Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118314686
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6118314686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov: 1. B.. B. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. N. XXXX/XXA, XXX XX M., právne zastúpená: Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom
Blumentálska 8/8, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 366, 2. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXXX/
F.., XXX XX M., 3. Y.. B. W., XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXA, XXX XX S.-U., proti žalovaným: 1. S.
Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX M., 2. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX, XXX XX A. T., právne zastúpení: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, 058
01 Poprad, IČO: 42 239 290, o zaplatenie 2.997,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti

rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 8C/46/2018-174 zo dňa 14.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, resp. právny predchodca žalobcov v 2. a 3. rade sa podanou žalobou domáhali zaplatenia
sumy 2.999,97 eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 04.07.2018 do zaplatenia. Žalovanú sumu žiadali

od žalovaných ako neuhradenú časť kúpnej ceny za byt č. X v obytnom dome s. č. XXX v M. - I..

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom č. k. 8C/46/2018-115
zo dňa 25.02.2019 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne
istinu vo výše 2.999,97 eur s 5% úrokom z omeškania od 04.07.2018 do zaplatenia. Žalobcom v 1. a 2.
rade priznal súd nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením č. k. 19Co/89/2019-148 zo dňa
23.01.2020 zrušil rozsudok súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci
bolo úlohou súdu posúdiť, či žalobou uplatnená pohľadávka nezanikla započítaním.

4. Po vrátení veci súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 580, § 588 Občianskeho zákonníka, § 152 Civilného
sporového poriadku.6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 10.10.2016 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj bytu č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, na
parc. č. XXXX, kat. úz. M., zapísaný na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku. Kúpna cena bola
dohodnutá na sumu 125.000,- eur, s tým, že 45.000,- eur žalovaní ako kupujúci mali uhradiť do 5
dní od podpisu kúpnej zmluvy, čo aj splnili. Ďalšia časť kúpnej zmluvy mala byť uhradená v lehote 5
pracovných dní od doručenia rozhodnutia Okresného súdu Poprad o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Aj táto časť kúpnej ceny bola riadne uhradená. Napokon, ostávajúca časť kúpnej ceny

vovýške25.000,-eurmalabyťuhradenávlehote5pracovnýchdníododňaodovzdaniabytužalovaným.
K odovzdaniu bytu pritom došlo dňa 21.05.2018, žalovaní však uhradili len sumu 22.000,03 eur, a to
bankovým prevodom zo dňa 28.05.2018.

7. Strany sporu okrem bytu prevádzali aj jeho súčasti, teda vnútorné vybavenie, ktorým sú vodovodné,
teplonosné, kanalizačné, elektrické a telefónne bytové prípojky, poštová schránku a zvonček. Iné veci

predmetom prevodu byť nemali. Spornou sa však v preskúmavanom prípade stala krbová piecka,
sporák a vybavenie kúpeľne, ktorým bol sprchovací kút, umývadlo a dve vodovodné batérie. Podľa
argumentácie žalovaných boli sporné veci žalobcami neoprávnene odnesené z bytu, v dôsledku čoho im
vznikla škoda vo výške 3.000,- eur, pričom zároveň o túto sumu ponížili kúpnu cenu zaplatenú žalobcom.
Svedok T. V., ktorého súd na pojednávaní vypočul, ako pracovník realitnej kancelárie vypovedal, že byt

ponúkal s pieckou na tuhé palivo a s vybavením kúpeľne.

8. Vyššie uvedenú sumu 3.000,- eur si žalovaní započítali voči žalobcom titulom náhrady škody, resp.
zľavy z kúpnej ceny. Okrem tejto sumy si žalovaní v konaní uplatnili aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.696,- eur, ku ktorému na strane žalobcov došlo v dôsledku oneskoreného

odovzdania bytu v období od 01.07.2017 do 21.05.2018. Vlastné kompenzačné nároky však žalovaní
limitovali výškou sumy, ktorú si žalobcovia uplatnili žalobou.

9. Prvoinštančný súd ustálil, že žalobcovia nerozporovali, že byt nebol odovzdaný s vecami, a to
pieckou,šporákomavybavenímkúpeľne,ktorépodľatvrdeniažalovaných malibyťprevádzanésbytom.

