Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/129/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219204325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XXX, E., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom, so sídlom Štefánikova 84, Nitra,
proti žalovaným: 1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, 2/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. 4, a 3/ P. H., W.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. rad XXX/XX, K., žalovaní 1/ až 3/ v konaní
zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30 958 300
v konaní o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a o
určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 22.09.2020 č.k.6 C/52/2019-201, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti uznesení č. 1 až 6 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom
poľovnom revíri E. dňa 04.09.2018 a o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E. konaného dňa 04.09.2018. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V podanej žalobe

uviedol, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E.
v celkovej výmere XXX ha, ktoré sú v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a
o zmene a doplnení neskorších zákonov poľovnými pozemkami začlenenými do poľovného revíru E.,
uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, č. XXXX/XXXXX-Pi, zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „spoločný poľovný revír E.“). V žalobe
ďalej poukázal na to, že dňa 4.9.2018 sa na notárskom úrade v Nových Zámkoch JUDr. Petra Šulaja,
notára so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14. uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných

pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E., priebeh ktorého bol v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o poľovníctve
osvedčený notárskom zápisnicou N 1339/2018, Nz 28413/2018, NCR 1s/2018, spísanou na tomto
notárskom úrade poverenou notárskou kandidátkou Mgr. Veronikou Hozlárovou. Tohto zhromaždenia
sa zúčastnili žalovaní, pričom rokovanie zhromaždenia vlastníkov viedol splnomocnený zástupca
žalovaného v rade 1/, JUDr. Norbert Horváth, advokát. Žalobca preto vymedzil okruh žalovaných s
prihliadnutím na § 77 CSP ako nerozlučné spoločenstvo, nakoľko v zápisnici je uvedené, že podľa
podpísanej listiny prítomných, prítomných vlastníkov, alebo ich oprávnených zástupcov vlastniacich

spolu 57,81% výmery spoločného poľovného revíru E., čím bolo zhromaždenie vlastníkov podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 Zákona o poľovníctve uznášaniaschopné. Zhromaždenie bolo zvolané formou
verejnej vyhlášky s programom zhromaždenia vlastníkov, ktorá bola vyvesená na úradných tabuliach
obecnýchúradovajehopriebehbolosvedčenýnotárskouzápisnicou.Súčasťoutejtonotárskejzápisniceje listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri
E.. Z tejto listiny je zrejmé, ktorí vlastníci sa zhromaždenia zúčastnili v zastúpení splnomocnenca /
splnomocnencov/. Pri niektorých osobách, ktoré sú uvedené ako vlastníci, ktorí mali na splnomocnenie

splnomocniť zvolávateľov zhromaždenia, žalobca zistil, že buď takéto splnomocnenie na zastúpenie
na zhromaždení vlastníkov neudelili, alebo takéto splnomocnenie udeliť nemohli, prípadne takéto
splnomocnenie udelili žalobcovi ešte pred konaním takéhoto zhromaždenia. Zároveň pri podpísaní
splnomocnenia toto podpísali s tým, že nepoznali jeho obsah a účel, pričom splnomocnenci im mali
uviesť, že sa má jednať o splnomocnenie na prechod cez ich pozemky a nie na výkon práva poľovníctva.

Taktiež jedného vlastníka mali zastupovať dvaja splnomocnenci na tú istú výmeru, čím sa navýšil
percentuálny podiel na celkovej výmere potrebnej pre uznanie poľovného revíru. Na základe uvedeného
preto nedosahuje výmera poľovných pozemkov, s ktorými disponujú žalovaní, požadovanú výmeru
potrebnú na uznášaniaschopnosť zhromaždenia podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve č. 274/2009
Z.z. na uznanie poľovného revíru. Z tohto dôvodu preto i všetky prijaté uznesenia na tomto valnom
zhromaždení nemôžu byť platné. Naliehavosť právneho záujmu na určenie neplatnosti rozhodnutí

zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov odôvodnil v žalobe tým, že nevydaním rozhodnutia, by
sa užívateľom spoločného poľovného revíru E. stal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie
E., so sídlom 946 31 E. č. 56, IČO: 35 594 802, čím by sa žalobcovi odňala možnosť realizovať právne
kroky potrebné na to, aby bolo legitímne zvolané nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov,
ktoré by určilo za užívateľa predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu.

Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP, zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve ako aj zisteným skutkovým stavom na základe
čoho dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že právo požadovať takéto
určenie súdom nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Okrem toho žalobca nepreukázal existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení .
Konštatoval, že dňa 05.12.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným
domáhal určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom
revíri E. konaného dňa 04.09.2018 a určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých dňa 04.09.2018 na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E.. Dňa 4.9.2018 sa

na notárskom úrade v Nových Zámkoch JUDr. Petra Šulaja, notára so sídlom Nové Zámky, M. R.
Štefánika14uskutočnilozhromaždenievlastníkovpoľovnýchpozemkovvspoločnompoľovnomrevíriE..
Zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri E. boli žalovaní v rade 1 až 3, ktorí
mali podľa vlastného vyhlásenia spôsobilosť k právnym úkonom a boli vlastníkmi, resp. splnomocnenými
zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri E., pričom

zvolávatelia vyhlásili, že splnili zákonnú podmienku v zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Priebeh zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov bol v zmysle § 5 ods. 5 Zákona o poľovníctve osvedčený notárskou zápisnicou N
1339/2018, Nz 28413/2018, NCR 1s/2018, a na zhromaždení boli prijaté nasledovné uznesenia:
- Uznesením č. 1 sa schválili navrhované orgány zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov,

- Uznesením č. 2 sa schválilo rozhodnutie vlastníkov poľovných pozemkov postúpiť užívanie poľovného
revíru E. poľovníckej organizácii,
- Uznesením č. 3 sa schválila náhrada vo výške 0,50€ s DPH za ha na rok bez ohľadu na druh pozemku
za užívania poľovného revíra E.,
- Uznesením č. 4 sa schválilo rozhodnutie o postúpení užívania uznaného poľovného revíru E. pre

Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E., so sídlom 946 31 E. 56, IČO: 35594802 a to za
vyššie uvedené a schválenú náhradu na obdobie 10 rokov od zaevidovania predmetnej zmluvy
- Uznesením č. 5 sa schválilo zvolenie splnomocnencov s horeuvedeným rozsahom zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov osoby: V. D., r. D., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
XXX XX E. 4, občan SR a P. H., r. H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX K.,

W. rad XXX/XX,
- Uznesením č. 6 sa schválilo, že JUDr. Norbert Horváth je poverený na podpísanie notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri E..
Poukázal na to, dňa 04.09.2018 bola medzi vlastníkmi spoločného Poľovného revíru E. v zastúpení
žalovaným v rade 2/ a 3/ a Slovenským poľovníckym zväzom, Poľovnícke združenie E., v zastúpení

žalovaným v rade 1/, uzatvorená Zmluva o užívaní poľovného revíru E. v zmysle § 13 ods. 1 písm.
b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Z oznámenia Okresného úradu Komárno zo dňa
05.12.2019 považoval za preukázané, že Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor ako vecnea miestne príslušný orgán, dňom 01.01.2020 eviduje v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o
poľovníctve Zmluvu o užívaní Poľovného revíru E..
Dôvodil, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti -

neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žaloba v prejednávanej veci bola
na súd doručená dňa 05.12.2019, teda za účinnosti procesnoprávneho predpisu Civilného sporového
poriadku. Predchádzajúci procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok neobsahoval všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie

právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý
vychádzazozásady,žesúdmáurčiťaktuálnyprávnystav.Priurčeníprávnejskutočnostihovorírozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku,

že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci
žalobca alebo niekto iný. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný,
odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Z tohto dôvodu Civilný

sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho
úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je
napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 77), Občiansky zákonník (žaloba nájomcu
na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 alebo žaloba veriteľa na určenie, že

dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné podľa § 42 a), zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131, uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti
podľa § 183 alebo uznesenia členskej schôdze družstva podľa § 242 a 260) alebo zák. č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2).
Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp.
právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej
skutočnosti.

