Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 53C/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202159
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222202159.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.Ľ. XXX/
X, T., zast.: JUDr. Jana Juchová, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti odporcovi:
Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, R., adresa na doručovanie H. XX, R., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č.. XX, X D..
v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a vedený Okresným
úradom R., katastrálnym odborom, okres: R.H. B., obec: R. - E. G., katastrálne územie: E. G. postavený
na parcele registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 481 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: R. B., obec: R. - E. G., katastrálne

územie: E. G. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.

II. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50
(päťdesiat)metrovsvýnimkoukonaníverejnejsprávy,súdnychkonaní,vyšetrovacíchúkonovvtrestnom
konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby.

III. Súd navrhovateľke priznáva voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd p o u č u j e odporcu o tom, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude
nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č..
XX H. R.; zároveň navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní,
vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby. Navrhovateľka návrh na
vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že navrhovateľka spolu s odporcom žijú v spoločnej

domácnosti na adrese E. XX, R. v prenájme od roku 2015. Situácia s odporcom dlhodobo nie je dobrá
a zvyčajne sa zhoršuje, keď si odporca vypije, vtedy je agresívnejší, situácia sa stupňuje a vyostruje.
Okrem psychického násilia sa vtedy niekedy pridáva aj agresia a fyzické útoky. Hádky boli pravidelné
asi dvakrát za mesiac, ale nie vždy bolo výsledkom fyzické násilie. Odporca bol skutočne násilný a
agresívny asi raz za štvrť roka a neskôr cca raz za mesiac. Začalo to hádkou, pokračovalo fackami a
chytením za ramená a nadávkami typu "preber sa ty piča, čo chceš ty piča, nadával jej, že je škaredá

špata, kto by ju chcel a pod."2. Posledný fyzický útok nastal cez víkend 25. až 27.03.2022. Odporca začal kričať na navrhovateľku
a nadávať jej. Navrhovateľka zavolala mame a zverila sa jej, že odporca je na ňu zase agresívny. Keď
po telefonáte hádka pokračovala a odporca navrhovateľku zase chytal za ruky a triasol ňou, povedala

odporcovi, že mama zavolala políciu. Odporca jej nadával, že sú "obe jebnuté piče". Keď navrhovateľka
potom odišla von z bytu, bola tam už polícia. Povedali, že s jej situáciou nemôžu nič robiť, kým ju
odporca nenapadne. Odporučili jej podať trestné oznámenie a ísť k lekárovi, ak by sa niečo dialo. Keď
sa navrhovateľka vrátila domov, odporca pokračoval v agresii a situácia sa ešte viac vyhrotila. Odporca
navrhovateľke vykrikoval, že môže "jebať šaškov policajtov", nadával jej a začal navrhovateľku fackať,

udrel ju aj päsťou do hlavy. Po útoku odporkyňa spadla na posteľ a zostala ležať a plakať až kým
nezaspala. Navrhovateľka nešla do práce, ale k lekárovi a neskôr na políciu. Polícia odporcu neskôr dňa
29.03.2022 o 15:30 vykázala z obydlia. Odkedy navrhovateľka pracuje vo H., stalo sa asi dvakrát, že si
musela po útoku odporcu zobrať sick day aspoň na doobedie a nemohla ísť do práce, väčšinou však
bola viac zničená psychicky ako fyzicky po útoku odporcu. Pri tomto poslednom fyzickom útoku sa však
navrhovateľka odporcu skutočne bála. Navrhovateľka je hlboko psychicky zasiahnutá konaním odporcu

a po poslednom jeho útoku sa skutočne obáva o svoj život a zdravie v prípade, ak by sa odporca vrátil do
spoločnej domácnosti - bytu, z ktorého bol vykázaný. V prípade nevydania neodkladného opatrenia tak,
ako ho navrhuje navrhovateľka, bude mať odporca právo vrátiť sa do spoločnej domácnosti a priblížiť
sa k navrhovateľke napriek tomu, že je dôvodne podozrivý z domáceho násilia voči navrhovateľke
(konanie je vedené na OOPZ R. I, pod Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX). Rovnako sa navrhovateľka obáva,

