie (podľa § 1 ods. 2, ods. 3 ZÚB) spolu s inými odlišnými finančnými
produktmi alebo službami, kedy zmluva o úvere na bývanie musí byť spotrebiteľovi k dispozícii aj
samostatne, avšak nie za rovnakých podmienok ako s doplnkovými službami (§ 2 ods. 1 písm. s) a § 4
ZÚB), pričom spájanie produktov žalovaný reálne využíva, keď v zmysle zverejnenia na svojej webovej

stránke, ale rovnako i v Predzmluvnej informácii a najmä v časti IX OPÚB (Voliteľný Obchod/Služba)
ponúka spotrebiteľovi zvýhodnenú úrokovú sadzbu v prípade dohody o doplnkových službách. Žalovaný
tak určením „zostatku istiny úveru na bývanie“ ako výpočtového základu pre výpočet výšky predčasnej
splátky porušujúc § 18 ods. 2 ZÚB potenciálne predlžuje nielen hlavný - úverový vzťah so spotrebiteľom,
ale aj doplnkové, teda vedľajšie vzťahy so spotrebiteľom, naviazané na určité zvýhodnenie úveru na

bývanie, hoci len počas doby fixácie. V tejto súvislosti žalobca zvýraznil, že doplnkové služby nie sú
spotrebiteľovi poskytované zadarmo, a to s poukazom na Sadzobník žalovaného.6. Na posúdenie konania žalovaného je podľa žalobcu nutné aplikovať najmä smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov
voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice

Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (ďalej len „Smernica 2005/29/
ES“), pričom osobitne žalobca poukázal na čl. 2 písm. d), e), h), čl. 5 ods. 1, ods. 4, čl. 6 ods. 1, čl. 7
ods. 1, ods. 2 Smernice 2005/29/ES a v nadväznosti na to tiež na prílohu č. I Smernice 2005/29/ES.

7. V rámci označenia dôkazov na preukázanie existencie napadnutej nekalej obchodnej praktiky
žalovanéhožalobcaokremvyššieuvedenejpredzmluvnejazmluvnejdokumentáciežalovanéhouviedol,
že sa obrátil so žiadosťou o vyjadrenie k tomu, aký výpočtový základ sa má použiť pri aplikácii § 18
ods. 2 ZÚB aj na Národnú banku Slovenska, ktorá dňa 20.7.2018 poskytla svoju odpoveď č. záznamu
100-000-117-477 k č. spisu: NBS1-000-026-567, v ktorej stručne, konzistentne, odborne a presvedčivo
uvedenú otázku zodpovedala, keď na základe systematického výkladu § 18 ods. 2 ZÚB určila, že

slovné spojenie „istiny tohto úveru“ je nepochybným, keďže zákon používa rozdielne legislatívne pojmy
„istina“, t.j. celková suma požičaných peňazí a „zostatková istina“, t.j. suma požičaných peňazí znížená o
splátku/y. Obdobné rozlíšenie je zakotvené aj v Smernici 2014/17/EÚ. Podľa Národnej banky Slovenska
tak neobstojí jazykový výklad, ktorým by bola za istinu považovaná suma peňazí znížená o splátky
istiny. V tomto smere mal žalobca za to, že je žiaduce uložiť žalovanému povinnosť predložiť dôkazy

preukazujúce, akým výpočtovým základom sa riadi, resp. z akého výpočtového základu vychádza pri
riadnom a včasnom uplatnení práva spotrebiteľa na predčasné splatenie časti úveru na bývanie do výšky
20% istiny tohto úveru na bývanie podľa § 18 ods. 2 ZÚB (vnútorné predpisy o určení podmienok pre
postupné splácanie úveru na bývanie; dokumenty používané na preukázanie poskytnutia všeobecných
informácií pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie; dôkazy preukazujúce určovanie zľavy pri

spájaní produktov - doplnkových službách).

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.5.2020 namietal absenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal, že je právnickou osobou
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, keďže z výpisu žalobcu z registra Evidencie

občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky takáto skutočnosť nevyplýva.
Spotrebiteľský cieľ činnosti neznamená automaticky aj činnosť na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku
čoho má žalovaný za to, že žalobca nie je subjektom oprávneným na podanie takejto žaloby v konaní
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Súčasne žalovaný namietal absenciu naliehavého
právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiadny naliehavý

právny záujem na určení akejkoľvek prípadne nekalej obchodnej praktiky žalovaného a žalovaný má za
to, že žaloba na určenie nie je dôvodná, nakoľko jej výsledkom nebude úplné vyriešenie potenciálnej
spornosti.Vovzťahuktvrdeniamžalobcuonekalejobchodnejpraktikežalovanýpoukázalnaskutočnosť,
že ZÚB definuje pojem „celková výška úveru“, avšak pojem „istina“, resp. „istina úveru“ nie je v
žiadnejčastiZÚBdefinovaný.VzmysleslovníkabankovýchpojmovzverejnenéhoSlovenskoubankovou

asociáciou je pod pojmom „istina“ chápané nasledovné: „Istina je požičaná suma peňazí, z ktorej banka
počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje“ s tým, že podobne je istina chápaná aj v prípade
súdnych sporov a vymáhania pohľadávok, kedy sa pod „istinou“ myslí aktuálna výška dlhu očistená od
uhradenej sumy a príslušenstva. Keďže ZÚB používa pojem „istina“, ale aj pojem „celková výška úveru“,
žalovaný vykladá pojem „istina“ v tom zmysle, že ide o aktuálnu výšku dlhu, ktorú ak dlžník uhradí,

pričom nie je ani nebol v omeškaní, tak dlh zanikne. Žalovaný po účinnosti ZÚB na základe vyššie
uvedeného logicky dospel k rozhodnutiu aplikovať do používaných Obchodných podmienok pre úvery
na bývanie (čl. VI ods. 5 písm. a) OPÚB) a Sadzobníkov poplatkov (poznámka v časti Úver na bývanie),
ktoré majú prednosť pred VOP, formulácie týkajúce sa podmienok realizácie mimoriadnych splátok
hypotekárnych úverov spotrebiteľmi tak, že tieto nebudú spoplatňované do výšky 20% z nesplatenej

