Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. august 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/16/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010952
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121010952.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX v
W., trvale bytom Q. J. nad T., t. č. vo výkone trestu v inej trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor")
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/74/2021 zo dňa 18.01.2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18. augusta2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného H. D. a prokurátora z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/74/2021 zo dňa 18.01.2022 (ďalej len „súd prvého
stupňa“), bol obžalovaný H. D. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.02.2021 v čase o 13.59 hod. po Bratislavskej ulici v Trenčíne viedol osobné motorové vozidlo
zn. Ford Focus, EČV: Z pod vplyvom metamfetamínu s koncentráciou v krvi v množstve 326 ng/
ml a pod vplyvom amfetamínu v krvi v množstve 54 ng/ml, ktorý stav jednoznačne vylučoval spôsobilosť
viesť a ovládať motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. l), písm. n), § 42 ods.
1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky. Súd prvého stupňa
súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
6T/109/2020 zo dňa 15.06.2021 (právoplatného dňa 15.06.2021), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že v súčasnej dobe si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky za trestný čin, kde
trestné sadzby sú prísnejšie ako za trestný čin prejednávaný v tomto prípade. Takto vykonávaný
nepodmienečný trest odňatia slobody je v plnom rozsahu dostačujúci, z pohľadu individuálnej aj
generálnej prevencie a preto nebolo potrebné pôvodne uložený trest odňatia slobody navyšovať.
Trest uložený súdom prvého stupňa je síce zákonný, ale na druhej strane k prejednávanému trestnému
činu neprimerane prísny. Aj keď nedal vyhlásenie čo do viny z dôvodu, že súhlasil pojednávať v jeho
neprítomnosti, k prejednávanému skutku sa v plnom rozsahu priznal a oľutoval ho, čo možno

postaviť na roveň vyhlásenia o vine, resp. aj dohody o vine a treste, kde v takom prípade sa dolná hranica
trestnej sadzby za prejednávaný trestný čin znižuje o 1/3 pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby. Pôvodne uložený a už vykonávaný trest odňatia slobody je možné považovať za dostatočný a
preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa čo do uloženého trestu odňatia
slobody a vo veci sám rozhodol tak, že pôvodne uložený nepodmienečný trest považuje za dostatočný.

Proti výroku o treste uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného
odvolanie aj prokurátor, nakoľko s ním nesúhlasil pre jeho neprimeranosť a rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje za nezákonné. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na spáchanie prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. použil osobné motorové vozidlo
značky Ford Focus s EČV: IL XXX CG, ktorého je vlastníkom a držiteľom. Sú splnené formálne
podmienky na uloženie aj trestu prepadnutia veci a rovnako sú splnené aj materiálne podmienky na jeho
uloženie hlavne s prihliadnutím na osobnosť obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť. Jedná sa
o osobu, ktorá sa dopúšťa trestnej činnosti opakovane napriek tomu, že v minulosti už obžalovaný bol
vo výkone trestu odňatia slobody. Celkovo má 5 záznamov, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6T/109/2020 zo dňa 15.06.2021 (právoplatným dňa 15.06.2021),
pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Pokiaľ sa osoba opakovane dopúšťa
trestných činov (ako v prípade obžalovaného) je možné jednoznačne skonštatovať, že má sklony k ich
páchaniu a predchádzajúce odsúdenia a ani samotný výkon trestu odňatia slobody u neho neviedli k
náprave. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol celkovo 15-krát
priestupkovo riešený, prevažne pre priestupky v cestnej premávke. Opakované spáchanie priestupkov
na úseku cestnej premávky u obžalovaného odôvodňuje prijatie záveru, že ako vodič a účastník cestnej
premávky si neosvojil rešpektovanie a dodržiavanie základných zásad cestnej premávky do takej miery,
aby mohol garantovať bezpečnosť pre všetkých účastníkov cestnej premávky a preto je potrebné a
dôvodné uloženie aj trestu prepadnutia veci (motorového vozidla značky Ford Focus s EČV: IL XXX
CG). Obžalovaný síce v minulosti nebol trestaný za obdobný trestný čin, avšak bol opakovane súdne
trestaný za iné trestné činy, pričom jeho odsúdenia absolútne neviedli k náprave. Zároveň sa obžalovaný
opakovane dopúšťa priestupkov v cestnej premávke, teda nerešpektuje pravidlá cestnej premávky.
Riziko sociálneho zlyhania v budúcnosti je u obžalovaného jednoznačne zvýšené a existuje predpoklad,
že po výkone trestu sa opätovne dopustí trestného činu, prípadne priestupku na úseku cestnej dopravy.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 14.06.2021 pod sp. zn. 2Pv 22259/21/3309-6 bol vydaný príkaz
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podľa § 96f Tr. por. za použitia § 96e Tr. por. na zaistenie
osobného motorového vozidla značky Ford Focus M1 DAW/FYDA1/5BCAKA, EČV: Z T.:B farby modrá
metalíza pastelová, ktorého vlastníkom a držiteľom je obžalovaný. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody (vo
vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6T/109/2020 zo dňa 15.06.2021) v trvaní dva
roky a šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 2 roky a trest prepadnutia veci
(motorového vozidla značky Ford Focus s EČV: IL XXX CG).

Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil
skutkový stav predmetnej veci, tento správne vyhodnotil po právnej stránke a taktiež správne konštatoval
vinu obžalovaného. Zákonné, dôvodné a vecne správne je tiež jeho rozhodnutie o uložení súhrnného
trestu odňatia slobody, ako i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to aj
pokiaľ ide o ich výmery a spôsob výkonu súhrnného trestu odňatia slobody zaradením obžalovaného
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nestotožnil sa len s tým,
že súd obžalovanému neuložil aj trest prepadnutia veci, ktorú obžalovaný použil na spáchanie trestnej
činnosti. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom
jeho obhajcu ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v
súlade s podaným odvolaním prokurátora okresnej prokuratúry a odvolanie obžalovaného navrhol ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obhajca obžalovaného uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol premenený pôvodne
podmienečný uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok na trest nepodmienečný, tak reálne toho
času vykonáva spolu tresty v celkovej výmere 3 roky a z dôvodu reálnej dĺžky teraz vykonávaných

trestov, počas ktorých bude mať možnosť dostatočne si uvedomiť nesprávnosť svojho konania, preto v
tejto trestnej veci na jeho prevýchovu by postačovalo upustiť od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu
k v napadnutom rozsudku citovanému rozsudku Okresného súdu Bratislava III. Odvolanie prokurátora
považuje za nedôvodné, navrhuje ho zamietnuť a dopĺňa svoj aktuálny poznatok, podľa ktorého
predmetné motorové vozidlo Ford Focus existuje len na papieri, pretože bolo rozobrané na súčiastky
novým majiteľom, ktorému vozidlo zveril ešte pred jeho zaistením.

Obžalovaný uviedol, že automobil predal po spáchaní skutku novému majiteľovi, ktorý ho potreboval
kvôli súčiastkam, pričom odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k
záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného vo vzťahu k výroku o tomto treste.
Je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosti a zásady
podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy, pričom obžalovanému priznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. l) (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a § 36 písm.
n) Tr. zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