Kompenzačnú námietku žalovaných, ktorú posúdil ako ich obranu vyhodnotil tak, že nebola žalobcami
namietaná čodozákladu,skutkovýchtvrdeníanivýškysumy,pretosúdpodanúžalobuzamietol.Obranu
žalovaných vyhodnotil ako dôvodnú a nespornú.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. V

konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom
rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti
rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

11. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. V prvom rade namietali porušenie práva na spravodlivý

súdny proces. Predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené náhradným
doručím v čase, keď bola dlhodobo práceneschopná. O konaní pojednávania sa z toho dôvodu
dozvedieť nemohla. V ďalšom rozsahu namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Podľa
odvolateľov nie je zrejmé, na základe akých dôkazov považoval súd kompenzačnú námietku žalovaných
za odôvodnenú, ani na akom skutkovom základe a akými dôkazmi mali žalovaní preukázať dôvodnosť

kompenzačnejnámietkyajejvýšky.Odôvodnenierozsudkuobsahujevyslovenenepravdivéskutočnosti,
keď súd uvádza, že byt bol ponúkaný s pieckou na tuhé palivo a vybavením kúpeľne. Ani svedok na
pojednávaní nepotvrdil, že mal priamu vedomosť, s akými súčasťami bol byt prevádzaný zo žalobcov
na žalovaných. Do kontaktu so sporovými stranami svedok vstúpil až po tom, ako bola podpísaná kúpna
zmluva. Žalovaní ho kontaktovali, keď sa rozhodli byt ďalej predať. Svedok teda nemohol mať priamu

vedomosť o dohode, čo v byte ostáva, uviedol len skutočnosti o tom, ako sám nehnuteľnosť inzeroval.
Jediným právne relevantným dokladom ohľadom zariadenia bytu je samotná kúpna zmluva, ktorá v čl.
3 ods. 2 uvádzala, že súčasťou bytu sú okrem prípojok iba poštová schránka a zvonček. Kompenzačnú
námietku žalovaných pritom žalobcovia namietali aj v záverečnej reči pred súdom. Vzhľadom na
uvedené navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcom sumu

2.999,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 04.07.2018 do zaplatenia. Náhradu trov
konania žiadali priznať žalobcom voči žalovaným v rozsahu 100 %.12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za správne a riadne
odôvodnené. S dôvodmi odvolania nesúhlasili. Pri doručovaní predvolania právnej zástupkyne žalobcov
postupoval súd v súlade so zákonom o e-Governmente. Skutočnosti uvádzane právnou zástupkyňou

o dôvode neprevzatia elektronickej zásielky nemajú za následok neúčinnosť doručenia. V priebehu
konania žalovaní riadne vzniesli námietku započítania, žalobcami nebola rozporovaná, preto súd
obranu žalovaných vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove

dňa 19.07.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

14. Na úvod odvolacej argumentácie uvádza odvolací súd, že dňa 09.12.2020 bolo súdu prvej inštancie
oznámené, že žalobca v 2. rade, Y.. W. W. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uvedená skutočnosť bola
preukázaná úmrtným listom. V nadväznosti na to, súd uzneseniami zo dňa 16.06.2021 a 06.08.2021

rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami po nebohom Y.. W. W., a to Y.. B. W., B.. B.
W. a A. W..

15. Po vyporiadaní sa s procesnou subjektivitou sporových strán, v zmysle uplatnenej odvolacej
námietky upriamil odvolací súd pozornosť na procesný postup súdu prvej inštancie pri predvolávaní

právneho zástupcu žalobcov na pojednávanie dňa 14.09.2020. Predvolanie na pojednávanie
bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené náhradným doručením v čase, keď bola dlhodobo
práceneschopná. O konaní pojednávania sa z toho dôvodu údajne dozvedieť nemohla.

16. Vyššie uvedenú výhradu právnej zástupkyne žalobcov nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

V zmysle ustanovení zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), práceneschopnosť
adresáta elektronickej úradnej správy nemá sama o sebe za následok neúčinnosť elektronického
doručovania. Vyslovenie takéhoto záveru by prislúchalo súdu prvej inštancie len za predpokladu, že
právna zástupkyňa žalobcov by postupovala podľa § 33 ods. 1, 2 zákona o e-Governmente, čo však

neučinila.

17. Proces elektronického doručovania bol namietaný len v rámci podaného odvolania ako samostatný
odvolací dôvod, týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces. Ak by aj odvolací súd mienil byť
zhovievavý a postupom podľa č. 11 CSP považoval odvolanie žalobcov za návrh podľa § 33 ods. 1, 2

zákona o e-Governmente, tak právna zástupkyňa žalobcov nepreukázala, že jej práceneschopnosť bola
tak závažného stavu, že jej objektívne znemožnila oboznámiť sa s obsahom doručovanej písomnosti.
Napokon, napadnutý rozsudok si právna zástupkyňa riadna prevzala dňa 21.10.2021, hoc stále bola
práceneschopná. Niet dôvodu posudzovať doručovanie predvolania inak, preto odvolací súd považuje
odvolací dôvod o porušení práva na spravodlivý súdny proces za neopodstatnený.