istiny úveru (výpočtový základ), a nie do výšky 20% z poskytnutej istiny úveru (výpočtový základ).
Ako výpočtový základ pre účely § 18 ods. 2 ZÚB preto žalovaný používa v zmysle uvedeného 20% z
nesplatenej istiny úveru. Formulácie v Predzmluvnej informácii o postupe poskytovania úveru na bývanie
(bod 9 písm. a)) sú síce odlišné, ale žalovaný nevidí dôvod na rozdielny výklad Sadzobníka, Obchodných
podmienok a/alebo Predzmluvnej informácie o postupe poskytovania úveru na bývanie. Rozdielnosť

formulácií žalovaný nevníma ako problematickú aj vzhľadom k tomu, že z týchto spomenutých troch
dokumentov sú súčasťou zmluvy len Obchodné podmienky a Predzmluvné informácie, na ktoré sa
žalobca odvoláva, nie sú klientovi odovzdávané, nie sú právne záväzné a slúžia len ako návod a súčasť
informovania klienta v zmysle § 5 ZÚB. Vo väzbe na stanovisko Národnej banky Slovenska (NBS),ktoré predložil žalobca a ktoré rovnako nie je všeobecne právne záväzné, si však žalovaný nemyslí, že
NBS v predloženej odpovedi zohľadnila aj celkový kontext, v ktorom sa pojem „istina“ používa v ZÚB,
resp. ako je daný pojem všeobecne používaný v bankovej praxi. V prípade, ak by v tomto zmysle došlo

u žalovaného k výkonu dohľadu NBS, žalovaný je na takýto dohľad pripravený. Žalovaný vo svojom
vyjadrení taktiež rozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že z pohľadu spotrebiteľa nie je možné pri naviazaní
doplnkovej služby dosiahnuť úrok za poskytnutý hypotekárny úver vo výška 0,5% ročne. Na základe
vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení - replike zo dňa 6.6.2020 poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe nepopiera a ani nijako nerozporuje skutočnosť, že pri uplatnení ustanovenia
§ 18 ods. 2 ZÚB zo strany spotrebiteľa riadne a včas vychádza žalovaný pri určení výšky (najvyššej)
ex lege nespoplatňovanej predčasnej splátky úveru na bývanie nepresahujúcej 20% istiny úveru na
bývanie z výpočtového základu, ktorým je istina úveru na bývanie znížená o jej jednotlivé (či už

riadne alebo mimoriadne) splátky, v dôsledku čoho ide o skutočnosť nespornú podľa § 151 ods. 1 a
§ 186 ods. 2 CSP, ktorú nie je v ďalšom konaní potrebné dokazovať. Vzhľadom na uvedené je tak v
prejednávanej veci potrebné, aby konajúci súd poskytol výklad ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, pričom
s ohľadom na nespornosť skutkových tvrdení sa jedná už iba o právne posúdenie veci, ktoré je v
plnej miere vecou súdu. Pri uvedenom posúdení je však podľa žalobcu potrebné vziať ohľad aj na

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj aplikovať
základné zákonné výkladové pravidlá uplatňované v spotrebiteľských veciach (napr. uprednostnenie
výkladu pre spotrebiteľa priaznivejšieho - § 29 ods. 1 ZÚB v spojení s § 54 ods. 2, ods. 3 a § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to aj keď ide o kolektívne záujmy spotrebiteľov. Vo vzťahu ku
spochybňovaniuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuzostranyžalovanéhožalobcavprvomradeodmietol

relativizovanie spotrebiteľského cieľa činnosti žalobcu, ktorý je zapísaný v Evidencii občianskych
združení vedenom Ministerstvom vnútra SR, nakoľko tento zápis dostatočne a plnohodnotne preukazuje
aj založenie/zriadenie žalobcu na ochranu spotrebiteľa. Žalobca je presvedčený, že založenie alebo
zriadenie občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 302 CSP je nutné stotožniť s ex lege
zapisovaným cieľom činnosti takéhoto občianskeho združenia ako zákonom obligatórne ustanovenej

a neopomenuteľnej náležitosti stanov občianskeho združenia, ktoré sa povinne (§ 6 ods. 2 zákona č.
83/1990 Zb.) pripájajú už k návrhu na registráciu občianskeho združenia, pričom tento cieľ sa povinne
zapisuje do Evidencie občianskych združení. Podľa žalobcu cieľ činnosti občianskeho združenia možno
v podstate prirovnať k predmetu činnosti napr. obchodnej spoločnosti, pri ktorej plnohodnotne postačuje
prostý zápis v štátom zriadenej a zákonom ustanovenej evidencii (pri obchodných spoločnostiach je

to Obchodný register a pri občianskych združeniach je to Evidencia občianskych združení). Aktívna
vecná legitimácia žalobcu v konaní je preto daná a okrem iného aj preukázaná práve zápisom v
štátom ustanovenej Evidencii občianskych združení. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa
absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby žalobca uviedol, že pri
žalobe o určenie nekalej obchodnej praktiky v konaní o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach

sa nevyžaduje preukazovanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu, nakoľko oprávnenie
žalobcu domáhať sa určenia nekalej obchodnej praktiky vyplýva priamo z procesných ustanovení § 301
až306CSP,ktorévosvojejpodstateexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcuužpredpokladajú.
Podľa žalobcu je zjavné, že žalovaný vykladá a uplatňuje ustanovenie § 18 ods. 2 ZÚB contra legem a
tiež v rozpore s ratio legis (zmyslom zákona) na ujmu spotrebiteľa, aby z takého nedovoleného konania

profitoval nad prípustný zákonný rámec. Žalovaný zároveň očividne nemieni od svojho konania upustiť,
a teda i naďalej chce nekalú obchodnú praktiku uplatňovať a mať profit v podobe poplatkov, sankcií,
či náhrady nákladov pri čiastočnom splatení úveru na bývanie pred lehotou splatnosti zo sumy, o ktorú
chybne znižuje zákonom kogentne určený výpočtový základ pre uplatnenie § 18 ods. 2 ZÚB. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namieta výklad pojmu „istina“ a tento pojem

