Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220010357
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220010357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci obžalovaného A. A., nar.

XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom P. XXX, V. I., stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A. B. Q. X. R. O. , nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom P. Č.. XXX, V. I.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14.02.2020 v čase o 22.55 hod. na parkovisku, ktoré sa nachádza v Bardejove na ulici Dlhý
rad pri športovej hale Mier, počas kontroly verejného poriadku hliadkou Pohotovostnej motorizovanej
jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, prechovával v
osobnom motorovom vozidle značky VW Golf, čiernej farby, evidenčné číslo I. XXX D., VIN: L., ktorého

je majiteľom, 1 ks plastovú injekčnú striekačku so zataveným koncom s obsahom bielej kryštalickej
látky, ktorá podľa znaleckého posudku vypracovaného Kriminálnym a expertíznym ústavom v Košiciach,
číslo N.-J.-J.-E.-XXXX/XXX obsahovala kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej
hmotnosti 0,10 g, v ktorom bol chromatografíckým skúmaním stanovený priemerný 80,3% obsah
metamfetamínu, pričom predložené množstvo metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 0,10 g ( 100
mg ) s priemernou koncentráciou 80,3% hmotnostných metamfetamínu ( obsahujúci 80 mg absolútneho
metamfetamínu ) zodpovedá najmenej 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa ( konzumenta ), pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č.

139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do
II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd u k l a d á :Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje skúšobnú dobu v
trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd ukladá
obvinenému obmedzenie spočívajúcu v zákaze požívania iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona súd ukladá obvinenému povinnosť dostaviť sa k probačnému a
mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na okresnom súde podľa miesta bydliska v časových termínoch

určených probačným a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na tomto súde obžalobu na obvineného A. A. pre skutok
uvedenývovýrokutohtorozhodnutia,ktorýpoprávnejstránkekvalifikovalakoprečinnedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171

ods. 1 Trestného zákona.

Po preskúmaní obsahu podanej obžaloby a obsahu súdneho spisu súd rozhodol vo veci trestným
rozkazom č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým obžalovanému uložil podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov a zároveň uložil obžalovanému

obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok. Proti trestnému rozkazu podal
obžalovaný v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom súd umožnil obžalovanému A. A. po
zákonnom poučení o jeho procesných právach podľa § 34 ods. 1, § 121 ods. 2 Trestného poriadku,

trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, vrátane následkov
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku, kde obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku, zhodne ÁNO, pričom

neboli pochybnosti o tom, že by položeným otázkam nerozumel a ani o tom, že by nerozumel o práve
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, po zistení stanoviska prokurátora (§ 257 ods.
6 Trestného poriadku) súd vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania sa nevykoná a vykoná len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Vina obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak bola dokázaná, súd na hlavnom
pojednávaní pokračoval ďalej v dokazovaní len k otázke uloženia trestu a to z dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. V zmysle § 269 ods. 1 Trestného poriadku súd sa na

hlavnom pojednávaní oboznámil čítaním s listinnými dôkazmi, a to so závermi znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice a závermi znaleckého posudku z odvetvia toxikológia,
odpisom z registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, a správou o povesti. Z konania
pred súdom boli prečítané odpovede na lustráciu z odpisu z registra trestov, odpoveď na lustráciu v
Registri obyvateľov, a odpovede na lustráciu v registroch Generálnej prokuratúry, Sociálnej poisťovne

a databázy súdov.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice č. N. J.-J.-E.-XXXX/XXX súd
zistil že 1 ks plastovej injekčnej striekačky so zataveným koncom, ktorý sa našiel v motorovom vozidle
vo vlastníctve obžalovaného obsahoval biely kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej

hmotnosti 0,10 g, v ktorom bol chromatografickým skúmaním stanovený priemerný 80,3% obsahmetamfetamínu, pričom predložené množstvo metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 0,10 g ( 100
mg ) s priemernou koncentráciou 80,3% hmotnostných metamfetamínu (obsahujúci 80 mg absolútneho
metamfetamínu) zodpovedá najmenej 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť

psychiku užívateľa (konzumenta), pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č.
139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II.
skupinypsychotropnýchlátok.Zoznaleckéhoposudkuzodvetviatoxikológiač.8/2020bolopreukázane,
že obžalovaný je užívateľom omamných a psychotropných látok, nakoľko vo vzorke biologického
materiálu (moču) obžalovaného bola zistená prítomnosť metamfetamínu s metabolickým produktom

amfetamínom, pričom zo záverov posudku nevyplývala potreba uloženia ochranného liečenia.

