Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 4. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821201330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7821201330.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Ing. F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
U. XXX, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 21, proti
žalovanémuD..F.F.,nar.X.X.XXXX,bytomU.XX,onahradenieprejavuvôležalovanéhonauzatvorenie
kúpnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

5C/30/2021-94 zo dňa 9.6.2022 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
evidovanými katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava, na LV č. XXX pre katastrálne územie U.,

Obec U., okres J., ako parcely registra „E“ č. XX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, parcela č.
XX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda a parcela č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku:
orná pôda, v spoluvlastníckom podiele X/XX - iny, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej (I.) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (II.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“), podanom žalobcom

v priebehu konania vo veci samej o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním kúpnu zmluvu,
ktorým sa domáhal: a) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXX ako parcely registra „E“ v katastrálnom území U., Obec U., okres J., v
spoluvlastníckom podiele 1/16 - iny, a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, založiť, uzavrieť zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako
majetkový vklad do právnickej osoby alebo akokoľvek inak s nimi nakladať a podávať návrhy na správny

orgán za účelom vykonania zmeny vlastníkov k nehnuteľnostiam, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/30/2021, okrem možnosti scudziť
všetky nehnuteľnosti tak, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/16 - iny nadobudne žalobca, b) uloženia totožnej povinnosti pôvodnej podielovej spoluvlastníčke F. T.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, J. a c) uloženia povinnosti Okresnému úradu Rožňava,
katastrálny odbor, aby do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej vedeného na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/30/2021, nekonal a nevyhovel návrhu na zápis záznamu v
záznamovom konaní č. Z-1363/2022. Návrh na nariadenie NO žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.5.2022
na základe verejne dostupných informácií z internetového portálu katastra nehnuteľností zistil, že na LV
č. XXX vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava pre katastrálne územie U., Obec U.,
okres J., sú evidované parcely registra „E“ č. XX, XX/X a XX/X, kde pri podielovom spoluvlastníkovi D..
F. F.ovi (žalovaný) je vyznačená plomba na základe Z-1363/2022 (Iná listina); jedná sa o spoluvlastnícky

podiel, ktorého prevod žalobca napadol predmetnou žalobou z dôvodu porušenia jeho predkupného
práva ako podielového spoluvlastníka zo strany podielovej spoluvlastníčky F. T., rod. U.. Tvrdil, že bližšieinformácieohľadomzáznamovéhokonaniamuneboliposkytnutéažalovanýmuneoznámil,čohosatýka
inálistina,napodkladektorejprebiehazáznamovékonanieč.Z-1363/2022,čopovažovalzanekorektné,
pričom žalobca má obavy, že ide o odstúpenie od zmluvy, čím by sa zmluva od začiatku zrušila a

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností by sa opäť stala F. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX. Žalobca mal
za to, že zapísaním záznamu, prípadne následným nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami a ich
ďalším prevodom na tretie osoby, by mohlo dôjsť k zmareniu vyriešenia otázky predmetu sporu v tomto
konaní. Zdôraznil, že predmetom napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2020 boli tiež iné nehnuteľnosti
evidované na ďalších listoch vlastníctva, na ktorých však plomba nie je zapísaná. Z týchto dôvodov mal

žalobca za to, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutná vo vzťahu k žalovanému,
ako aj vo vzťahu k tretím osobám, keďže v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej
ochrany, pričom uloženie navrhovaných povinností tretie osoby nebude neprimerane obmedzovať.