vykladá účelovo vo svoj prospech, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na to, že aj pojem istina môže
mať rôzne významy podľa toho, v akom odbore alebo oblasti (ekonomickej, právnej, filozofickej,...) sa
používa a aký účel sa jeho použitím sleduje. Podľa žalobcu však v danom prípade je obsah pojmu
istina nutné vykladať z pohľadu právneho, a to minimálne už len preto, že spor sa vo svojej podstate
týka legislatívneho jazyka, t.j. výkladu zákona a napokon aj preto, že sudca ex lege vykladá zákony,

a nie ekonomické príručky alebo bankové slovníky. Výklad, ktorý poskytuje žalovaný je podľa názoru
žalobcu zjavne tendenčný a účelový, ak je jednoznačné, že ZÚB jasne rozoznáva medzi „istinou“ a
„zostatkom istiny“, pričom v § 18 ods. 2 ZÚB používa pojem „istina“ tohto úveru na bývanie, a nie
„zostatok istiny“ tohto úveru na bývanie. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného ku stanovisku Národnejbanky Slovenska, jeho argumentácia sa žalobcovi javí byť absurdnou. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného týkajúcej sa Predzmluvných informácií o postupe poskytovania úveru na bývanie žalobca
uviedol, že ju považuje za scestnú a za podstatné považuje žalobca práve nesporné skutkové tvrdenie

žalovaného, že v jeho Predzmluvnej informácii (na účely splnenia § 5 ZÚB) používa odlišné pojmy
než v ostatnej - už zmluvnej dokumentácii. Vzhľadom na to, že v Predzmluvnej informácii žalovaného
sa nachádzajú informácie celkom nekompatibilné a vo svojej podstate aj klamlivé oproti tomu, ako
sú tieto následne inkorporované do zmluvnej dokumentácie, jedná sa de facto aj de iure o klamanie
spotrebiteľa. Navyše, zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že žalovaný môže spotrebiteľa pred

uzavretím zmluvy o úvere na bývanie informovať chybne, nesprávne, či poskytovať mu polopravdy
alebo úplné nepravdy, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na dôvodovú správu k ZÚB s tým,
že z uvedeného a rovnako aj zo ZÚB vyplýva, že všeobecné informácie pred uzatvorením zmluvy
o úvere na bývanie sú neopomenuteľnou kogentnou zákonnou súčasťou kontraktačného procesu,
tento proces bezprostredne podmieňujú a predurčujú obsah samotnej zmluvy o úvere na bývanie.
Nemožno preto pripustiť, aby obsah údajov obsiahnutých v Predzmluvnej informácii bol diametrálne

odlišný od zmluvnej dokumentácie, ktorá je nimi determinovaná a (aj) na ich základe uzatváraná, pretože
ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či zmluvu o úvere na bývanie uzatvorí práve so žalovaným
alebo s iným veriteľom, resp. či ju radšej neuzatvorí vôbec.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení - duplike zo dňa 16.7.2020 uviedol, že tvrdenia žalobcu opätovne v

celomrozsahupopiera,rovnakopopieravykonávanieakejkoľveknekalejobchodnejpraktikyažiada,aby
konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pojem „istina“, resp.
„istinaúveru“niejevžiadnejčastiZÚBdefinovaný,akoajnavýkladpojmu„istina“používanýSlovenskou
bankovou asociáciou s tým, že z uvedených dôvodov žalovaný po účinnosti ZÚB logicky, dôvodne a
legitímne dospel k rozhodnutiu aplikovať do používaných OPÚB a Sadzobníkov poplatkov výpočtový

základ pre účely ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB ako 20% z nesplatenej istiny úveru, pričom takýto výklad
niejepodľanázoružalovanéhovrozporesožiadnymčlánkomSmernice2014/17/EÚapreúčelyvýkladu
zákona súdom je taktiež eurokonformný, a to napokon aj z dôvodov, ktoré uvádza samotný žalobca v
žalobe, že v podmienkach Slovenskej republiky zákonodarca túto smernicu nielenže implementoval, ale
prijal právnu úpravu týkajúcu sa možnosti predčasného splatenia úveru na bývanie v omnoho širšom

rozsahuakobolaSlovenskárepublikavzmysleuvedenéhoprávnehoaktuEÚpovinná.Tvrdeniažalobcu
o tom, že takýto postup žalovaného by predstavoval nekalú obchodnú praktiku v zmysle Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2005/209/ES zo dňa 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, tak nie sú právne ani skutkovo podložené. Úmysel
žalovaného vykonávať prípadnú nekalú obchodnú praktiku tak, ako to tvrdí žalobca, je priamo vylúčený

aktuálnym znením § 18 ods. 2 ZÚB, systematikou ZÚB ako takého, ako aj uvedeným spôsobom
implementácie Smernice 2014/17/EÚ zákonodarcom v podmienkach Slovenskej republiky a z tohto
dôvodu je preto vylúčená už i prípadná existencia žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky ako
takej, a teda aj jej prípadné vykonávanie žalovaným. Žalovaný zdôraznil, že až v prípade konajúcim
alebo iným súdom poskytnutého prípadného (nielen) pre žalovaného záväzného výkladu ustanovenia

§ 18 ods. 2 ZÚB v zmysle najmä § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, na
ktorý poukazuje žalobca, pokiaľ by vôbec takýto výklad svedčil tvrdeniam žalobcu a žalovaný by v
ďalšom (následnom) období takýto záväzný výklad vo svojej aplikačnej praxi nerešpektoval, by vôbec
prichádzalo do úvahy hodnotiť akékoľvek konanie žalovaného v súvislosti s praktickou aplikáciou
ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB ako prípadné vykonávanie nekalej obchodnej praktiky žalovaným. Do

času existencie takéhoto záväzného výkladu predmetného ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB zo strany
súdu, či v tomto prípade i možného sudcovského dotvorenia práva, však hodnotenie akéhokoľvek
konania žalovaného v súvislosti s aplikačnou praxou žalovaného neprichádza do úvahy. Žalovaný
v predmetnom vyjadrení naďalej trval na absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na absencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby, a to z rovnakých dôvodov, ktoré

uvádzal vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný tiež uviedol, že poskytnutie všeobecných informácií pred
uzavretím zmluvy o úvere na bývanie si žalovaný voči konkrétnemu klientovi v súlade s § 5 ods. 6 ZÚB
plní prostredníctvom odovzdania Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS), a nie
prostredníctvom Predzmluvnej informácie o postupe poskytovania úveru na bývanie.

11. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 17.7.2020 opätovne zotrval na obsahu svojej argumentácie
obsiahnutej v žalobe a v replike.12. Občianske združenie EuroSpotrebiteľ, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové
Mesto, IČO: 51 428 148 podaním v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu,
doručeným súdu dňa 20.12.2020, oznámilo svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalobcu.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.12.2020 navrhol, aby súd rozhodol o neprípustnosti vstupu
občianskeho združenia EuroSpotrebiteľ do konania ako intervenienta na strane žalobcu s tým, že s jeho
vstupom do konania nesúhlasí, nakoľko pre vstup tohto subjektu do konania neexistuje žiaden reálny
ani právny dôvod. S nesúhlasom žalobcu sa stotožnil aj žalovaný, ktorý v podaní, doručenom súdu
dňa 18.1.2021, uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom návrhu žalobcu na rozhodnutie

súdu o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania. Súd uznesením zo dňa 22.4.2021 pod č. k.
11C/1/2020-155, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2021, nepripustil vstup právnickej osoby
EuroSpotrebiteľ, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148 do
konania ako intervenienta na strane žalobcu.

13. Žalobca podaním zo dňa 31.8.2021 doplnil právnu argumentáciu vo vzťahu k druhému

navrhovanému výroku v tom zmysle, že ustanovenie § 305 ods. 2 CSP si žalobca vykladá tak, že
zabezpečenie publicity odôvodňuje právno-ochranná funkcia samotného rozsudku a uvedené potom
tvorí imanentnú súčasť meritórneho súdneho rozhodnutia, ktorým sa žalobe vyhovie a súd má k takejto
publicite aktívne prispieť, aby sa dosiahla táto zákonom predpokladaná procesná funkcia. Žalobca totiž
vo všeobecnosti nevidí dôvod na to, aby náklady na zverejnenie mal znášať (hoci čo i len sčasti) úspešný

žalobca, ale naopak, ako spravodlivé sa javí, aby takéto náklady zaťažili neúspešného žalovaného.
K dosiahnutiu zabezpečenia publicity rozsudku v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach má podľa žalobcu konajúci súd v zmysle dôvodovej správy zaiste prispieť i tým, že rozhodne
o tom, že úspešný žalobca je oprávnený na náklady neúspešného žalovaného rozsudok zverejniť.
Žalobca má za to, že zverejnením rozsudku práve prostredníctvom TASR sa zabezpečí ako najlepšia

objektivita poskytnutej informácie, tak vzhľadom na celoslovenské uplatňovanie nekalej obchodnej
podmienky žalovaným i najširšia masa prijímateľov danej informácie a zároveň sa tým zabezpečí aj
hospodárnosť, nakoľko sa tak vylúčia i akékoľvek špekulácie na čo i len hypotetickom navyšovaní
nákladov v súvislosti so zverejnením rozsudku prostredníctvom „pokútnych“ alebo s účastníkom konania
spriaznených subjektov. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že zverejňovanie a sprístupňovanie

súdnych rozhodnutí vykonávajú i súdy ex lege, keďže uvedená povinnosť vyplýva i samotným súdom z
§ 82a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd kauzálne príslušný (§ 31 ods. 1 písm. a) CSP), prejednal

žalobu v rozsahu predpokladanom § 301 a § 305 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade so
zásadou písomného procesu konaní o abstraktnej kontrole, vyplývajúcej z § 304 CSP. Pre právne
posúdenie veci považoval za postačujúci obsah spisu, doplnenie dokazovania nariadením pojednávania
v prejednávanej veci nebolo potrebné. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.
1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej tabuli Krajského súdu v Bratislave

a súčasne elektronickou formou oznámený právnym zástupcom strán sporu.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami sporových strán
obsiahnutými v žalobe a v písomných vyjadreniach a s predloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel
k záveru, že obsah spisu postačuje na právne posúdenie veci a nie je v danom prípade potrebné doplniť

dokazovanie nariadením pojednávania.

16. Podľa § 301 CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností

konkrétneho prípadu.

17. Podľa § 302 CSP žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 303 ods. 1 CSP na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej
nie je ustanovené inak.19. Podľa § 303 ods. 2 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné
na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

20. Podľa § 303 ods. 3 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

21. Podľa § 304 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

22. Podľa § 305 ods. 1 CSP súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí

neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku
určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

23. Podľa § 305 ods. 2 CSP ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí,
že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto
rozsudku.

24. Podľa § 305 ods. 3 CSP ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná
praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku
s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.

25. Podľa § 306 CSP výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoOS“) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

31. Podľa § 3 ods. 4 ZoOS každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na

právach spotrebiteľov.

32. Podľa § 3 ods. 5 veta druhá ZoOS združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“).33. Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie.

34. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

35. Podľa § 25 ods. 1 ZoOS združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa §
21 ods. 1 orgánu dozoru alebo
návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci
ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam
oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZÚB“) na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom banka,
zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska
podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje
poskytnúť úver na bývanie.

37. Podľa § 3 ods. 1 ZÚB reklama vrátane reklamnej a marketingovej komunikácie o úveroch na bývanie
musí byť pravdivá, zrozumiteľná a nesmie byť klamlivá.

38. Podľa § 3 ods. 2 ZÚB informácie o dostupnosti alebo o nákladoch spojených s úverom na bývanie
v reklamnej a marketingovej komunikácii, ktoré môžu uviesť do omylu spotrebiteľov, sú zakázané.

