Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201674
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120201674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: 1. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. X, XXX XX J., 2. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX J. právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky,
advokát, IČO: 42419174, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov proti žalovanému: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, právne
zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, IČO: 42344671, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov
o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/6/2020-167
zo dňa 03.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku Ia ktorým súd žalobu žalobcu 1. v
prevyšujúcej časti zamietol.

II. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo
vzťahu k žalovanému s tým, že o jej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyslovil:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1. sumu 988,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% ročne z tejto sumy od 24.11.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.
Ia. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 1. z a m i e t a.
Ib. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1. náhradu trov konania v rozsahu 42,60%, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2. sumu 2034 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% ročne z tejto sumy od 24.11.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

IIa. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2. náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 5, § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, § 2,
§ 16 zákona č. 77/1997 Sb. o štátnom podniku, § 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu,
§ 28, § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 415, § 42, § 441 - § 443, § 517 ods. 1 a 2, § 563
Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca v 1.rade sa domáhal zaplatenia sumy 1.387,03 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 24.11.2018 až do zaplatenia a žalobca v 2.rade
zaplatenia sumy 2.034 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 24.11.2018až do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 03.02.2018 bolo osobné motorové vozidlo značky
Y. J. vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a osobné motorové vozidlo značky Š. S. vo vlastníctve žalobcu
v 2. rade zaparkované pri rekreačnej chate, vlastníkom ktorej je žalobca v 1. rade. Toho istého dňa

sa zrútil vyschnutý strom o výške cca 35 m zaťažený snehom na štátnu cestu III/3440, pričom pri
páde zasiahol a poškodil obe vyššie uvedené motorové vozidlá žalobcov. Predmetný strom je súčasťou
lesného porastu, ktorého vlastníkom je Slovenská republika, a ktorého správcom je žalovaný, resp.
jeho organizačná zložka Odštepný závod Prešov. V dôsledku pádu predmetného stromu vznikla na
osobnom motorovom vozidle žalobcu v 1. rade Y. J. totálna škoda vo výške 12.066,04 Eur, z ktorej

po odrátaní hodnoty vraku Komunálna poisťovňa, a. s. vyplatila žalobcovi v 1. rade poistné plnenie
vo výške 10.066,04 Eur. Menovaná poisťovňa si uplatnila spoluúčasť žalobcu v 1. rade v sume 150,-
Eur. Havarijné poistenie uzavreté na osobné motorové vozidlo žalobcu v 1.rade, ktoré bolo uzavreté na
obdobie jedného kalendárneho roka od 15.11.2017 do 15.11.2018 zaniklo dňa 04.02.2018, pričom zo
sumy ročného poistného vo výške 511,58 Eur zostalo nespotrebované poistné v sume 398,05 Eur, ktoré
prepadlo v prospech poisťovne. Pri škodovej udalosti bol zničený aj strešný nosič značky V. H. I. I. v

hodnote 649,99 Eur a držiak značky V. v hodnote 188,89 Eur umiestnené na motorovom vozidle žalobcu
v 1. rade. Vzhľadom na uvedené vznikla žalobcovi v 1. rade spolu škoda vo výške 1.387,03 Eur. Na
osobnom motorovom vozidle žalobcu v 2. rade Š. S. vznikla škoda vo výške 2.034 Eur spočívajúca v
nákladoch na jeho opravu.

4. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou, ktorú žalovaný namietal.
Ustálil, že žalovaný je vecne aktívne a pasívne legitimovaný v sporoch týkajúcich sa lesného majetku
vo vlastníctve štátu s výnimkou konania o určenie vlastníctva k tomuto majetku, kde skutočne koná v
mene štátu pred súdom a stranou sporu musí byť Slovenská republika.

5. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie konštatoval, že škoda na vozidlách žalobcov,
strešnom boxe a strešnom nosiči žalobcu 1. bola spôsobená pádom stromu z lesného porastu, ktorého
správcom je žalovaný. Žalovaný nevedel a nepreukázal kedy a ako bola v čase predchádzajúcom pádu
stromu vykonaná kontrola porastu, z ktorého strom spadol. Rovnako netvrdil a nepreukázal, že porastu
popri ceste venuje zvýšenú pozornosť. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že išlo o strom s kmeňom

