Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/446/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210263
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712210263.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Ing. W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. J. XX, Z., zastúpenej
JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcom: 1. JUDr.
X. I., súdny exekútor, M. M. W. XX, B., zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., so sídlom
Slowackého 56, Bratislava, 2. Slovenská L., O. W. N. N. W. M. M., M. M. Ž. I. XX, Z., o náhradu škody
s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.2.2014, č.k.

4C/142/2012-169 vo výroku IV. o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.2.2014, č.k. 4C/142/2012-169 v napadnutej
časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo výroku I. zastavil konanie v časti o určenie, že
postup súdneho exekútora JUDr. X. I., pri podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

č. EX 249/2002 zo dňa 11.6.2002 bol protiprávny a nesprávny; vo výroku II. zastavil konanie v časti
o určenie, že postup Okresného súdu Bratislava IV pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č.
EX 249/2002 zo dňa 25.06.2002 bol protiprávny a nesprávny; vo výroku III. zastavil konanie v časti o
zaplatenie sumy X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.905,76
eur od XX.X.XXXX do zaplatenia; vo výroku IV. uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi v 1.
rade trovy právneho zastúpenia vo výške 453,24 (bez uvedenia meny - poznámka odvolacieho súdu)

do rúk jeho právneho zástupcu, do troch dní od doručenia uznesenia; vo výroku V. odporcovi v 2. rade v
súvislosti so zastavenou časťou konania náhradu trov konania nepriznal; vo výroku VI. pripustil zmenu
návrhu na začatie konania tak, že ďalej bude konať o povinnosti odporcu v 1. rade a odporcu v 2.
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške X.XXX,XX eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 266,35 eur od 5.9.2007 do zaplatenia, zo sumy
23,47 eur od 14.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 413,29 eur od 4.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 7,60

eur od 15.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 282,29 eur od 6.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 26,15 eur
od 21.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 262,07 eur od 5.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 8,07 eur od
14.12.2007dozaplatenia,zosumy677,79eurod8.1.2008dozaplatenia,zosumy 4,02eurod11.1.2008
do zaplatenia, zo sumy 267,07 od 6.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 349,39 eur 6.3.2008 do zaplatenia,
zo sumy 107,98 eur od 13.6.2008 do zaplatenia.

Svoje rozhodnutie vo výrokoch I. až III. súd odôvodnil tým, že navrhovateľka, v rámci svojich
dispozičných úkonov samotným konaním, vzala návrh na začatie konania čiastočne späť a odporcovia
v 1. a v 2. rade s čiastočným späťvzatím návrhu vyslovili súhlas. Preto súd konanie v späťvzatej časti
zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozhodnutie vo výroku IV. o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania, súd

odôvodnil tým, že navrhovateľka procesne, svojím čiastočným späťvzatím návrhu bez odôvodnenia,
zavinila, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť. Preto súd s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá,§ 149 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania súvisiacich so späťvzatou časťou konania odporcovi
v 1. rade, ktorý si v súvislosti s touto časťou konania trovy uplatnil (dňa 19.11.2013). Odporcovi v 1.
rade priznal náhradu za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom zo dňa 30.5.2013, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu v 1. rade zo
dňa 17.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 18.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013 (odmena +
RP + DPH), ako aj náhradu za stratu času, spolu vo výške 453,24 eur. Cestovné výdavky za účasť na
pojednávanídňa18.6.2013a zaúčasťnapojednávanídňa19.11.2013vovýške10,52eursúdodporcovi
v 1. rade nepriznal s tým, že ich vynaloženie odporca v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, a

rovnako nepredložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla.

Výrok V. súd odôvodnil tým, že odporca v 2. rade si v súvislosti so späťvzatou časťou konania náhradu
trov konania neuplatnil.

Rozhodnutie vo výroku VI. súd odôvodnil tým, že podaním zo dňa 23.7.2013 navrhovateľka žiadala, aby

súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Nakoľko mal súd za to, že výsledky doterajšieho konania
môžu byť podkladom pre konanie aj o zmenenom návrhu, postupom podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil
zmenu návrhu na začatie konania.

Uznesenie, v časti výroku o náhrade trov konania (výrok IV.), napadla včas podaným odvolaním

navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadala ho zmeniť tak, že odporcovi v 1.
rade nebude priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutej časti nie je uznesenie ani
dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. Podľa navrhovateľky súd nemal pri rozhodovaní
o náhrade trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade vychádzať z ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ale mal pri

svojom rozhodovaní aplikovať ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. Poukázala na to, že je dôchodkyňou
poberajúcou starobný dôchodok a v konaní bola úplne oslobodená od platenia súdnych poplatkov. V
tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a tieto existovali aj v čase rozhodovania súdu.
S odkazom na ust. § 132 za bodkočiarkou O.s.p. sa navrhovateľka domnieva, že ak za konania vyšli
najavo skutočnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p., súd bol ex offo povinný prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania na
tieto skutočnosti. Nemal úspešnému účastníkovi konania náhradu trov právneho zastúpenia na úkor
navrhovateľky vôbec priznať. Či a ako súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmal relevanciu
vyššie uvedených skutočností (starobný dôchodok navrhovateľky, oslobodenie od súdnych poplatkov),
odôvodnenie uznesenia neobsahuje. Navrhovateľka teda vychádza z toho, že ich súd pri rozhodovaní