39. Podľa § 3 ods. 3 ZÚB reklama o úvere na bývanie alebo akákoľvek ponuka úveru na bývanie, v ktorej
sa uvádza úroková sadzba úveru na bývanie alebo akékoľvek iné číselné údaje súvisiace s celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom na bývanie, musí vo forme reprezentatívneho príkladu
obsahovať zrozumiteľné, stručné a zreteľné primerané informácie ustanovené osobitným predpisom.

40. Podľa § 5 ods. 1 ZÚB veriteľ je pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie alebo aj pri jej zmene
povinný bezplatne informovať spotrebiteľa o postupe poskytovania úverov na bývanie, postupe správy
úveru na bývanie na účely kontroly schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a poskytnúť
informácie o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad nad veriteľom poskytujúcim úvery na bývanie

a informácie o pôsobnosti spotrebiteľských združení.

41. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) ZÚB veriteľ je povinný zaviesť a uplatňovať účinné a prehľadné postupy
poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie o postupe poskytovania úveru na
bývanie a postupe správy úveru na bývanie na účely kontroly schopnosti spotrebiteľa splácať úver na

bývanie.

42. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) ZÚB veriteľ je povinný zverejniť na svojom webovom sídle a vo svojich
prevádzkových priestoroch písomnou formou v štátnom jazyku informácie podľa odseku 1.

43. Podľa § 5 ods. 6 ZÚB veriteľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi všeobecné informácie o úvere
na bývanie, a to trvalým zverejňovaním v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi prostredníctvom Európskeho štandardizovaného informačného
formulára [ďalej len „formulár (ESIS)“], ktorý je uvedený v prílohe č. 1 .

44. Podľa § 6 ods. 1 ZÚB veriteľ je povinný bezplatne a v dostatočnom časovom
predstihu poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa § 5 a jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenia, aby mohol spotrebiteľ posúdiť,či ponúkaná zmluva o úvere na bývanie a doplnková služba spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho
finančnej situácii, a to objasnením informácií a základných vlastností ponúkaných úverových produktov
a doplnkovej službe, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie podľa § 5 ,akonkrétnehovplyvu,ktorýmôžepôsobiť
na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o úvere na bývanie a doplnkovej služby.

45. Podľa § 13 ods. 9 ZÚB spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

46. Podľa § 13 ods. 13 ZÚB od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o úvere na bývanie.

47. Podľa § 13 ods. 14 ZÚB veriteľ je povinný v oznámení podľa § 18 ods. 6 poučiť spotrebiteľa o podmienkach predčasného splatenia
úveru na bývanie alebo jeho časti, pri splnení ktorých nie je možné od spotrebiteľa požadovať úhradu

úrokov, poplatkov alebo iných nákladov.

48. Podľa § 18 ods. 1 ZÚB spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o úvere na
bývanie úver na bývanie pred dohodnutou lehotou splatnosti úplne alebo čiastočne splatiť. Spotrebiteľ
je povinný uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia úveru na bývanie do jeho splatenia a

skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie, ak odsek 6 neustanovuje inak;
tieto skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie nesmú presiahnuť 1 % z
predčasne splatenej sumy úveru na bývanie okrem odsekov 2, 6 alebo odseku 9.

49. Podľa § 18 ods. 2 ZÚB veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu

alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20% istiny tohto
úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.

50. Podľa § 29 ods. 1 ZÚB na vzťahy vyplývajúce z tohto zákona sa primerane vzťahujú aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

51. Osobitné konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach bolo do právneho poriadku
Slovenskej republiky zavedené novým procesnoprávnym predpisom účinným od 1.7.2016 - zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a jeho špecifikom je skutočnosť, že prebieha mimo
rámca konkrétneho sporu o právo. Procesná legitimácia žalobcu je v danom prípade s poukazom

na ustanovenie § 302 CSP daná skutočnosťou, že v prípade žalobcu ide o právnickú osobu -
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa, čo nesporne vyplýva zo samotného názvu riadne
registrovaného občianskeho združenia v spojení s definovaním cieľov jeho činnosti, z ktorých je zrejmé,
že žalobca bol založený ako občianske združenie na pomoc spotrebiteľom a ľuďom v núdzi, a to
v oblastiach činnosti sociálnej, opatrovateľskej a spotrebiteľskej, s čím nepochybne priamo súvisí

ochrana práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 4, ods. 5 veta druhá ZoOS, v
dôsledku čoho súd konštatuje naplnenie dikcie ustanovenia § 302 CSP v danom prípade. Z uvedených
dôvodov súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietke nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. Pasívna vecná legitimácia žalovaného nebola v konaní
namietaná, pričom jej danosť vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení

s ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. a § 29 ods. 1 ZÚB. Ako irelevantnú súd vyhodnotil
aj procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa tvrdeného nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobcu na predmetnej určovacej žalobe, nakoľko v prípade osobitného konania o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach ide o špecifický druh sporového konania, pri ktorom zákon nevyžaduje
preukazovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu chrániaceho kolektívne záujmy spotrebiteľov

na podanie tohto druhu žaloby, čo nesporne vyplýva zo skutočnosti, že súd skúma neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

52. Žalobca svoju žalobu postavil na zisteniach získaných na základe podnetov od spotrebiteľov

a na základe predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie sprístupňovanej a predkladanej žalovaným
spotrebiteľom v súvislosti so zmluvami o úvere na bývanie, a to vo vzťahu k aplikácii ustanovenia §
18 ods. 2 ZÚB žalovaným v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi, v súvislosti s ktorou podľa žalobcu
dochádza zo strany žalovaného k uplatňovaniu nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k výpočtovémuzákladu používanému žalovaným pri aplikácii dotknutého ustanovenia ZÚB, keď podľa tvrdenia žalobcu
žalovaný namiesto zákonom predpokladaného výpočtového základu predstavujúceho istinu úveru na
bývanie, t.j. namiesto fixného základu používa výpočtový základ v podobe zostatku istiny úveru na

bývanie, t.j. nestály variabilný výpočtový základ, čím žalovaný okrem uplatňovania poplatkov, resp.
náhrady nákladov v rozpore so zákonom neúmerne predlžuje úverový vzťah a robí ho neprehľadným.

53. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorých obsah nebol žalovaným v priebehu
konania žiadnym spôsobom spochybnený, súd zistil nasledovný skutkový stav.

54.Zozneniabodu9.Predzmluvnýchinformáciíopostupeposkytovaniaúverunabývanie,zverejnených
na webovej stránke žalovaného, vyplýva, že mimoriadna splátka je splátka úveru, ktorej výška a termín
splatnosti nie je v splátkovom kalendári a nesplatí sa ňou celá pohľadávka banky. Predčasné splatenie
úveru je jednorazová splátka vo výške celkovej pohľadávky banky, ktorej úhradou úver zaniká pred
lehotou splatnosti s tým, že klient je oprávnený vykonať mimoriadnu splátku alebo predčasné splatenie

úveru, ktoré nepodliehajú spoplatneniu nasledovne:
a) vykonať mimoriadnu splátku, ktorá nepresiahne 20% istiny úveru, a to v lehote jedného (1) mesiaca
pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere,
b) vykonať predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku v súvislosti s uplynutím obdobia fixácie
úrokovej sadzby. Je potrebné predložiť banke žiadosť o predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku,

a to najneskôr jeden (1) mesiac pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere alebo uplynutím obdobia
fixácie. V ostatných prípadoch má banka právo účtovať skutočné náklady, ktoré súvisia s realizovaním
mimoriadnej splátky alebo predčasného splatenia, maximálne v zákonom povolenej výške.

55. Podľa čl. I., bod 1.3 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného ustanovenia Zmluvy a

osobitných obchodných podmienok majú prednosť pred VOP.
56. Podľa čl. I. obchodných podmienok pre úvery na bývanie vypracovaných žalovaným (ďalej
len „OPÚB“) tento dokument predstavuje Obchodné podmienky Banky, ktoré upravujú podmienky
poskytovania úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom.

57. Podľa čl. VI., bod 3 OPÚB dlžník má právo vykonať mimoriadnu splátku Úveru, ktorá môže
byť spoplatnená v zmysle ZoÚB (zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov), ak o to písomne požiada Banku. V prípade, že dlžník neurčí inak,
mimoriadna splátka Úveru sa použije na zníženie Splátky bez skrátenia lehoty splatnosti Úveru. Ak
dlžník nepožiada o vykonanie mimoriadnej splátky Úveru, je Banka oprávnená určiť neskorší termín

vykonania mimoriadnej splátky Úveru, ktorý dlžníkovi oznámi. Po vykonaní mimoriadnej splátky Úveru
Banka oznámi dlžníkovi novú výšku Splátky.

58. Podľa čl. VI., bod 4 OPÚB dlžník má právo predčasne splatiť Úver na základe písomnej žiadosti
doručenej Banke. Dlžník je povinný pri predčasnom splatení Úveru zaplatiť aj príslušný Poplatok, ak

sa uplatňuje. Banka je oprávnená určiť neskorší termín vykonania predčasného splatenia Úveru, ktorý
dlžníkovi bez zbytočného odkladu písomne oznámi.

59. Podľa čl. VI., bod 5 OPÚB dlžník je v súlade so ZoÚB (zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) oprávnený vykonať mimoriadnu splátku alebo predčasné

splatenie Úveru, ktoré nepodliehajú spoplatneniu nasledovne:
a) vykonať mimoriadnu splátku, ktorá nepresiahne 20% z istiny Úveru v čase vykonania mimoriadnej
splátky, a to v lehote jedného (1) mesiaca pred dňom výročia uzavretia ZoÚ;
b) v súvislosti s uplynutím Obdobia fixácie Úrokovej sadzby bezodplatne vykonať predčasné splatenie
alebo mimoriadnu splátku Úveru. Termín na vykonanie bezodplatného predčasného splatenia alebo

mimoriadnej splátky Úveru je v deň konca Obdobia fixácie.
Dlžník je povinný predložiť Banke žiadosť o predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku Úveru, a to
najneskôr jeden (1) mesiac pred dňom výročia uzavretia ZoÚ alebo uplynutím Obdobia fixácie. Banka
oznámi dlžníkovi zrealizovanie Mimoriadnej splátky. V prípade Predčasného splatenia môže dlžník
požiadať o potvrdenie o splatení pohľadávky z Úveru v zmysle ZoÚ.

60. Zo znenia Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - predávané produkty s platnosťou od 10.10.2019
a s účinnosťou od 1.11.2019, ako aj zo znenia Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - predávané
produkty s platnosťou od 1.1.2020 a s účinnosťou od 1.3.2020 vyplýva, že žalovaný za predčasnésplatenie úveru na bývanie alebo jeho časti účtuje svojim klientom - spotrebiteľom reálne náklady
priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie úveru na bývanie, max. 1% z predčasne splatenej
sumy úveru s tým, že uvedený poplatok sa nevzťahuje na predčasné splatenie a mimoriadne splátky

realizované v období výročia fixácie úrokovej sadzby a na mimoriadne splátky do výšky 20% z
nesplatenej istiny v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia Zmluvy o úvere na bývanie.

