Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Degmová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121210252
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121210252.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľa: PROPERTY
GROUP, s.r.o., IČO: 46 222 235, Záleská 12, Ivanka pri Dunaji, proti odporcom: 1/ C. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, T., zast. zákonnými zástupcami, otcom: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. - J. E., a matkou: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, T., 2/ C. U., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom T. - J. E., zast. zákonnými zástupcami, otcom: W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
XX/XXX, Š. na Z., a matkou: E. U., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. XX/XXX, Š. na Z., 3/ A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. januára 2022, sp. zn. 23C 66/2021
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť odporcom 1/ až 3/ povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa
na prízemí bytového domu v T. vo vchode na W. XX/X bytového domu so súp. č. XXX, druh stavby:
bytový dom, stojaci na parcele reg. „B.“ č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom

T., katastrálny odbor, okres: T. O., obec: T. - E.. Č.. J. E., kat. územie: J. E., v podiele 1/1 k celku,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
domu so súp. č. XXX prislúchajúceho k bytu č. XX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7099/1826360
k celku, pozemky na LV č. XXXX, pozemok registra B., parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 4763 m2, parc. č. XXX, ostatné plochy o výmere 320 m2, parc. č. XXX ostatné plochy o výmere
372 m2, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľ
odôvodnil tým, že dňa 29.07.2020 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa
domáha prostredníctvom neodkladného opatrenia, a to na základe osvedčenia o dražbe č. F. F. XXXXX/
XXXXF.XXXXX/XXXX.Konštatoval,žepôvodnýmveriteľompohľadávkyvyplývajúcejzúverovejzmluvy
vo výške 280.000 eur priznanej súdnym rozhodnutím bola OTP banka, a.s., ktorá ju postúpila na

spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Postupník ako nový veriteľ pohľadávky záloh speňažil v
dobrovoľnej dražbe s tým, že žaloba o neplatnosť dražby nebola v danej veci podaná. Uviedol, že
odporcovia nemajú k predmetu vypratania vlastnícke, ani iné užívacie právo a nehradia ani energie
a poplatky spojené s užívaním predmetného bytu a majú dlh voči dodávateľom energií minimálne vo
výške 22.400 eur. Podľa navrhovateľa je aj z tohto dôvodu dôvodné domnievať sa, že žiadne nájomné
alebo náhradu za bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi nezaplatia. Ďalej uviedol, že dňa 24.08.2020

boli odporcovia 1/ a 2/ vyzvaní na odovzdanie bytu dňa 16.09.2020, k čomu nedošlo z dôvodu na ich
strane. Nehnuteľnosť nesprístupnili a odmietli ju odovzdať. Odporkyňa 3/ sa dňa 09.11.2020 zaviazalasvojim podpisom na konci zápisnice o odovzdaní nehnuteľnosti odovzdať nehnuteľnosť najneskôr do
04.01.2021, avšak k odovzdaniu bytu nedošlo a k jeho odovzdaniu nedošlo ani na základe opakovanej
výzvy. Podľa tvrdenia navrhovateľa zistil, že v byte sa odoberá elektrická energia a plyn bez platnej

zmluvy s tým, že merače elektriny a plynu sú umiestnené v byte a odporcovia opakovane nesprístupnili
merače pracovníkom spoločnosti ZSE a.s. a SPP, a.s.. Konštatoval, že výška škody, ktorú vyčíslil
poskytovateľ plynu (SPP, a.s.) voči odporkyni 3/ je zadokumentovaná minimálne v sume 22.400 eur
a podľa doby neoprávneného odberu navrhovateľ predpokladá škodu v značnom rozsahu aj voči
ostatným dodávateľom médií. Podľa navrhovateľovi dostupných informácií je pohľadávka SPP, a.s.