V odpise registra trestov obžalovaný nemal uvedený žiaden záznam a v ústrednej evidencii priestupkov
mal šesť záznamov, pričom sa jednalo o priestupky na úseku dopravy (priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky). Z odpovede na lustráciu v registroch Generálnej prokuratúry a databázy
súdov súd zistil, že proti obžalovanému sa (s výnimkou predmetného konania) doposiaľ neviedlo

žiadne iné trestné konanie. Obcou P., na ktorej území je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu, bola
vypracovaná správa o povesti obžalovaného. V podanej správe bol obžalovaný hodnotený všeobecne
ako slobodný a bezmajetný, pričom obec P. na obžalovaného neeviduje žiadne pojednávanie komisiou
verejného poriadku.

Obžalovaný sa k vykonaným dôkazom nevyjadril, návrhy na doplnenie dokazovania nemal, tieto nemal
ani obhajca ani prokurátor.

Prokurátor v záverečnej reči s poukazom na vyhlásenie obžalovaného a vykonané dokazovanie k
uloženiu trestu navrhoval uložiť rovnaký trest ako mu bol uložený trestným rozkazom sp. zn. XT/X/XXXX

zo dňa XX.X.XXXX.

Obžalovaný v záverečnej reči oľutoval spáchanie skutku a uviedol, že sa to viac nebude opakovať.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na priznanie obžalovaného a oľutovanie skutku. Čo

do uloženia trestu obhajca navrhoval, aby súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti
a to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízky veku mladistvých a táto skutočnosť mala
vplyv na rozumovú a vývojovú spôsobilosť, viedol po spáchaní trestného činu riadny život, priznal sa
k spáchanému skutku a úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že
podrobne objasňoval svoju trestnú činnosť. Ďalej uviedol, že obžalovaný chce aj naďalej viesť riadny

život, pričom si aj našiel prácu s nástupom od 01.11.2020. Preto navrhoval uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 12
mesiacov.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok represie) a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest musí zároveň vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy, zároveň aby bol uloženým trestom zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke

osoby.

Obžalovanému A. A. priznal súd poľahčujúce okolnosť uvedené v § 36 písm. j/ a l/ Trestného
zákona. Pred spáchaním trestného činu obžalovaný viedol riadny život, čo súd konštatoval na základevykonaných dôkazov. Zo správy o povesti obžalovaného vyhotovenej Obecným úradom P. súd zistil, že
obec neeviduje u obžalovaného žiadne pojednávanie komisiou verejného poriadku a z odpisov registra
trestov bolo zrejmé, že obžalovaný (do dňa rozhodnutia súdu) nemal žiaden záznam. Obžalovaný sa k

spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Na to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo
veku blízkom veku mladistvého súd neprihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, nakoľko táto skutočnosť
nemala podľa súdu vplyv na jeho rozumovú a mravnú vyspelosť, pretože obžalovaný vedel primerane
svojmu veku posúdiť svoje konanie ako aj rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Súd obžalovanému
nepriznal žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.

Súd ustálil v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u
obžalovaného na 2:0, preto aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona. V dôsledku aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd vychádzal zo
základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení § 171 ods. 1 Trestného zákona,
t.j. z trestnej sadzby kvalifikovanej skutkovej podstaty v rozmedzí 0 až 3 roky.

Po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich
okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z 3 rokov na 24 mesiacov a trest ukladal
v rozmedzí od 0 až 24 mesiacov. Vzhľadom na takto stanovenú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia
slobody, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov podľa § 171 ods. 1

Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd u obžalovaného podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v
spojenís§49ods.1písm.a/Trestnéhozákonapodmienečneodložilzasúčasnéhouloženiaprobačného
dohľadu a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu určil skúšobnú dobu

v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Ďalej podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3
písm. b/ Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúcu v zákaze požívania iných
návykových látok a podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona mu uložil povinnosť dostaviť sa k probačnému
a mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na okresnom súde podľa miesta bydliska v časových termínoch
určených probačným a mediačným úradníkom.

Vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti, teda že u obžalovaného sa jedná o drogovú trestnú
činnosti a na zvýšený záujem spoločnosti na potlačovaní drogovej trestnej činnosti, ako aj na skutočnosť,
že obžalovaný by sa (vzhľadom na svoj vek) po čase mohol k takejto trestnej činnosti vrátiť, ak by trest
nespĺňal potrebný odstrašujúci účinok, súd uložil nad obžalovaným dohľad probačného a mediačného

úradníka a zároveň mu uložil v súlade s ustanovením § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods.
3 písm. b/ Trestného zákona primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.
Dohľad probačného a mediačného úradník znamená jednak prísnejšiu kontrolu obžalovaného nad jeho
riadnym správaním počas skúšobnej doby a zároveň prísnejšie zameranú kontrolu nad dodržovaním
uloženého primeraného obmedzenia. Základným cieľom uloženého probačného dohľadu je pôsobenie

vhodnými prostriedkami na obžalovaného tak, aby sa už nedopúšťal rovnakej ani inej trestnej činnosti.

Na základe zistených skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Bardejov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba
pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.