61. Na základe vyššie uvedených skutočností, nesporne vyplývajúcich z predzmluvnej a zmluvnej
dokumentácie žalovaného tvoriacej súčasť spisu, súd konštatuje nesúlad medzi pre daný

spor podstatnými formuláciami v predzmluvnej dokumentácii (Predzmluvné informácie o postupe
poskytovania úveru na bývanie zverejnené na webovej stránke žalovaného), z ktorej vyplýva
nespoplatňovanie vykonania mimoriadnej splátky nepresahujúcej 20% istiny úveru a medzi zmluvnou
dokumentáciou (OPÚB a sadzobník poplatkov), z ktorej vyplýva nespoplatnenie mimoriadnej splátky
nepresahujúcej 20% z istiny úveru v čase vykonania mimoriadnej splátky, resp. 20% z neplatenej istiny.
Zároveň súd po vyhodnotení vyššie ustáleného skutkového stavu konštatuje nesúlad predmetných

relevantných formulácií, obsiahnutých v zmluvnej dokumentácii vypracovanej žalovaným (OPÚB
a sadzobník poplatkov) a následne žalovaným aplikovanej v jeho obchodnej praxi vo vzťahu k
spotrebiteľom, s dikciou zákonného ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, ktoré predstavuje jednoznačnú,
určitú a zrozumiteľnú právnu úpravu, v zmysle ktorej sa banke ako veriteľovi zakazuje požadovať od
spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na

bývanie nepresiahne výšku 20 % istiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom
výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie, t.j. zákon veľmi presne definuje výpočtový základ, z
ktorého je žalovaný ako veriteľ povinný vychádzať pri ustaľovaní výšky predčasného splatenia úveru na
bývanie nepodliehajúcej spoplatneniu a uplatňovaniu sankcií alebo náhrady nákladov. Súd sa nemôže
stotožniť s procesnou obranou žalovaného, v rámci ktorej argumentuje tým, že pojem „istina“, resp.

„istina úveru“ nie je v žiadnej časti ZÚB definovaný a v tejto súvislosti poukazuje na výklad vyplývajúci zo
slovníka bankových pojmov zverejneného Slovenskou bankovou asociáciou, v dôsledku čoho žalovaný
podľa svojho tvrdenia logicky, dôvodne a legitímne dospel k rozhodnutiu aplikovať do používaných
OPÚB a do sadzobníka poplatkov formulácie týkajúce sa podmienok realizácie mimoriadnych splátok
hypotekárnych úverov spotrebiteľmi tak, že tieto nebudú spoplatňované do výšky 20% z nesplatenej

istiny úveru (výpočtový základ), a nie do výšky 20% z poskytnutej istiny úveru (výpočtový základ), v
nadväznosti na čo žalovaný ako výpočtový základ pre účely § 18 ods. 2 ZÚB používa 20% z nesplatenej
istiny úveru. Predovšetkým súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z obsahu jednotlivých
ustanovení ZÚB je zrejmé, že tento zákon používa viacero variácií pojmu „istina“, a to v kontexte
konkrétnych právnych úprav vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení, keď napríklad v § 13 ods. 17 v

súvislosti s odložením splátok používa pojem „istina úveru“, ktorý je obdobný pojmu „istina tohto úveru
na bývanie“ použitého v predmetnom § 18 ods. 2; v § 2 ods. 1 používa v rôznych kontextoch pojmy
„istina“, „splatná istina“; v § 8 ods. 14 používa pojem „zostatková istina“; v § 8 ods. 33 písm. b) používa
pojem „zostatková istina úveru na bývanie“; v § 13 ods. 4 písm. n) je použitý pojem „istina“ v súvislosti
s jej amortizáciou a rovnako je pojem „istina“ použitý opakovane aj v Prílohe č. 1, časť B - Pokyny

na vyplnenie formulára (ESIS), kde sú okrem toho použité aj pojmy „istina splatená v rámci splátky“ a
„nesplatená istina po každej splátke“; v Prílohe č. 2, čl. II., písm. k) bod 1 používa pojem „zostatok istiny“.
Z ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB je jednoznačne zrejmé definovanie výpočtového základu vo výške 20%
istiny úveru na bývanie, pričom zákon žiadnym svojím ustanovením nezakladá oprávnenie žalovaného,
aby takto zákonom definovaný výpočtový základ, navyše priamo súvisiaci so zákonom uloženým

zákazom, modifikoval podľa svojho vlastného uváženia ustálením výpočtového základu vo výške 20%
z istiny úveru v čase vykonania mimoriadnej splátky (OPÚB) alebo vo výške 20% z nesplatenej istiny
(sadzobník poplatkov), a to všetko v neprospech spotrebiteľa, keďže v danom prípade je zrejmé, že na
základe žalovaným aplikovaného výkladu ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB môžu reálne nastať situácie,
kedy dlžník - spotrebiteľ pri realizovaní predčasného splatenia úveru na bývanie za splnenia podmienky

dodržania lehoty jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie, bude na
základeOPÚBasadzobníkapoplatkovpovinnýplatiťžalovanémupoplatky,ktorésúnadrámeczákonnej
úpravy a sú zo strany žalovaného uplatňované v rozpore so zákazom vyplývajúcim z ustanovenia § 18
ods. 2 ZÚB. Žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB a žalovaným prezentované
zdôvodnenie takejto aplikácie nielenže nemá oporu v relevantnom zákonnom ustanovení, ktorým je § 18

ods. 2 ZÚB, ale zároveň je uvedená argumentácia žalovaného aj objektívne nesúladná s legislatívnym
jazykompoužitýmzákonodarcomvjednotlivýchďalšíchustanoveniachZÚB.Podôslednomvyhodnotení
všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k jednoznačnému záveru, že postup a konanie
žalovaného v súvislosti s predčasným splatením úveru na bývanie nezodpovedá zákonnej dikciivyplývajúcej z ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, nakoľko podľa názoru súdu za istinu úveru na bývanie pre
účely predmetného zákonného ustanovenia je potrebné považovať rovnakú sumu, z ktorej boli určené
splátky istiny (§ 13 ods. 4 písm. m) ZÚB, zo znenia ktorého vyplýva, že zmluva o úvere na bývanie okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania
jednotlivých položiek splátky). Podľa názoru súdu ide v danom prípade zo strany žalovaného ako banky
o účelový výklad, ktorý neprípustným spôsobom mení formuláciu a zmysel ustanovenia § 18 ods. 2

ZÚB. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje aj zjavnú neopodstatnenosť obrany žalovaného
spočívajúcej v tvrdeniach o spôsobe implementácie Smernice 2014/17/EÚ v podmienkach Slovenskej
republiky prijatím právnej úpravy týkajúcej sa možnosti predčasného splatenia úveru na bývanie v
omnoho širšom rozsahu, ako bola Slovenská republika v zmysle uvedeného právneho aktu EÚ povinná.
Smernice zaväzujú krajiny EÚ, aby dosiahli určitý pokrok, avšak spôsob, ako ho dosiahnuť, záväzný
nie je. Krajiny EÚ musia prijať opatrenia a začleniť ich do svojho práva (transponovať), aby dosiahli

ciele stanovené v smernici, k čomu v danom prípade prebratím právne záväznej Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich
sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia
(EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014) prostredníctvom ZÚB nepochybne došlo a takto prijatá
vnútroštátna právna úprava žalovaného v celosti zaväzuje.