Prijal záver, že s ohľadom na to, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesení prijatých
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a tiež určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov, nejedná sa potom o domáhanie sa určenia práva ani právneho vzťahu v zmysle
§ 137 písm. c) CSP, ale o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Takúto žalobu
však možno podať len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ žalobca poukazoval na

zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., z uvedeného predpisu právo súd prvej inštancie konštatoval,
že takáto možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uznesení vlastníkov poľovných pozemkov a
určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov súdnou cestou (v občianskoprávnom
konaní), z tohto zákona nevyplýva. Citované zákonné ustanovenie § 137 CSP vymedzuje podmienky
prípustnosti žalôb. Zatiaľ čo podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je,

v zmysle § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu, prípustnosť žaloby na
určenie právnej skutočnosti, ktorou je aj žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, musí vyplývať
z osobitného predpisu, inak je takáto žaloba neprípustná. V prípade žaloby v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sa však nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.

Záverom pre úplnosť dodal, že aj keď ustanovenie § 137 CSP vypočítavá možné žaloby len
demonštratívne, inej ochrany práv, než spôsobom uvedeným v § 137 CSP, sa možno domáhať len
v prípade preukázania právneho záujmu na takejto žalobe. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na
určenieneplatnostirozhodnutízhromaždeniavlastníkovodôvodniltým,ženevydanímrozhodnutia,bysa
užívateľomspoločnéhopoľovnéhorevíruE.stalSlovenskýpoľovníckyzväz,PoľovníckezdruženieE.,so

sídlom XXX XX E. č. 56, IČO: 35 594 802, čím by sa žalobcovi odňala možnosť realizovať právne kroky
potrebné na to, aby bolo legitímne zvolané nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by
určilo za užívateľa predmetného poľovného revíru inú poľovnícku organizáciu. V súvislosti s tým uviedol,
že žaloba bola súdu doručená dňa 05.12.2019, t. j. v rovnaký deň, ako bolo Okresným úradom Komárnooznámené, že Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor ako vecne a miestne príslušný orgán,
dňom 01.01.2020 eviduje v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluvu o používaní Poľovného
revíru E.. Z uvedeného vyplýva, že Poľovnícke združenie E. postavenie užívateľa dotknutého poľovného

revíru nadobudlo, a to na základe opatrenia Okresného úradu Komárno, pozemkový a lesný odbor
č. 2019/001680-3 zo dňa 5. decembra 2019, ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní dotknutého
poľovného revíru zo dňa 4. septembra 2018, ktorá vzišla z rozhodnutí napadnutých touto žalobou.
Zmluva o užívaní revíru nadobudla v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve účinnosť jej
zaevidovaním zo strany Okresného úradu Komárno. Stotožnil sa s tvrdením žalovaných, že žalobca mal

dostatočný časový priestor, aby zistil, či od času konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
(4. septembra 2018) došlo k uzavretiu Zmluvy o užívaní revíru, resp. podaniu žiadosti o jej evidenciu na
Okresnom úrade Komárno. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemal za preukázaný naliehavý
právny záujem žalobcu na takejto žalobe.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalobu považuje za
dôvodne podanú, pretože platnosť alebo neplatnosť zmluvy a tiež platnosť alebo neplatnosť uznesení,
prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov môžu byť preskúmané výlučne súdom,
ale nie správnym orgánom a nakoľko zmluva o užívaní poľovného revíru vychádza z rozhodovania
predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že

všetky osoby, ktoré v žalobe navrhol v rámci dokazovania vypočuť, sú a boli v čase konania
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov vlastníkmi, ktorí splnomocnili žalobcu na všetky úkony,
súvisiace so zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaní tých istých splnomocniteľov pri
podpisovaní plnomocenstiev v prospech ich osôb týchto vlastníkov pôdy uviedli do omylu, nakoľko
títo im nedávali splnomocnenie na ich zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

