Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114202205
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1114202205.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu:

X. K., O. X. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám.
Slobody 6, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- EUR, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti úroku z omeškania z nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.1.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
48.000,- EUR, z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z.z.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v spojenom územnom a stavebnom konaní mu vznikla
škoda v dôsledku prieťahov v konaní tým, že rozhodnutie o veci nebolo vydané v zákonom stanovenej
lehote, ako aj v dôsledku nezákonného rozhodnutia o prerušení tohto konania (č.147/2010-4 zo dňa
15.11.2012), ktoré bolo po proteste prokurátora zrušené odvolacím orgánom. Išlo o druhé obdobné
rozhodnutie v tomto správnom konaní, keď Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
podč.j.2011/2930/V-214-1definitívnerozhodloopredchádzajúcomprerušenístavebnéhokonania,ktoré
dňa 28.6.2010 tiež nezákonne urobil stavebný úrad, obec Č., a bolo zrušené Krajským stavebným

úradom v Košiciach pod č. 2010/00836 dňa 7.12.2010. Rozhodnutie obce Čečejovce o prerušení
konania bolo v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, Správnym poriadkom, nakoľko prerušenie
konania obec Čečejovce viazala na konanie, ktorého výsledok nie je pre posúdenie stavebného konania
relevantný, čo konštatoval aj prokurátor vo svojom proteste, ktorý obec neakceptovala a nerešpektovala
ani zákonnú lehotu na predloženie veci odvolaciemu orgánu. V celom stavebnom a územnom konaní,
kdežiadaostavebnépovoleniemuobecČ.kladieprekážkynariadnevyužitiejehopozemkunavýstavbu
rodinného domu, pričom obec Čečejovce robí všetky možné kroky na to, aby nevydala stavebné

povolenie, už roky ho šikanuje rôznymi požiadavkami a doposiaľ vo veci nebolo meritórne rozhodnuté,
čo mu spôsobuje škodu. Dlhodobo bol nútený riešiť otázku bývania náhradným spôsobom, došlo k
znehodnoteniu materiálu, ktorý pri pôvodnej žiadosti obci Čečejovce zaobstaral a časť následne so
stratou predal, ako aj z dôvodu zvýšenia cien materiálu a práce a znemožnenia využitia pozemku apredpokladaného domu na akýkoľvek iný účel, či už prenajatie alebo obhospodarovanie. Obec Č.A. mu
týmto postupom spôsobuje aj nemajetkovú ujmu, keď neustály stres z jej konania má negatívny vplyv na
jeho súkromný život, jeho osobu v pracovnom a rodinnom živote. Žalovaného dňa 19.9.2013 požiadal o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 45.000,-EUR, na ktorú žalovaný odpovedal
listom zo dňa 9.1.2014 tak, že jeho nárok neuznáva.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca navrhol pripojenie spisu č. 147/2010 od obce
Čečejovce.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2014 namietal, že podľa
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2013 Z.z. môže poškodený požadovať úhradu len v tom rozsahu, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Z dikcie zákona vyplýva, že
podmienka predbežného prerokovania nároku je splnená, len ak v oboch prípadoch si poškodený
uplatňuje nárok v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu. V danom prípade bol predmetom predbežného

prerokovania nárok vo výške 45.000,- EUR, pričom z návrhu na predbežné prerokovanie nároku
nebolo zrejmé, akú čiastku predstavuje skutočná škoda a akú čiastku predstavuje nemajetková ujma. V
súdnom konaní žalobca uplatnil iný rozsah nároku ako uplatnil na priebežné prerokovanie nároku. Pri
predbežnom prerokovaní nároku ani pri podaní žaloby žalobca žiadne dôkazy o vzniku škody, jej druhu a
rozsahu, nepredložil. Niektoré z uvádzaných nákladov označil za nereálne, napr. cestovné, ktoré označil

za bežné náklady, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s namietaným konaním a tiež nárok na nájomné za
prenájom domu, ktorý označil za hypoteticky. Uviedol, že uplatnená nemajetkovú ujma nie je v príčinnej
súvislosti s konaním a rozhodovaním stavebného úradu.

5. Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2014 žalobca rozšíril žalobu o úrok z omeškania vo výške 5,5%

od 21.9.2013 do zaplatenia. Súd na pojednávaní dňa 13.1.2016 uznesením v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.,
účinnom v danom čase, zmenu žaloby pripustil.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 13.1.2016 špecifikoval uplatnený žalobný návrh tak, že uplatnený nárok
predstavuje nárok na náhradu škody vo výške 40.000,- EUR a nárok na nemajetkovú ujmu vo výške

10.000,- EUR. Za nesprávny úradný postup, ktorým mu škoda a nemajetková ujma vznikla, označil
prieťahy v stavebnom konaní o vydanie povolenie stavby rodinného domu obcou Č., o ktoré požiadal
dňa 12.5.2010 a o ktorom obec v zákonnej lehote určenej v Správnym poriadkom nerozhodla. Za
nezákonné rozhodnutie, ktorým mu škoda a nemajetková ujmu vznikla, označil rozhodnutie o prerušení
konania obcou Čečejovce č. 147/2010-4 zo dňa 15.11.2012, ktoré bolo po proteste prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice - okolie, zrušené ako nezákonné, rozhodnutím Obvodného úradu Košice č. ObU-
KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24.7.2013 (č.l. 42). Uviedol, že nárok na náhradu škody a nárok na
nemajetkovú ujmu spolu súvisia a sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom obce Čečejovce. K výške uplatneného nároku na náhradu škody uviedol, že bola
určená odhadom a predstavuje:

- nájomné za byt v Moldave nad Bodvou, ktoré musel platiť v roku 2011 až 2012, kedy nemohol bývať
vo vlastnom dome vo výške 7.722,48 EUR,
- zvýšenie ceny stavby 10.000,- EUR, ktorá mohla stáť už v roku 2010,
- dopravné náklady za dochádzku do práce z obce X., kde v roku 2012 kúpil starší rodinný dom,
vzdialenej od obce Č. 13 km, t.j. za 26 km za 20 dní mesačne, čo za 11 mesiacov predstavuje 5.720

km, čo pri priemernej spotrebe benzínu 7 litrov motorového vozidla, ktoré vlastní (zn.Citroen Berlingo)
predstavuje 400 l ročne, čo za roky 2011 doteraz predstavuje 2.000,- EUR,
- ušlý zisk za prenájom nového domu od roku 2012 dodnes, t.j. za 39 mesiacov pri cene nájmu 700,-
EUR/mesačne, čo predstavuje 27.300,- EUR,
-znehodnotenieužzabezpečenéhomateriálunavýstavbudomu-drevonastrechu,ktorékúpilza3.390,-

EUR ešte pred rokom 2010 a predal v roku 2012 za 2.000,- EUR, pričom stratil 1.300,- EUR a 2.583,-
EUR stratil na porobetónových tvárniciach, ktoré kúpil pred rokom 2010 za 13.583,- EUR a predal v roku
2012 za 11.000,- EUR.
Nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- EUR odôvodnil stresom z dlhotrvajúceho správneho konania a s
tým súvisiacimi problémami s bývaním a nutnosťou riešenia nového bývania vzhľadom k tomu, že sa

v rodine narodilo ďalšie dieťa.

7. Na pojednávaní dňa 13.1.2016 žalovaný uviedol, že nesprávny úradným postup správneho orgánu,
obce Čečejovce, v stavebnom konaní je zrejmý s pripojeného spisu stavebného orgánu a nenamietal aninezákonnosť žalobcom označeného rozhodnutia o prerušení konania obcou Čečejovce č. 147/2010-4
zo dňa 15.11.2012.

8. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.2.2016 žalobca požiadal o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 71.480,43 EUR s tým, že pôvodne uplatnil
nárok vo výške 45.000,-EUR a v súčasnosti sa vec prejednáva na Okresnom súde Bratislava I pod
sp.zn. 12C 18/2014.