predmetom súdneho sporu a trestného konania z dôvodu neoprávneného odberu plynu. Uviedol, že
odporcovia sa opakovane pripájali rôznymi nelegálnymi spôsobmi na odberné miesta elektriky, a to buď
na spoločný domový rozvod v suteréne alebo na hlavnú vetvu, čo opakovane spôsobovalo výpadok
elektrickej energie v celom bytovom dome na W. K. Č.. XX, R. X. Tvrdil, že k nelegálne pripájanie na
rozvod elektrickej energie bolo vykonané neodborne tak, že elektrické káble voľne trčali na chodbe
spoločnýchpriestorovbytovéhodomukadiaľvoľneprechádzajúobyvateliaadetidanéhobytovéhodomu

a elektrické napätie v kábloch mohlo zasiahnuť každú osobu, ktorá by sa káblov dotkla. Uviedol, že
odporcovia boli opakovane vyzývaní na sprístupnenie plynomera v byte za účelom kontroly a demontáže
plynomeru, no aj napriek opakovaným písomným výzvam a osobným návštevám sa pracovníkom
SPP-distribúcia, a.s. nepodarilo plyn odpojiť. Dňa 08.10.2021 sa pracovníkom SPP-distribúcia, a.s. za
asistencie polície podarilo vstúpiť do bytu a demontovať merač plynu a zaplombovať hlavný prívod

plynu v byte. Po opakovanej kontrole miesta demontáže meradla plynu bolo podľa tvrdenia navrhovateľa
prostredníctvom termokamery zistené, že v predmetnom byte sa opäť kúri, a za asistencie policajnej
hliadky bolo kontrolou na mieste zistený opätovný odber zemného plynu spôsobom, že bola odstránená
červená plomba na uzávere plynu a nakrátko hadicou prepojené plynové potrubie s domácim rozvodom.
Vyšetrovateľ Policajného zboru SR toto zdokumentoval a pracovník SPP-distribúcia, a.s., ktorý miesto

opätovne odpojil a zaplomboval. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že podľa vyjadrenia pracovníka SPP-
distribúcia, a.s. bolo takto pripojené potrubie plynu extrémne nebezpečné z dôvodu, že mohlo dôjsť k
mohutnému úniku plynu a následnému výbuchu. Podľa tvrdenia navrhovateľa bol v susediacom byte,
ako aj v spoločných priestoroch zachytený zápach plynu a následne došlo k vypočutiu svedka vo
veci trestného činu všeobecného ohrozenia. Konštatoval, že dňa 16.10.2021 ho opätovne telefonicky

kontaktoval správca bytového domu p. U., z dôvodu, že z bytu opäť uniká plyn, v celom bytovom dome
bol cítiť plynový zápach a boli privolaní aj hasiči, ktorí vstúpili do bytu rozbitím okna na byte, kde unikal
plyn. V byte sa nenachádzala žiadna osoba a z plynového potrubia unikal plyn, na základe čoho bol
bytový dom odvetraný a plynové potrubie bolo zabezpečené. Dňa 15.10.2021 O. U. - otec odporcu
1/ si odviezol syna domov, mimo adresu bytu, kde došlo k úniku plynu. Odporkyňa 3/ počas oboch

zásahov dňa 15. a 16.10.2021 bola podľa vyjadrenia syna C. U. v cele predbežného zadržania. V ďalšom
uviedol, že trvalý pobyt v byte nemá žiaden z odporcov avšak odporkyňa 3/ si v predmetnom byte
pravidelne preberá listové zásielky a preto vyvodil, že sa v tomto byte opakovane zdržuje. O pobyte
odporcov 2/ a 3/ nemá navrhovateľ žiadnu vedomosť, avšak odporca 1/ by sa mal nachádzať u otca.
Podľa navrhovateľa odporcovia opakovane vykonávajú nelegálne odbery elektriny a plynu, zároveň sa

načierno pripájajú k elektrike a plynovému potrubiu tak, že neodborne zasahujú do plynového potrubia
v byte a elektrických obvodov v dome, čím dochádza k všeobecnému ohrozeniu života, zdravia a
majetku obyvateľov bytového domu a zároveň je ohrozený aj život detí žijúcich v byte s matkou -
odporkyňou 3/. Mal za to, že výbuchom plynu v bytovom dome by boli ohrozené životy cca 400 ľudí, s
tým, že v bytovom dome bývajú aj rodiny s malými deťmi a bábätká, a že konanie odporcov ohrozilo a