3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a na podklade predložených listinných dôkazov
a po posúdení skutkových a právnych dôvodov návrhu dospel k záveru, že sú splnené základné
predpoklady pre nariadenie navrhovaného NO voči žalovanému. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie
z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v
podobe navrhovaného NO, žalobca osvedčil možnú existenciu práva a pravdepodobnosť nároku vo

veci samej, keďže z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné porušenie ust. §
140 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom bude predmetom dokazovania v konaní
vo veci samej, či žalobca skutočne je nositeľom tvrdeného práva. Súd zároveň poukázal na ust. §
603 ods. 3 OZ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009, v
zmysle ktorého oprávnený z predkupného práva má pri porušení predkupného práva na výber, či sa

bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi), aby mu
nadobudnutý podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa. Rovnako

mal súd osvedčenú tiež druhú podmienku pre nariadenie NO, ktorou je existencia bezprostredne
hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, a tým aj nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Žalobca síce neosvedčoval, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou v
rozsahu nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu alebo, že by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom
nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť. Na LV č. XXX pre k.ú. U. však v súčasnosti je vyznačená plomba

preukazujúca vedenie záznamového konania, ktoré bolo začaté v priebehu konania vo veci samej (po
podaní žaloby na súde, keďže na výpise z LV č. XXX v k. ú. U. zo dňa 29.4.2021 sa u spoluvlastníckeho
podielu žalovaného plomba ešte nenachádzala), pričom súdu nie je známe, aké právo podľa ust. § 1
ods. 1 katastrálneho zákona a na akom podklade (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona) je predmetom
tohto zápisu záznamom. Súd prvej inštancie pripomenul v tejto súvislosti, že úmysel ako bezprostredný

vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch
a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné čakať na takéto (právne)
úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej
ochrany strany sporu (navrhovateľa NO) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu NO
pritom nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

Pre nariadenie NO po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav,
aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v
čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa spor nepredĺžoval v dôsledku
zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má
v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie NO

voči žalovanému súd zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán
sporu jeho nariadením. Akcentoval v tejto súvislosti, že ak nie je úmyslom žalovaného spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam scudziť (previesť ho v rozpore s ust. § 140 ods. 1 OZ, resp. iným spôsobom
s ním nakladať), zásah do jeho vlastníckeho práva uložením zákazu nakladania nebude mať na
neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak bolo jeho úmyslom spoluvlastnícky podiel

scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na
nariadenie NO. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalobca nebude
neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia jeho práv) súd
prvej inštancie uzavrel, že nariadenie navrhovaného NO môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečeniedočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku
žalobcu, resp. osvedčení, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie. Vzhľadom
na uvedené návrh považoval za dôvodný v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania

s nehnuteľnosťami v spoluvlastníckom podiele 1/16 - iny k celku (bez uvedenia demonštratívneho
výpočtu žalobcom, ktorý je možno subsumovať pod zákaz nakladať), preto návrhu na nariadenie NO
voči žalovanému v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol v súlade s ust. §
328ods.1CSP(výrokII.uznesenia).Súdzamietolnávrhpokiaľideozvyšnúčasť1.petitunávrhu(zákaz
nakladania s nehnuteľnosťami ako celkom, resp. v spoluvlastníckom podiele 1/6 - iny), a to s poukazom

na spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a ust. § 137 ods. 1 OZ. Návrh v 1. časti zamietol
aj v tom rozsahu, pokiaľ žalobca žiadal obmedziť neodkladné opatrenie v tom smere, že sa nebude
týkaťsituácie„scudzeniavšetkýchnehnuteľností“vprospechžalobcu,ktorýnadobudnevlastníckeprávo
k nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 - iny, nakoľko podľa názoru súdu prvej
inštancie uvádzanie takýchto „výnimiek“ v rámci nariadeného NO nie je možné. Zároveň pripomenul,
že žalobca má možnosť kedykoľvek podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu.

