Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alexandra Hanusová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/129/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1720201242.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, ul.
29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti
žalovanému:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,N.XXX,ozaplatenie2493,60euraspríslušenstvom,naodvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 40C/12/2020-54 z 20.05.2021, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 493,60
euradotrochdníodprávoplatnostirozsudkuažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 2 493,60 eura
z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2007 č. k. 2T/132/07, právoplatným a
vykonateľným dňa 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
vydierania, v príčinnej súvislosti s ktorým spôsobil zranenia jeho poistencovi P. M., ktorý na ich následky
na mieste zomrel, čím vznikol jeho manželke Z. M. podľa ustanovenia § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nárok na výplatu
vdovského dôchodku. Za obdobie od 16.2.2018 do 15.2.2019 jej vyplatil vdovský dôchodok v sume 2
493,60eura.Uviedol,ževzmysleustanovenia§238ods.1zákonač.461/2003Z.z.mávočižalovanému
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodku v dôsledku jeho zavineného protiprávneho
konania.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal výšku vyplatených dávok a spochybnil i rozhodnutie žalobcu
z 15.7.2008 č. XXXXXXXXXXX, ktorým bol Z. M. priznaný vdovský dôchodok, ako i jeho výzvu zo
dňa 24.6.2019. Poukázal aj na to, že na Krajský súd v Bratislave podal správnu žalobu o určenie
informačného deficitu k slobodnému prístupu k informáciám.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z
12.9.2007 sp. zn. 2T/132/2007, právoplatným 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu vydierania, ktorého sa dopustil dňa XX.X.XXXX tým, že násilím so zbraňou
nútil P. M., aby niečo konal a spôsobil mu tým smrť; súd schválil dohodu o vine a treste, uzatvorenú
medzi žalovaným (v trestnom konaní obžalovaným) a prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia z 11.6.2019 a jeho príloh zistil, že
žalobca poškodenej Z. M. vyplatil za obdobie od 16.2.2018 do 15.2.2019 vdovský dôchodok spolu 2
493,60 eura, a to od februára do novembra 2018 po 207,10 eura mesačne, za december 2018 v sume209,90 eura a za január 2019 v sume 212,70 eura. Žalobca listom z 24.6.2019 č. 11/0167/2011 vyzval
žalovaného na dobrovoľné nahradenie vdovského dôchodku vyplateného Z. M., žalovaný ho osobne
prevzal dňa 15.7.2019. Žalovaný na pojednávaní namietol nárok žalobcu z dôvodu nesprávne určenej
výšky dôchodku, keď mal za to, že skutok sa stal v roku 2007 a k novelizácii § 74 zákona č. 461/2003
Z.z. došlo až v roku 2008, pričom predložil súdu k nahliadnutiu rozhodnutie žalobcu z 15.7.2008, ktorým
bol Z. M. vdovský dôchodok zvýšený na 4 418 Sk. Uviedol, že nebohý P. M. si v roku 2006 zadovážil
motorové vozidlo na leasing s akontáciou 30 000 Sk a s mesačnými splátkami po 8 000 Sk, hoci nemal
žiadny príjem. Poukázal i na to, že P. M. sa podľa vyjadrenia žalobcu v roku 2000 staral o dieťa do 6
rokov, čo podľa neho nezodpovedalo skutočnosti. Napokon zopakoval, že na Krajský súd v Bratislave
podal žalobu o určenie slobodného prístupu k informáciám, v ktorom žiadal o sprístupnenie informácií
relevantných pre výpočet vdovského dôchodku Z. M., keďže má za to, že jej dôchodok má byť len cca
30% z reálne vyplácaného a v prípade P. M. sa podľa neho ani nejednalo o riadneho poistenca.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 15 ods. 5, § 74 ods. 1 až ods.
4, § 172 ods. 1 a ods. 2, § 177, § 209 a § 238 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., § 193 veta
tretia, § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 450 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný. Vychádzal z toho, že je viazaný právoplatným rozsudkom súdu o spáchaní trestného činu
žalovaným, v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu P. M., jeho poistenca. V príčinnej súvislosti s úmyselným
protiprávnym konaním žalovaného rozhodol žalobca o dôchodkových dávkach pozostalej manželky
Z. M., ktoré jej bol podľa ustanovenia § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. povinný vyplácať. Súd
prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť
podkladuprerozhodnutiežalobcuovznikuaďalšomtrvanínárokuMárieM.navdovskýdôchodok.Nárok
žalobcu podľa ustanovenia § 238 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. mal za preukázaný potvrdením
príslušnejorganizačnejzložkyžalobcuovýškevyplatenýchdávok.Skutočnosť,žežalovanýsasprávnou
žalobou domáha prístupu k informáciám týkajúcich sa správneho konania vo veciach dôchodkového
poistenia poškodeného P. M., resp. po ňom pozostalej manželky, nepovažoval za právne významnú.
Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie preukázal predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou;
rovnako preukázal aj výšku spôsobenej škody pozostávajúcej z vyplatených dávok za obdobie od
16.2.2018 do 15.2.2019 a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Osobitne sa zaoberal možnosťou
znížiť náhradu škody, avšak na to nezistil dôvody, pretože zo strany žalovaného voči poškodenému išlo
o úmyselné konanie, o obzvlášť závažný trestný čin vydierania s následkom smrti poškodeného.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) až h) CSP a žiadal ho zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal aj o prerušenie konania, aby sa voči žalobcovi mohol
na súde domáhať určenia neplatnosti a neúčinnosti jeho rozhodnutia z 15.7.2008 č. XXXXXXXXXXX,
ktoré je podľa neho nesprávne, nepravdivé a vyhotovené na podklade manipulovaných dôkazov,
čo ovplyvnilo aj samotný výsledok vypočítanej mesačnej dávky vdovského dôchodku. Konštatoval,
že pokiaľ súd určí neplatnosť a neúčinnosť uvedeného rozhodnutia, žalovaný voči žalobcovi podá
vzájomnú žalobu, a to o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu spochybniteľne určujúceho
výpočtu mesačnej dávky dôchodku. Namietal, že nakoľko sa skutok stal v roku 2007, nie je naň možné
vzťahovať verziu zákona č. 461/2003 Z.z. účinnú od 13.6.2008. Podľa jeho názoru došlo k prekludovaniu
nároku na dávku vdovského dôchodku. Poukázal tiež na to, že v súčasnosti má vdova nárok na dávky
po dobu jedného roka a po uplynutí tejto doby už dávky jej nie je možné vyplácať, nakoľko už nebude
spĺňať podmienky stanovené § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného v rozhodnom
čase. Žalobca svoj nárok opiera len o trestný rozsudok, hoci poistenec nemal odpracovaný požadovaný
počet rokov a bol bezdôvodne evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a k tomuto
odkázal svoje predošlé vyjadrenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojom nároku na náhradu škody, ktorý
považoval za dôvodný a preukázaný relevantnými listinnými dôkazmi. Zopakoval, že v danom prípade
ide o dôchodkovú dávku, ktorej nárok vzniká a zaniká po splnení zákonom stanovených podmienok
bez ohľadu na to, z akého dôvodu k vzniku nároku došlo, pričom výška vyplatenej dávky sa vypočítavapodľa ustanovení § 74 a § 75 zákona č. 461/2003 Z.z. a vyčísľuje sa po roku. Posudzovanie
splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na vdovský dôchodok je predmetom
samostatného konania o dôchodkových dávkach, na ktoré je vecne príslušná Sociálna poisťovňa
- ústredie, ktorá na základe spísanej žiadosti a k nej priložených dokladov rozhoduje o priznaní
alebo nepriznaní dôchodkovej dávky. Mal za neprípustné, aby v konaní o náhradu škody preukazoval
splnenie podmienok stanovených pre priznanie vdovského dôchodku pozostalej manželke a predkladal
dôkazy, ktoré boli predmetom posudzovania v samostatnom konaní. Žalovaného tvrdenia o neúplných
a nesprávnych údajoch pre výpočet vdovského dôchodku neboli preukázané a tieto navyše nemožno
skúmať, pretože zákon s takýmito skutočnosťami nespája právne následky na priznaný nárok na
vdovskú dávku a tieto sa zároveň nepreskúmavajú v konaní o priznaní náhrady škody; žalovaným
uvedené skutočnosti tak v predmetnom konaní nemôžu priniesť zmenu rozhodnutia sociálnej poisťovne
o priznaní nároku na vdovský dôchodok a jeho výšku. Uviedol, že o žalobe o určenie slobodného
prístupu k informáciám podanej žalovaným na Krajský súd v Bratislave nebolo doposiaľ rozhodnuté.
S poukazom na ustanovenia § 193 a § 194 ods. 2 CSP a tiež rozhodovaciu činnosť Okresného súdu
Pezinok, Krajského súdu v Bratislave, ako i Najvyššieho súdu v konaniach totožných strán o totožných
nárokoch (za iné obdobia), v ktorých boli vydané rozhodnutia, s ktorými sa v plnej miere stotožňuje, mal
zato,žesúdvobčianskomsporovomkonanínemôžepreskúmavaťjehorozhodnutievsprávnomkonaní.
Odvolaniežalovanéhooznačilzairelevantné,zmätočné,zavádzajúce,účelovéapodanévsnahevyhnúť
sa povinnosti nahradiť mu škody a predĺžiť predmetné konanie.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
28.6.2022 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností pre posúdenie žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v
súladesustanovením§191ods.1CSP,podľaktoréhodôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre vznik povinnosti žalovaného podľa ustanovenia
§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku jeho
protiprávneho konania a ktorej výšku mal preukázanú spôsobom stanoveným zákonom, t.j. potvrdením
Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava o vyplatení dávok dôchodkového poistenia v rozhodnom období.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný ako tretia osoba v zmysle ustanovenia § 238 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovni, ktorá jej vznikla výplatou dávok
sociálneho poistenia v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie
žalovaného bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2007 sp. zn. 2T 132/07,
ktorým bol uznaný vinným, že XX.X.XXXX, že okrem iného spôsobil P. M. zranenia, v dôsledku ktorých
na mieste zomrel, teda iného zbraňou násilím nútil, aby niečo konal a spôsobil mu tým smrť, čím
spáchal obzvlášť závažný zločin vydierania podľa ustanovenia § 189 ods.1, ods. 2 písm. a) a ods.
3 Trestného zákona. Žalovaný v odvolaní namietal len to, že žalobcovi nespôsobil škodu, pretože
vdove po P. M. Z. M. v rozhodnom období vdovský dôchodok vyplácaný byť nemal. K tejto námietke
v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie správne poukázal na to, že rozhodovanie
o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov vzťahov
starobného dôchodkového sporenia a aj rozhodovania o splnení podmienok pre priznanie nároku na
vdovský dôchodok a jeho výplate patrí podľa ustanovenia § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. do
právomoci Sociálnej poisťovne, z rozhodnutia ktorej v danej veci vychádzal.
11. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia
za také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom
konaníúspešnémužalobcovinepriznalprotižalovanémunároknanáhradutrov,pretožemuvodvolacom
konaní žiadne nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.