ohrozuje životy a majetok obyvateľov bytového domu, ktorí majú dôvodný strach z výbuchu bytového
domu obdobne, ako tomu došlo v bytovom dome v H.. Tvrdil, že neustále skratovanie elektrického
rozvodu v dome má za následok nefunkčnosť spoločného osvetlenia vchodu, nefunkčnosť elektrických
zámkov vo vchode, obyvatelia si musia na schodisku svietiť baterkami, čím hrozia úrazy a pády zo
schodov. Nefunkčnosť elektrických rozvodov spôsobuje aj to, že obyvateľom bytového domu sa vypína

elektrická energia vrátane chladničiek a iných spotrebičov. Uviedol, že konaním odporcov došlo a
dochádza k všeobecnému ohrozeniu v zmysle § 284 Trestného zákona a vzhľadom na pretrvávajúci
stav nebezpečného ohrozenia života, zdravia a majetku obyvateľov bytového domu a aj navrhovateľa
nie je možné podľa jeho názoru vyčkať do rozhodnutia súdu o vypratanie nehnuteľnosti, čo je podľa
navrhovateľa dôvodom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §
324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2
CSP, § 329 ods. 1, veta prvá CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 330 CSP, § 336 ods. 1 CSP, § 354 CSP.4.Poukázalnazmyselinštitútuneodkladnéhoopatreniastým,žeprirozhodovaníonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia súd posudzuje:

- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený

ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť
neodkladným opatrením.
V posudzovanej veci vychádzajúc z návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že povaha
veci (vypratanie nehnuteľnosti - bytu) vylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu

ochranu, a teda, aby povinným 1/ až 3/ bez riadneho prejednania veci a zistenia skutkového stavu
bola neodkladným opatrením uložená povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť. Konštatoval, že opačný
záver by bol prípustný len vo veľmi výnimočných, až krajných prípadoch, čo v danom prípade podľa
súdu prvej inštancie osvedčené nebolo. Uviedol, že navrhovateľ sa prostredníctvom neodkladného
opatrenia domáha trvalej a definitívnej ochrany subjektívneho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

a to prostredníctvom požadovaného vypratania bytu v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý má byť
obývaný povinnými 1/ až 3/. Predloženými listinnými dôkazmi, osvedčil existenciu vlastníckeho titulu k
predmetnému bytu. Vo vzťahu k osvedčeniu danosti hmotnoprávneho vzťahu medzi ním ako vlastníkom
spornej nehnuteľnosti a označenými odporcami 1/ až 3/, ktorí by mali nehnuteľnosť navrhovateľa
v súčasnosti užívať, t. j. osvedčeniu vecnej legitimácie, táto nebola podľa súdu prvej inštancie vo

vzťahu k všetkým označeným odporcom dostatočne spravdepodobnená. Poukázal na to, že pre súd je
rozhodujúci stav v čase rozhodnutia a sám navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že minimálne odporca
1/ byt opustil po príchode jeho otca O. U. dňa 15.10.2021 a sám navrhovateľ ani nemá vedomosť,
kde sa odporcovia 1/ a 2/ v súčasnosti zdržujú. Konštatoval, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz
osvedčujúci užívanie bytu odporcom 2/, že v čase, na ktorý navrhovateľ v návrhu poukazoval, z ním

predložených dôkazov vyplýva, že byt obývala odporkyňa 3/ s odporcom 1/, a len u odporkyne 3/ sa
domnieva, že sa v byte zdržiava.

5. Konštatoval, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil pretrvávajúcim
všeobecným ohrozením života, zdravia a majetku navrhovateľa a ostatných obyvateľov bytového domu,

vrátane ohrozenia života a zdravia samotných odporcov 2/ a 3/, ktorí žili v byte s odporkyňou 3/ (matkou),
a to vzhľadom na fotograficky zdokumentovaný neoprávnený odber elektrickej energie a plynu. Uviedol,
že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že strata obydlia je
najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z
05.06.2009 sťažnosť č. 28261/06). Obydlie (vnútroštátnou právnou úpravou nedefinovaný pojem) pritom