Rovnako za nedôvodný považoval návrh na nariadenie NO uložením povinnosti zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťamipôvodnejpodielovejspoluvlastníčkeF.T.,rod.U.,nar.XX.X.XXXX.Skonštatovalvtejto
súvislosti, že ust. § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane konania,
výnimočne však nemožno vylúčiť ani nariadenie NO voči tretej osobe (tak, ako to pôvodne predpokladalo
ust.§76ods.2O.s.p.).Uloženiepovinnostialeboobmedzeniatretejosobemávšakvýnimočnýcharakter

a vždy má povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej;
nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom
právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba)
ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. V
danej veci žalobca v 2. časti petitu návrhu žiadal uloženie povinnosti nenakladať so spoluvlastníckym

podielom bývalej podielovej spoluvlastníčke, ktorá ku dňu rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení,
podľa zistenia súdu prvej inštancie z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. U. zo dňa 9.6.2022, spoluvlastníckym
podielom k predmetným nehnuteľnostiam nedisponuje. Podľa názoru súdu aj keby v čase rozhodovania
súdu táto osoba spoluvlastníckym podielom disponovala, ani v takom prípade by nebolo možné uložiť jej
povinnosťstýmtonenakladať,nakoľkouloženietakejpovinnostismerujúcejprotitretejosobe,bynemalo

povahu súčinnosti, ale išlo by o obmedzenie vlastníckeho práva osoby, ktorá nie je stranou konania.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o
návrh na uloženie negatívneho príkazu správnemu orgánu - Okresnému úradu Rožňava, katastrálny
odbor, nekonať a nevyhovieť návrhu na zápis záznamu v záznamovom konaní č. Z-1363/2022, súd mal
za to, že neodkladným opatrením nemožno uložiť povinnosť správnemu orgánu, ktorý v rámci zákonom

(č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
platnom znení) zverenej mu právomoci koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle.
Skonštatoval v tejto súvislosti, že okresné úrady a ich katastrálne odbory sú miestnymi orgánmi štátnej
správy v územnom obvode okresu, ktoré na úseku katastra rozhodujú v katastrálnom konaní, t. j.
v konaní o povolení vkladu, o oprave chyby v katastrálnom operáte, o prešetrovaní zmien údajov

katastra, o obnove katastrálneho operátu a v konaní o zmene hranice katastrálneho územia, vydávajú
verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam a vykonávajú ďalšie činnosti podľa ust. §
18 katastrálneho zákona. Z uvedených dôvodov, s odkazom tiež na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/59/2021 zo dňa 17.8.2011, súd prvej inštancie
návrh i v jeho 3. časti (3. výrok petitu) ako nedôvodný taktiež zamietol. Nakoľko žalobca podal návrh na

nariadenie NO v priebehu konania vo veci samej o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o
nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd nerozhodoval a uviedol, že v súlade s § 262 ods.
1 CSP o nich bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

4. Uznesenie v jeho vyhovujúcom výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích

dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f), g) a h) CSP, navrhol ho v napadnutej časti zmeniť
tak, že návrh na nariadenie NO odvolací súd zamietne a prizná mu 100 % náhradu trov konania.
Uznesenie považoval za nezákonné a mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na jeho
vydanie - neboli objektívne osvedčené skutkové okolnosti na nariadenie NO a neexistuje ani obava
bezprostrednej ujmy. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť uznesenia pre nedostatočné odôvodnenie,

keďže „súd nepopísal, na základe akých konkrétnych skutočností splnenie predpokladov videl“. V prvom
rade uviedol, že ako kupujúci nie je porušovateľom predkupného práva a spoluvlastnícke podiely, ktoré
sú predmetom konania, nadobudol v dobrej viere od podielovej spoluvlastníčky F. T.. Poukázal na to, že
obdobne aj žalobca nadobudol svoje spoluvlastnícke podiely od podielového spoluvlastníka bez toho,aby tieto boli ponúknuté formou predkupného práva existujúcim podielovým spoluvlastníkom, čo však v
odvolaní neuvádza. Pôvodná spoluvlastníčka vedomá si toho, že porušila predkupné právo vo vzťahu
k existujúcim podielovým spoluvlastníkom, teda aj k žalobcovi, odstúpila od uzatvorenej kúpnej zmluvy