opomenul vziať do úvahy a následne vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti upozornila na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2009, sp. zn. 4 M Cdo/2/2009. Podľa
navrhovateľky niet pochýb, že povinnosť nahradiť trovy konania sa výrazným spôsobom negatívne
odrazí v sociálnej sfére a majetkových pomeroch navrhovateľky. Berúc na zreteľ aj postavenie druhého
účastníka konania (odporcu v 1. rade) ako súdneho exekútora, má za to, že použitie ust. § 150 ods.

1 O.s.p. by sa v majetkovej sfére tohto účastníka neprejavilo v takom rozsahu a takou intenzitou, v
akej by povinnosť platiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade pociťovala navrhovateľka. Z tohto
dôvodu nebola aplikácia uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní súdu vylúčená. Zdôraznila, že súd je
pri rozhodovaní podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. povinný prihliadať aj na charakter sporu kde navrhovateľka
vystupuje ako poškodená postupom orgánov verejnej moci, za ktorý zodpovedá Slovenská republika.

Náhrada trov sa aj vzhľadom na túto skutočnosť javí ako neprimerané zaťažovanie účastníka konania
- navrhovateľky.

K odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko odporca v 1. rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Postup súdu pri aplikovaní zákonného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. považuje

za správny. Navrhovateľka v danom prípade ani neodôvodnila, prečo berie návrh v tejto časti späť,
čím zavinila, že sa súdne konanie muselo zastaviť, a preto je povinná nahradiť odporcovi v 1. rade
trovy. To, že je navrhovateľka v zlej sociálnej situácii, nemôže zneužívať a žalovať kohokoľvek kto ju
napadne, ak má dokonca aj kvalifikovaného právneho zástupcu. Nie je namieste, aby sa spoliehala na
to, že vzhľadom na zlú sociálnu situáciu nebude napokon zaviazaná na náhradu trov konania, ak ich

zavinila svojím konaním. Navrhovateľka svojvoľne a bezúspešne uplatňovala právo voči odporcovi v
1. rade, a preto aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. bola správna a dostatočne odôvodnená. Poukázal
tiež na to, že navrhovateľka od počiatku nevedela presne proti komu, ako, a z akého dôvodu má
uplatňovať svoje nároky. Niekoľkokrát prišlo z jej strany k doplneniu alebo zmene návrhu, teda boli tujasné rozpory. Nakoniec pod ťarchou tvrdení odporcu v 1. rade sa navrhovateľka rozhodla, že svoj návrh
vezme voči nemu späť, najprv sčasti, a neskôr v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľka zodpovedá za zastavenie konania tým, že vzala návrh späť, čím spôsobila trovy konania,

ktoré má povinnosť uhradiť. Je zavádzajúce jej tvrdenie, že bola úplne oslobodená od platenia súdnych
poplatkov pre jej zlú sociálnu situáciu. Od platenia súdneho poplatku bolo oslobodené predmetné
konanie zo zákona. Ak by navrhovateľka žiadala o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, musela
by splniť zákonné podmienky, aby jej bolo oslobodenie priznané. V danom prípade nejestvujú dôvody
osobitného zreteľa tak, ako to uvádza navrhovateľka v podanom odvolaní. Taktiež nie je odporcovi

celkom jasné tvrdenie navrhovateľky, že sa nachádza v zlej sociálnej situácii, keď si môže dovoliť
právneho zástupcu a nevolila zastúpenie Centrom právnej pomoci. Advokát poskytuje právne služby za
odmenu, a má tiež právo požadovať za ne primeraný preddavok. Ak navrhovateľke jej možnosti dovoľujú
platiť si kvalifikovaného právneho zástupcu, jej možnosti jej dovoľujú aj platiť náhradu trov konania.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní zavádza, fabuluje, uvádza nepravdivé tvrdenia, a týmto sa len snaží
vyhnúť povinnosti nahradiť trovy konania, na čo bola súdom riadne zaviazaná. Z uvedených dôvodov

navrhuje odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti potvrdil.

Okrem navrhovateľky ostatní účastníci konania odvolanie nepodali, a preto uznesenie vo výrokoch I.,
II., III., V. a VI. nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie a preskúmal vec v
napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie uznesenia
v napadnutej časti.

Odvolacia námietka navrhovateľky o nepreskúmateľnosti uznesenia v napadnutej časti je čiastočne

dôvodná. Odôvodnenie uznesenia v časti napadnutého výroku o náhrade trov síce obsahuje konkrétne
úvahy súdu prvého stupňa v otázke ustálenia zavinenia zastavenia konania tak, ako to predpokladá
zákon v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že súd vychádzal z trov
právneho zastúpenia uplatnených odporcom v 1. rade. Nie je však z neho zrejmé, ktoré spojené dve
veci vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, mal súd prvého stupňa vo svojich úvahách na mysli.

