Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205571
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1615205571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: G. J. D., S..D.., W.: XX XXX
XXX, D. D. Y. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému: X/ W. D., L.. XX.XX.XXXX, PoĽ. XXX/X, XXX XX E.
G. C., X/ S. D., L.. XX.XX.XXXX, E.D. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 8.409,43 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20.11.2017, č.k. 4C/370/2015-79,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti povolenia splácania pohľadávky žalobcu, na ktorej úhradu
zaviazal žalovaných výrokom II. rozsudku v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných

vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatný celý dlh, p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného nároku o zaplatenie zmluvného úroku z
úveru 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.409,43 eur od 22.06.2013 do zaplatenia.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 77,50 eur, úroku

z omeškania vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 450,10 eur od 22.06.2013 do 24.06.2013, úroku z
omeškania vo výške 8% ročne z úrokov vo výške 3,74 eur od 25.06.2013 do zaplatenia a sumy 0,23
eur (výrok I.), žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 8.331,93 eur, úrok vo výške 446,36 eur, úrok z omeškania vo výške 11,68 eur, úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 8.409,43 eur od 22.02.2013 do 17.03.2016, úrok z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 8.379,43 eur od 18.03.2016 do 20.04.2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 8.349,43 eur od 20.04.2016 do 27.06.2016, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy

8.331,93 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 446,36 eur
od 25.06.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných
vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatný celý dlh (výrok II.), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 497, § 499 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 ods. 1 nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") a vecne tým, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie
žaloby voči žalovaným v rozsahu ako uviedol vo výroku I. skôr, než začalo pojednávanie, súd konanie

zastavil bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu časti žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z
akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu. Súd prvej inštancie
uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba v časti,
pričom v konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o úvere, ani jeho čerpania žalovanými
a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca odstúpil od zmluvy, vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie úveru jednorazovo do 21.06.2013. Súd prvej inštancie dovodil,
že predmetná úverová zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a predmetom konania bol záväzok
žalovaných, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá síce predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový
vzťah podľa Obchodného zákonníka, avšak je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho
zákonníka a je teda potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu vyhodnotil

ako platnú, na jej základe žalovaní bezpochyby čerpali úver vo výške 10.000 eur, nesplatená istina v
uplatnenej výške 8.331,93 eur (čerpaný úver 10.000 eur po odpočítaní čiastočných úhrad žalovaných
do zosplatnenia vo výške 319,57 eur a po zosplatnení vo výške 1.348,50 eur) predstavuje žalovanými
čerpanú a neuhradenú sumu úveru, ktorú si žalobca uplatnil dôvodne. Ďalej si žalobca uplatnil úrok
vo výške 446,36 eur z neuhradených splátok ku dňu predčasnej splatnosti úveru, pri kapitalizácii

vychádzal z úrokovej sadzby 13,90 % ročne dohodnutej v zmluve a tiež kapitalizovaný úrok z omeškania
z neuhradených splátok ku dňu zosplatnenia v sume 11,68 eur, oba tieto nároky uplatnil žalobca
rovnako dôvodne, preto ich súd prvej inštancie žalobcovi priznal. Pri posúdení uplatneného úroku z
úveru po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny uzavrel súd prvej inštancie, že tento nárok nie je
možné žalobcovi priznať, keď za úver možno dohodnúť úroky len do doby splatnosti a niet zákonného

kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť platiť úroky popri úrokoch z omeškania.
Poukázal na to, že ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta) a úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech
žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Dohoda, podľa

ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie
úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné
zhoršenie postavenia spotrebiteľa a je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
vyjednal s dodávateľom. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného
zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru

ďalej neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Žalobu preto vyhodnotil ako nedôvodnú
v časti úroku z úveru uplatneného po zosplatnení úveru a úroku z omeškania z takto uplatneného
kapitalizovaného úroku, súd tak zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného
úroku z úveru 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.409,43 eur od 22.06.2013 do zaplatenia, teda
úrok z úveru po zosplatnení úveru (výrok III.). Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením peňažného

záväzku priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne z uplatnenej a
priznanej istiny, kapitalizovaný do splatnosti úveru sumou 11,68 eur, následne z priznanej sumy istiny
s odúčtovaním čiastočných úhrad tak, ako boli poukazované žalobcovi až do zaplatenia. Posúdením
osobných a majetkových pomerov žalovaných im umožnil uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach vo
výške 100 eur mesačne, túto výšku považoval za primeranú a uviedol, že povolenie splácať dlh v

splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu, keď sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že výška splátky musí byť najmenej vo výške dojednanej v zmluve. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal len z uplatnenej istiny.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (i) v časti jeho zamietajúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie

zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku z úveru 13,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 8.409,43 eur od 22.06.2013 do zaplatenia (výrok III.) a (ii) v časti výroku II., ktorou
súd prvej inštancie povolil žalovaným uhrádzať nárok v mesačných splátkach, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných uhradiť dlžnú sumu do 3 dní právoplatnosti rozsudku. Odvolanie v

časti priznania možnosti úhrady dlhu v splátkach odôvodnil tým, že súd prvej inštancie postupoval podľa
neplatnej právnej úpravy ust. § 160 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorému ustanoveniu zodpovedajúce ustanovenie v CSP absentuje. Ustanovenie § 232 ods. 3
CSP totiž umožňuje súdu neurčiť paričnú lehotu (v takom prípade ostáva zákonná lehota v trvaní trochdní od právoplatnosti rozhodnutia) alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dní, avšak nie
povoliť splácanie dlhu v splátkach. Odhliadnuc od tejto skutočnosti poukázal na to, že na určenie dlhšej
lehoty na plnenie nebola splnená podmienka odôvodnenosti prípadu, nakoľko súd prvej inštancie povolil

žalovaným splácať dlh v splátkach bez dôkazov objektivizujúcich ich majetkovú situáciu a vychádzal len
z nepodložených tvrdení žalovaných o ich zlej finančnej situácii. Namietal, že porovnaním výšky splátky
podľa úverovej zmluvy (154 eur) a výšky splátky priznanej súdom (100 eur) zapríčinil súd, že žalovaní
budú splácať pohľadávku viac ako 7 rokov, pričom rozhodnutie musí byť spravodlivé a nesmie výrazne
znevýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie a uvedený

postup nezákonný a nespravodlivý.

4. Podaním zo dňa 01.07.2020 oznámil žalobca súdu, že na žalovaných bol vyhlásený konkurz, žiadal
konanie zastaviť a vrátiť mu súdny poplatok v celej výške.

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrili.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu

a medziach dôvodov podaného odvolania vo vzťahu k časti napadnutého výroku II. rozsudku (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že
odvolanie nie je v časti napadnutého výroku II. dôvodné a konanie v odvolaním napadnutej časti voči
výroku III. je potrebné zastaviť z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

8. Na úvod súd konštatuje, že za vec samu sa nepovažuje výrok o stanovení dlhšej ako zákonnej lehoty
na plnenie alebo povolenie splátok v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP a takéto rozhodnutie nie je ani
konečným rozhodnutím vo veci samej (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck,
Praha, 2016, str. 1353, ako aj publikáciu Občanský soudní řád, Komentář, Praha, 2009, diel II, str. 1214).
Jetomutakpreto,lebonejdeorozhodovanieohmotnoprávnychnárokochstrán,aleoprocesnoprávnych

otázkach, o ktorých ak by sa rozhodovalo samostatne, tak by sa o nich rozhodovalo uznesením (viď
publikáciu Civilní právo procesní, Praha, 2008, str. 289). Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie,
ako aj povolenie splátok (ust. § 232 ods. 3 druhá veta, ods. 4 CSP) tak patrí medzi procesné úkony
súdu. Určenie dlhšej lehoty na plnenie a splátok súdom totiž nie je závislé od hmotného práva, podľa
ktorého sa posudzuje meritum veci, ale jej právnym základom je procesnoprávne ust. § 232 ods. 3

CSP (podľa predchádzajúcej úpravy § 160 ods. 1 OSP). Táto časť rozhodnutia, i keď je zahrnutá do
výroku rozsudku, má vo vzťahu k meritu veci len akcesorický charakter a v konečnom dôsledku je od
hmotnoprávnych nárokov uplatnených žalobou (návrhom) úplne nezávislá; t.j. súd o nej rozhoduje na
základe posúdenia celkom odlišných skutočností než je tomu v prípade žalobných nárokov a nezávisle
od samotného rozhodnutia o merite veci (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/33/2017).