ešte pred nariadením NO, čo on akceptoval a odstúpenie je predmetom katastrálneho konania. Na
základe tejto skutočnosti katastrálny odbor záznamovou listinou prevedie nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX v k.ú. U. na pôvodného spoluvlastníka F. T.. Mal za to, že on bol poškodený na svojich právach,
nakoľko prišiel o spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam bez svojho zavinenia a bolo zasiahnuté do
jehovlastníckehopráva.Podľanázoružalovanéhojebezprávnehovýznamuukladaťmuzákaznakladať

s nehnuteľnosťami, ak odstúpením od kúpnej zmluvy stratil už vôbec možnosť akokoľvek disponovať
so spoluvlastníckymi podielmi. Taktiež dal do pozornosti súdu, že žalobca napriek tomu, že disponuje
podielmi v rozsahu 2/4 - iny k spoločnej nehnuteľnosti, nakladá ohľadom jej užívania bez vedomia
ostatných spoluvlastníkov a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného
mal žalovaný za to, že nie je pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní, pričom odpadol aj právny
dôvod vedenia konania, nakoľko nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu

zmluvu, ak stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že osvedčil naliehavosť nariadenia NO a
argumenty a odvolacie dôvody žalovaného neobstoja. Napadnuté uznesenie považoval za zákonné,
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné a uviedol, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP je irelevantný v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
súd žiadne dokazovanie nevykonáva.

Poukázal na to, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 6.7.2020 a výzvou zo dňa 30.7.2020 ho
oboznámil s tým, že došlo k porušeniu predkupného práva a zároveň bol vyzvaný, aby mu nadobudnutý

spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých nehnuteľnosti kúpil
od pôvodnej podielovej spoluvlastníčky M. T.. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak tejto výzve
nevyhovie, žalobca sa svojho nároku bude domáhať cestou súdu. Žalovanému bola zaslaná opakovaná
predžalobná výzva zo dňa 28.1.2021, na ktorú odpovedal listom z 15.2.2021, v ktorom uviedol, že
mu (žalobcovi) zaslal kúpnu zmluvu na požadované pozemky a vyzval ho, aby kúpnu cenu uhradil

na jeho účet. Po oboznámení sa s kúpnou zmluvou však žalobca zistil, že kúpnu cenu žalovaný
stanovil v sume 9.900,- €, čo považoval za nereálne a nakoľko nebol oboznámený s kúpnou zmluvou
zo dňa 6.7.2020, mohol len usudzovať, že žiadaná hodnota spoluvlastníckeho podielu nezodpovedá
kúpnej cene, za ktorú spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný, čo sa aj následne preukázalo v
tomto konaní po vyžiadaní kúpnej zmluvy z Okresného úradu Rožňava. Mal za to, že pri prevode

nehnuteľnosti prináleží aj kupujúcemu dodržanie obvyklej miery opatrnosti a žalovaný ako kupujúci bol
povinný overiť si právny stav predmetu kúpy minimálne z listu vlastníctva, na ktorom sú predmetné
nehnuteľnosti zapísané. Aj z veľkosti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu vyplýva, že sa jedná
o viacero podielových spoluvlastníkov, ktorým patrí zo zákona predkupné právo. Kupujúcemu tiež
nič nebránilo, aby od predávajúcej žiadal relevantný písomný doklad preukazujúci, že si splnila

svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Odstúpenie od zmluvy
považoval za účelové, pokiaľ došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy len v časti, a to vo vzťahu
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tohto sporu. Podľa žalobcu je
možné predpokladať, že došlo k porušeniu predkupného práva aj vo vzťahu k iným podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, evidovaných na ostatných listoch vlastníctva, ktoré boli predmetom