9. Podaním doručeným súdu dňa 22.2.2016, upresneným na pojednávaní dňa 11.3.2016, žalobca
zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 71.480,43 EUR s 5,5% úrokom
z omeškania zo sumy 45.000,- EUR od 19.9.2013 do 22.2.2016 a zo sumy 71.480,43 EUR od 22.2.2016
do zaplatenia, s tým že škoda predstavuje 61.480,43 EUR a nemajetková ujma predstavuje 10.000,-
EUR. Výšku škody špecifikoval ako (č.l. 173):
- škodu cestovaním navyše za prácou z obce Q. K. O. od 1.1.2011 do 31.10.2012 za 12km/deň a z obce

X. za 13 km/deň od 1.11.2012 do 1.3.2016 vždy za 20 dní mesačne, spolu vo výške 2.548,79 EUR,
- zaplatené nájomné od predpokladaného dokončenia domu do presťahovania sa do vlastného domu v
Janíku od 01/2011 do 10/2012 vo výške 7.045,44 EUR,
- škoda na stavebnom materiály vo výške 3.973,- EUR - rezivo na strechu zakúpené za 3.390,- EUR
a predané so stratou 1.300,- EUR a porobetónové tvárnice zakúpené za 13.583,- EUR a predané so

stratou 2.583,- EUR,
- navýšenie rozpočtu stavby 13.193,20 EUR, z čoho navýšenie ceny práce vyčíslil na prácu 5 ľudí za 6
mesiacov vo výške 1.693,20 EUR, navýšenie ceny materiálu a nových technických zariadení vo výške
11.000,- EUR a pravdepodobnú zmenu v projekte, prípade zakúpenie nového projektu v dôsledku zmien
technických parametrov minimálne 500,- EUR,

- ušlý zisk z pravdepodobného nájomného od predpokladeného termínu dokončenia stavby od 01/2011
do 02/2016 (62 mesiacov) x 560,- EUR nájomné podľa cenovej mapy, vo výške 34.720,- EUR.
Súd na pojednávaní dňa 11.3.2016 uznesením v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., účinnom v danom čase,
zmenu žaloby pripustil.

10. Žalovaný po pripustenej zmene žaloby v písomnom vyjadrení zo dňa 29.2.2016 namietal, že
predbežne bol prerokovaný nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 45.000,- EUR a preto akákoľvek
suma prevyšujúca túto sumu do doby predbežného prerokovania nároku nespĺňa predpoklady § 16 ods.
4 zákona č. 514/2013 Z.z. Žiadal preto konanie v časti prevyšujúcej sumu 45.000,- EUR zastaviť. V časti
predbežne prerokovaného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiadal návrh zamietnuť pre

nesplnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č.514/2003 Z.z., škody
a príčinnej súvislosti medzi žalobcom uvádzanou škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nesprávnym
úradným postupom správneho orgánu, resp. nezákonným rozhodnutím. Rozporoval celkový vznik
škody. Bol toho názoru, že žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím žiadna reálna škoda (ani skutočná ani nemajetková ani ušlý zisk) nevznikla. Náklady

žalobcu na bývanie, cestu do práce, škodu vyplývajúcu zo znehodnotenia materiálu určite nemôžu byť
podľa ustálenej súdnej praxe považované za škodu. Rovnako ani nároky žalobcu z údajného zvýšenia
ceny stavby a z údajného možného príjmu za nájom nemôžu byť považované za ušlý zisk. Podľa
ustálenej súdnej praxe sa za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení (úbytku, prípadne state, zničení) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp. aby
sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné
alebo účelné. Neuznal ani nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, pretože ju dostatočne nezdôvodnil a v
zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2013 Z.z. neuviedol aké závažné následky mu vznikli v spoločenskom
uplatnení. Bol toho názoru, že žalobcovi žiadne závažné následky, ktoré by odôvodňovali nemajetkovú

ujmu nenastali.

11. Podaním doručeným na pojednávaní dňa 20.4.2016 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 62.726,20 EUR s 5,5% úrokom z omeškania zo sumy 45.000,-
EUR od 19.9.2013 do 22.2.2016 a zo sumy 62.726,20 EUR od 23.2.2016 do zaplatenia. Výšku škody

špecifikoval ako:
-škodu cestovaním navyše od 1.1.2011do 20.4.2016 vo výške 2.622,24 EUR,
- zaplatené nájomné od predpokladaného dokončenia domu do presťahovania sa do vlastného domu v
Janíku od 01/2011 do 10/2012 vo výške 7.045,44 EUR,- škoda na stavebnom materiáli vo výške 3.973,- EUR,
- navýšenie rozpočtu stavby 13.193,20 EUR,
-ušlýziskzanájomnovéhodomuodpredpokladanéhotermínudokončeniastavby01/2011do20.4.2016

x 560,- EUR nájomné podľa cenovej mapy, vo výške 35.560,- EUR.
Výšku nemajetkovej ujmy určil vo výške 10.000,- EUR.
Súd na pojednávaní dňa 20.4.2016 uznesením v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., účinnom v danom čase,
zmenu žaloby pripustil.

12. Žalovaný po pripustenej zmene žaloby v písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2016 zotrval na svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 29.2.2016.

13. Na pojednávaní dňa 1.6.2016 súd žalobca upozornil na matematickú chybu sčítaných uplatnených
nárokov v konaní pred súdom. Žalobca napriek zistenej chybe pri sčítaní jednotlivých nárokov uviedol,
že trvá na žalobe v zmysle zmeny žalobného návrhu pripustenej uznesením súdu na pojednávaní dňa

20.4.2016.

14. Žalovaný odpoveďou na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na rozšírený návrh na
náhradu škody zo dňa 17.2.2016, žalobcovi oznámil, že jeho nároky neuznáva.

15. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 18/2014 - 253 zo dňa 1.6.2016 tak, že žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby v časti nároku
na náhradu škody zdôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok
pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného
postupu: vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym

úradným postupom, potrebné pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 10.000,- EUR zdôvodnil tým, že tá sa podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza v
peniazochlenvprípade,akniejedostatočnýmzadosťučinenímibasamostatnékonštatovanieporušenia
práva a ak ju nie je možné napraviť inak. V danom prípade je ale možné škodu z titulu nezákonného

rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu napraviť inak, a to vydaním stavebného povolenia na
stavbu rodinného domu na pozemku parcela č. 1242/53, 1242/98, 1242/99, 1242/100 v kat. území Č.
v správnom konaní, o ktorého vydanie má žalobca naďalej záujem a o ktorom stavebný orgán, obec
Č., stále nerozhodol, napriek povinnosti uloženej mu rozhodnutím Obvodného úradu Košice č. ObU-
KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24.7.2013. Navyše podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal

závažné následky, ktoré mu v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2013 Z.z. vznikli v spoločenskom
uplatnení a ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy.

16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co/363/2016 - 310 zo dňa 30.11.2017, právoplatným
dňa 30.1.2018, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia náhrady škody potvrdil a v časti

zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
v tejto časti na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy založil na nesprávnom právnom závere
o dostatočnosti konštatovania porušenia povinnosti stavebného úradu pre zadosťučinenie žalobcu, už

ďalej dôsledne neskúmal a nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o tejto časti žaloby a nevysporiadal sa ani s tým, kto a kedy konštatoval, že v danej veci stavebný úrad
postupoval nesprávne a preto úvaha o tom, že takéto konštatovanie je dostatočným zadosťučinením
aj za nemajetkovú ujmu nie je podložená konkrétnymi skutkovými zisteniami. Navyše v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek právne posúdenie uplatneného nároku na priznanie

nemajetkovej ujmy a preto odvolací súd považoval za relevantné odvolacie námietky žalobcu v tejto
časti. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku právnymi dôvodmi žaloby v časti nemajetkovej
ujmy vo vzťahu k predloženým dôkazom dostatočne nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a
predčasné skutkové závery o neopodstatnenosti nároku. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec po
jej vrátení prejednať, zistiť dôvod uplatňovania nemajetkovej ujmy a jeho rozsah z oboch uplatnených

titulov (nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup) a na základe vykonaných dôkazov
ustáliť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
preskúmateľné, tak aby bolo zrejmé, či skutočnosť, že o žiadosti o povolenie stavby rodinného domu
žalobcu nebolo stavebným úradom meritórne rozhodnuté viac ako 6 rokov, mohlo u neho vyvolať stres,nepohodu, oprávnenú nespokojnosť a iné psychické problémy, ako základného záveru, pre rozhodnutie
o uplatnenej náhrade za nemajetkovú ujmu a vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu.
17. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.3.2018 špecifikoval svoj návrh na náhradu nemajetkovej