a na hlasovanie na takomto zhromaždení, ale dávali im súhlas iba na prechod týmito pozemkami.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaní pri určitých vlastníkoch si započítali duplicitne výmeru a
tým umelo navýšili potrebné kvórum na hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov,
navyše žalovaní deklarovali zastupovanie i takej osoby, ktorá zomrela a takúto osobu mali zastupovať,
čím taktiež umelo navýšili kvórum. Zdôraznil, že v rámci dokazovania chcel žalobca výsluchmi

splnomocniteľov preukázať, že žalovaní nedisponovali oprávneniami na ich zastupovanie na valnom
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, a že žalovaní tak, ako to žalobca uviedol, nemohli byť na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov uznášaniaschopní.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na
náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalovaných v rozsahu 100%. Žalovaní vo svojom
vyjadrení uviedli, že súhlasia s tvrdením žalobcu, že právne normy je nutné si vykladať v prvom
rade v súlade s ich zmyslom a účelom, no v danom prípade niet najmenšej pochybnosti o tom, že
zákon o poľovníctve, resp. ustanovenia, na ktoré poukázal žalobca nemožno považovať za osobitný

predpis zakladajúci prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti. Poukázali na to, že v súvislosti
s nutnosťou vychádzať zo zmyslu a účelu právnej normy žalobca argumentuje dôvodovou správnou k
zákonu o poľovníctve, pričom slovné spojenie „úrad bude uzatvorenú zmluvu len evidovať“ si nesprávne
vykladá tak, že príslušný okresný úrad rozhodujúci o žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní spoločného
poľovného revíri nie je povinný vykonať žiadne dokazovanie a riadi sa výlučne obsahom notárskej

zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov. Žalovaní vo svojom vyjadrení zdôraznili, že
relevantná zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru nadobudla v súlade s ust. § 14 ods. 3
písm. g) zákona o poľovníctve účinnosť jej zaevidovaním zo strany OU Komárno, ktorý bol v súlade
s ust. § 16 ods. 1 veta druhá zákona o poľovníctve povinný vykonať dokazovanie, z ktorého má
vyplynúť splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania

prípadnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, t. j. či je podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru
vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, a teda ako
prejudiciálnu otázku preskúmať, či sú žalobou napadnuté rozhodnutia platné. Žalovaní súd toho názoru,
že príslušný správny orgán je oprávnený aj povinný zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať lenza splnenia zákonom stanovených podmienok, k čomu je nutné vykonať dokazovanie. V danom prípade
z obsahu administratívneho spisu Okresného úradu Komárno vyplýva splnenie podmienok na možnosť
zaevidovania relevantnej zmluvy o užívaní poľovného revíru a tiež to aké dokazovanie bolo z jeho strany

vykonanéscieľomzistiťsplneniepodmienoknamožnosťresp. povinnosťjejevidencie.Žalovanísútoho
názoru, že žalobca nesprávne určil okruh žalovaných. Nesprávne určený okruh žalovaných je pritom
samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejetrebavnapadnutomvyhovujúcom
výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.
5. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z ust. § 137 písm. c/
a d/ CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. Z ust. § 17 ods. 1 písm. e/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov vyplýva, že zmluva zaniká rozhodnutím súdu.
8. Z ust. § 17 ods. 3 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vyplýva, že Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.

9. Z petitu žaloby v tejto veci vyplýva, že žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení č. 1

až 6 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri CS. dňa
04.09.2018 a o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov v poľovnom
revíri E. konaného dňa XX.XX.XXXX. Tvrdil, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem,
pretože nevydaním rozhodnutia, by sa užívateľom spoločného poľovného revíru E. stal Slovenský
poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E., so sídlom 946 31 E. č. 56, IČO: 35 594 802, čím by sa

žalobcovi odňala možnosť realizovať právne kroky potrebné na to, aby bolo legitímne zvolané nové
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré by určilo za užívateľa predmetného poľovného
revíru inú poľovnícku organizáciu.