Navrhovateľka tiež namieta, že sa súd pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal tým, či
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Táto námietka by bola dôvodná v prípade,
že súd mal dôvod rozhodovať o trovách konania súčasne s rozhodovaním o čiastočnom zastavení
konania. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa nemal v danom štádiu konania o

trovách konania rozhodovať, a tak o nich rozhodol predčasne.

Podľa§151ods.1vetaprváO.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Konečným rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým sa rozhodlo o späťvzatí návrhu na začatie konania, ak
sa taký návrh vzal späť celkom. Pokiaľ sa návrh vzal späť sčasti, súd zváži, či rozhodne o čiastočnom
zastavení v priebehu konania, alebo až v konečnom rozhodnutí. Ak rozhodne o čiastočnom späťvzatí
návrhu a predmetom zastavenej časti bol nárok so samostatným skutkovým základom alebo nárok
týkajúcisaniektoréhozúčastníkov,zktorýchkaždýkonávkonanísámzaseba,potommožnorozhodnúť

aj o čiastočnej náhrade trov konania.

V prejednávanej veci tomu tak nebolo. Ako vyplýva zo spisu, návrhom doručeným súdu dňa 26.4.2012
sa navrhovateľka domáhala voči JUDr. X. I., súdnemu exekútorovi, vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 2.695,51 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2012, rozšírila svoj návrh

aj proti Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, a zmenila skutkové
tvrdenia, o ktoré opierala svoj nárok na náhradu škody, ako aj petit žalobného návrhu. Uznesením
Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.1.2013, č. k. 4C/142/2012-64 súd pripustil vstup ďalšieho účastníka
konania na strane odporcu, ako aj zmenu návrhu na začatie konania tak, že ďalej sa bude konať: o
určení, že postup súdneho exekútora JUDr. X. I. pri podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie č. EX 249/2002 zo dňa 11.6.2002 bol protiprávny a nesprávny; o určení, že postup Okresného
súdu Bratislava IV pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. EX 249/2002 zo dňa 25.6.2002 bol
protiprávny a nesprávny; a o uložení povinnosti odporcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške 12.653,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške8,75 % ročne od 26.4.2012 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 23.7.2013, doručeným súdu
dňa 26.7.2013, a doplneným dňa 14.11.2013 (č.l. 112, 154 spisu) vzala navrhovateľka späť návrh na
začatie konania v časti o určenie, že postup súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča, pri podaní

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX 249/2002 zo dňa 11.6.2002 bol protiprávny a
nesprávny; v časti o určenie, že postup Okresného súdu Bratislava IV pri vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie č. EX 249/2002 zo dňa 25.6.2002 bol protiprávny a nesprávny a v časti o zaplatenie sumy
2.905,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.4.2012 do zaplatenia. Škodu
v sume 9.747,75 eur, náhrady ktorej sa domáha v predmetnom konaní, vyšpecifikovala tak, že suma

2.695,51 eur predstavuje zrazené finančné prostriedky, suma 6.776,89 eur predstavuje ušlý zisk - stratu
na zárobku a suma 275,35 eur náklady na uplatňovanie práva. Uznesením zo dňa 28.2.2014, č.k.
4C/142/2012-169 súd prvého stupňa vyhovel tomuto dispozitívnemu úkonu navrhovateľky, rozhodol o
čiastočnom späťvzatí návrhu, pripustil zmenu petitu a rozhodol aj o povinnosti navrhovateľky nahradiť
odporcovi v 1. rade trovy (výrok napadnutý odvolaním).

Pretože predmetom konania, o ktorom sa malo ďalej konať, zostal nárok navrhovateľky na náhradu
škody v sume 9.747,75 eur voči dvom odporcom vychádzajúci z tvrdeného spoločného skutkového
základu, nebolo možné rozhodnúť o čiastočnej náhrade konania. Pokiaľ tak súd prvého stupňa
postupoval, rozhodol nesprávne. Na túto vadu odvolací súd prihliadal aj bez zjavnej odvolacej námietky
navrhovateľky (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Ako ďalej vyplýva zo spisu, faxovým podaním zo dňa 8.4.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa
9.4.2014, a doplneným písomne dňa 10.4.2014 (č.l. 181 spisu), zobrala navrhovateľka svoj návrh na
začatie konania voči odporcovi v 1. rade v celom rozsahu späť, a opätovne navrhla zmenu petitu návrhu
na začatie konania. Súd prvého stupňa o tom nerozhodol, a vec predložil odvolaciemu súdu s odvolaním

navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. uznesenie v napadnutej časti
náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bude povinnosťou súdu
prvého stupňa rozhodnúť o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade v zmysle dispozitívneho úkonu

navrhovateľky zo dňa 8.4.2014 a súčasne rozhodnúť o trovách konania tohto účastníka konania, vo
vzťahu ku ktorému sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd posúdi existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existenciu
výnimočnosti daného prípadu, ako aj účelnosť trov vynaložených úspešným účastníkom konania na
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.