Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/285/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115228390.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, J. - O., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. č. 25, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda s.r.o., so
sídlom Bratislava, Žehrianska č. 3, zastúpená advokátskou kanceláriou Law Service, s.r.o., so sídlom

Stráž 3/223,960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 17C/505/2015- 97 zo dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, žalobkyni priznal právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100% . Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 256 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Uviedol, že dňa 21.09. 2015
bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Podaním právneho zástupcu žalobkyne doručeným súdu dňa 14. 10. 2016 vzala
žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, pretože v období po podaní žaloby
došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V

5459/2015 zo dňa 30.7.2015, ktorým bol povolený vklad v prospech žalovanej, ktorému protestu bolo
vyhovené. Súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 1 CSP.
Poukázal na to, že žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu
skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že aj keď k späťvzatiu žaloby prišlo v dôsledku zmeny
okolností za ktorých bol návrh podaný a to vplyvom podania protestu prokurátora a konaním správnych

orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv, žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom
vykonaných, preto žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení.
2. Žalovaný napadol uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na to, že ak späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu
k žalobným požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu
k žalobe. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, zavinenie účastníka pri zastavení konania je
nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, ako mal zastavenie konania zaviniť žalovaný, keďže v odôvodnení súd uvádza objektívne
okolnosti, na ktoré nemal vplyv ani jeden z účastníkov. Zdôraznil, že relevantné hmotnoprávne otázky

neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe. Súd len konštatoval podanie protestu prokurátora, ale už neskúmal dôvody v ňom uvedené.Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nebolo možné dôjsť k záveru o zavinení
žalovaného. Na druhej strane, súd neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli
vznikli, a to podľa ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Je zrejmé, že súd nesprávne zistil skutkový

stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca
a následne súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého
uznesenia v časti o trovách tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania. Uviedla, že sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých
vlastnícke právo previedla na žalovanú kúpnou zmluvou, ktorá bola podľa nej absolútne neplatná. Na
základe uzatvorených kúpnych zmlúv bol žalovaný zapísaný ako vlastník sporových nehnuteľností. V
tom čase podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po proteste prokurátora bola
opätovne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, keď správny orgán rozhodnutím vyhovel
protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru

o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Z
objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhala v tomto konaní, a preto bola
povinná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vziať žalobu späť. Z tohto hľadiska je nesporné,
že žaloba v tomto konaní bola podaná dôvodne, a teda že existenciu tohto konania a trov v ňom
vzniknutých zapríčinil žalovaný, tým že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na škodu žalobkyne, pričom

túto musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti. Za týchto okolností preto nie
je možné spravodlivo požadovať, aby si znášala trovy konania. Žalobkyňa, ktorá nebola viazaná žiadnou
lehotou na späťvzatie žaloby, vzala žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením
prvého pojednávania vo veci a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Žalobkyňa
tiež poukázala na časový sled právnych skutočností, s poukazom na príčinnú súvislosť s podaním

späťvzatia žaloby. Zdôraznila, že dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda „evidenčného
obnovenia vlastníckeho liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy,“ nakoľko žalovaný prehral svoj
spor v konaní o proteste prokurátora. Preto zastavenie tohto konania zmysle ustanovenia § 256 ods. 1)
CSP treba posudzovať, že ho procesne zavinil žalovaný.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c/ CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej

zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany
sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie
je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,
vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.10. Ako už bolo uvedené, naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. V danom prípade však žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby žalovaný plnil, čoho sa

žalobou domáhal. Žalovaný v tomto spore procesne nezavinila zastavenie konania, pretože v tomto
súdnom konaní nesplnil to, čo od neho žalobkyňa požadovala v žalobnom petite. Odvolací súd vzhľadom
na uvedené skutočnosti dospel k opačnému záveru, ako súd prvej inštancie ohľadom konštatovania
zavinenia žalovanej na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Žalobkyňa vzala svoju žalobu
späť bez toho, aby takýto jej úkon bol vyvolaný správaním žalovaného v konaní, a preto procesne

zavinila zastavenie konania.
11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti

odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety
OSP, v zmysle ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila dňa 21.9. 2015 súdu prvej
inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J., v obci J.,
v katastrálnom území O., parcela registra "E", zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. 838 - trvalé trávnaté

porasty o výmere 1266 m2; parc. č. 837 - orná pôda o výmere 824 m2; parc. č. 839 - orná pôda o
výmere 1198 m2. Pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bola žalobkyňa. Kúpnou zmluvou uzatvorenou
dňa 7.7.2015 medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim bola predaná za kúpnu cenu
1,66 eur/m2, teda za sumu 1980 eur. Tvrdila, že žalovaný v čase podpisu kúpnej zmluvy mal vedomosť o
pripravovanom rozhodnutí o vybudovaní strategického priemyselného parku v lokalite, kde sa pozemok

nachádzal a teda o tom, že jeho hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako suma, za ktorú pozemok kúpil
žalovaný. Uviedla, že uzatvorená kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu
jej rozporu s dobrými mravmi, nakoľko bola uzatvorená žalobkyňou ako nepodnikateľom, pri ktorom bola
zneužitá jej nevedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti, jej ľahkomyseľnosť a dôverčivosť. Žiadala, aby
súd určil, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 14.10.2016 doručila žalobkyňa súdu prvej

inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že na základe protestu prokurátora bola opätovne
zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností a tak stratila naliehavý právny záujem na predmete
žaloby. Žiadala, aby súd konanie zastavil, priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu a rozhodol
o vrátení zaplateného súdneho poplatku. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením.
13. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní sa mal zaoberať aj aplikáciou ust. § 257 CSP. Nové ust. § 257 CSP je formulované
podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu
súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o

nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3

MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že jeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho

súdu nie je daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej
inštancie bude v ďalšom konaní skúmať a posudzovať, je hodnotenie povahy a okolností daného sporu.
14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zhodnotí zmenu skutkového stavu po podaní žaloby
žalobkyňou, ktorý popisuje v späťvzatí návrhu. Žalobu podala dňa 21.9. 2015, po podaní žaloby bol
podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu

Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 30.7.2015 č. V 5459/15, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou
a žalovaným ako kupujúcim. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5459/15 protestu
prokurátora vyhovel rozhodnutím č. ÚP 72/2015- 7, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, odboru opravných prostriedkov č. ÚPo 16/2016-4/Br. Súd prvej inštancie vyhodnotí skutočnosti,
na základe ktorých vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra

nehnuteľnosti bola opätovne zapísaná žalobkyňa ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a tieto
skutočnosti posúdi v zmysle ust. § 257 CSP, teda či z týchto dôvodov žalovanému vznikol nárok na
náhradu trov zastaveného konania.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je súd prvej
inštanciepovinnýzaoberaťsa možnosťouaplikácieust.§257CSP,pretouzneseniesúduprvejinštancie

v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a to z dôvodov, že súd je povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám konania vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý proces je vytvorenie
priestoru preto, aby strana konania mohla účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodovanie súdu, a s ktorými sa súd musí v rozhodnutí náležite vyporiadať.

16.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).