Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207281
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1118207281.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A.. O. Z., M.., L.

X. B. A., XXX XX Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume
1 000 000 € s príslušenstvom, o určenie povinnosti žalovanej doručiť žalobcovi písomné prehlásenie
obsahujúce aj ospravedlnenie žalovanej takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú Slovenskú
republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na zaplatenie nemajetkovej ujmy

v sume 1 000 000 € s príslušenstvom, zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej Slovenskej republike
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky doručiť mu v petite návrhu špecifikované
prehlásenie obsahujúce aj ospravedlnenie žalovanej voči žalobcovi.
Žalobca aj napriek formulovanému petitu vo vzťahu len k žalovanému s označením Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní ako zástupcov za Slovenskú
republiku označil aj sudcov Krajského súdu v Bratislave, sudcov Najvyššieho súdu, ako aj sudkyňu
Okresného súdu Bratislava I.

2. Súd uznesením číslo konania 12C/10/2018-66 zo dňa 20.09.2019 ustálil, že za stranu žalovaného v
konaní vystupuje Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
3. Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj nárok na doručenie prehlásenia žalovanou
uplatnil voči žalovanej na tom skutkovom základe, že senát Krajského súdu v Bratislave, v zložení E..
E. D., ako predsedníčka senátu a E.. L. V., E.. C. R., ako členky senátu, rozhodol rozsudkom č. k.
28Cb 83/00-472 dňa 20.04.2011, ktorý rozsudok bol potvrdený senátom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v zložení E.. Š. Š., ako predseda senátu a E.. C. J., E.. A. A., ako členkami senátu, rozsudkom

č. k. 1Obo 45/2011, 1Obo 46/2011 zo dňa 15.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2011.
Žalobca v žalobe konštatoval, že v právoplatnom rozsudku krajského súdu sa nachádzalo množstvo
difamačných tvrdení o osobe žalobcu. Z pomedzi viacerých, podľa názoru žalobcu, difamačných až
klamlivých tvrdení žalobca uviedol, že v rozsudku boli použité tvrdenia, že žalobca, v procesnom
postavení žalovaného, v prejednávanej veci krajským súdom spreneveril majetok žalobcu či už formou
výstavby svojho rodinného domu, alebo bezodplatným postupovaním pohľadávok; vychádzajúc zo
znenia článku XVI. Spoločenskej zmluvy mal žalobca, v procesnom postavení žalovaného, ukončiť svoju

podnikateľskú činnosť obchodnej spoločnosti AES, po podpísaní spoločenskej zmluvy so žalobcom; a
neodovzdaním dokladov potrebných pre zabezpečenie riadneho chodu obchodnej spoločnosti žalobcu,
žalobca, v procesnom postavení žalovaného, závažným spôsobom porušil povinnosti uložené mu
valným zhromaždením.Žalobca v žalobe konštatoval, že neexistuje žiaden dôkaz o pravdivosti citovaných tvrdení o jeho osobe
v rozsudku uvádzaných. Taktiež žalobca konštatoval, že JUDr. Bizoňová jeho žalobu v konaní vedenom
pred Okresným súdom Bratislava sp. zn. 12C 1/2012 zamietla bez prejednania citovaných ohováraní, na

základe nepravdivého tvrdenia, že k nesprávnemu úradnému postupu súdov nedošlo a tiež na základe
tvrdenia, že žalobcom označené difamačné tvrdenia súdy prevzali z vyjadrení účastníkov konania a ich
použitím v odôvodnení rozsudku krajského súdu a najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave v senáte zloženom H.. C. N., E.. H. P., ktoré boli členkami senátu a predsedníčkou senátu