18. Vo vzťahu k meritu veci považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny. Po
oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že sporové strany, resp. ich právny predchodca, uzavreli dňa 10.10.2016 kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp.
č. XXX, na parc. č. XXXX, kat. úz. M., zapísaný na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku.
Dohodnutá kúpna cena vo výške 125.000,- Eur nebola v celosti uhradená, ostávajúca neuhradená suma
predstavuje 2.999,97 eur, čo v konaní nebolo sporné. V konaní bolo nesporným, že odovzdaný nebol

kompletný byt, čo odvolací súd zdôvodní v nasledujúcom rozsahu.

19. K odovzdaniu bytu došlo fakticky dňa 21.05.2018, na rozdiel od predstáv žalovaných však bola z bytu
demontované krbová piecka, vybavenie kúpeľne a plynový sporák. Oprávnenosť, resp. neoprávnenosťkonania žalobcov je zrejme nevyhnutné vyvodzovať z ústnych dojednaní zmluvných strán, ktoré
sprevádzali písomný kontraktačný proces. Vychádzajúc z obsahu písomnej kúpnej zmluvy, táto uvádza,
že predmetom prevodu mal byť byt a jeho súčasti, teda vnútorné vybavenie, ktorým sú vodovodné,

teplonosné, kanalizačné, elektrické a telefónne bytové prípojky, poštová schránku a zvonček. Ďalšie
zariadenie bytu zmluva neuvádza, aj keď možno rozumne predpokladať, čo predmetom prevodu bolo.
Napokon, z priloženej fotodokumentácie (č. l. 70-73 spisu), s ktorou súd prvej inštancie oboznámil
sporové strany na pojednávaní konanom dňa 25.02.2019, možno vidieť, že byt bol odovzdávaný, napr.
aj s kuchynskou linkou a toaletou, teda s vecami, ktoré neboli v písomnej kúpnej zmluve tiež jednotlivo

vymenované.Vovzťahukďalšiemuzariadeniubytuprotichodnosťvyjadrenísporovýchstránneumožnila
bez ďalšieho dokazovania inak ustáliť skutkový stav, ako to urobil súd prvej inštancie.

20. Za účelom odstránenia rozpornosti bol vo veci vypočutý svedok T. V., pracujúci v realitnej kancelárii.
Za relevantnú je potrebné považovať tú časť jeho výpovede, kde svedok uvádza, že obidve zmluvné
strany ho upovedomili o tom, ktoré veci majú pri odovzdaní v byte ostať. Na základe týchto rozhovorov

potom svedok ponúkal byt na predaj s kuchynskou linkou vrátane pece, bez chladničky. V obývacej izbe
mala ostať pec na tuhé palivo, súčasťou bytu boli aj dve zariadené kúpeľne. Odvolací súd na námietku
žalobcov, podľa ktorej uvedený svedok nebol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy 10.10.2016 uvádza,
že to nevylučuje prihliadať na jeho výpoveď. Ako už bolo uvedené, snahou súdu bolo zistiť skutočnú vôľu
zmluvných strán o tom, čo malo byť prevádzane spolu s bytom. Svedok tiež uviedol, že aj na základe

rozhovoru so žalobkyňou v 1. rade ponúkal byt s neskôr demontovaným zariadením. Ak pri jednej z
obhliadok zistil, že veci v byte chýbajú, upozornil na to žalobkyňu v 1. rade, ktorá podľa jeho výpovede
neuvádzala nič o tom, že chýbajúce veci nie sú súčasťou prevodu, len že žalovaná strana bude rada,
lebo bude mať menej starostí s vypratávaním.