62. V neposlednom rade súd považuje za nevyhnutné poukázať na okolnosť majúcu podstatný význam
z pohľadu spotrebiteľov v štádiu ich rozhodovania sa o prípadnom uzavretí zmluvy o úvere na bývanie
so žalovaným, ktorá spočíva v odlišnej formulácii nastavenia podmienok predčasného splatenia v
predzmluvnej dokumentácii žalovaného, ku ktorej majú spotrebitelia ako potenciálni klienti žalovaného

prístup na webovej stránke žalovaného (Predzmluvné informácie o postupe poskytovania úveru na
bývanie) a v ktorej sú podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie v súvislosti s určením
výpočtového základu sumy nepodliehajúcej spoplatneniu definované spôsobom zodpovedajúcim dikcii
ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, čo je však v diametrálnom rozpore s podmienkami vyplývajúcimi
následne z OPÚB a zo sadzobníka poplatkov, ktoré spotrebiteľov zaväzujú v čase po uzavretí zmluvy

o úvere na bývanie so žalovaným. Takýto postup žalovaného nemožno hodnotiť inak než ako konanie,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZÚB a v tejto súvislosti je absolútne
irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že predzmluvné informácie nie sú klientovi odovzdávané, nie
sú právne záväzné a slúžia len ako návod a súčasť informovania klienta v zmysle § 5 ZÚB. Ani
tvrdenie žalovaného, že poskytnutie všeobecných informácií pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie

si žalovaný voči konkrétnemu klientovi v súlade s § 5 ods. 6 ZÚB plní prostredníctvom odovzdania
Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS), a nie prostredníctvom Predzmluvnej
informácie o postupe poskytovania úveru na bývanie, v danom prípade neobstojí, nakoľko je zrejmé, že
Predzmluvná informácia o postupe poskytovania úveru na bývanie je dokumentom, ktorý má spotrebiteľ
k dispozícii na webovej stránke žalovaného v čase prijímania svojho rozhodnutia o prípadnom uzavretí

zmluvy o úvere na bývanie práve so žalovaným, t.j. ide o dokument spôsobilý do značnej miery takéto
rozhodnutie spotrebiteľa ako potenciálneho klienta banky ovplyvniť, v dôsledku čoho je nevyhnutné
trvať na povinnosti žalovaného ako banky informovať svojich potenciálnych klientov v plnom rozsahu
zrozumiteľne a predovšetkým pravdivo. V prípade, ak všeobecné informácie poskytované bankou pred
uzavretím zmluvy o úvere na bývanie obsahujú diametrálne odlišné informácie v porovnaní s následnými

reálnymi postupmi banky vyplývajúcimi zo zmluvných dokumentov vzťahujúcich sa už na konkrétne
zmluvné vzťahy, ide o nežiaduci a zavádzajúci postup banky.

63. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k jednoznačnému záveru, že v petite žaloby špecifikované konanie žalovaného,

ktorým žalovaný pri uplatnení práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 ZÚB v zákonnej lehote čo i len sčasti
neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú
splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa
inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, respektíve
sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového základu, než z celkovej sumy istiny úveru

na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo „zostatku
istiny úveru na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na
bývanie“ alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o splátky úveru na bývanie, je v
zmysle § 7 ods. 2 písm. b) ZoOS (znenie zodpovedajúce čl. 5 ods. 2 písm. b) Smernice Európskehoparlamentu a Rady č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu), nekalou obchodnou praktikou, ktorá je podľa § 7 ods. 1 ZoOS zakázaná pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie a z toho dôvodu súd výrokom I. žalobe v tejto časti vyhovel a určil

nekalosť predmetnej obchodnej praktiky a zároveň zakázal žalovanému jej používanie (§ 305 ods. 1,
ods. 3 CSP).

64. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, na
základe ktorého by bol žalobca oprávnený po právoplatnosti rozsudku v mene a na náklady žalovaného

zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky so spracovaním
ako originálnu textovú službu prostredníctvom jej servisu a webových portálov. V tejto súvislosti je
nutné zo strany súdu poukázať na ustanovenie § 305 ods. 2 CSP, na základe ktorého je žalobca v
prípade právoplatného určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo určenia nekalosti obchodnej
praktiky oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku, t.j. ide o priamo zo zákona
vyplývajúce oprávnenie žalobcu, ktoré sa aktivuje bez ďalšieho nadobudnutím právoplatnosti rozsudku

v danom prípade o určení nekalej obchodnej praktiky a nepodlieha ďalšiemu súhlasu ani povoleniu
súdu. Rozhodnutie súdu o oprávnení žalobcu zverejniť právoplatný rozsudok nie je potrebné a CSP
takého rozhodovanie súdu neukladá. Z uvedených dôvodov súd výrokom II. žalobu v zostávajúcej časti
zamietol, nakoľko takto formulovaný žalobný nárok žalobcu nemá oporu v zákone a žalobca ani žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal jeho dôvodnosť nad rámec zákonnej úpravy vyplývajúcej z § 305

ods. 2 CSP.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania súd neprihliadal na neúspech žalobcu v časti

navrhovaného výroku II. petitu žaloby, ktorým sa žalobca nedomáhal rozhodnutia v merite sporu, ale
len deklarovania jeho oprávnenia vo vzťahu k publikovaniu rozsudku po jeho právoplatnosti nad rámec
zákonnej úpravy, t.j. domáhal sa len deklarovania jeho procesného nároku, ktorý nevyplýva z hmotného
práva. Nakoľko bol žalobca (zastúpený advokátom) plne úspešný vo vzťahu k meritu daného sporu, súd
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde
v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.