a korunou naklonenou smerom k ceste. Z predložených fotografií ako aj ohliadky vyplynulo, že išlo o
strom jednoznačne najstarší a najmohutnejší v rámci porastu viditeľného pri ohliadke, pričom tento strom
sa nachádzal v rekreačnej oblasti v blízkosti cesty a chatovej oblasti (uvedené znamená väčší výskyt
prechádzajúcichvozidielaväčšívýskytturistov).Uvedenéskutočnostipodľasúduprvejinštancievrámci
plneniapovinnostiprevenciemalijednoznačneviesťžalovanéhoktomu,abyporastupopricesteazvlášť

najmohutnejšiemu stromu naklonenému nad cestu venoval osobitnú pozornosť. Porušenie prevenčnej
povinnosti nebolo vylúčené ani tvrdením žalovaného o poveternostnej situácii. O tom, že nešlo o situáciu
mimoriadnu svedčí, že iný strom ako práve najväčší a najmohutnejší nespadol, preto je zrejmé, že
strom v poriadku nebol a tento záver nie je narušený ani znaleckým posudkom, kde znalec uviedol, že
trhlinu na ňom a jej veľkosť odhadnúť nevie. Zároveň uviedol, že strom bol nakazený hubou. V závere

znalec uviedol, že strom javil znaky vizuálneho poškodenia, ale s diskutabilným rozsahom. Práve v
uvedenomjepodstatazanedbaniapreventívnejpovinnostižalovaného,ktorývizuálnemoholpoškodenie
stromu zistiť a následne odbornými metódami mal vzhľadom na polohu stromu a z nej plynúce ohrozenie
zisťovať skutočný rozsah poškodenia a prijať potrebné opatrenia, pričom vzhľadom na predmet činnosti
musel vedieť, že sanovať treba stromy, ktoré sú rizikové nielen bez ďalšieho ale aj napr. pri bežnom

zimnom dni (sneženie, vietor), aký bol aj deň pádu stromu. Spoluzavinenie škody zo strany žalobcov
súd prvej inštancie nezistil. Žalobcovia svoje vozidlá parkovali na mieste na to upravenom a títo nemohli
predpokladať, že spoza cesty z lesného porastu na ne spadne strom.

6. Vo vzťahu k tvrdenej škode v nezužitkovaní zvyšku poistného, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu

zamietol.Ohľadomtohtonárokumalzato,žetvrdenáškodaspočívajúcavnezužitkovaníceléhoročného
poistného nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou, ale je následkom zákonnej
úpravy.

7. Žalobcom súd prvej inštancie priznal aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný

dňa 22.10.2012 (výzva doručená 24.10.2018), plniť mal do 30 dní, teda do dňa 23.11.2018 a dňom
24.11.2018 sa dostal do omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustálil na 5 % ročne.8. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca v 1. rade požadoval zaplatenie sumy 1387,03 Eur
a priznaná mu bola suma 988,88 Eur. Úspech žalobcu - 71,30%, úspech žalovaného - 28,70%, čistý
úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania - 42,60%. Žalobca v 2. rade v konaní bol plne

úspešný, a tak mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku Ia, ktorým súd žalobu žalobcu 1. v prevyšujúcej časti
zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazných prostriedkov zo strany

žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nevyhodnotil v rámci rozhodnutia pri vydaní predmetného
rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje vyjadrenia súdu výlučne smerujúce
k podpore jeho rozhodnutia, pričom žiadnym spôsobom nie sú analyzované úplné výstupy z
realizovaného dokazovania svedčiace v prospech žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej
inštancie nemôže odôvodňovať svoje rozhodnutie rozhodnutiami súdov iných štátov len z dôvodu,
že právny základ bol historicky spojený, a preto by sa na uvedenú časť odôvodnenia napadaného

rozsudku nemalo ani prihliadať. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na paralelu so zákonom o
majetku obcí, tak k tomu žalovaný uviedol, že zákon o lesoch žiadnu podobnú definíciu prenesenia
hmotnoprávnych oprávnení neobsahuje, takže nemôže vystupovať v týchto vzťahoch priamo. Zo
žiadnej časti odôvodnenia nevyplýva, že by mal existovať rozdiel medzi vystupovaním žalovaného ako
správcu v konaní o určení vlastníckeho práva a konaní o uplatňovaní iných práv v zmysle právnych