E.. L. J., v konaní vedenom pod sp.zn. 7Co 574/2015.
4. Žalobca si nárok voči žalovanej uplatnil v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z., čo uviedol vo svojom
písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.09.2019.
5. Žalovaná súdu dňa 25.10.2019 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby s tým, že vzniesla
námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k uplatneným
nárokom titulom tvrdení uvádzaných v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, keďže

predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 20.04.2011 a žaloba bola súdu žalobcom doručená dňa
23.04.2018. Žalovaná zároveň namietla, že neexistuje zásah do osobnostných práv žalobcu z dôvodu,
že žalobcom namietané výroky boli poňaté do rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, že išlo o
skutkové tvrdenia strany sporu žalobcu v danom konaní voči žalovanému - žalobcovi v prejednávanej
veci. To, že súd tieto výroky žalobcu v pôvodnom konaní prevzal do odôvodnenia je len logické

a zákonné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu okrem právnej úpravy na základe, ktorej súd rozhoduje
obsahuje aj tvrdenia strán sporu. Ide o podstatnú náležitosť odôvodnenia rozsudku. Súd je povinný
vysporiadať sa s tvrdeniami strán sporu a teda je vylúčené, aby súd pri citovaní tvrdení strán
sporu zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Je nevýznamné, či tieto tvrdenia strany sporu naozaj
boli pravdivé, alebo neboli pravdivé. Namietané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo

potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako vecne správne, ako aj zákonné. Žalobcom namietané
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo zrušené ani napadnuté v dovolacom konaní. Platí preto
zásada, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne, čo vylučuje, že ich obsahom bolo
zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu.
Žalovaná zároveň namietla nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, v prípade, že by si

žalobca uplatnené nároky voči žalovanej uplatňoval v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka
s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí
sp .zn. 3 Cdo 201/2007, sp. zn. 3Cdo 167/2012 uviedol, že pri ochrane osobnosti nemožno postupovať
analogicky so zákonom číslo 514/2003 Z.z. a určiť ako pasívne vecne legitimovaný žalovaný subjekt
štát. V tomto kontexte žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 137/ 2007. Žalovaná taktiež vo vyjadrení konštatovala, že neexistuje zákonný predpoklad pre
úspešné uplatnenie nároku, keďže žalovaná nie je totiž pôvodca žiadneho so žalobcom namietaných
výrokov označených žalobcom v žalobe. Za zásah do ochrany osobnosti je zodpovedný vždy priamo
pôvodca zásahu a to bez ohľadu na to, či pôvodca je alebo nie je orgánom verejnej moci. Vo vzťahu
k výške uplatnenej nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé, na základe akých

skutočností a akým spôsobom sa zasiahlo do osobnostných práv žalobcu.
6. Žalobca súdu dňa 01.07.2020 doručil repliku s tým, že vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
uplatneného nároku žalovanou uviedol, že táto námietka je nedôvodná, keďže súdy Slovenskej
republiky ohováranie žalobcu uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zopakovali v rozsudkoch, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.03.2018.

Žalobca sa taktiež nestotožnil s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a ani s
námietkou nedostatku preukázania odôvodnenia uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
voči žalovanej. Žalobca v replike potvrdil, že si nárok voči žalovanej uplatňuje v zmysle zákona číslo
514/2003 Z. z.
7. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§150 ods. 1,2
CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak

strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetnýchskutkovýchokolnostiach,inakjepopretieneúčinné(§151ods.1,2CSP).Stranysúpovinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (§154 CSP).
8. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 21.03.2022. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju
neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 21.03.2022, žiadal, aby súd žalobe
vyhovel. Pojednávania sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovanej, ktorá zotrvala na skutkových a

právnych tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k obsahu žaloby a žiadala, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol..
9. Podľa ustanovenia § 3 ods.1písmeno d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (platného a účinného ku dňu
20.4.2011, kedy prvýkrát v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 28Cb83/00-472 boli zverejnené
žalobcom namietané difamačné výroky) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 písmeno a/ bod1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.
10. Súd v prejednávanej veci konal so žalovanou a to Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky.
11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia §17 ods.2cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ustanovenia §17 ods.3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

12. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§191 ods.1,2 CSP). Súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona (§215 ods.1,2 CSP).Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§216 ods.1CSP). Pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté(§217 ods.1 CSP).
13. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy a doručenia prehlásenia zo strany žalovanejna tom skutkovom základe, že v rozsudkoch žalobcom označených a citovaných v žalobe boli podľa
vyjadrenia žalobcu uvedené difamačné tvrdenia zasahujúce do osobnej cti a dôstojnosti žalobcu.
Žalobca v žalobe nejednoznačne špecifikoval, či nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a doručenia

prehlásenia obsahujúceho aj ospravedlnenie žalovanou sa domáha titulom vydania nezákonného
rozhodnutia orgánom verejnej moci, resp. titulom nesprávneho úradného postupu sudcov a súdov v
žalobe označených pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
Právne posúdenie veci je možné vymedziť ako činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu /viď napríklad uznesenie

Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Cdo 116/2011 zo dňa 28. mája 2012/. Žalobca nesúhlasil so skutkovými
tvrdeniami uvádzanými žalobcom označenými sudcami v namietaných rozhodnutiach.
Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že ním označení sudcovia v súdnych konaniach žalobcom
označených vydali nezákonné rozhodnutia, respektíve by sa dopustili nesprávneho úradného postupu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Právomocsúdusudcavykonávananezávislomanestrannomsúdeoddeleneodinýchštátnychorgánov.
Podľa §2 ods. 2 cit. zákona sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne
záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Podľa ustanovenia §2 ods. 3 cit. zákona sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní

viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky
obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na
základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Podľa ustanovenia § 29a ods.1 cit. zákona za rozhodovanie
nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať a to ani po zániku ich funkcií.

Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi
Krajským súdom v Bratislave, Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako následne aj Okresným súdom
Bratislava I podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok a to

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, res. nemajetkovej ujmy vzniknutej
na osobnostných právach poškodeného
2/nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu
3 /príčinnú súvislosť medzi škodou / nemajetkovou ujmou/ a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym
úradným postupom.

V konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik
uplatneného nároku žalobcom tak titulom vydania nezákonného rozhodnutia, ktoré by muselo byť pre
nezákonnosť zrušené a ani titulom nesprávneho úradného postupu súdov, ktorý by sa ani prejaviť,
podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov nemohol, keďže úradný postup súdov vyústil do vydania
rozhodnutí, obsah ktorých žalobca namietal, ktoré boli v rámci odvolacieho konania preskúmané.

To, že strana sporu s obsahom rozsudku nesúhlasí, má právo brániť sa v civilnom konaní podaním
riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku na súd vyššej inštancie, ktorý namietaný obsah
rozhodnutia preskúma, resp. na Ústavný súd SR, ktorý preskúma ústavnosť vydaného rozhodnutia.
Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za ujmu na
strane žalobcu, v dôsledku čoho súd žalovanú nezaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy v prospech

žalobcu a ani nezaviazal súd žalovanú na doručenie prehlásenia žalobcovi, obsahom ktorého bolo aj
ospravedlnenie žalovanej.
Žalovaná sa premlčania uplatneného nároku nedovolala, keďže žalobca konštatoval, že ním
kvalifikovaný zásah do jeho práv obsahom súdnych rozhodní došlo aj rozsudkom č.k. 12C 1/2012-156
zo dňa 29.4.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 574/2015-180 zo

dňa28.3.2018,ktorýmtiežmalo,podľanázoružalobcu,prísťkzásahudojehoosobnostnýchpráv,keďže
súdy prevzali žalobcom napádanú argumentáciu Krajského súdu v Bratislave v rozsudku vydaného
v konaní sp.zn. 28Cb83/00, ako aj Najvyššieho súdu SR v konaní venom pod sp.zn. 1Obo 45/2011.
Rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručený dňa 16.4.2018. Žalobca žalobu súdu doručil dňa
23.4.2018. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Súd o nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
a § 262 ods.1 CSP, s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP (princíp hospodárnosti konania),
avšak žalovanej ako úspešnej procesnej strane nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

z dôvodu, že žalovanej trovy konania v súvislosti s vedením konania doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.
V Bratislave dňa 21.3.2022