21. Zhrnúc tak závery vykonaného dokazovania, argumentácia žalovaných bola podporená svedeckou
výpoveďou pracovníka realitnej kancelárie, ktorý predmetný byt neskôr opätovne ponúkal na predaj.
Demontážou sporáka, vybavenia kúpeľne a krbovej pece konala žalobkyňa v 1. rade neoprávnene,
čím žalovaným neodovzdala veci, ktoré mali byť prevedené na žalovaných s bytom. Výška hodnoty
uvedených vecí bola v konaní preukázaná pokladničnými blokmi aj cenovými ponukami (č. l. 66-68

spisu).Sobsahomtýchtolistinnýchdôkazovprvoinštančnýsúdoboznámilsporovéstrany.Celkovásuma
materiálu, potrebného pre navrátenie veci do pôvodného stavu, činila 2.472,32 eur. Práca súvisiaca s
montážou zakúpeného materiálu je nevyhnutnou súčasťou opráv, no náklady na jej vynaloženie v tejto
sume neboli započítané.

22. Odhliadnuc od záverov vykonaného dokazovania, žalovaní vzniknutú škodu vyčíslili na sumu 3.000,-
eur a v predsúdnom štádiu ju podaním zo dňa 28.05.2018 započítali na pohľadávku žalobcov o
zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny (č. l. 35 spisu). Započítanie pohľadávky považoval súd prvej
inštancie za platné a s jeho právnym posúdením sa stotožňuje aj odvolací súd. Keďže však vzhľadom na
uvedené bola preukázaná na započítanie suma vo výške 2.472,32 eur, v ostávajúcom rozsahu ostáva

pohľadávka žalobcov na zaplatenie kúpnej ceny uvedeným započítaním nedotknutá.

23. Po započítaní pohľadávok zostávajúca časť kúpnej ceny činí 527,68 eur (2.999,97 eur - 2.472,32
eur). Ako kompenzačnú námietku si však žalovaní uplatnili aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalobcov v dôsledku oneskoreného odovzdania bytu. V zmysle

kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1, byt mal byť zo strany žalobcov odovzdaný do 30.06.2017. Napriek
tomuto zmluvnému dojednaniu, k odovzdaniu bytu v predmetnej veci došlo až dňa 21.05.2018. Ďalšie
písomné predĺženie lehoty na odovzdanie bytu v konaní preukázané nebolo.

24.Zadobuomeškaniažalobcovsodovzdanímbytusižalovanívyčísliliobvyklýnájomvovýške500,-eur

mesačne.Za11mesiacovcelkovásumaobvykléhonájmučiní5.500,-eur,odktoréhožalovaníodpočítali
sumu 1.804,- eur, zaplatenú žalobcami za obdobie od 01.07.2017 do 21.05.2018 do fondu opráv. Pri
limitácii kompenzačnej námietky do sumy uplatnenej podanou žalobou, nepovažoval odvolací súd za
potrebné detailne sa zaoberať výškou obvyklého nájmu. Pri ostávajúcej sume 527,68 eur, rozdelenej
na 11 mesiacov omeškania, mesačný nájom by činil 48,- eur. Pri tejto sume pritom nie je dôvodné

pochybovať, že by nemala dosahovať výšku nájomného v meste M..

25. V nadväznosti na vyššie uvedené, kompenzačnú námietku žalovaných čo do výšky bezdôvodného
obohatenia považoval odvolací súd za dôvodnú. Žalovaní jeho výšku ustálili celkom na sume 3.696,-eur a už v predsúdnom štádiu si ju uplatnili voči žalobcom. Do výšky žalobou uplatnenej pohľadávky
sa započítací prejav žalovaných posudzoval ako procesná obrana, ktorá bola dôvodná a v konečnom
dôsledku spôsobila zánik uplatnenej pohľadávky žalobcov na zaplatenie sumy 2.999,97 eur ako

zostávajúcej časti kúpnej ceny, čo správne viedlo k zamietnutiu žaloby.

26. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/3787/2011, ktoré pojednáva
o predpokladoch započítania v priebehu súdneho konania, kedy treba rozlišovať hmotnoprávne a
procesnoprávne úkony. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci došlo k započítaniu

pohľadávky, keďže žalovaní zrealizovali tento právny úkon smerujúci k započítaniu kompenzačným
prejavom. Vzhľadom na to, že žalovaní sa v konaní bránili procesnou započítacou námietkou do výšky
uplatnenej sumy žalobcami, hoci svoju námietku vyčíslili vyššou sumou, nežiadali však priznať im sumu
prevyšujúcu žalovanú sumu, nebolo možné ich nárok považovať za protižalobu tak, ako to správne
vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

27. Za daného stavu tak súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožniac sa s jeho posúdením
nároku v predmetnej veci, a to spolu aj so správnym výrokom o trovách konania, korešpondujúcim so
zamietnutím žaloby.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí celkom úspešným žalovaným. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.