predpisov, keďže zákon o lesoch takúto definíciu, resp. rozdelenie neobsahuje. Súd prvej inštancie
ďalej v odôvodnení napadaného rozsudku rozoberá prevenčnú povinnosť proti vzniku škôd. Uvedené
žalovaný nespochybnil, avšak zdôraznil, že súd I. inštancie v rámci svojho rozhodnutia nezohľadnil
všetky okolnosti dôležité pre posudzovanie splnenia prevenčnej povinnosti, resp. okolnosti vylučujúce
zodpovednosť žalovaného ako napr. mimoriadne meteorologické okolnosti (vyplýva zo súdneho spisu),

absencia vonkajších znakov poškodenia, odôvodňujúcich podozrenie pracovníkov žalovaného ohľadom
hroziacej škody (vyplýva zo znaleckého posudku), absencia splnenia prevenčnej povinnosti na strane
žalobcov, ak títo v čase mimoriadnej meteorologickej situácia parkovali motorové vozidlá v blízkosti
lesného porastu, ktorý mohol spôsobiť škody. Napriek skutočnosti, že z realizovaného dokazovania
nič také nevyplynulo, tak súd prvej inštancie záver, že žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť,

keďžeúdajnenerealizovalkontroluporastu.Uvedenéjepodľažalovanéhopriamovylúčenévyjadreniami
svedka A.. Z., ktorý v rámci svojej výpovede aj vyjadrení na mieste samom uviedol, že kontrola sa
realizuje priebežne a tiež plánovane, avšak v danom prípade s ohľadom na vonkajšie zhodnotenie stavu
dotknutej dreviny nebolo nutné pristupovať k jeho odstráneniu. Vo vzťahu k prezentovanej „červenej
bodke“ žalovaný uviedol, že jednoznačne o vyznačení stromu zo zdravotného hľadiska (poškodeného

škodlivým činiteľom či už abiotickým , alebo biotickým - takzvaná náhodná ťažba - NV, by bolo
vyznačenie stromu bielou farbou. Vyhláška č. 232/2006 Z. z. , § 2 , ods. 7 - „ Pri náhodnej ťažbe
dreva, po ktorej nevzniká holina, vyznačujú sa jednotlivé stromy bielym farebným znakom podľa odseku
1......“. S ohľadom na uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že prezentovaná červená bodka nevznikla
činnosťou žalovaného, keďže mimoriadna ťažba na danom dielci nebola plánovaná. Žalovaný ďalej

upozornil na nesprávnu interpretáciu stavu lesného porastu, keď súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku konštatuje, že najhrubší a najvyšší strom v poraste (v čase vegetácie plne olistený), naklonený
nad cestu - je podľa názoru súdu najmenej stabilný. Opak je pravdou, najmohutnejší strom s mohutnou
korunou v dielci je najstabilnejší - tvorí kostru dielca, pretože platí pravidlo, čím je koruna mohutnejšia,
tým mohutnejší je aj koreňový systém stromu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj fakt, že sa strom

nevyvrátil, ale zlomil. Koreň ostal v zemi neporušený, pretože bol mohutne zakorenený, a to, že sa
zlomil, bolo spôsobené hnilobou v strede, ťažkým snehom a vetrom. Hnilobu v strede pňa stromu
nebolo vidieť, ako konštatoval znalec, pretože obvod kmeňa (10-15cm) bol zdravý a ani kôra stromu
nejavila symptómy poškodenia hnilobou, resp. hubami. Podobné trhliny, ako uvádza znalec sa v lese
bežne vyskytujú vplyvom pôsobenia mrazu tzv. „mrazové trhliny“, vznikajú v čase silných mrazov, keď

neosvetlená časť kmeňa je veľmi chladná a slnkom osvetlená časť sa ohreje natoľko, že dôsledkom
pnutia medzi chladnou a teplo časťou kmeňa stromu dôjde k puknutiu kôry. Strom však menšiu trhlinu
zavalí hojivým pletivom , tak ako to spomína arboricista v znaleckom posudku, a teda tento znak
nemôže byť dôvodom na vyťaženie stromu. Uvedené žalovaný uviedol s ohľadom na skutočnosť, že
táto interpretácia súdu I. inštancie vyplynula až z odôvodnenia napadaného rozsudku, a teda žalovaný