vymedzuje ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu (porovnaj rozsudok
Gillow v. Spojené kráľovstvo z 24.11.1986, rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16.12.1992). S prihliadnutím
na význam práva na rešpektovanie obydlia, požiadavku proporcionality zásahu prostredníctvom
neodkladného opatrenia, ako aj ireverzibilný (nezvratný) stav, ktorý by požadované neodkladné
opatrenie založilo, to všetko v osobitnom zrýchlenom konaní bez vykonania riadneho dokazovania,

mal za to, že povinnosť vypratať byt nie je možné v danom prípade uložiť neodkladným opatrením.
Konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia by fakticky viedlo k naplneniu cieľa a účelu
sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, t. j. priameho nároku na plnenie, bez zohľadnenia v
tomto smere stabilnej rozhodovacej činnosti a potreby vykonania kvalifikovaného dokazovania vo veci
samej, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre tak vážny zásah do ústavou chráneného práva na

nedotknuteľnosť obydlia a práva na súkromie (čl. 16, 21 Ústavy SR), ktoré sa prejavuje aj vtom, že
žiadna osoba nemôže byť zbavená svojho obydlia inak ako zákonom prípustným spôsobom, a to bez
ohľadu na to, či nehnuteľnosť obýva bez právneho dôvodu, t. j. na základe právoplatného rozhodnutia
vydaného pri zaručení riadneho, spravodlivého súdneho procesu (spravodlivej súdnej ochrany) a na
základe záverov vykonaného dokazovania. Prijatie opačného záveru by podľa súdu prvej inštancie

bolo v rozpore aj s požiadavkou proporcionality zásahu sledovaného neodkladným opatrením do práv
povinných osôb. Zdôraznil, že konanie o vypratanie bytu je spojené skonaním o bytovej náhrade,
dôvodnosť ktorej je rovnako možné posúdiť len na základe vykonaného dokazovania a posúdenia
individuálnych okolností prípadu s tým, že aj pokiaľ by súd dospel k záveru, že povinným nárok na žiadnubytovú náhradu nevznikol, je povinnosťou súdu túto skutočnosť uviesť vo výroku rozsudku, nakoľko
je rozhodujúcou aj v prípade núteného výkonu vypratania (obdobne viď uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 22.10.2018, č. k. 9Co/162/2018-138). Ďalej uviedol, že nariadením neodkladného

opatrenia v danej veci by odporcom vznikla povinnosť nehnuteľnosť vypratať už okamihom doručenia
neodkladného opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), t. j. nemali by zabezpečenú možnosť v primeranej
lehote zabezpečiť si odnesenie osobných vecí vnesených do doterajšieho obydlia, a to všetko iba
na základe osvedčenia základných relevantných skutočností produkovaných výlučne navrhovateľom.
Konštatoval, že uvedených skutočností si je vedomý aj navrhovateľ, ktorý absenciu riadneho civilného

sporového konania ospravedlňuje naliehavou potrebou vypratania nehnuteľnosti pre nebezpečenstvo
všeobecného ohrozenia nielen jeho majetku, ale aj majetku, životov a zdravia ostatných obyvateľov
bytového domu. Podľa názoru prvoinštančného súdu hypotetická hrozba všeobecného ohrozenia
nemôže ospravedlniť okamžité vypratanie bytu odporcami 1/ až 3/ (z toho dve maloleté deti) bez
riadneho sporového konania. Poukázal na vykonanie dôkazov označených samotným navrhovateľom
na preukázanie dôvodnosti nároku na vypratanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktoré sú podmienené

vykonaním riadneho dokazovania (výsluch pracovníkov SPP-distribúcia, a.s. a označených svedkov,
oboznámenie s obsahom označeného trestného spisu), pre ktoré nie je priestor pri osobitne zrýchlenom
a zjednodušenom rozhodovaní o neodkladnom opatrení.