ujmy tak, že vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu si ju uplatňuje sumou 3.000,- EUR a za nesprávny
úradný postup sumou 7.000,- EUR. Uviedol, že dôvod a výšku nároku týkajúceho sa nemajetkovej
ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia opiera o skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie bolo vydané
úmyselne za účelom oddialenia a zabránenia stavby bez právneho dôvodu. To, že išlo o úmysel poškodiť
ho nepriamo vyplýva z preukázaného nesprávneho postupu obce, kedy obec neoprávnene prerušila

konanie a tiež z ďalšieho konania obce, ako stavebného úradu, keď po nezákonnom zastavení konania
doposiaľ vo veci samej nerozhodla. Ignorovala pritom aj rozhodnutie príslušného ministerstva, protest
prokurátora aj rozhodnutie súdu v správnom konaní, kedy po skonštatovaní nezákonného postupu
obce v každom z týchto postupov dostala príkaz vo veci konať, ktorý ignorovala. Svedčí to o tom,
že nešlo o omyl pri rozhodovaní obce, ale o úmyselné konanie s porušením práv žalobcu a v jeho
neprospech. Toto nezákonné rozhodnutie vzhľadom na okolnosti, ktoré k nemu viedli, malo za následok

vyvolanie stresu, nepohody a nespokojnosti. Sumu 3.000,- EUR preto označil za adekvátnu vo vzťahu ku
konkrétnym okolnostiam prípadu. Nemajetkovú ujmu v dôsledku nesprávneho úradného postu uplatnil
sumou 7.000,- EUR s ohľadom na dĺžku trvania prieťahov, ktoré obec, ako stavebný úrad, nemá záujem
riešiť, hoci jej to prikázal nadriadený orgán, ministerstvo, prokurátor aj súd. On využil všetky dostupné
prostriedky práva na to, aby dosiahol konanie obce, avšak bezúspešne. Na stavebné povolenie čaká

viac ako 7 rokov, preto má za to, že suma 1.000,- EUR ročne je primeraná vyjadreniu nemajetkovej
ujmy, ktorú mu obec spôsobila prieťahmi a nečinnosťou. Toto predlžovanie rozhodovania v stavebnom
konaní tiež zapríčiňuje nepohodu, stres a nervozitu vyplýva z neustáleho odďaľovania povolenia stavať
na vlastnom pozemku. Nemajetkovú ujmu pociťuje aj v tom, že v budúcnosti dúfa, že dosiahne naplnenie
práva a originálne nadobudnúť stavbu na svojom pozemku, hoci splnil všetky podmienky a dodržal

zákonné postupy, nemôže so stavbou začať. Pri neustálej zmene a sprísňovaní stavebných pravidiel mu
stres spôsobuje aj skutočnosť, že nevie, ako veľmi bude musieť meniť pôvodné plány a aký skutočný
nárast ceny stavby mu to spôsobí. Stres pociťuje aj vzhľadom na skutočnosť, že sa začínajú meniť
podmienky získania hypotekárnych úverov a to v neprospech osôb, majúcich o úver záujem a pomaly
sa očakáva aj zvýšenie úrokovej sadzby. Je pri tom zrejmé, že vzťahy v obci, kde pozemok vlastní sa

vyhrotili natoľko, že je málo pravdepodobné, že by mohol v nej, hoci je jeho rodnou obcou, aj žiť. Má
za to, že je potrebné vziať do úvahy, že jeho základné ľudské právo vlastniť bolo narušené nielen vo
vzťahu k právu nadobudnúť vlastníctvo, ale aj vo vzťahu k nemožnosti po dlhú dobu užívať pokojným
spôsobom svoj pozemok. Nemôže ho upraviť pred stavbou samotnou pre neúčelnosť tohto kroku a
vlastní pozemok, ktorý nemôže využiť. Príčinou je nesporne práve nezákonný postup obce v stavebnom

konaní. Lehota na konanie, ktorú obci poskytol súd vo svojom uznesení ostala bez povšimnutia a obec
nekoná. Potom, ako krajský súd vyrubil obci pokutu, tá podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodnuté
nebolo. Poukázal na to, že v rozhodnutiach rôznych súdov sa konštatuje, že porušenie práv samo osebe
spôsobuje nemajetkovú ujmu (na právach) a teda nárok na peňažnú satisfakciu, ako takú sa sekundárne
nepreukazuje, ale vyplýva priamo z preukázania porušenia práv. Napr. rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Apicella vs. Taliansko (č. sťažnosti 64890/01), nález Ústavného súdu ČR z 21.
septembra 2011 sp.zn. I.ÚS 1536/11, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 89/99, sp.zn. III. ÚS 36/07,
sp.zn. I.ÚS 393/08, sp.zn. II.ÚS 210/09, sp.zn. I.ÚS 131/08.Samotné konštatovanie porušenia práva a
skutočnosť, že ho je možné odstrániť tým, že obec stavebné povolenie vydá, označil za nedostatočné,
pretože vzhľadom na okolnosti má za preukázané úmyselné protizákonné postupy obce v stavebnom

konaní.

18. Najvyšší súd SR uznesením č.k.7Cdo/137/2018 zo dňa 11.12.2019, právoplatným dňa 6.2.2020
dovolanieprotivýrokurozsudkuKrajskéhosúduvBratislaveč.k.3Co/363/2016-310zodňa 30.11.2017,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 18/2014 - 253 zo dňa 1.6.2016 v časti

zamietnutia žaloby o náhrady škody, odmietol.

19. Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom obce Čečejovce č. 147/2010, výsluchom
žalobcu, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.9.2013 a 17.2.2016,
odpoveďou žalovaného zo dňa 9.1.2014 a 24.5.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa

24.3.2014,29.2.2016a5.52016,rozhodnutímObvodnéhoúraduKošiceč.ObU-KE-OVBP2-2013/00571
zo dňa 24.7.2013, údajmi o priemernej mzde v SR, inzerátmi o nájme rodinných domov S. U. R.,
listami vlastníctva č. 1919, 566, 1984 kat. územie Čečejovce, kúpnou zmluvou zo 6.12.2007, listom
vlastníctva č. 204 kat. územie Janík, kúpnou zmluvou z 27.4.2012, technickým preukazom motorovéhovozidla z. Citroen Berlingo, indexi vývoja cien v stavebníctve Ústavu súdneho znalectva Stavebnej
fakulty STU v Bratislave, čestným prehlásením X. Š. zo dňa 15.1.2010, čestným prehlásením X. K.
zo dňa 15.1.2016, príjmovým pokladničným dokladom Ervin Gašpar Lesy Miglinc zo dňa 15.7.2008,

dodacím listom Ervin Gašpar Lesy Miglinc zo dňa 14.7.2008, faktúrou Ervin Gašpar Lesy Miglinc č.
XXXXXXXX zo dňa 14.7.2008, faktúrou ALFAIMPEX s.r.o. č. 2009/31 zo dňa 26.10.2009 s príjmovým
pokladničným dokladom, zmluvami o nájme bytu zo dňa 20.9.2011, 1.10.2010, 12.10.2009 s dodatkom,
22.9.2008, výpismi z účtu navrhovateľa od 01/2009-do 04/2012, cenovou mapou nehnuteľností v SR,
údajom Štatistického úradu SR o priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v stavebníctve v

3Q 2015, priemernými cenami pohonných hmôt v SR od roku 2010 do 2015, indexmi cien stavebných
prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve, výpisom z obchodného registra spoločnosti
ERLIS s.r.o., mailovou korešpondenciou právnej zástupkyne navrhovateľa so spoločnosťou ERLIS -
katalógové rodinné domy, mailovou korešpondenciou právnej zástupkyne navrhovateľa so Štatistickým
úradom SR, listom SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov v odbore spôsobilých osôb
uskutočňujúcich stavby zo dňa 14.4.2016, informáciou z internetu o nízko energetických domoch na

kľuč, čestným prehlásením S. S. zo dňa 1.3.2016, spisom odporcu č. 24438/2013/B622-SV, informáciou
o obci Č., uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 250/2016-13 z 3.5.2016, výsluchom svedkyne
Q. K., projektom stavby Rodinný dom - OPÁL 78/50, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6S/84/2014 zo dňa 8.2.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Žalobca s manželkou si dňa 16.11.2007 nechal vypracovať spoločnosťou ERLIS s.r.o. Bratislava,
projekt na výstavbu rodinného domu OPÁL 78/50.

