Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223732
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1212223732.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: 1/ Z.. L. W., I.. XX.XX.XXXX,
Z. Z., W. Č.. XX a 2/ Z.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., L. Č.. X/A, zastúpených G. Lehnert, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Rajská č. 7, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v
Bratislave, Michalská č. 18, IČO: 36 854 140, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Železničná č.
4/A, IČO: 36 253 073, zastúpenému AK Eckmann, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. č. 14, X/
W. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., Ž. Č.. XX, 4/ W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., N. Č.. XX, o určenie neplatnosti
dražby, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. októbra 2016

č. k. 58C 177/12-346, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 4/ p o t v r d z u j e ;

vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/ rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že dobrovoľná dražba
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O. Y., obec Lehnice, okres Dunajská Streda,
konaná dňa 3.5.2011 v Hlohovci, na Ž. Č.. X/A, podľa notárskej zápisnice JUDr. Adriany Vorelovej zo
dňa 4.5.2011 zn. NZ/289/11, NZ 16020/11 a NCRIS/1612/11 je n e p l a t n á .

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia včas domáhali
určenia neplatnosti dražby nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O. Y., obec Lehnice,
okres Dunajská Streda, konanej dňa 3.5.2011 v Hlohovci, na Ž. Č.. X/A (podľa notárskej zápisnice
JUDr. Adriany Vorelovej zo dňa 4.5.2011 zn. NZ/289/11, NZ 16020/11 a NCRIS/1612/11). Žalovanému

2/ priznal náhradu trov konania, žalovaným 1/, 3/ a 4/ túto náhradu nepriznal.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že namietaná dražba prebehla v súlade so zákonom
o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. (ďalej len zákon). Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcov
o jej zmanipulovaní z dôvodu vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, skutočne vydraženej ceny
nehnuteľností (rodinný dom, zastavané plochy a orná pôda) i miesta konania dražby. Pri opakovanej
dražbe je podľa súdu najnižšie podanie prakticky vždy znížené. Pre dražby je pritom typické, že

nehnuteľnosti sa vydražia za nižšie, než trhové ceny, avšak pri povinnosti zaplatiť cenu dosiahnutú
vydražením v krátkom časovom horizonte od konania dražby. Tvrdenia žalobcov o vyššom počte
záujemcov v prípade konania dražby na inom mieste, než v Hlohovci (v okresnom meste alebo v
Bratislave) považoval za hypotetické.3. Žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania, bez uvedenia podielu, v akom sa náhrada priznáva.
Žalovaným 1/, 3/ a 4/ náhradu trov nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1/. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci požadoval jeho zmenu a vyhovenie žalobe. Poukázal predovšetkým na uspokojenie žalovaného 1/ z
výťažku z dražby v prospech pohľadávky, na ktorú nebola uzavretá zmluva o vykonaní dražby, a ku ktorej
v rozpore s § 7 ods. 2 nebolo pripojené vyhlásenie o pravosti a splatnosti tejto pohľadávky. Ohodnotenie

dražených nehnuteľností v druhom posudku oproti ich ohodnoteniu bankou (v súvislosti s úvermi a
záložnou zmluvou) a inzerovanou cenou nehnuteľností po dražbe považoval za nekorektné, čím došlo
k porušeniu ústavného princípu primeranosti. Mal za to, že bol tiež obmedzený prístup k dražbe, pokiaľ
sa konala v Hlohovci, 71 km vzdialenom od miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzali. V tejto súvislosti
poukázal na národnostné zloženie obyvateľov tejto lokality, blízkosť hlavného mesta i okresného mesta
(Dunajská Streda). Napokon namietal, že nehnuteľnosti neboli pred dražbou riadne označené. Zastával

preto názor, že dražobník neposkytol odbornú starostlivosť v snahe získať čo najvyšší výťažok dražby
pri dražbe. Bol porušený zákon v ustanoveniach § 7 ods. 2, 11 ods. 1, 4, 5, v dôsledku čoho je naplnený
predpoklad neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa § 95 ods. 1
CSP navrhol pribrať do konania prokurátora.

5. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaný 2/ taktiež navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd
správne považoval úvahy žalobcu o prípadnom vyššom počte záujemcov pri konaní dražby v inom
meste za hypotetické. Za irelevantnú považoval polemiku žalobcu o používaní rozdielnych podmienok

pre ohodnotenie nehnuteľností ako zálohu pri poskytnutí úveru a vo vzťahu k realizácii dražby, keď
povinnosť dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa § 12 bola splnená. Pritom ustanovenie
§ 22 ods. 1 zákona nevylučuje, aby si dražobník dal vypracovať nový znalecký posudok aj v tom prípade,
ak skorší posudok nie je starší ako jeden rok.

7. Žalovaní 3/ a 4/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. Podobne žalobca 1/ replikou nereagoval na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu 1/, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
rozsudkom zo dňa 22.05.2018 sp. zn. 5Co/171/2017 žalobe vyhovel.

10. Na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ dovolací súd uznesením zo dňa 31. marca 2021 sp. zn. 2 Cdo 41/20
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Podľa záverov dovolacieho súdu odvolací súd zmeňujúci rozsudok založil na odlišných právnych
záveroch, než súd prvej inštancie. Pokiaľ považoval za rozhodujúce porušenie § 11 (ods. 1, 5), § 12 ods.
1 zákona v súlade s ustanovením § 382 CSP mal vyzvať strany, aby sa vyjadrili k jeho možnému použitiu.
Odvolací súd však takto nepostupoval, preto z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie

odvolací súd založil svoje rozhodnutie nečakane a nepredvídateľne na iných dôvodoch, než súd prvej
inštancie, pričom stranám sporu nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetného
ustanovenia. V dôsledku tohto postupu strany v procesnej situácii nemali možnosť namietať správnosť
nového právneho názoru, zaujatého až v odvolacom konaní. Odvolací súd tým odňal dovolateľom
možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Dospel tiež k záveru, že odvolací

súd si nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP,
keď zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie
najmä podľa bodu 17 odôvodnenia rozsudku a vykonal dokazovanie len oboznámením listinných
dôkazov. Bez toho, aby v odvolacom konaní súd podrobne vypočul strany sporu a tým zabezpečil
bezprostrednosť vykonania tohto dôkazu pred svojim rozhodnutím ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil

v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednesy
povereného zamestnanca žalovaného 1/, žalovaného 3/ a 4/. Obsah zápisnice z pojednávania svedčí o
tom,žeodvolacísúdvskutočnostinevykonalžiadnedokazovanie.Oboznámeniesaslistinnýmidôkazmi
nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 188 a nasl. CSP. Aj týmto ďalším nesprávnym procesnýmpostupomodvolacísúdporušilprávodovolateľovnaspravodlivýproces.Nazákladeuvedenéhodovolací
súd uzavrel, že skutkové a na ne nadväzujúce práve závery odvolacieho súdu zatiaľ predčasné.

12.Odvolacísúdvychádzajúczuvedenýchzáverovdovolaciehosúduvovecinariadil dvepojednávania,
na ktorých vypočul žalobcu 1/ a žalovaného 3/, ostatným subjektom poskytol priestor na vyjadrenie sa k
rozhodujúcim skutočnostiam i k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v skoršom štádiu konania
a zopakoval dokazovanie i oboznámením listinných dôkazov v preň potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ je opodstatnené, pretože sporná opakovaná dražba

prebehla v rozpore s § 11 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách č.
527/2002 Z. z. ( v znení účinnom ku dňu konania dražby.

13. Zo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že žalovaný 1/ poskytol žalobcom 1/
a 2/ úver na zakúpenie vydražených nehnuteľností vo výške 161.654,38 € (úverová zmluva zo dňa
6.3.2006). Hodnota dražených založených nehnuteľností bola podľa vnútorného predpisu žalovaného

1/ stanovená na 252.274 €. Druhý úver vo výške 69.707 bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa
22.9.2006. Žalobcovia sa stali platobne neschopnými, splátky riadne nesplácali ani po odklade splátok,
pretodňa21.12.2009žalovaný1/pristúpilkzosplatneniuobochúverovazačalvykonávaťzáložnéprávo.
Žalovaní 1/ a 2/ dňa 24.3.2010 uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby. Vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky sa vzťahovalo na iba na nižšiu pohľadávku žalovaného 1/, z druhého úveru (cca

70.000 €).