6. K naliehavosti a bezprostrednosti potreby ingerencie súdu uviedol, že navrhovateľ sa vypratania

nehnuteľnosti touto formou domáha po cca roku a pol od nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, čo tiež spochybňuje bezprostrednosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu. Mal za to, že
na uvedenom závere nič nemenia ani hypotézy o ohrození majetku a životov v dôsledku neoprávneného
odoberania elektrickej energie a zemného plynu prezentované na základe skutočností, ku ktorým došlo v
októbri 2020. K opakovaným zásahom v predmetnom byte dňa 15.10.2021 a 16.10.2021 z predložených

listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by k úniku plynu dňa 16.10.2021 došlo
v dôsledku opakovaného neoprávneného pripojenia, resp. neoprávneného zásahu do zabezpečenia
plynovej prípojky zátkou a červenou plombou po tom, ako bol dňa 15.10.2021 pracovníkom SPP-
distribúcia, a.s. odstránený krátky spoj hadicou. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemôže bez
ďalšieho suplovať ochranu pred prípadným páchaním, či hrozbou páchania trestných činov, ktorá je

v spoločnosti zabezpečovaná preventívnymi i represívnymi prostriedkami trestného práva. Mal za to,
že neodkladnosti úpravy nenasvedčuje ani iniciatíva obyvateľov bytového domu, ktorí by podľa tvrdení
navrhovateľa mali byť priamo ohrození opisovaným konaním, a ktorá nebola navrhovateľom ani len
tvrdená. Konštatoval, že pre poskytnutie ochrany vlastníkom a užívateľom bytov v bytovom dome (ako
ohrozeným subjektom) pred neoprávneným pripájaním na rozvody elektrickej energie v pivničných

priestoroch, a to aj s poukazom na zásadu proporcionality, by mohlo slúžiť neodkladné opatrenie avšak
iného ako navrhovateľom požadovaného charakteru a rozsahu. Záverom prvoinštančný súd uviedol,
že vo veľmi výnimočných až krajných prípadoch vidí priestor aj na využitie inštitútu neodkladného
opatrenia ukladajúceho povinnosť vypratať byt, avšak v danom prípade nedospel k záveru o dôvodnosti
požadovaného zásahu do ústavou garantovaných práv protistrany bez vykonania riadneho dokazovania

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

7. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1,
2 CSP, a § 255 ods. 1 CSP a nakoľko rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s
charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania,

a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešným
odporcom 1/ až 3/ vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko
však odporcom 1/ až 3/ žiadne trovy v konaní nevznikli, nárok na náhradu trov konania im nepriznal .

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h), § Civilného sporového poriadku:
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.9. Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne a nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že
neosvedčil hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami. Je toho názoru, že hmotnoprávny
vzťah medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ bol riadne preukázaný a je daný povinnosťou odporcov

odovzdať nehnuteľnosť navrhovateľovi po tom, čo stratili vlastnícke právo k bytu. Uviedol, že byt
nadobudol v dražbe od odporcov 1/ a 2/, ktorý doposiaľ nebol odporcami 1/ a 2/ odovzdaný a nemá
objektívne možnosť zistiť, kedy sa v byte ktorý odporca nachádza. Konštatoval, že odporca 1/ sa
pravdepodobne zdržiava aj u svojho otca - O. U. a odporca 2/ sa pravdepodobne tiež nachádza u
svojich rodičov, čo však nevylučuje možnosť do bytu vstupovať bez vedomia navrhovateľa. Mal za to,

že hmotnoprávny vzťah medzi ním a odporcami za účelom osvedčenie vecnej legitimácie bol v konaní
preukázaný a v prípade, ak samotné svedecké výpovede odporcov a svedkov podľa názoru súdu prvej
inštancie nepreukázali užívanie bytu odporcami, mohol súd prvej inštancie odporcov vypočuť v zmysle §
329 ods. 1 CSP, čo nespravil. Súdom prvej inštancie zdôvodnené nevydanie neodkladného opatrenia z
dôvodu nutnosti vykonania dokazovania výsluchu svedkov a odporcov považuje za nesprávne a je toho
názoru, že v prípade, ak si súd prvej inštancie potreboval nad rámec predložených dôkazov tieto doplniť

výsluchom, túto možnosť súd mal v zmysle § 329 ods. 1 CSP. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného
súdu, ktorý nevydal navrhované neodkladné opatrenie aj z dôvodu, že predmetom rozhodovania vo veci
samej - vypratania bytu by toto konanie mohlo byť spojené s konaním o bytovej náhrade. Uviedol, že
odporcovia stratili vlastnícke právo k bytu v konaní o dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách nepriznáva právo pôvodným vlastníkom