Krajský súd má za to, že obžalovanému nemala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., nakoľko nebol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa
(kde by obžalovaný mohol urobiť vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b), resp. písm. c) Tr.
por.), ale naproti tomu mal mať priznanú existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h)
(spáchal viac trestných činov) a písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený). Táto skutočnosť pri
absencii (neprítomnosti) použitia hmotnoprávneho odklonu v podobe mimoriadneho zníženia trestu v
intenciách ustanovenia § 39 Tr. zák. by musela viesť súd prvého stupňa k právnemu záveru, že pre
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (2:1) je pri ukladaní trestu odňatia slobody nevyhnutné
upraviť rozpätie trestnej sadzby, pre zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k ustanoveniu § 213 ods. 3 Tr. zák.) s následným
zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia
slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd sa však skutočnosťou týkajúcou sa zisťovania pomeru
a miery závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností nezaoberal z dôvodu obmedzenia
stanoveného mu procesným predpisom (§ 322 ods. 3 veta druhá pred bodkočiarkou Tr. por.), podľa
ktorého ustanovenia v neprospech obžalovaného môže odvolací (krajský) súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, pričom
prokurátor napadol rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním len vo vzťahu k výroku o treste
prepadnutia veci.

O obžalovanom bolo tiež zistené, že bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný s tým, že v jednom prípade
sa na odsúdenie neprihliada, pretože ide o odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 01.01.2013 (§ 438e Tr. zák.) a v inom prípade (trestná vec
vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/143/2009) sa na obžalovaného hľadí, ako
keby nebol odsúdený a preto sú právne relevantné štyri trestné konania. Konkrétne rozhodnutím
Landesgericht für Strafsachen Wien, sp. zn. 071 HV 48/2017y zo dňa 19.09.2017 (právoplatné dňa
19.09.2017) bol obžalovaný uznaný vinným z krádeže po neoprávnenom vstupe na súkromný pozemok.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/3/2018 zo dňa 06.09.2018
(právoplatným dňa 22.09.2018) bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pričom mu bol okrem iného
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý mu bol následne dňa 10.03.2022 nariadený,
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd Bratislava V,
na základe trestného rozkazu, sp. zn. 1T/79/2018 zo dňa 06.11.2018 (právoplatného dňa 07.12.2018)

uznal obžalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený s určením skúšobnej doby na 18 (osemnásť) mesiacov, pričom trest mu bolo nariadené vykonať
dňa 17.12.2021. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6T/109/2020 zo dňa 15.06.2021
(právoplatným dňa 15.06.2021) bol obžalovaný pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okrem toho sa obžalovaný v minulosti dopustil
pätnástich priestupkov predovšetkým na úseku dopravy.

Aktuálne prejednávaný trestný čin obžalovaný spáchal skôr (dňa 07.02.2021), ako bol v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6T/109/2020 vyhlásený odsudzujúci rozsudok (dňa
15.06.2021) za iný jeho trestný čin (zločin). V situácii, keď súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., ukladal
súhrnný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. zák. trestného činu
najprísnejšie trestného, upravenej s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu) a tiež podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. i podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom
na uvedené súdom prvého stupňa uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6
(šesť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 6T/109/2020 zo dňa 15.06.2021 (právoplatným dňa 15.06.2021) a
tiež s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, aj podľa názoru krajského súdu je trestom zákonným, nie
je neprimerane prísny, vzhľadom na charakter zbiehajúcej sa trestnej činnosti a jej závažnosť. Krajský
súd uvádza, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený týmto skorším rozsudkom a preto
vzhľadom k tomu, že uvedeným rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bol okresným
súdom v preskúmavanej veci uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a
6 (šesť) mesiacov dôvodný (dokonca sa krajskému súdu javí skôr mierny). Je tiež odôvodnený aj tým,
že obžalovaný sa v minulosti dopustil pätnástich priestupkov (prevažne na úseku dopravy). Krajský súd
preto nesúhlasí ani s odvolacou námietkou obžalovaného, že v súčasnosti vykonávaný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky je v plnom rozsahu dostačujúci z pohľadu tak individuálnej
aj generálnej prevencie, kedy nebolo potrebné pôvodne uložený trest odňatia slobody navyšovať. Pokiaľ
ide o súčasne uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu vo výmere 2
(dva) roky, aj tento je správny, zákonný a nie je neprimeraný, napokon ani sám obžalovaný a prokurátor
tento výrok v odvolaní nenamietali. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je v súlade
so zákonom, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd v tomto
smere s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného nevzhliadol dôvod
pre jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora následne preskúmaním veci zistil, že uloženie trestu
prepadnutia veci (osobného motorového vozidla) neprichádzalo do úvahy. Je to predovšetkým
odôvodnené tým, že trest je právnym následkom trestného činu, pričom musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (proporcionalita trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona s tým, aby bola zabezpečená ochrana spoločnosti a výchova páchateľa a ostatných občanov.