nemal možnosť sa k týmto otázkam skôr vyjadriť, keďže zastáva názor, že súd prvej inštancie mal stav
porastu vyhodnocovať v zmysle znaleckého posudku a nie na základe vlastného vyhodnotenia. Podľa
žalovaného pri posudzovaní výskytu škodlivých činiteľov v dielci posudzuje zamestnanec zodpovedný
za zdravotný stav stromov, všetky stromy v dielci, samozrejme so zvýšenou pozornosťou na stromy ,kde je predpoklad zvýšeného pohybu ľudí, avšak vzhľadom na rozsah takýchto miest (okolia štátnych
ciest , lesných ciest , okraje porastov okolo zastavaných území, turistické chodníky, cyklotrasy, lesné
náučné chodníky, vodné zdroje atď.), pri plnení si aj ostatných pracovných povinností nie je v jeho

možnostiach z časového, ale ani z technického hľadiska zaoberať sa detailne vŕtaním stromu -
Preslerovým nebožiecom (jediný spôsob na zisťovanie skutočného stavu hniloby v kmeni), aby vedel
zistiť skutočný rozsah hniloby v strome, zvlášť, ak nie sú viditeľné vizuálne symptómy poškodenia
stromu. Vŕtanie stromu takejto dimenzie je veľmi prácna, namáhavá a časovo náročná operácia (robí sa
manuálne - vlastnou silou) a ak sa nepotvrdí, že rozsah hniloby je natoľko rozsiahly, že je strom potrebné

vyrúbať, vŕtaná diera sa stáva vstupnou bránou pre vznik hlavne hubových škodcov. Podľa žalovaného,
práve takéto stromy (takýchto dimenzií), majú svoju hlavne ekologickú hodnotu (sekvestrácia uhlíka,
produkcia kyslíka, pozitívny vplyv na biodiverzitu organizmov, zadržiavanie vody, mikroklímu, ochranu
pôdy atď.), a preto je potrebné veľmi dôsledne zvažovať ich výrub, resp. ponechanie. Žalovaný ďalej
namietal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci, pričom má za to, že nedošlo k úplnému preskúmaniu
skutkového stavu do dôsledku zistených okolností možností, čo v rozsahu faktických zistení mohlo

spôsobiť nesprávnosť napadaného rozhodnutia vydaného súdom I. inštancie v zmysle vyhodnotenia
zistených a realizovaných dôkazov. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť
a priznať mu voči žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne rozsudok v jeho napadnutej
časti zmeniť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že námietka žalovaného o nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácie je neopodstatnená, účelová a bola vyvrátená v plnom rozsahu napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalobcovia poukázali na to, že ak Z. R. sú spôsobilé mať aktívnu
vecnú legitimáciu v konaniach o náhradu škody, logicky sú spôsobilí mať aj pasívnu vecnú legitimáciu v
obdobných konaniach, pretože opačný záver by viedol k „denegatio iustitie“ v súdnych rozhodnutiach.

Žalovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v priebehu prvoinštančného konania iba tvrdil, avšak
na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz v podobe súdneho rozhodnutia, teda neuniesol
dôkazné bremeno v konaní. To, že žalovaný predložil do konania dôkaz, ktorý má podľa názoru
súdu prvej inštancie a zhodne aj názoru žalobcov obmedzenú výpovednú hodnotu, ide na jeho vrub.
Počas prvoinštančného konania žalovaný vedel o námietkach voči výpovednej hodnote a presvedčivosti

znaleckého posudku, ktorý predložil. Pritom k názoru, že stromy v blízkosti pozemnej komunikácie by
mali byť podrobené precíznejšej a kvalitnejšej kontrole, v zmysle prevenčnej povinnosti predchádzať
škodám, príde ktokoľvek so zdravým rozumom a pri uplatňovaní formálnej logiky (uviedol to aj znalec vo
svojom znaleckom posudku, žalobcovia to tvrdili počas celého konania, s poukazom na aj rozhodnutia
súdov), teda aj pre žalovaného by tento záver mohol byť logický pri vykonávaní jeho činnosti. Ak