14. Prvá dražba sa uskutočnila dňa 25.10. 2010 v sídle dražobníka v Hlohovci, na Železničnej ulici.
Dražba bola ukončená, keď sa jej nikto nezúčastnil. Podobne sa nikto nezúčastnil opakovanej dražby na
rovnakom mieste dňa 15.12.2010 (na základe zmluvy zo 4.11.2010). Pre neúspech opakovanej dražby

bola 6.1.2011 uzatvorená zmluva o vykonaní II. opakovanej dražby s dohodnutým najnižším podaním
do výšky 75% z ohodnotenia predmetu dražby (na 94.900 €) podľa nového posudku znalca Ing. Tibora
Szabó zo dňa 2.3.2011. II. opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 3.5.2011, opätovne v sídle žalovaného
2/.

15. Vydražiteľom nehnuteľností (rodinný dom, rozostavaná garáž, pozemok) za cenu 73.500 € sa stal
žalovaný 3/ (inak majiteľ realitnej kancelárie), jediný účastník dražby. Vydražená cena nehnuteľností
predstavovala 77,45% hodnoty predmetu dražby. Krátko po dražbe, v septembri 2011 boli vydražiteľom
nehnuteľnosti inzerované za kúpnu cenu 135.000 €.

16. Predmet dražby bol tým istým znalcom Ing. Tiborom Szabóom ku dňu 9.6.2010 ohodnotený na
134.000 € (posudok č. XX/XXXX), dňa 2. marca 2011 na sumu 94.900 € (posudok č. XX/XXXX).

17. Zákonodarca v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva nahradil zastaranú právnu úpravu ešte z r.
1950 zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Účelom tejto právnej úpravy je umožniť

záložným veriteľom realizovať výkon svojho záložného práva mimo súdneho exekučného konania, teda
bez súdneho prieskumu existencie pohľadávky záložného veriteľa a existencie i splnenia podmienok
pre výkon záložného práva. S ohľadom na uvedené i na závažnosť dopadu dražby na pomery záložcu
(príp. i jeho rodiny), zákonodarca garantoval ingerenciu štátu do tohto procesu následným súdnym
prieskumom dražby, a to jednak z hľadiska jej súladu so zákonom o dobrovoľných dražbách (pôvodný

a v konaní aktuálny rozsah), ale aj posudzovaním platnosti samotnej záložnej zmluvy (§ 21 ods. 2
v znení po uskutočnení dražby). Zákonodarca s ohľadom na problémy aplikačnej praxe a nezriedka
i na zneužitie tohto inštitútu podmienky konania dražby opakovane sprísňoval s cieľom zabezpečiť
transparentnosť procesu dražby a čo najvyššiu informovanosť o dražbe pre čo možno najširší okruh
možných účastníkov dražby, čo má potenciál pôsobiť pozitívne na konečné vydraženie predmetu dražby.

Určenie miesta, dátumu i času konania dražby (§ 11 ods. 1), ale aj označenie predmetu dražby páskou
s označením „DRAŽBA“ a umiestnením oznámenia o dražbe na predmete dražby, ako aj oznámením
o dražbe na úradnej tabuli obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza (§ 11 ods. 4, 5), môže zásadným
spôsobom vplývať nielen na dostatočnú informovanosť záujemcov, pre ktorých môže byť geografická
poloha nehnuteľnosti určujúca (porovnaj R 138/2014), ale v konečnom dôsledku na dosiahnutú výšku

výťažku dražby. Preto je opodstatnená požiadavka na primeranosť a vhodnosť určenia miesta konania
dražby i potrebného informovania verejnosti v obci, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.18. Odvolací súd zotrváva na svojich skorších záveroch v zrušenom zmeňujúcom rozsudku o tom,
žalovaným 2/ ako dražobníkom bolo určené miesto opakovanej dražby, dátum a čas jej začatia určený
tak, že v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 zákona bola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

19. Za miesto konania dražby žalovaný 2/ určil svoje sídlo v Hlohovci (Lehnice sú vzdialené od
Hlohovca cca 70 km, pri najkomfortnejšom dopravnom prepojení dostupnosť cez Bratislavu-D1). Pri
dražbe rodinných domov, ako tomu bolo i v tomto prípade, je opodstatnené očakávať najvyšší počet
záujemcov z lokality, v ktorej sa dražený rodinný dom nachádza. V danom prípade na rozdiel od

Hlohovca (Dolné Považie) nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite Žitného ostrova, okres Dunajská Streda,
snárodnostnezmiešanýmobyvateľstvom.Jetiežvšeobecneznáme,žezBratislavydochádzakpresunu
obyvateľov do lokalít v blízkosti hlavného mesta, vrátane obce Lehnice. Podľa názoru odvolacieho súdu
preto pokiaľ by bola dražba konaná v obci Lehnice, v ktorej sa rodinný dom nachádza, v Dunajskej
Strede ako v okresnom meste alebo v Bratislave, s vysokou pravdepodobnosťou by sa dražby zúčastnil
väčší počet záujemcov, než tomu bolo pri konaní opakovanej dražby v Hlohovci, s jediným účastníkom.

Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci vedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych
účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak
na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby.

20. Uvedený záver odvolacieho súdu vychádza jednak z vyššie uvedených všeobecne známych

skutočností, ako aj z priebehu predchádzajúcej dražby (bod 10). Pokiaľ sa žalovaný 3/ bránil tým, že
Ministerstvo spravodlivosti SR na návrh žalobcov vykonalo kontrolu postupu dražobníka podľa § 33a a
nasl. zákona so záverom, že dražba prebehla v súlade so zákonom, odvolací súd uvedeným výsledkom
kontroly nie je viazaný. Ministerstvo spravodlivosti SR svoj záver oprelo i o skutočnosť, že na namietanej
dražbe sa zúčastnilo 6 záujemcov. Tento záver je však nesprávny, spornej dražby sa zúčastnil jediný

záujemca - vydražiteľ - žalovaný 3/. Ostatné osoby, prítomné na dražbe, sa zúčastnili dražieb ďalších
nehnuteľností, ktorých dražbu žalovaný 2/ v ten deň vykonával.

21. Odvolateľ opodstatnene namietal tiež, že i dátum konania dražby bol určený nevhodne, keď záložný
veriteľ uzavrel zmluvu o vykonaní predchádzajúcej dražby s dražobníkom ešte v marci 2010. Napriek

tomu predchádzajúca dražba prebehla až v októbri 2010 a následne až v predvianočnom období
(15.12.2010). Je všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP), že predaj nehnuteľností stagnuje ku koncu
kalendárneho roka, dražobník mal preto postupovať tak, aby pri dodržaní všetkých zákonných lehôt
realizoval dražbu ešte v jarnom alebo v letnom období r. 2010. Ukončenie predchádzajúcej dražby,
na ktorej opakovane nebolo urobené ani najnižšie podanie, ako aj realizovaná dražba z mája 2011

nesprávnosť zvoleného dátumu/termínu dražby celkom jednoznačne potvrdzujú.

22. Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom i pokiaľ tvrdil, že pri spornej opakovanej dražbe bol porušený
zákon i v ustanoveniach § 11 ods. 4 a ods. 5.

23. Žalovaný 2/ napriek procesnému útoku žalobcov v otázke zverejnenia oznámenia o spornej dražbe
na úradnej tabuli obce, označenia predmetu dražby páskou s nápisom „DRAŽBA“ a o umiestnení
oznámenia o dražbe na predmete dražby, neuniesol dôkazné bremeno o splnení týchto povinností.

24. V zásade platí, že dôkazné bremeno o existencii právne významnej skutočnosti zaťažuje tú

stranu, v prospech ktorej tvrdená skutočnosť vyznieva (priaznivý dôsledok). Žalobcovia však objektívne
nemohli preukázať, že istá skutočnosť nenastala, t. j. že nedošlo k oznámeniu o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce, ako aj, že nedošlo k umiestneniu pásky a oznámenia o dražbe na
predmete opakovanej dražby (tzv. negatívna dôkazná teória). Dôkazné bremeno sa preto presunulo
na žalovaného 2/, zodpovedného za vykonanie dražby, ktorý splnenie povinnosti podľa § 11 ods.

4 a 5 mal zadokumentovať, napr. formou fotodokumentácie, pokiaľ v dovolacom konaní tvrdil, že
označenie predmetu dražby býva poškodzované. Pokiaľ naznačoval, že takýmto spôsobom sa mali
správať žalobcovia, odvolací súd na takéto tvrdenie neprihliadol. Žalovaný 2/ takéto konanie žalobcov
nepreukázal. Okrem toho z postupu žalobcov po ich insolventnosti a po zosplatnení úverov vyplýva,
že žalobcovia mali záujem na realizácii skorej dražby, počas jej prípravy boli aktívni, sami sa ešte

pred uskutočnením dražby pokúsili získať kupca. Záložný veriteľ, ktorý by mal mať zhodne so
záložcom záujem na čo najvýhodnejšom speňažení predmetu dražby, nesúhlasil s predajom dražených
nehnuteľností záujemcovi za kúpnu cenu rovnajúcu sa takmer dlhu žalobcov (bez 3.000 €), následnev dražbe bola získaná peňažná hodnota o 180.000 € nižšia. Niet preto dôvodu domnievať sa, že z
rodinného domu, v ktorom nebývali, odstránili označenie, zabezpečujúce publicitu dražby.