že keďže na odporcu zavolala políciu a podala vo veci trestné oznámenie, bude sa jej chcieť odporca
pomstiť. Navrhovateľka preto okrem zákazu vstupu odporcu do nehnuteľnosti žiada pre odporcu aj
zákaz priblíženia k navrhovateľke a to na vzdialenosť 50 m. Snahou navrhovateľky je momentálne
začať si budovať svoj život bez odporcu, jeho agresie a násilia. Navrhovateľka začala navštevovať
aj psychologičku v Intervenčnom centre U. v R., ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa s traumatizujúcimi

skúsenosťami a násilím odporcu.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila ako listinný dôkaz: výpis z
listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. G. ku dňu 07.04.2022, zmluvu o nájme bytu zo dňa
17.08.2015, fotky navrhovateľky po útoku (3 ks), potvrdenie OOPZ Bratislava I o vykázaní zo spoločného

obydlia Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 29.03.2022, zápisnica o trestnom oznámení OOPZ Bratislava
I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 28.03.2022, lekárske správy zo dňa 28.03.2022 (G.. G. T., G.. L.
A. K. G.. K. R.).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

16. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení

obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín
predložených navrhovateľkou, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru,
že v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov.

17.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha ( princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením" (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.

C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

18. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné

opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej
ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2
písm. e) a h) CSP je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je
ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym

účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje.
V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP zákon výslovne vyžaduje, aby

povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Neodkladné
opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je ex lege podmienené len tým, že zakázaným správaním
by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia
je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postup štandardného procesného dokazovania.

19. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

20. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na psychické ako aj
fyzické násilie zo strany odporcu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila zápisnicu

o trestnom oznámení OOPZ Bratislava I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 28.03.2022, z ktorej vyplýva,
že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z obsahu predložených
lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 28.03.2022 vyšetrená v dôsledku inzultácie
partnerom, kedy bola udretá päsťou do hlavy. Navrhovateľka zároveň predložila súdu aj potvrdenie

OOPZ Bratislava I Č.: O.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 29.03.2022 o vykázaní zo spoločného obydlia.

21. S ohľadom na uvedené má súd za to, že osvedčené skutkové okolnosti medzi stranami odôvodňujú
potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu o zákaz priblíženia sa ako aj o zákaz vstupu do obydlia
navrhovateľky. Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočne osvedčila nielen potrebu upraviť pomery

strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj jej bezodkladnosť a
naliehavosť.

22. Majúc na zreteli uvedené, keď nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne podstatným
spôsobom do práv odporcu, prípadne do jeho práva na slobodu pohybu, sa súd stotožnil so skutkovými

a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vo výroku I. ako
dôvodne podanému vyhovel, nakoľko násilie nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v
žiadnom rozsahu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je
nevyhnutné mať za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, pričom dôkazné bremeno v tomto
prípadespočívananavrhovateľke,ktorámusípreukázaťjednoznačnúexistenciudôvodnéhopodozrenia

znásilia,atopredloženímrelevantnýchahodnovernýchdôkazov,napr.doloženímtrestnéhooznámenia,
či lekárskou správou o fyzickom násilí. V danom prípade navrhovateľka takéto dôkazy predložila.
Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila zápisnicu o trestnom oznámení ako aj lekárske správy o
fyzickom násilí. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami,
a preto predmetné neodkladné opatrenie nariadil a uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu bližšie

špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia, kde navrhovateľka býva.

23.Súdrovnakovyhovelnávrhunavrhovateľkenauloženiezákazuodporcovipriblížiťsaknavrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje
sa na ktorékoľvek miesta, kde sa navrhovateľka zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, na pracovisku

navrhovateľky, ale aj na verejnosti. Súd mal teda za to, že návrh je dôvodný aj v časti, v ktorej sa
navrhovateľka domáhala uloženia zákazu priblíženia sa v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) CSP. Na
uloženie takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava navrhovateľky o svoje zdravie, ktorú navrhovateľka
vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie telesnej integrity bolo
osvedčené najmä potvrdením OOPZ Bratislava I ako aj lekárskymi správami, ktoré navrhovateľka

pripojila k návrhu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.Samotnýmnariadenímneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsúdodporcoviuložil,abynevstupoval
do bytu č. X nachádzajúceho sa na E. Z. Č.. XX v R. a zároveň odporcovi uložil, aby sa nepribližoval

k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo
veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Pretože súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci
samej,poučilodporcuvzmysle§337ods.1CSPomožnostipodaťžalobutak,akovyplývazvýrokutohtorozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak odporca, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením
ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením,
a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby

súd s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak odporca podá žalobu, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Vzhľadom na to, že navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala
aj žalobu vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke
priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (na Okresnom súde Bratislava

II). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).