21.Zlistuvlastníctvač.1984kat.územieČ.súdzistil,žežalobcajevlastníkomnehnuteľnosti-pozemkov
parcela č. 1242/99 o výmere 531 m?, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 1242/100 o výmere 562

m?, ostatné plochy, titulom daru V 796/09 z 24.9.2009 a dohody o vzájomnom vyporiadaní V 422/10
z 3.6.2010.

22. Z pripojeného spisu obce Č. č. 147/2010 súd zistil, že žalobca dňa 12.5.2010 požiadal Obecný
úrad Čečejovce o stavebné povolenie spojené s územným rozhodnutím, na stavbu rodinného domu na

pozemku parcela č. 1242/53, 1242/98, 1242/99, 1242/100 v kat. území Č..

23. Obec Čečejovce rozhodnutím, č. 147/2010 zo dňa 28.6.2010, konanie o povolení stavby rodinného
domu v dôvodu vyriešenia predbežnej otázky podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
v majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a na

vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na inom správnom orgáne, prerušila
a zároveň určila lehotu 3 mesiace od doručenia tohto rozhodnutia, v ktorej stavebník musí predložiť
príslušnému správnemu orgánu vo veci dôkaz o tom, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v
spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si v zmysle § 137 ods. 3 stavebného
zákona, stavebný úrad urobiť úsudok o námietkach sám a vo veci rozhodnúť. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.7.2010.

24. Krajský stavebný úrad v Košiciach, rozhodnutím č. 2010/00863 zo dňa 7.12.2010, rozhodnutie
stavebného úradu, Obce Č. č. 147/2010 zo dňa 28.6.2010 podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, z
dôvodu porušenia § 58 ods. 2 a § 137 stavebného konania a § 3 ods. 1,2,,3 a4 , § 32 ods. 1,2 § 46 a

§ 47 ods. 2,3, správneho poriadku, zrušil.

25. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 2011/2930/V-214-1 zo dňa
3.3.2011, právoplatným dňa 22.3.2011, potvrdilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach
č. 2010/00863 zo dňa 7.12.2010.

26. Obec Čečejovce rozhodnutím č. 147/2010- 3 zo dňa 6.3.2012 konanie o povolení na stavbu
rodinného domu navrhovateľa v kat. území Č. parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX
podľa § 117 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v súlade s §60 ods. 2 stavebného zákona, zastavila.

27. Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutím č. 2012/00483 zo dňa 21.5.2012 rozhodnutie Obce
Čečejovce č. 147/2010-3 zo dňa 6.3.2012 zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie.28. Obec Č. rozhodnutím č. 147/2010- 4 zo dňa 15.11.2012 konanie v zmysle §29 ods.1 zákona o
správnom konaní č. 71/1967 Zb. prerušila z dôvodu konania o predbežnej otázke - súdneho konania
o odstránenie stavby vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 8C/214/2011. Konanie

bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod
sp.zn. 8C/214/2011.

29. Rozhodnutím Obvodného úradu Košice č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24.7.2013 bolo
vyhovené protestu prokurátora a rozhodnutie stavebného úradu, Obce Čečejovce č. 147/2010-4 zo dňa

15.11.2012, opierajúc sa o § 3 ods. 1,2,4 a 5, § 29 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 1 a § 46 správneho
poriadku, bolo zrušené s tým, že stavebný úrad je po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia,
povinný pokračovať v novom konaní vo veci žiadosti žalobcu.

30. Obec Č. o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku
parcela č. 1242/53, 1242/98, 1242/99, 1242/100 v kat. území Čečejovce nerozhodla.

31. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 250/2016-13 z 3.5.2016 súd zistil, že žalobca sa v
roku 2014 žalobou podľa štvrtej hlavy, piatej časti O.s.p. proti nečinnosti orgánu verejnej moci obrátil na
súd. Konanie bolo vedené na Krajskom súd v Košiciach pod sp.zn. 6S 84/2014. Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 6S 84/2014 - 95 zo dňa 11.6.2015 žalobu žalobcu zamietol. Ústavný súd SR uznesením

sp.zn. III.ÚS 250/2016-13 z 3.5.2016 prijal sťažnosť pre namietané porušenie základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S 84/2014 - 95 zo dňa 11.6.2015, na ďalšie konanie.

32. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6S/84/2014 zo dňa 8.2.2017 uložil Obci Čečejovce, aby
v začatom konaní vo veci č. 147/2010 v spojenom územnom a stavebnom konaní v lehote 3 mesiacov
konala a rozhodla. Z odôvodnenia tohto uznesenia (odsek 18.) súd zistil, že nálezom Ústavného súdu
SR č.k. II.ÚS 250/2016-28 zo dňa 13.9.2016 Ústavný súd SR rozhodol, tak, že základné právo žalobcu
na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením KS v Košiciach
č.k. 6S/84/2014-95 z 11.6.2015 porušené boli. Z príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že žalobca sa
14.11.2011 obrátil na krajský stavebný úrad podaním označeným ako "Žiadosť o prešetrenie nečinnosti
stavebného úradu" na základe čoho krajský stavebný úrad doručil dňa 23.1.2012 Obci Č. "Upozornenie
na dodržiavanie ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s § 60 ods. 1 staveného zákona a § 29 správneho

poriadku". Krajský stavebný úrad v tomto upozornení zdôraznil, že "stavebný úrad relevantne prerušil
vedené konanie až cca 7 mesiacov po ústnom konaní, ktoré sa uskutočnilo dňa3.5.2011" a upozornil
obec Č.A., že "je povinná, bezprostredne po pominutí prekážok v predmetnom spojenom konaní,
pokračovať v tomto konaní .. a meritórne rozhodnúť vo veci za dodržania lehoty na rozhodnutie.."

33. Obec Č. o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku
parcela č. 1242/53, 1242/98, 1242/99, 1242/100 v kat. území Čečejovce nerozhodla.

34. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2001 sa oženil a v roku 2003 si spolu s manželkou v
obci Č. kúpili starší rodinný dom gazdovského typu s 5 izbami o výmere 200 m?. V roku 2008 mu mama

daroval pozemok v obce Č., preto sa rozhodli postaviť nový rodinný dom. Starý rodinný dom v roku 2007
predali a odišli bývať do podnájmu, do bytu v Moldave nad Bodvou spolu s jedným dieťaťom narodeným
vr.2001.Vroku2009saimnarodilodruhédieťa,presťahovalismesadoväčšiehobytu,3izbového,opäť
do podnájmu. Po darovaní pozemku si kúpili projekt na výstavbu rodinného domu a začali vybavovať
veci na jeho výstavbu a nakupovať materiál. Dodnes materiál, ktorý nebol znehodnotený, na pozemku

má. Denne chodí okolo, býva v obci X., vzdialenej od Čečejoviec 13 km, čo na neho zle psychicky vplýva.
O vydanie stavebného povolenia požiadal dva krát. Prvú žiadosť zobral po nátlaku späť. Obec Č. mu
robila problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho rodinnom živote. Dostal sa do bezvýchodiskovej situácie, v
noci sa budil s plačom, aj počas výpovede pred súdom sa mu chcelo plakať, pretože sa nevie domôcť
svojich práv, chce stavať na vlastnom pozemku. Na žiadosť obce 3 krát prekresľovali geodetický plán o

umiestnení stavby. Obce ho zavádzala, že po zmene umiestnenia stavby mu stavebné povolenie vydá,
čo sa nestalo. O stavebné povolenie, ktoré je predmetom tohto sporu požiadal dňa 12.5.2010. Išlo o
povolenie na stavbu 4-izb. bungalovu o výmere 150 až 170m2. Po kúpe projektu si ešte pred rokom 2010
zakúpil stavebné rezivo a pôrobetónové tvárnice, ktoré so stratou predal. V 2012 si s manželkou kúpiliiný rodinný dom, prízemný, 4-izbový, o výmere 150m2, v obci X.. Uviedol tiež, že je vlastníkom 7 ročného
motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, EVČ: KS-248CC. Nemajetkovú ujmu z dôvodu následkov v
spoločenskom uplatnení zdôvodnil tým, že keď bojuje s obcou, všetci sa na neho pozerajú ako na idiota,

ako na človeka, ktorý je predurčený na prehru, že robí problémy. Pred spoluobčanmi tak vyzerá ako
nedôveryhodná osoba, denne okolo svojho pozemku chodí do práce, čo mu nepridáva na psychike.
Jeho kamarát, ktorému sa v roku 2007 zdôveril, že chce predať svoj starý dom a postaviť si nový na
pozemku, ktorý mu daruje mama, si jeho nápad osvojil a od roku 2008 býva v novom dome a on nemá
ani stavebné povolenie. Počas celej doby nesprávneho úradného postupu obce Č. je zamestnaný na

tom istom pracovnom mieste.