žalovaný v odvolaní tvrdí, že jeho zamestnanci nedisponujú potrebnými odbornými znalosťami, potom
sa podľa žalobcov natíska otázka, načo ich v takom prípade má, na čo sú mu dobrí. O tom, že žalovaný
zanedbal svoju povinnosť pravidelne a priebežne kontrolovať lesný porast, súčasťou ktorého je aj
padnutý strom, ktorý poškodil motorové vozidlá žalobcov, svedčí aj výpoveď svedka A.. Z., ktorý pri
obhliadne na mieste samom dňa 30.06.2020 uviedol, že už v roku 2017 zistili, že prezeraná časť lesa

potrebuje väčší zásah, ktorý bol naplánovaný až na rok 2019, avšak previerka na celom poraste sa
vykonala až po páde stromu v roku 2018 Takýto vadný strom nachádzajúci sa v blízkosti pozemnej
komunikácie podľa názoru žalobcov vyvoláva stav všeobecného ohrozenia, ktorý však nemá čo hľadať
v rekreačnej oblasti, teda v oblasti, v ktorej je zvýšený pohyb osôb. Žalobcovia taktiež namietali
účelové tvrdenie žalovaného, že údajne nie je v jeho v možnostiach z časového ani z technického

hľadiska detailne sa zaoberať vŕtaním stromov a tak zisťovať stavu stromov, pretože práve žalovaný je
jediným na to povolaným subjektom - odborným a profesionálnym správcom, ktorý by mal byť vybavený
vhodným odborne zdatným personálom a technickým aparátom za účelom zisťovania stavu lesného
porastu a vyhodnotenia rizík a následného prijatia opatrení na zamedzenie, príp. zníženie rizika vzniku
škody na majetku, zdraví, životnom prostredí, predovšetkým v oblasti, kde je zvýšený pohyb osôb.

Takýmito tvrdeniami prezentovanými v priebehu prvoinštančného konania sa žalovaný snaží zbaviť sa
zodpovednosti za škodu, a túto účelovo preniesť na žalobcov, čo však podľa žalobcov je v rozpore s
tým, čo žalovaný deklaruje ešte aj v preambule svojho etického kódexu. Žalobcovia ďalej namietali, že
žalovaný v časti III. odvolania prezentoval skutočnosti za účelom preukázania ním tvrdeného splnenia
povinnosti riadneho obhospodarovania lesného porastu, z ktorého spadol strom na motorové vozidlá

žalobcov, ako tzv. novoty v odvolacom konaní, argumentujúc, že údajne nemal možnosť sa k nastoleným
otázkam vyjadriť do oboznámenia sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, čo je však podľa názoru
žalobcov nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný sa k otázke riadneho obhospodarovania lesného porastu,
súčasťou ktorého je aj padnutý strom, viackrát písomne vyjadroval v priebehu prvoinštančného konania,pričom mal možnosť a zároveň povinnosť v priebehu konania poukázať na ním citované právne predpisy
a predložiť listinné dôkazy (uplatnené a predložené v rámci odvolania) na podporu svojich tvrdení, a to
už po obhliadke na mieste samom konanej dňa 30.06.2020 (na ktorej súd prvej inštancie prezentoval

svoj predbežný právny názor), v ktoromkoľvek svojom písomnom vyjadrení, príp. na pojednávaniach
konaných v prejednávanej veci. Žalovaný mal teda dostatok priestoru a času na to, aby skutočnosti
prezentované v časti III. odvolania a predložené dôkazy prezentoval už v prvoinštančnom konaní, a ak
tak neurobil, tento dôsledok ide jeho vrub. Splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany
žalovanéhovčasnemážiadensúvissodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,akototvrdížalovaný.Podľa

žalobcov žalovaný nepreukázal dôvody uvedené v ust. § 366 CSP, resp. žiadny z dôvodov, pre ktorý by
mohlo byť prihliadnuté na „nové“ skutočnosti uvádzané v odvolaní, a preto sú žalovaným prezentované
„novoty“ neprípustné, a tak žalobcovia navrhli, aby na ne odvolací súd neprihliadal. Podľa žalobcov
argumentácia žalovaného v časti III. odvolania ani nemôže mať vplyv na správne závery súdu prvej
inštancie o zodpovednosti a zavinení žalovaného. Navrhli rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť a priznať im voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.07.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
napadnutej časti nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v

odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku, okrem výroku Ia., ktorým súd
prvej inštancie žalobu žalobcu 1. v prevyšujúcej časti zamietol, a preto tento výrok Ia., ktorý odvolaním
napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo aksíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

15. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením v napadnutej časti rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia

rozhodnutia v zmysle § 220 CSP.