na bytovú náhradu a zápisnicu o konaní dobrovoľnej dražby ako dôkaz priložil. K súdom prvej inštancie
tvrdenému rešpektovaniu nedotknuteľnosti obydlia odporcov v zmysle čl. 21 Ústavy SR a zachovaniu
princípu proporcionality uviedol, že zásah do nedotknuteľnosti obydlia je nutné vykonať v prípade, ak je
to nevyhnuté na ochranu života, zdravia alebo majetku iných zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, a Ústava
SR týmto dáva prioritu ochrany zdravia, života a majetku pred nedotknuteľnosťou obydlia. Namietal,

že súd prvej inštancie priorizoval nedotknuteľnosť obydlia a to aj napriek tomu, že je ohrozený život
samotných odporcov, ktorí sú maloletí a ktorí sa v tomto obydlí zdržujú a nerešpektoval zásadu v zmysle
čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. Tvrdil, že odporcovia priamo ohrozujú život, zdravie a majetok obyvateľov v
bytovom dome a dokonca aj ich samotných. Vyčítal súdu prvej inštancie, že chráni obydlie odporcov,
ktorí páchajú trestnú činnosť, avšak život, zdravie a majetok ostatných obyvateľov bytového domu je

pre súd menej dôležitý. Argumentoval aj tým, že odporcovia majú do bytu prístup a preberajú listové
zásielky preto je dôvodné domnievať sa, že sa v byte zdržiavajú a pravdepodobne sa nelegálne pripájajú
na plynovú prípojku a plynom kúria vzhľadom na dané ročné obdobie. Podľa navrhovateľa do doby
vypratania bytu stále existuje extrémne vysoké riziko, že bytový dom z dôvodu nelegálneho pripájania sa
na plynovú prípojku vybuchne. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že obyvatelia

bytového domu sa majú domáhať ochrany svojho života, zdravia a majetku neodkladným opatrením
iného charakteru. Konštatoval, že ak mal na mysli neodkladné opatrenie, ktorého obsahom by bolo
uloženie povinnosti zdržania sa konania - pripájania na plynové a elektrické rozvody, v danom prípade by
bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré by reálne v praxi nebolo spôsobilé, aby zabránili tejto činnosti
odporcov, nakoľko je zima a potrebujú kúriť, ohrievať vodu a pod.

10. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že sa snažil s odporcami prioritne dohodnúť na vyprataní
bytu. Opakovane im poskytol viac ako primeranú lehotu na vypratanie bytu k čomu nikdy aj napriek
opakovaným prísľubom odporcov nedošlo. Namietal, že jeho ústretovosť mu nemôže byť pričítaná
na ťarchu a z tohto dôvodu nevydať neodkladné opatrenie. Konštatoval, že vzhľadom na naliehavé

ohrozenie života, zdravia a majetku osôb žijúcich v bytovom dome bol povinný podať návrh na
neodkladné opatrenie a iba neodkladné opatrenie dokáže zabrániť straty na životoch, zdraví a majetku
osôb bývajúcich v bytovom dome, vrátane životov odporcov. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a navrhované neodkladné opatrenie nariadiť a priznať mu
náhradu trov konania, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378, § 379, § 380, §
381 a 388 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenia.Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobava,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti;
keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné
jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda

predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Existencia právneho
pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie
neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak

aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi
skutočnosťami.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahu spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia ako aj argumenty použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,

či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné
opatrenie, navrhované navrhovateľom.

16.Akoužodvolacísúduviedol,neodkladnéopatreniejemožnénariadiťvprípadepotrebybezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Vychádzajúc z návrhu a pripojených listinných dôkazov súd prvej

inštancie ustálil, že povaha veci (vypratanie nehnuteľnosti - bytu) vylučuje, aby procesné rozhodnutie
konzumovalo meritórnu ochranu, a teda, aby odporcom 1/ až 3/ bez riadneho prejednania veci a zistenia
skutkového stavu bola neodkladným opatrením uložená povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť.
Pripustil možnosť aj opačného záveru, avšak len vo veľmi výnimočných prípadoch, čo v danomprípade nepovažoval za osvedčené. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil jednak
na nedostatočne osvedčenom hmotnoprávnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ až 3/ a
tiež z dôvodu naplnenia požiadavky rešpektovania nedotknuteľnosti obydlia odporcov v zmysle čl. 21