35. Svedkyňa Q. K., matka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok ktorý darovala žalobcovi
a na ktorom on žiadal o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, zdedila v roku 2005 a počas
prvého stavebného konania ho darovala žalobcovi. Obec pri prvom stavebnom konaní robila prekážky,
ktoré súviseli s tým, že na miestnej komunikácií, v jej časti má postavenú ohradu rodina starostu, ktorá

ignorovala územný plán pri jeho výstavbe. Prišlo tak ku konfliktu medzi žalobcom a rodinou starostu,
čo sa prejavilo v tomto stavebnom konaní. Pred podaním žiadosti o stavebné povolenie sa bola na
obecnom úhrade pýtať, či na pozemku môžu stavať. Dostala kladnú odpoveď s tým, že musí nechať
urobiť dodatok k územnému plánu, ktorý vybavila a obec s ním súhlasila. Pri zameriavaní priemyselného
parku, ale starosta zistil, že prehliadol určité svoje povinnosti, že jeho rodina má postavený dom z časti

na pozemnej komunikácií, preto chceli, aby im žalobca časť jeho pozemku daroval, že potom dostane
stavebné povolenie. Keďže s tým nesúhlasil, vznikli problémy so stavebným povolením. Žalobca má
záujme bývať v obce Č., kde si kúpil starší 5 izbový rodinný dom, v ktorom býval asi 2-3 roky. Neskôr sa
na tomto dome objavili vady, bol mokrý, mal zlú strechu, bolo ho treba ho opravovať, preto sa rozhodol
dom predať a postaviť si nový dom na darovanom pozemku. Potom ako rodinný dom v Čečejovciach

predal kúpil si byt 2-izb. byt v Q. K. O., ktorý následne predal z dôvodu, že v okolí mal za susedov
neprispôsobivých spoluobčanov. Rozhodol sa, že pokiaľ nepostaví nový dom, pôjde do nájmu. V nájme
bývalaždovtedypokiaľnekúpilinýrodinnýdomvobciJaník,vzdialenejodČ.13km.Ideostarší3-izbový
rodinný dom, ktorý stále prerába. Uviedla, že nevydanie stavebného povolenia na výstavbu nového
rodinného domu žalobcovi spôsobilo strašné problémy, chcel sa obesiť pretože sa cítil bezmocný z

toho, že nevie zabezpečiť rodinu, že býva v podnájme a nevidel východisko z konania obce. Problémy
to spôsobilo aj v obci, starosta sa im vysmieva do očí, hovorí o tom, že nemajú pravdu, čo im môže
prokurátor a ani ministerstvo im nič neprikázalo, ignoruje akékoľvek nariadenia na konanie, na konanie
o stavebnom povolení zvoláva všetkých účastníkov stavebného konania, pričom dochádza k narúšaniu
medziľudských vzťahov žalobcu s jeho priateľmi a kamarátmi z detstva, po dedine sa rozpráva, že chcú

niečo čo im nepatrí a že to nedostanú.

36. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2007, uzavretej medzi žalobcom a jeho manželkou, ako predávajúcimi
a W. J. s manželom, zo dňa 6.12.2007, ako kupujúcimi, súd zistil, že žalobca spolu s manželkou
nadobudol do vlastníctva titulom kúpy dňa 29.12.2003 dom so súp. č. 49 s príslušenstvom (drobné

stavby: hospodárska budova, prístrešok, skla, plot studňa), postavený na pozemku parcela č. 140 v Č.,
S. 72, spolu s pozemkom parcela č. 140 o výmere 1.268 m? - zastavené plochy a nádvoria, zapísané
na liste vlastníctva č. 566, kat. územie Č. a žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva titulom kúpy
dňa 27.11.2006 pozemok - parcela č. XXX/Xo výmere 517 m? - zastavené plochy a nádvoria, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie Čečejovce.

37. Kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2007 žalobca spolu s manželkou predal dom so súp. č. 49 s
príslušenstvom (drobné stavby: hospodárska budova, prístrešok, skla, plot studňa) postavený na
pozemku parcela č. XXX v Č., Kostolná 72, pozemok parcela č. 140 o výmere 1.268 m? -zastavené
plochy a nádvoria, pozemok- parcela č. XXX/X o výmere 517 m? -zastavené plochy a nádvoria,

zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX U. XXX, kat. územie Čečejovce, Slávke Luczyovej s manželom.

38. Z listu vlastníctva č. 204 kat. územie X., súd zistil, že žalobca je vlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti-
dom súp. č. 68, postavenom na parcele č. XXX/X, pozemkov: parcela č. XXX/X o výmere 890 m? -
záhrady, parcela č. 323/2 o výmere 232 m? -zastavené plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere

38 m? -zastavené plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 394 m? -zastavené plochy a nádvoria,
titulom kúpy zo dňa 31.5.2012.39. Zo zmlúv o nájme bytu zo dňa 20.9.2011, 1.10.2010, 12.10.2009 s dodatkom, a 22.9.2008 súd zistil,
že žalobca s manželkou si od 1.10.2008 do 30.9.2012 prenajímali 3 izbový byt č. 27, 7. poschodie v
obytnom dome na W. XX B. Q. K. O., za cenu nájmu od 1.10.2008 do 30.9.2009 vo výške 8.540,- Sk

vrátane ceny energií, od 1.1.2009 vo výške 293,73 EUR, od 1.10.2009 do 30.9.2010 vo výške 318,42
EUR vrátane ceny energií, od 30.9.2010 do 30.9.2011 vo výške 318,42 EUR vrátane ceny energií, od
30.9.2011 do 30.9.2012 vo výške 321,77 EUR vrátane ceny energií.

40. Z výpisov z účtu žalobcu od 01/2009-do 04/2012 a z čestného prehlásenia Karola Kötelesa zo dňa

1.3.2016 súd zistil, že žalobca za prenájom bytu platil dohodnutú cenu.

41. Z technického preukazu motorového vozila zn. Citroen Berlingo súd zistil, že toto motorové vozidlo
má uvádzanú spotrebu paliva 7,4l/km.

42. Z dodacieho listu A. F. J. Q. zo dňa 14.7.2008 súd zistil, že žalobcovi bolo dodané uvedenou

spoločnosťou stavebné ihličnaté rezivo v množstve 8,70 m? v cene 54.353,50 Sk.

43. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 14.7.2008 Ervin Gašpar Lesy Miglinc vyúčtoval žalobcovi dodávka
stavebného ihličnatého reziva vo výške 54.353,50 Sk.

44. Príjmovým pokladničným dokladom Ervin Gašpar Lesy Miglinc zo dňa 15.7.2008, žalobca preukázal
úhradu 54.353,50 Sk.

45. Z faktúry spoločnosti ALFAIMPEX s.r.o. č. 2009/31 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že dodacím listom
č. 31/09 bolo žalobcovi dodaných 1.968 ks pr. Trávnica ytong Lambda 350 v cene 13.583,13 EUR.

46.PríjmovýmpokladničnýmdokladomspoločnostiALFAIMPEXs.r.o.žalobca preukázalúhradufaktúry
č. 31/09.