17. Odvolací súd hneď na úvod pristúpil k posúdeniu dôvodnosti odvolacej námietke žalovaného, že
nie je pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil,
že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná a tento svoj záver aj detailne zdôvodnil. Nad

rámec vyčerpávajúcich argumentov, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,
odvolací súd poukazuje už len na skutočnosť, ktorá mu je známa z jeho úradnej činnosti, a to, že
žalovaný, (t. j. Lesy SR) vystupujú v mnohých súdnych sporoch ako iniciátori týchto sporov, pričom súdy
považujú ich aktívnu vecnú legitimáciu v predmetných sporoch za danú, a teda nie je jediný zákonný
dôvod, pre ktorý by Lesy SR ako štátny podnik nemali disponovať aj pasívnou vecou legitimáciou. Ako

žalobcovia správne uviedli, opačný záver by viedol k „denegatio iustitie“.

18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uplatnenú škodu v danej veci posúdil v zmysle ust.
§ 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.“.

21. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.“.

22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.“.

23. Všeobecnú zodpovednosť za škoduje možné tiež označiť za subjektívnu zodpovednosť s

predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výška zaťažuje poškodeného.
O všeobecnú zodpovednosť za škodu pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledujúce
predpoklady: vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona
predpokladané) a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

24. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá
zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody.

25. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR so sp. zn. 28 Cdo 2617/2012).26. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že majetková škoda žalobcov vznikla, a
to na ich vozidlách ako aj na strešnom boxe a strešnom nosiči žalobcu v 1. rade, pričom bola spôsobená
pádom stromu z lesného porastu, ktorého správcom je žalovaný.

27. V ďalšom odvolací súd podrobil prieskumu existenciu protiprávneho konania a zavinenia žalovaného
vo vzťahu k žalobcom.

28. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré

je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahy
k zodpovednosti za škodu, odvolací súd zdôrazňuje, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti (tzv.
Generálnej prevencie) v ustanoveniach § 415 Občianskeho zákonníka, je považované za protiprávne
konanie. O protiprávne konanie ide teda o konanie, ktoré môže vyplývať z porušenia pozitívnej
hmotnoprávnej úpravy expressis verbis charakterizovanej (uvedenej) v zákone alebo z konania
porušujúceho zmluvné vzťahy, pričom v rámci existujúceho zmluvného vzťahu vzniká deliktuálny

záväzkový vzťah.

29. O protiprávne konanie môže teda ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou
úpravou spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním. Preto aj posúdenie
protiprávnosti bude závislé od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania s právnou úpravou alebo

od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania so zmluvným dojednaním.

30. Samotná protiprávnosť konania môže spočívať v konaní, ktoré má podobu správania „komisívneho“
alebo „omisívneho“. O komisívne správanie ide vtedy, ak zodpovedná osoba určitým spôsobom konala,
avšak toto konanie je v rozpore so zákonom alebo zmluvným dojednaním. Na druhej strane o omisívne

„jednanie“ ide vtedy, ak zodpovedná osoba bola povinná konať (podľa zákona alebo zmluvy), avšak
napriek tomu zostala nečinná.

31. Podľa § 2 psím. p) zákona č. 326/2005 Z. z. zákona o lesoch: „Na účely tohto zákona sa rozumie
obhospodarovateľom lesa fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je

zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. 1.“.

32. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. zákona o lesoch: „Obhospodarovateľ lesa je povinný
vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a
obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä

a) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného
poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného
hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (§ 29),
b) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých
činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov vrátane opatrení určených projektom na

vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [§ 48 ods. 2 písm. g)] v rozsahu a
spôsobom podľa posudku orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)],
c) odstraňovať z lesných porastov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom
zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany,
d) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a

biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi,
e)hospodáriťvlesochpodvplyvomimisiípodľahospodárskychopatreníkonkretizovanýchvprogramoch
starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia,
f) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov,
g) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov,

h) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.“.

33. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. zákona o lesoch: „Na účely tohto zákona sa odborným
hospodárením v lesoch rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť
hospodárenie v súlade s týmto zákonom, podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho alebo

projektu starostlivosti o lesný pozemok prostredníctvom hospodára (§ 47).“.