9. V ust. § 232 ods. 3 CSP je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená
na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné, ako len
spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta v ust. § 232 ods. 4 CSP. Preto námietky odvolateľa

absenciou relevantnej úpravy v CSP (na rozdiel od výslovného znenia ust. § 160 OSP) uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné.

10. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t.j. na základe zistení
potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho-ktorého konkrétneho prípadu. Pri úvahe o určení

lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach
musí súd ex offo prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto
spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa (čo súd zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť,

že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.

11. Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania
a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery súdu o tom, že jena mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, príp. že sa peňažné
plnenie má platiť v splátkach, teda priznanie takejto „výhody“ povinnému subjektu musí byť vždy náležite
odôvodnené (viď. R 126/1966, R 67/1966).

12. V prejednávanej veci prvoinštančný súd umožnil žalovaným zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v
splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať
za následkom zročnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie uvedené rozhodnutie odôvodnil tak, že

posúdením osobných a majetkových pomerov žalovaných im umožnil uhradiť pohľadávku žalobcu v
splátkach vo výške 100 eur mesačne, túto výšku považoval za primeranú a uviedol, že povolenie splácať
dlh v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu, keď sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že výška splátky musí byť najmenej vo výške dojednanej v zmluve.

13. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Na podporu správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ v priebehu
konania vyjadril ľútosť, že nemohol dodržať splátkový kalendár žalobcu, nakoľko nemal žiaden príjem,
vyše 3 rokov je evidovaný na Úrade práce a poberá sociálne dávky vo výške 224,20 eur, ktorú
skutočnosťpreukazovalplatobnýmpríkazomnaúhradudávokarozhodnutímÚ.G.,D.E.S.O.C.zodňa
10.02.2017. Žalovaný 1/ uviedol, že sú sedemčlenná rodina, ale chce splácať ďalej, v jeho možnostiach

je suma 25 eur mesačne. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky bola žalovanému
1/ znížená pomoc v hmotnej núdzi (pre dvojicu s viac ako 4 deťmi, s príjmom domácnosti 35,08 eur) na
sumu 224,20 eur. Žalovaná 2/ v konaní uviedla, že je nezamestnaná a nemá žiaden príjem, okrem 70
eur z Úradu práce, o čom priložila doklad - platobný príkaz na úhradu dávok. Žalovaná 2/ uviedla, že
manžel (žalovaný 1/) poberá 224 eur, nemajú ani životné minimum, majú 5 detí, majú záujem dlh splatiť

v splátkach mesačne po 10 eur, pretože sú vo finančnej tiesni a na viac im neostáva.

14. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu ohľadne dôvodov, pre ktoré umožnil žalovaným
splácať žalovanú istinu vrátane jej príslušenstva, je možné dovodiť, že pri svojom rozhodnutí vychádzal
z preukázaných tvrdení žalovaných o ich hmotnej núdzi, keď komplexným preskúmaním majetkových,

zárobkových a osobných pomerov žalovaných (7-členná rodina, obaja nezamestnaní žalovaní
ako poberatelia dávok v hmotnej núdzi vo výške spolu cca 300 eur na domácnosť) v spojení s ich
ochotou aspoň v min. sumách splácať dlh, je odôvodnené povolenie platenia dlhu s príslušenstvom
žalovanými v splátkach. Uvedenú skutočnosť dokumentuje aj to, že na oboch žalovaných bol neskôr
vyhlásený konkurz, ktorý bol následne zrušený pre nedostatok majetku oboch žalovaných. Podľa názoru

odvolacieho súdu uvedené okolnosti na strane žalovaných, odôvodňovali aj rozvrhnutie uhradenia
priznaného peňažného plnenia v splátkach na dlhšie obdobie, presahujúce súdnou praxou zaužívanú
dobu (troch rokov), keby berúc do úvahy ťaživú finančnú situáciu a hmotnú núdzu žalovaných, nie je
im poskytnutá výhoda zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu, keď žalovaní sú
aj v danom prípade vystavení riziku straty výhody splátok v prípade omeškania so splácaním čo i len

jednej splátky alebo jej časti.

15. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj
správne právne posúdil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti

vyhovujúceho výroku II. rozsudku, ktorým umožnil žalovaným uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

16. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného

odkazu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

17. Podľa ust. § 167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie
konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

18. Podľa ust. § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, len v konkurze
môžu byť uspokojené tieto pohľadávkya) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi ( ďalej len „rozhodujúci deň“ ),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,

ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

19. Podľa ust. § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia

sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

20. Podľa ust. § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom

s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm.a) a b)
tým nie je dotknuté,
b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,

c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,

f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

21. Podľa ust. § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., správca bez zbytočného odkladu, po splnení

rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi
v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako
uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa §
166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz
zrušuje.

22. Podľa ust. § 167v ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd
zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o
zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou,
neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať

odvolanie.

23. Súd lustráciou vo verejných registroch (v Registri úpadcov SR a v Obchodnom vestníku) zistil, že (i)
uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8OdK/67/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 70/2020 dňa 09.04.2020, Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok žalovaného 2/ a (ii)

uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8OdK/109/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 104/2020 dňa 02.06.2020, Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok žalovaných podľa
ust. § 167a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.24. Súd ďalej zistil, že bol v Obchodnom vestníku č. 158/2020 dňa 17.18.2020 a v Obchodnom
vestníku č. 128/2020 dňa 06.07.2020 zverejnený oznam správcov oboch žalovaných ako úpadcov o
zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (§ 167t ods. 1 zákona

č. 7/2005 Z.z.), v dôsledku čoho sa konkurz vyhlásený na majetok úpadcu končí a oznámením v
Obchodnom vestníku sa konkurz úpadcov (žalovaných) v zmysle ust. 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.
zrušuje (pričom v danom prípade nejde o zrušenie konkurzu z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre
vedenie konkurzu podľa ust. § 167v ods. 3 zákona 7/2005 Z.z., teda nedochádza k zrušeniu oddlženia
žalovaných).

25. V zmysle citovaného ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. je dôsledkom vyhlásenia konkurzu
zastavenie predmetného civilného konania, keďže predmetom konania je taká pohľadávka (peňažná,
pozostávajúca z istiny a príslušenstva - zmluvných úrokov, poplatku), ktorá vznikla ešte pred
rozhodujúcim dňom, pričom táto môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§166b). Odvolací súd preto podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.

zastavil súdne konanie v tej časti, v ktorej nebolo do začatia konkurzu právoplatne skončené z dôvodu
napadnutia zamietajúceho výroku III. rozsudku, teda pokiaľ ide o zaplatenie peňažnej pohľadávky -
zmluvného úroku z úveru 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.409,43 eur od 22.06.2013 do zaplatenia.
Rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku I., vyhovujúcej časti výroku II. a výroku IV. o
náhrade trov konania napadnutý odvolaním nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť ešte pred

vyhlásením konkurzu.

26. V zmysle ust. § 167e ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v prípade, že by bol dodatočne konkurz zrušený z
dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. Odvolací
súd z tohto dôvodu súčasne so zastavením konania nezrušil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko v

prípade, že budú splnené podmienky podľa ust. § 167e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., zastavenie
konania nebude brániť rozhodnutiu o odvolaní žalobcu.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255
ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. V časti nevyhovenia odvolaniu žalobcu a potvrdenia rozsudku súdu

prvej inštancie by podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v dôsledku neúspechu žalobcu patril nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v tejto časti úspešným žalovaným. V časti zastavenia konania by podľa ust.
§ 256 ods. 1 CSP z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalovanými (ich procesným
úkonom - podaním návrhov na vyhlásenie konkurzu) patril úspešnému žalobcovi voči žalovaným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti. Kumulatívne tak súd rozhodol o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že z dôvodu čiastočného úspechu oboch
strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).