47. Z čestného prehlásenia Jána Šandalu zo dňa 15.1.2016 súd zistil, že žalobca mu v lete roku 2012

predal stavebné rezivo na strechu rodinného domu v objeme cca 16 m? za cenu 2.000,- EUR.

48. Z čestného prehlásenia Juraja Nováka zo dňa 15.1.2016 súd zistil, že žalobca mu v roku 2012 predal
pórobetónové tvárnice za cenu 11.000,- EUR.

49. Z výpisu z internetovej stránky Štatistického úradu SR o priemernej nominálnej mesačnej mzde
zamestnanca v stavebníctve, predloženej žalobcom súd zistil priemernú nominálnu mesačnú mzdu
zamestnanca v stavebníctve v 3Q 2015-635,- EUR.

50. Z internetovej stránky "profesia" predloženej navrhovateľom, súd zistil vývoj priemernej slovenskej

mzdy od roku 2010 do roku 2014, v roku 2010 - 770,- EUR, v roku 2011-790,- EUR, v roku 2012 - 810,-
EUR, v roku 2013-830,- EUR a v roku 2014 - 858,- EUR.

51. Z internetovej stránky "Bazoš.sk" a "nehnutelnosti.sk" predložených žalobcom, súd zistil ceny
prenájmu rodinných domov v okolí Košíc vo výške 250,- EUR až 1.550,- EUR.

52. Z cenovej mapy nehnuteľnosti v SR Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, preloženou
žalobcom, súd zistil že priemerná trhová cena prenájmu rodinného domu v lokalite Košice -okolie v
období 25.1.2015 - 25.1.2016 sa pohybovala vo výške 560,- EUR/mesiac.

53. Z výpisu z internetovej stránky Štatistického úradu SR o priemerných cenách pohonných látok v SR,
predloženého žalobcom, súd zistil priemernú cenu benzínu natural 95 okt v roku 2010 - 1,249, v roku
2011- 1.446, v roku 2012 - 1,541, v roku 2013 - 1,44, v roku 2015- 1,287.

54. Z mailovej korešpondencie právnej zástupkyne žalobcu so spoločnosťou ERLIS - katalógové

rodinné domy, súd zistil, že od roku 2010 došlo v stavebníctve k miernemu zníženiu cien materiálov
a prác, ale v roku 2013 sa sprísnili normové hodnoty izolácií strune a striech, čo spôsobilo zväčšenie
hrúbok tepelných izolácií na stane a strope, prípadne použitie drahšieho stavebného materiálu s
lepšími tepelno- technickými vlastnosťami. Od roku 2016 bude musieť klient, aby splnil energetickýcertifikát kategórie A1 využiť technológie, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie (tepelné čerpadlo,
fotovoltaika,rekuperáciaainé)priprízemnýchdomochbezpoužitiatechnológiínedokážeklientdostavať
dom do kategórie A1. Technológie sú drahé, rekuperácia môže stáť 6- 8.000,- EUR, tepelné čerpadlo cca

5 - 10.000,- EUR podľa typu čerpadla. Navýšenie stavby žalobcu bude závisieť od použitých technológií.

55. Z výpisu z internetovej stránky Štatistického úradu SR indexov cien stavebných prác, materiálov a
výrobkov spotrebovaných v stavebníctve (na báze roku 2010 = 100), predloženého žalobcom, súd zistil
nárast priemerného indexu cien stavebných prác oproti roku 2010 na 105,8 a nárast priemerného indexu

stavebných materiálov oproti roku 2010 nenastal.

56. Z mailovej korešpondencie právnej zástupkyne žalobcu so Štatistickým úradom SR súd zistil nárast
cien medzi obdobím 4.Q 2015 a 4.Q 2010 za KS 11- Bytové budovy (104,910,6)* 100=104,3 a index
materiálov používaných v stavebníctve (99,9/101,3)* 100=98,6.

57. Z indexov vývoja cien v stavebníctve Ústavu súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave
zverejneného na internete, predloženého navrhovateľom, súd zistil index cenovej úrovne pre metodiku
USI pre 3 Q 2015-2,298.

58. Z listu SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov v odbore spôsobilých osôb

uskutočňujúcich stavby zo dňa 14.4.2016, odpovede na dopyt právnej zástupkyne žalobcu súd
zistil, že stavebné spoločnosti podľa ich skúsenosti, vedia rodinný dom typu bungalow o výmere
zastavenej plochy cca 150 m? z klasických materiálov (napr. tehla) pri dobrej organizácii práce,
dobrom zabezpečení prísunu materiálu, využití dobrej stavebnej mechanizácie a dobrom organizačnom
vedení výstavby zo strany stavbyvedúceho a stavebného dozoru postaviť za 5-6 mesiacov. V prípade

montovaných domov za 3- 4 mesiace.

59. Z internetovej stránky obce Č., výlačok predložený žalobcom súd zistil, že obec Čečejovce leží v
okrese Košice okolie, má 2.048 obyvateľov.

60. Žalobca v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal žalovaného dňa 19.9.2013 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 45.000,- EUR.

61. Žalobca v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu dňa 17.2.2016 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v rozšírenej časti 26.480,43 EUR, spolu vo výške 71.480,43

EUR.

62. Žalovaný odpoveďou zo dňa 9.1.2014 a 24.5.2016 žalobcovi oznámil, že jeho nároky neuznáva.

63. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejne moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1,2,3zákonač.514/2003Z.z.sauhrádzaškodaaušlýzisk.Vprípade,akibasamostatné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení

64. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
1. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie
2. že poškodenému vznikla škoda resp. nemajetková ujma
3.že škoda resp. nemajetková ujma je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.

65. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu
2. že poškodenému vznikla škoda resp. nemajetková ujma
3. že škoda resp. nemajetková ujma je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

66. Predmetom sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom č.k. 3Co/363/2016 - 310 zo
dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 30.1.2018, uvedeným v odseku 15. , potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie č.k. 12C 18/2014 - 253 zo dňa 1.6.2016, uvedený v odseku 14., v časti zamietnutia náhrady
škody, zostal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z.z., vo výške 10.000,- EUR. Žalobca na základe rozsudku odvolacieho súdu č.k. 3Co/363/2016 - 310 zo
dňa 30.11.2017, právoplatného dňa 30.1.2018,podaním doručeným súdu dňa 15.3.2018, špecifikoval
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, že vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu si
uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 3.000,- EUR a vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu si

uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 7.000,- EUR.

67. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonný rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku

predbežnú. Rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené musí byť právoplatné.

68. V danom prípade žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená nemajetková ujma
označil rozhodnutie Obce Č. č. 147/2010-4 zo dňa 15.11.2012.

69. Súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom obce Č. č. 147/2010, mal za
preukázané, obec Č. rozhodnutím č. 147/2010-4 zo dňa 15.11.2012 prerušila konanie o žiadosti žalobcu
o vydanie stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku parcela č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XXX v kat. území Č. zo dňa 12.5.2010, z dôvodu konania o predbežnej otázke- súdneho konania o odstránenie stavby vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn.
8C/214/2011. Konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice - okolie pod sp.zn. 8C/214/2011. Rozhodnutím Obvodného úradu Košice č.ObU-KE-

OVBP2-2013/00571 zo dňa 24.7.2013 bolo rozhodnutie Obce Č. č. 147/2010-4 zo dňa 15.11.2012
zrušené podľa § 3 ods. 1,2,4 a 5, § 29 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 1 a § 46 správneho poriadku a
stavebnému úradu bola uložená povinnosť pokračovať v novom konaní vo veci žiadosti žalobcu. Podľa
§ 46 zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní, rozhodnutia musia byť v súlade so zákonom a ostatnými
právnymi predpismi. Pretože rozhodnutie Obce Č. č. 147/2010-4 zo dňa 15.11.2012 bolo vydané v

rozpore s § 29 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní, bolo na protest prokurátora
zrušené. Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom označené
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť a je preto splnená jedna z troch podmienok pre
úspešné uplatňovanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný splnenie tejto podmienky na pojednávaní dňa 13.1.2016 uznal.

70. Následne súd skúmal splnenie ďalších dvoch podmienok pre priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi nezákonným rozhodnutím, uvedené v odseku 63., t.j. vznik
nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou.