Ústavy SR a zachovania princípu proporcionality. S takýmto záverom súdu prvej inštancie navrhovateľ
nesúhlasil a mal za to, že hmotnoprávny vzťah medzi ním a odporcami 1/ až 3/ za účelom osvedčenia
vecnej legitimácie dostatočne preukázal. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie vzhľadom k
naplneniu požiadavky rešpektovania nedotknuteľnosti obydlia a v tomto smere upriamil pozornosť na
čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. Namietal, že podľa súdu prvej inštancie je prioritou chrániť obydlie odporcov

napriek tomu, že sa nelegálnym pripájaním na elektrické a plynové rozvody dopúšťajú trestnej činnosti a
navyše nemajú právo obývať predmetný byt a svojim konaním priamo ohrozujú život, zdravie a majetok
obyvateľov v bytovom dome, ale aj seba samých.

17. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie je potrebné poukázať na rozdielnosť bývalej právnej úpravy
predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím

Civilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery
účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej
exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany,
pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd
túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho

súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení až na výnimky zásadne vylučovala
možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej (m. m. II. ÚS 90/2018).
Kritériompreakceptovateľnosťtakéhotorozhodnutiajeto,žetotožnosťvýrokovpripúšťapovahaveci.Je
potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov.

18. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu spisu a aj s prihliadnutím k tomu, že
ide o nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za
predčasné a nepreskúmateľné. Je nepochybné, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania pričom relevantné

skutočnosti zisťuje zjednodušeným procesným postupom a vychádza z návrhu zohľadňujúc obsah a
výpovednú hodnotu pripojených listín. Civilný sporový poriadok však pojednávanie, výsluch strán a
vyjadrenie protistrany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc.
Ak to súd v odôvodnených prípadoch považuje za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z uvedených
procesných úkonov (prípadne všetky alebo niektoré z nich) uskutočniť. Súd prvej inštancie založil

svoje zamietajúce rozhodnutie najmä na ochrane obydlia odporcov, pričom nevyužil možnosť danú v
ust. § 329 ods. 1 CSP, ako správne namietal navrhovateľ. Z obsahu spisu nevyplývajú dostatočné
podklady na posúdenie , či v danom prípade ide o obydlie odporcov (odporcovia stratili vlastnícke
právo k bytu, ktorý navrhovateľ nadobudol v dražbe), ako aj či ide o ich jediné obydlie. Odvolaciemu
súdu je jasné, že z obsahu spisu tieto skutočnosti nie je možné zistiť, a aj keď túto povinnosť by

mal osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia je zrejmé, že túto možnosť nemá, ani nemá ako
tieto skutočnosti zistiť a ani možnosť ich preukázať, aj vzhľadom k tomu, že u odporcov 1/ a 2/ ide
o maloleté osoby. Súd prvej inštancie mal preto využiť ust. § 329 ods. 1 CSP a vypočuť zákonných
zástupcov odporcov 1/ a 2/ k uvedeným skutočnostiam. Právny záver súdu prvej inštancie spočívajúci
v rešpektovaní nedotknuteľnosti obydlia odporcov je v danom prípade predčasný a nepreskúmateľný.

Odvolacísúdsastotožňujestým,žeprávonaobydliejechránenýmprávom,avšakjepotrebnéprisvedčiť
navrhovateľovi, že je potrebné chrániť aj život, zdravie a majetok aj ostatných obyvateľov bytového domu
a zohľadniť proporcionalitu z hľadiska posúdenia medzi právom na obydlie a všeobecným ohrozením v
bytovom dome, čo súd prvej inštancie dostatočne neposúdil.

19. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho
konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku,
v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu
prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup,v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach
preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po
podaní odvolania.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto

nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom
súdu odvolacieho v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na vytknuté
nedostatky s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné

(§ 391 ods. 3 CSP).

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom
rozhodnutí vo veci.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.