10. Ustanovenie § 137 písm. a),b),c),d) CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom

doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách
c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie
vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva a pod.) a žaloba o určení právnej
skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d). Čo sa týka § 137 písm. d) CSP,
právnou skutočnosťou je taká skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik

právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie
od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Tak ako to už konštatoval súd prvej
inštancievdôvodochsvojhorozhodnutiaodvolacísúdzdôrazňuje,žezáujmomzákonodarcubolovylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je

prípustnálenvprípade,akjejexistenciupredpokladáosobitnýpredpis.Zákonodarcavdôvodovejspráve
uvádza, že medzi osobitné predpisy podľa písmena d) tohto ustanovenia patria napríklad Zákonník
práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. Takýmto je aj ustanovenie § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odo dňa účinnosti nového procesného predpisu,
Civilného sporového poriadku (01.07.2016) sa pôvodné ustanovenie § 80 písm. c) OSP zmenilo. Podľa
tohto ustanovenia návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Len v prípadoch
žalôb o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, súd skúma danosť naliehavého právneho
záujmu. Vtedy ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie

alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je
možná prípadne aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať

na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe súdom
určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou.

12. Podaná žaloba o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až 6 prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E. dňa 04.09.2018 a o určenie neplatnosti
zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E. konaného dňa
04.09.2018 je nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle § 137 písm.
d) CSP môže byť podaná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo. zák. č. 274/2009 Z.z. o

poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ani z iného právneho predpisu takúto možnosť
nie je možné vyvodiť, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobcu ako neprípustnú
z tohto dôvodu zamietol.

13. Z ust. § 17 ods. 1 písm. e/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov vyplýva, že zmluva o vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní môže zaniknúť aj
rozhodnutím súdu. Na návrh žalobcu môže príslušný súd rozhodnúť, že zmluva o užívaní poľovného
revíru je neplatná. Právnym následkom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je okamžitý zánik dotknutej
zmluvy a jej vyradenie z evidencie Okresným úradom ku dňu jej zániku ( ust. § 17 ods. 3 zák. č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. V prejednávanej veci sa však žalobca nedomáhal neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru
CS. uzatvorenej dňa 04.09.2018 v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o
poľovníctve ( č.l. 136 a nasl .spisu) ale sa domáhal určenia neplatnosti uznesení č. 1 až 6 prijatých
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri E. dňa 04.09.2018 a
o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov v spoločnom poľovnom revíri

E., konaného dňa 04.09.2018. Právna otázka posúdenia, či boli alebo neboli dodržané ustanovenia
zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v procese prijímania
uznesení ako aj na zhromaždení vlastníkom poľovných pozemkov je len otázkou predbežnou ( takzvané
prejudiciálnou ) vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru. Z
uvedeného dôvodu aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takáto žaloba podaná

žalobcom je procesne neprípustná a to s ohľadom na ustanovenie § 137 ods. 1 písm. d/ CSP.
15. Záverom odvolací súd uvádza že v prejednávanej veci vystupujú strany sporu ako súkromnoprávne
subjekty,pretoževzťahpoľovníckehozdruženiaajehočlena voveciachtýkajúcichsaprijímaníuznesení
a úkonov vykonaných na členskej schôdzi je vzťahom súkromnoprávnym. Prijímanie uznesení a úkony
vykonané na zhromaždení vlastníkov spoločného poľovného revíru, ktoré predchádzajú uzatvoreniu

zmluvy vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní sa posudzujú v
klasickom občianskoprávnom konaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Tieto
otázky však súd rieši ako otázky predbežné a to v konaní o neplatnosť zmluvy, ktoré konanie priamo
predpokladá právny predpis v ustanovení ust. § 17 ods. 1 písm. e) zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhovením žaloby by žalobca nedosiahol žiadnu zmenu

svojho právneho postavenia, pretože príslušný okresný úrad, by už zaevidovanú zmluvu na základe
rozhodnutia súdu v znení žalobného petitu tak, ako sa ho domáhal žalobca nevyradil z evidencie (§ 17
ods. 1 písm. e/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve), pretože z ust. §17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve môže zmluva o užívaní poľovného revíru zaniknúť aj rozhodnutím súdu. Z uvedenéhovyplýva, že predmetom súdneho konania by malo byť posúdenie platnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru a nie uznesení a zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré uzatvoreniu tejto zmluvy
predchádzali.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262
CSP tak, že žalovaným v 1. a 3. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).