71. Žalobca za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu nezákonným rozhodnutím označil stres, nepohodu

a nespokojnosť, ktoré majú negatívny vplyv na jeho súkromný život, jeho osobu v pracovnom a
rodinnom živote, pretože toto nezákonné rozhodnutie bolo vydané úmyselne za účelom oddialenia
a zabránenia stavby jeho rodinného domu bez právneho dôvodu. Súd na základe vykonaného
dokazovania výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne Q. K., pripojeným spisom obce Č. č. 147/2010,
mal za preukázané, že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom parcela č. 1242/99

o výmere 531 m?, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 1242/100 o výmere 562 m?, ostatné
plochy, zapísaným na LV č. 1984 kat. územie Č., uvedeným v odseku 20., kúpil projekt na výstavbu
rodinného domu, dňa 12.5.2010 požiadal Obecný úrad Č.A. o stavebné povolenie spojené s územným
rozhodnutím na stavbu rodinného domu na týchto pozemkoch a začal nakupovať materiál na stavbu
rodinného domu. Na žiadosť obce 3 krát nechal prekresliť geodetický plán o umiestnení stavby. Obce

ho zavádzala, že po zmene umiestnenia stavby mu stavebné povolenie vydá, čo sa nestalo. Dodnes
materiál, ktorý nebol znehodnotený, na pozemku má, stavebné rezivo a pôrobetónové tvárnice so
stratou predal. Denne chodí okolo tohto pozemku s materiálom, čo na neho zle psychicky vplýva.
Dostal sa do bezvýchodiskovej situácie, v noci sa budil s plačom, aj počas výpovede pred súdom sa
mu chcelo plakať, pretože sa nevie domôcť svojich práv. Nemajetkovú ujmu z dôvodu následkov v

spoločenskom uplatnení zdôvodnil tým, že keď bojuje s obcou, všetci sa na neho pozerajú ako na
idiota, ako na človeka, ktorý je predurčený na prehru, že robí problémy, pred spoluobčanmi tak vyzerá
ako nedôveryhodná osoba. Svedkyňa Q. K., vo svojej výpovedi potvrdila, psychické problémy žalobcu
spojené s nevydaním stavebného povolenia na výstavbu nového rodinného domu, uviedla, že žalobca
sa chcel sa obesiť, pretože sa cítil bezmocný z toho, že nevie zabezpečiť rodinu, že býva v podnájme

a nevidel východisko z konania obce. Problémy to spôsobilo aj v obci, starosta sa im vysmieva do očí,
hovorí o tom, že nemajú pravdu, že im prokurátor ani ministerstvo nič neprikázalo, ignoruje akékoľvek
nariadenia na konanie, na konanie o stavebnom povolení zvoláva všetkých účastníkov stavebného
konania, pričom dochádza k narúšaniu medziľudských vzťahov žalobcu s jeho priateľmi a kamarátmi
z detstva, po dedine sa rozpráva, že chcú niečo čo im nepatrí a že to nedostanú. S poukazom na

uvedené, v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených v rozsudkom č.k. 3Co/363/2016 - 310 zo
dňa 30.11.2017, súd dospel k záveru, že iba samostatné konštatovanie v rozhodnutí Obvodného úradu
Košice č.ObU-KE-OVBP2-2013/00571 zo dňa 24.7.2013, že rozhodnutie obce Čečejovce č. 147/2010-4
zo dňa 15.11.2012 bolo vydané v rozpore so zákonom a preto bolo podľa § 46 zákona č. 71/1969
Zb. o správnom konaní, zrušené, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom k tomu, že obec Č.

po zrušení nezákonného rozhodnutia napriek uloženej povinnosti pokračovať v stavebnom konaní vo
veci nekonala a dodnes vo veci nevydala nové rozhodnutie. Vydanie nezákonného rozhodnutia obec
Č., ako stavebný orgán, od 24.7.2013 nenapravila. Preto podľa názoru súdu je namieste náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia
vo výške 3.000,- EUR súd považoval za primeranú s prihliadnutím na pretrvávajúci stres žalobcu a

s tým spojené psychické problémy potvrdené výsluchom svedkyne Q. K., keď žalobca uvažoval o
samovražde, pretože sa cítil bezmocný a nevidel východisko z konania obce, ktorá pri rozhodovaní o
stavebnom povolení žalobcu uprednostnila osobný záujem starostu obce a ktorej konanie spôsobilo aj
narušenie medziľudských vzťahov žalobcu s jeho priateľmi a kamarátmi z detstva v obci Č. v dôsledkuktorých žalobca nemá istotu pokojného života v obci Č.. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe
žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia stavebného úradu vo výške
3.000,- EUR keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vznik nemajetkovej ujmy aj príčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou.

72. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je nesprávny úradný postup
príslušného orgán štátu. To, čo je nesprávnym úradným postupom príslušného orgán štátu upravuje

citovaný § 9 zákona 514/2003 Z.z., citovaný v odseku 62.

73. Žalobca za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorým mu vznikla nemajetková ujma
označil nevydanie rozhodnutia stavebným orgánom, obcou Č., vo veci jeho žiadosti o vydanie povolenia
stavby rodinného domu zo dňa 12.5.2010, v zákonnej lehote určenej Správnym poriadkom.

74. Súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom obce Č. č. 147/2010 a uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/84/2014 zo dňa 8.2.2017, uvedeným v odseku 31., mal za
preukázané, že žalobca dňa 12.5.2010 požiadal obec Č.A., ako stavebný orgán, o vydanie stavebného
povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XXX v kat. území Č.. Obec Č. o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného

domu v merite veci nerozhodla. Rozhodnutiami č. 147/2010 zo dňa 28.6.2010 a č. 147/2010 - 4 zo dňa
15.11.2012 konanie prerušila a rozhodnutím č. 147/2010- 3 zo dňa 6.3.2012 konanie zastavila. Všetky
tieto rozhodnutia boli zrušené. Rozhodnutie č. 147/2010 zo dňa 28.6.2010 bolo zrušené rozhodnutím
Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2010/00863 zo dňa 7.12.2010 v spojení s rozhodnutím
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 2011/2930/V-214-1 zo dňa

3.3.2011, právoplatným dňa 22.3.2011. Rozhodnutie č. 147/2010- 3 zo dňa 6.3.2012 rozhodnutím
Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/00483 zo dňa 21.5.2012. Rozhodnutie č. 147/2010-
4 zo dňa 15.11.2012 rozhodnutím Obvodného úradu Košice č. ObU-KE-OVBP2-2013/00571 zo
dňa 24.7.2013, po proteste prokurátora. Rozhodnutím Obvodného úradu Košice zo dňa 24.7.2013
bola obci Čečejovce uložená povinnosť pokračovať v novom konaní vo veci žiadosti žalobcu o

vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku parcela č. 1242/53, 1242/98,
1242/99, 1242/100 v kat. území Č.. Napriek tomu, že správny poriadok určuje v § 49 lehoty na
vydanie rozhodnutia, v jednoduchých veciach bezodkladne, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, v lehote 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr
do 60 dní; prípadne túto lehotu môže primerane predĺžiť odvolací orgán o čom ale správny orgán

musí účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť, obec Č. vo veci žiadosti žalobcu o vydanie
stavebného povolenia na stavbu rodinného domu zo dňa 12.5.2010 nerozhodla. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp.zn. 6S/84/2014 zo dňa 8.2.2017 uložil obci Č., aby v začatom konaní vo veci č. 147/2010,
v spojenom územnom a stavebnom konaní v lehote 3 mesiacov konala a rozhodla. Obec Č. súdom
uloženú povinnosť nesplnila a vo veci žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na stavbu

rodinného domu zo dňa 12.5.2010 dodnes nerozhodla. Tým, že obec Čečejovce, ako stavebný orgán,
nevydala rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, došlo z jej strany podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. k nesprávnemu úradnému postupu. Tento nesprávny úradný postup vyplýva z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/84/2014 zo dňa 8.2.2017 (odsek 31.). Krajský stavebný úrad
v upozornení na dodržiavanie ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s § 60 ods. 1 staveného zákona a

§ 29 Správneho poriadku, doručenom obci Čečejovce dňa 23.1.2012, obec Čečejovce upozornil na
povinnosť pokračovať v predmetnom spojenom konaní a meritórne v ňom rozhodnúť za dodržania lehoty
na rozhodnutie. Uvedeným mal súd za preukázaný nesprávny úradný postup obce Čečejovce, ako
staveného orgánu a splnenie jednej z troch podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný

nesprávny úradným postup obce Č., ako stavebného orgánu v stavebnom konaní, na pojednávaní dňa
13.1.2016 označil za zrejmý.