34. Z obsahu spisu je zrejmé, že strom, ktorý spôsobil škodu na majetku žalobcov bol súčasťou
lesného porastu na parcele, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, a ktorého správcom je žalovaný- jeho organizačná zložka S. B. J.. Predmetný strom bol najstarší a najmohutnejší v rámci porastu
viditeľného pri obhliadke, pričom ako správne zdôraznil súd prvej inštancie, tento strom sa nachádzal
v rekreačnej oblasti v blízkosti cesty a chatovej oblasti, kde je väčší výskyt vozidiel aj turistov. Už len

táto samotná skutočnosť mala žalovaného viesť k tomu, aby porastu popri ceste venoval adekvátnu
starostlivosť a obzvlášť, ak sa jedná o najmohutnejší strom naklonený nad cestou. Nakoľko však
žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by v čase, ktorý predchádzal
pádu stromu, adekvátne vykonával kontrolu porastu v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z.
zákona o lesoch, závery súdu prvej inštancie spočívajúce v porušení prevenčnej povinnosti žalovaného,

posúdilodvolacísúdzasprávne.Obranežalovaného,žesúdprvejinštanciemalzohľadniťajmimoriadne
meteorologické okolnosti ako aj absenciu vonkajších znakov poškodenia stromu, odôvodňujúcich
podozrenie pracovníkov žalovaného ohľadom hroziacej škody, nemožno prisvedčiť dôvodnosť, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase pádu stromu neboli meteorologické okolnosti takého
charakteru a rozsahu, že by boli samé o sebe spôsobilé privodiť pád zdravého stromu takých rozmerov
(sneženie a vietor, čo je v zimnom období častým javom). V prospech záverov súdu prvej inštancie

svedčia aj závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, okrem iného aj o tom, že strom javil znaky
vizuálneho poškodenia, a preto bolo úlohou žalovaného, aby zhodnotil rozsah poškodenia stromu a v tej
súvislosti aj prijal prípadné opatrenia, potrebné na to, aby sa predchádzalo škodám nielen na majetku,
ale aj škodám na prírode a životnom prostredí a v neposlednom rade aj škodám na zdraví.

35. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako dôkaz s obmedzenou
výpovednou hodnotou, odvolací súd uvádza, že o tejto skutočnosti žalovaný bol zo strany súdu prvej
inštancie informovaný, a tak mal žalovaný priestor predkladať a navrhovať vykonanie nových dôkazov
ešte v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie odôvodnenie svojich záverov nezaložil len na spomínanom znaleckom posudku, ale aj na

ďalších dôkazoch ako napr. svedecká výpoveď, či obhliadka miesta, ktoré svedčia v prospech záverov
prijatých prvoinštančným súdom.

36. Odvolací súd ďalej skúmal existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla žalobcom a
konaním žalovaného.

37. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť medzi
konaním (alebo javom) a účinkami konania, teda o stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. V
prípade náhrady škody sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúca
následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. V

prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná
príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a
škody (následku tohto konania). Nestačí preto, ak je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody,
ak konanie škodcu nebolo protiprávne.

38. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. O jej existencii, príp. neexistencii robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje
poškodeného.

39. Kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou
a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii., príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca
je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych

okolnostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by nebola daná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak

je protiprávne), príp. inou skutočnosťou (ak bola potvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 6 Mcdo 7/2013).40. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že k vzniku škody na
majetku žalovaných došlo zanedbaním, resp. porušením prevenčnej povinnosti žalovaného, ktorá mu
vyplýva priamo z dikcie zákona.

41. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného, (t. j. červená bodka na strome, označenie
stromov na ťažbu dreva a pod.), odvolací súd uvádza, že ich žalovaný uviedol až vo svojom odvolaní,
teda až pred odvolacím súdom, odvolací súd neprihliadal, nakoľko žalobca nepreukázal, že by boli
splnené zákonom stanovené podmienky zakotvené v ust. § 366 CSP.

42. Podľa § 366 CSP: „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“.

43. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené.

44. Odvolací súd má za to, že strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto
prostriedky použiť a boli súdom prvej inštancie opakovane poučené o sudcovskej koncentrácií konania.

Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia
zákonom stanovených podmienok.

45. Keďže odvolateľ v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), právo na
uvedenie prípadných novôt bolo podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností

a dôkazov. Bolo teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a
nové prostriedky procesnej obrady, ktoré uvádza, „až teraz“, nemohol k doterajšom priebehu konania
použiť bez svojej viny. Nakoľko tento predpoklad zo strany žalovaného splnený nebol, odvolací súd na
novoty nemohol prihliadať.

46. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu
pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti

ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

47. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie

uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

48. Správne rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania. Preto odvolací súd považoval odvolanie
žalobcu za nedôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti spolu so súvisiacim

výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že odvolací súd priznal úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu voči žalovanému, nakoľko tento bol v konaní neúspešný v celom rozsahu s

tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).