Krajský súd v tomto smere zdôrazňuje, že pri preskúmavanej veci by bolo odôvodnené uložiť trest
prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu (prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) len v situácii, pokiaľ hodnota veci nie je v zjavnom nepomere k
miere závažnosti prečinu. Kritériá, ktoré určujú závažnosť prečinu sú výslovne vyjadrené vo všeobecnej
časti Tr. zák., kde sa skúma tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Sú nimi spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Obžalovaný prejednávaným konaním spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý nemal nepriaznivé následky, nakoľko nedošlo k ohrozeniu života alebo
zdravia iných ľudí, ani ním obžalovaný nespôsobil škodu na cudzom majetku. Naviac boli obžalovanému
súdom prvého stupňa priznané dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) (priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom), ktoré treba priradiť k okolnostiam, za ktorých bol čin spáchaný.

V preskúmavanej trestnej veci je nespochybniteľný aj úmysel obžalovaného, nakoľko pre trestnosť
činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak Tr. zák. výslovne neustanovuje, že
stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17 Tr. zák.). Tým je určená miera zavinenia, pričom pohnútka u
obžalovaného absentuje. Osobné motorové vozidlo podľa odborného vyjadrenia zabezpečeného v
prípravnom konaní bolo ohodnotené na sumu 1.000 eur, ktorú hodnotu veci krajský súd považuje za
takú, ktorá je v zrejmom nepomere k miere závažnosti prečinu.

Pri preskúmavaní možnosti uloženia trestu prepadnutia veci (osobného motorového vozidla)
obžalovanému bolo tiež nevyhnutné prihliadnuť na kritériá zákonnosti, primeranosti a
spravodlivosti. Popri skúmaní zákonných podmienok umožňujúcich použitie tzv. materiálneho korektívu
a toho, či hodnota osobného motorového vozidla je v nepomere k miere závažnosti prečinu (kedy
nemožno uložiť trest prepadnutia veci) krajský súd zistil, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný
pre trestný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky. Z miesta bydliska (zo správy o povesti) vyplýva,
že obžalovaný má síce voči mestu Nové Mesto nad Váhom dlh vo výške 157 eur za odvoz komunálneho
odpadu, ale jeho správanie nebolo doteraz riešené komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok.

Zohľadnením všetkých relevantných skutočností, ktoré neboli v trestnom konaní spochybnené, mal
krajský súd za to, že uloženie trestu prepadnutia veci, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Pri skutkovom závere o neopodstatnenosti uloženia tohto druhu trestu krajský súd vychádzal aj z
hmotnoprávnych zásad ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.). Ukladanie trestu prepadnutia veci
(osobného motorového vozidla) pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. musí ustáliť judikatúra, pričom krajský súd by vzhliadol dôvodnosť uloženia takéhoto trestu
predovšetkým v situácii, pokiaľ by sa obžalovaný dopustil recidívy (čo by sa v zmysle § 61 ods. 3 a 5 Tr.
zák. zohľadnilo aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti) a hodnota veci (osobného motorového vozidla) by
nebola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo
zmenu napadnutých výrokov o treste odňatia slobody a treste prepadnutia veci, pričom s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody (pre nepodanie odvolania
prokurátorom vo vzťahu k tomuto výroku) a neuloženom treste prepadnutia veci (osobného motorového
vozidla) sa v plnej miere stotožnil. Z týchto dôvodov odvolania obžalovaného a prokurátora odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.