75. Súd následne skúmal splnenie ďalších dvoch podmienok pre priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom, uvedené v odseku 63., vznik

nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom obce Č. a nemajetkovou
ujmou.76. Žalobca za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom obce Čečejovce
označil stres z dlhotrvajúceho správneho konania a s tým súvisiacimi problémami s bývaním a nutnosťou
riešenia nového bývania vzhľadom k tomu, že sa v rodine narodilo ďalšie dieťa, čo u neho vyvolávalo

nepohodu a nespokojnosť, ktoré mali negatívny vplyv na jeho súkromný život. Nemajetkovú ujmu
v dôsledku nesprávneho úradného postu uplatnil sumou 7.000,- EUR s ohľadom na dĺžku trvania
prieťahov, ktoré obec, ako stavebný úrad, nemá záujem riešiť, hoci jej to prikázal nadriadený orgán,
ministerstvo, prokurátor aj súd. Uviedol, že využil všetky dostupné prostriedky práva na to, aby dosiahol
konanie obce, avšak bezúspešne. Na stavebné povolenie čaká viac ako 7 rokov, preto má za to, že

suma 1.000,- EUR ročne je primeraná vyjadreniu nemajetkovej ujmy, ktorú mu obec spôsobila prieťahmi
a nečinnosťou. Toto predlžovanie rozhodovania v stavebnom konaní tiež zapríčiňuje nepohodu, stres a
nervozitu vyplývajúcu z neustáleho odďaľovania povolenia stavať na vlastnom pozemku. Nemajetkovú
ujmu pociťuje aj v tom, že dúfal, že dosiahne naplnenie práva a originálne nadobudne stavbu na
svojom pozemku, keďže splnil všetky podmienky a dodržal zákonné postupy, ale nemôže so stavbou
začať. Pri neustálej zmene a sprísňovaní stavebných pravidiel mu stres spôsobuje aj skutočnosť, že

nevie, ako veľmi bude musieť meniť pôvodné plány a aký skutočný nárast ceny stavby mu to spôsobí.
Stres pociťuje aj vzhľadom na skutočnosť, že sa menia podmienky získania hypotekárnych úverov,
ceny materiálov a stavebných prác. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu,
výsluchom svedkyne Q. K., pripojeným spisom obce Č. č. 147/2010, mal za preukázané, že žalobca
po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom parcela č. 1242/99 o výmere 531 m?, zastavané plochy a

nádvoria a parcela č. 1242/100 o výmere 562 m?, ostatné plochy, zapísaným na LV č. 1984 kat.
územie Č., uvedeným v odseku 20., kúpil projekt na výstavbu rodinného domu, dňa 12.5.2010 požiadal
Obecný úrad Č. o stavebné povolenie spojené s územným rozhodnutím, na stavbu rodinného domu
na týchto pozemkoch a začal nakupovať materiál na stavbu rodinného domu. Na žiadosť obce 3 krát
nechal prekresliť geodetický plán o umiestnení stavby. Obce ho zavádzala, že po zmene umiestnenia

stavby mu stavebné povolenie vydá, čo sa nestalo. Dodnes materiál, ktorý nebol znehodnotený, na
pozemku má, stavebné rezivo a pôrobetónové tvárnice so stratou predal. Denne chodí okolo tohto
pozemku s materiálom, čo na neho zle psychicky vplýva. Dostal sa do bezvýchodiskovej situácie, v noci
sa budil s plačom, aj počas výpovede pred súdom sa mu chcelo plakať, pretože sa nevie domôcť svojich
práv. Nemajetkovú ujmu z dôvodu následkov v spoločenskom uplatnení zdôvodnil tým, že keď bojuje s

obcou, všetci sa na neho pozerajú ako na idiota, ako na človeka, ktorý je predurčený na prehru, že robí
problémy, pred spoluobčanmi tak vyzerá ako nedôveryhodná osoba. Svedkyňa Q. K., vo svojej výpovedi
potvrdila, psychické problémy žalobcu spojené s nevydaním stavebného povolenia na výstavbu nového
rodinného domu, uviedla že sa chcel sa obesiť, pretože sa cítil bezmocný z toho, že nevie zabezpečiť
rodinu, že býva v podnájme a nevidel východisko z konania obce. Problémy to spôsobilo aj v obci,

starosta sa im vysmieva do očí, hovorí o tom, že nemajú pravdu, čo im prokurátor a ani ministerstvo im
nič neprikázalo, ignoruje akékoľvek nariadenia na konanie, na konanie o stavebnom povolení zvoláva
všetkýchúčastníkovstavebnéhokonania,pričomdochádzaknarúšaniumedziľudskýchvzťahovžalobcu
s jeho priateľmi a kamarátmi z detstva, po dedine sa rozpráva, že chcú niečo čo im nepatrí a že to
nedostanú. Dokazovaním uvedeným v odsekoch 49., 54., 55., 56., mal súd za preukázaný nárast cien

stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve od roku 2010, kedy žalobca
požiadal o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. S poukazom na uvedené, v zmysle
záverov odvolacieho súdu vyslovených v rozsudkom č.k. 3Co/363/2016 - 310 zo dňa 30.11.2017, súd
dospel k záveru, že skutočnosť že obec Č. od 12.5.2010 nerozhodla o žiadosti žalobcu na vydanie
stavebného povolenia na výstavu rodinného domu napriek tomu, že Správny poriadok určuje v §49

lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia, obec Čečejovce vo veci žiadosti žalobcu o vydanie stavebného
povolenia na stavbu rodinného domu zo dňa 12.5.2010 dodnes nerozhodla, oprávnene u žalobu
vyvoláva stres, nepohodu, nespokojnosť a psychické problémy spojené so zmenami pri hypotekárnych
úveroch, v stavebných pravidlách, s obavami so zmenami pôvodných plánov, nárastom cien stavebných
prác a stavebných materiálov, ale aj z narušených medziľudských vzťahov žalobcu s jeho priateľmi

a kamarátmi z detstva v obci Č. v dôsledku ktorých žalobca nemá istotu pokojného života v rodnej
obci. Nesprávnym úradným postupom obce Č., ako stavebného orgánu, v stavebnom konaní došlo
narušeniu práva žalobcu po dobu už viac 10 rokov pokojným spôsobom užívať vlastnú nehnuteľnosť.
Podľa názoru súdu neexistuje možnosť nemajetkovú ujmu žalobcu napraviť inak ako v peniazoch,
pretože aj vydanie stavebného povolenia po 10 rokoch sa súdu javí ako nepostačujúce. Pokiaľ sa týka

výšky upletenej nemajetkovej ujmy z titulu neprávneho úradného postupu stavebného orgánu vo výške
7.000,- EUR, ako 1.000,- EUR za každý rok nečinnosti stavebného orgánu, súdu túto výšku vzhľadom
na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR a ESĽP, považoval za primeranú. Na základe uvedeného
súd vyhovel žalobe žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupustavebného orgánu vo výške 7.000,- EUR, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vznik
nemajetkovej ujmy aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom obce Č., ako stavebného
orgánu a nemajetkovou ujmou.

77. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku na úrok z omeškania z uplatnenej nemajetkovej ujmy 10.000,-
EUR vo výške s 5,5% ročne od 19.9.2013 do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože
rozhodnutie o nemajetkovej ujme je závislé na úvahe súdu, preto sa žalovaný s jej plnením nemohol
dostať do omeškania. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká podľa rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 185/2011 zo dňa 14. 3. 2012, až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do
omeškania.

78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a
žalovanému, ktorého absolútny úspech v konaní predstavuje 68,12% [úspech žalobcu vo výške 10.000,-

EUR z celkovej žaloby (aj s nárokom na náhradu škody) 62.726,20 EUR je 15,94 %, úspech žalovaného
je 84,06%], náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.