25. Napokon sa odvolací súd stotožnil s námietkou odvolateľa, že žalovaný 2/ porušil tiež povinnosť
zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby (§ 12 ods. 1).

26. Zo zopakovaného dokazovania vyplýva, že po uzavretí zmluvy o vykonaní dražby dňa 24.3.2010
dražobník zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností na sumu 139.000 € (prvý posudok z

9.6.2010), ktoré žalobcovia namietali ako neprimerane nízke, nezohľadňujúce investície do domu po
čerpaní druhého úveru, blízkosť ku hl. mestu, dvojgeneračný charakter domu, možnosť prenajatia,
vyššie ohodnotenie pre banku a poisťovňu apod.. Po neúspešnej dražbe v októbri a v decembri 2010
vydražiteľ dal vypracovať nový znalecký posudok v marci 2011, hoci pri opakovanej dražbe neuplatnil
základný benefit tohto postupu, ktorým je práve možnosť vychádzať z pôvodného posudku, ak nie je
starší ako jeden rok. V novom znaleckom posudku ten istý znalec Ing. Tibor Szabó bez akéhokoľvek

objasnenia znížil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 94.900 €, čo predstavuje zníženie v
priebehu jedného roka cca o 40.000 €. Pre neumožnenie druhej ohliadky dražených nehnuteľností
žalobcami bol znalec oprávnený vychádzať z podkladov, ktoré mal dražobník k dispozícií (§ 12 ods.
3 zákona v znení k 30.09.2013), a samotný znalec zo svojho prvého posudku. O nedostatočnom
ohodnotení predmetu dražby svedčí tiež postup žalovaného 3/, ktorý krátko po uskutočnení dražby už v

novembri 2011 inzeroval predaj nehnuteľností za takmer dvojnásobnú sumu 134.000 € (cena dosiahnutá
dražbou 73.500 €). Odvolací súd neprihliadol na obranu žalovaného 3/ vo vzťahu k ohodnoteniu
nehnuteľností, keď nemajú mať prístup z miestnej komunikácie. Inak takáto okolnosť z jeho inzercie
nehnuteľností nevyplýva. Je všeobecne známe, že verejne využívané miestne komunikácie nie sú v
obciach majetkovo usporiadané (dedičstvo z obdobia pred r. 1989), z tejto okolnosti však nemožno

vyvodiť, že k vydraženým nehnuteľnostiam nie je prístup.

27. Napokon zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby vyplýva, že nebola dodržaná lehota, v
priebehu ktorej možno zmluvu o vykonaní opakovanej dražby uzavrieť (§ 22 ods. 1 zákona). Dražba
prebehla dňa 15.12.2011, v ten deň bola zmluva o vykonaní opakovanej dražby podpísaná poverenými

zamestnancami žalovaného 2/, avšak dražobník zmluvu podpísal až po uplynutí 10 dní, v januári 2011 (§
22 ods. 1). Na uvedený dôvod však nemožno prihliadnuť pre jeho neuplatnenie odvolateľom v odvolacej
lehote.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd právne závery súdu prvej inštancie o súlade namietanej opakovanej

dražby so zákonom považuje za nesprávne.

29. Vo vzťahu ku žalovaným 1/ až 3/, ktorých pasívna vecná legitimácia vyplýva z ustanovenia § 21 ods.
4 zákona, pre zachovanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby odvolací súd potom rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a určil, že namietaná opakovaná dražba je neplatná (§ 388 CSP).

30. Vo vzťahu ku žalovanému 4/, ktorý od vydražiteľa nadobudol spoluvlastnícky podiel na vydražených
nehnuteľnostiach, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie tohto subjektu sporu. Nerozlučné procesné spoločenstvo v tomto spore
vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4.

31. S ohľadom na výsledok sporu odvolací súd považoval žalobcov za celkom úspešných, preto im vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %
(§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Žalovanému 4/ náhradu trov prvoištančného i odvolacieho
konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehotaplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).