napadnutej kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného a jeho tendenčné vykresľovanie sa ako obete označil
za scestné, žalovaný sa vyjadruje k iným skutočnostiam než k meritu veci, zneužívajúc svoju právomoc
starostu obce pre svoj vlastný osoh ako fyzickej osoby v súdnom konaní a pre poškodzovanie jeho
mena. Jeho vyjadrenia, kto a akým spôsobom nakladal, resp. užíval alebo hospodáril s predmetnými
nehnuteľnosťami, sú irelevantné pre toto súdne konanie a nie sú jeho predmetom. Uviedol, že žiadne

súdne rozhodnutie ho neobmedzovalo nehnuteľnosti užívať, a práve preto záujem žalovaného o
odkúpenie predmetných nehnuteľností hodnotí z jeho strany ako schválnosť voči jeho osobe, aby
mu skomplikoval nakladanie s nimi, keďže nehnuteľnosti sa nachádzajú aj pri jeho rodinnom dome.
Žalovaný vedel, za akých podmienok kupuje nehnuteľnosti a tiež, že výkon jeho práva je obmedzený
veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu, mohol sa vyvarovať minimálne tomuto súdnemu konaniu a

nič mu nebránilo prípadne uzatvoriť súdny zmier alebo navrhnúť uzatvorenie nejakej dohody, keďže
v konečnom dôsledku sám priznáva, že predkupné právo porušené bolo, ale namiesto toho v spore
pokračoval. Odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobca považoval za obštrukcie žalovaného v snahe, aby
prevedený spoluvlastnícky podiel nenadobudol on (žalobca), preto navrhoval, aby sa súd zaoberalotázkou platnosti a účinnosti predmetného odstúpenia. Mal za to, že týmto by vznikol precedens a takéto
konanie ohľadne predmetného spoluvlastníckeho podielu sa môže opakovať prakticky neustále, keď
pôvodný vlastník bude predávať svoj spoluvlastnícky podiel bez splnenia si svojej zákonnej ponukovej

povinnosti vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom, následne budú realizované odstúpenia
a takýmto spôsobom sa môže dlhodobo mariť nadobudnutie spoluvlastníckych podielov ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi. Zrušenie zmluvy od začiatku je možné len vo výnimočných prípadoch, čo
sa podľa žalobcu nevzťahuje na tento prípad, keďže porušenie predkupného práva nie je zákonným
dôvodom podľa ust. § 48 OZ na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko v takýchto prípadoch zákon

dáva možnosť dotknutej osobe domáhať sa relatívnej neplatnosti podľa ust. § 40a OZ. Poukázal tiež
na to, že kúpna zmluva zo dňa 6.7.2020 nemá dohodnuté osobitné ustanovenia medzi zmluvnými
stranami ohľadom odstúpenia. Za neférové konanie zo strany žalovaného považoval aj to, že odstúpenie
od zmluvy žalovaný neoznámil konajúcemu súdu a žalobcovi včas, ale až po doručení uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia. Podotkol, že žalovaný kupoval predmetné nehnuteľnosti s plným
vedomím,žesanajednejznichnachádzajúvodnéturbíny,čopotvrdilprisvojomvýsluchudňa13.9.2021

v trestnej veci sp. zn. ČVS: ORP-384/DO-RV-2021 vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Dobšinej.
Prezentoval záujem o odkúpenie všetkých spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam,
nakoľko sa nachádzajú vedľa pozemku, na ktorom má postavený rodinný dom. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že práve nariadenie NO zabezpečuje požadovanú ochranu, aby nebolo zmarené
jeho právo na vykonanie nápravy pre porušenie jeho predkupného práva, ktoré mu zákon priznáva, čo

v podstate žalovaný vo svojich písomných podaniach aj uznáva. Neodkladné opatrenie zabezpečuje
ochranu pred ďalším nekalým konaním žalovaného, ktorý si svoju vinu na tomto súdnom konaní
nepriznáva. A práve preto podľa žalobcu ani nedôjde k navrhovanému záznamu na LV č. XXX. Poukázal
tiež na ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pre porušenie jeho predkupného práva
ako podielového spoluvlastníka zo strany Obce U., vo vzťahu k vedľajšej parcele registra „E“ č. XX/

X evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. U., kúpnou zmluvou zo dňa 25.6.2021, ktorá bola uzatvorená
takmerrokpouzatvorenínapadnutejkúpnejzmluvyzo6.7.2020.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správne a priznať mu voči žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach a námietkach, ktoré uviedol v podanom
odvolaní. Poukázal na to, že je starostom obce Gočovo už 20. rok a s osobou žalobcu sú problémy
od r. 2016, odkedy sa nasťahoval do obce; obec mu uložila pokutu za nepodanie daňového priznania,
vedie sa proti nemu viacero priestupkových konaní na polícii a okresnom úrade, kde je vedúcim odboru
starostlivosti o životné prostredie. Bolo voči nemu vznesené obvinenie z útoku na jeho osobu, keď sa mu

vyhrážal zabitím, ohrozoval ho svojim autom a postriekal slzotvorným plynom pri plnení si povinností.
Tvrdil, že žalobca má v obci postavené čierne stavby, t.j. stavby bez povolenia a bez súhlasu vlastníkov
pozemku. Považoval za rozumné riešenie, že predmetné parcely vráti pôvodnej vlastníčke, čím sa vyhne
súdnym sporom, preto prijal jej odstúpenie od časti kúpnej zmluvy dohodou, na ktorej zotrváva. Dodal,
že žalobca podal na súde aj návrh na nariadenia neodkladného opatrenia voči nemu o zákaz priblíženia

na vzdialenosť desať metrov a aby nevstupoval na jeho pozemky, v ktorom tvrdí veľa klamstiev. Z týchto
dôvodov žalovaný navrhol ním podanému odvolaniu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Žalobca v odvolacej duplike (podanie z 29.8.2022) uviedol, že vo vyjadrení žalovaného dominuje
snaha o očierňovanie jeho osoby, ako aj o podávanie pravdu skresľujúcich informácií, ktoré s týmto

konaním nesúvisia a aj na základe týchto s vecou nesúvisiacich informácií a tvrdení žiada, aby odvolací
senát vyhovel jeho odvolaniu. Tvrdil, že žalovaný zneužíva svoju právomoc ako verejný činiteľ, v tomto
súdnom konaní sprístupňuje informácie, ktoré s vecou nesúvisia a bez jeho súhlasu, čím porušuje
právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov. Poukázal na to, že v konaniach iniciovaných
práve žalovaným, sa bráni zákonnými prostriedkami voči nepravdivým a pravdu skresľujúcim údajom

tvrdeným žalovaným, čo je zjavné aj z jeho podania nad rámec merita veci a takto žalovaný vypisuje
na rôzne orgány. Vytýkal žalovanému, že od samotného začiatku nepreukazoval snahu o nápravu
vzniknutého stavu, ale práve naopak, pokúsil sa o podvodné konanie, keď mu (žalobcovi) chcel predať
ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel za neprimerane vysokú sumu 9.900,- €. Odstúpenie od zmluvy
považoval za účelové a odporujúce dobrým mravom a mal za to, že by viedlo k neprijateľným dôsledkom

pre jeho osobu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS
3542/20 zo dňa 11.5.2021, v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou otázkou platnosti odstúpenia
od zmluvy, ktorá by mala dopad na vlastníckeho právo v danom prípade osoby žalovanej. Účelovosť
odstúpenia od zmluvy podľa názoru žalobcu je zjavná aj z tej skutočnosti, že v odstúpení od časti kúpnejzmluvy nie je ani zmienka o vrátení kúpnej ceny predávajúcou žalovanému, pričom kúpna cena, resp.
aspoň spôsob jej určenia je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, čo je v rozpore s článkom
III. odstúpenia, v ktorom sa uvádza, že „zmluvné strany podpísaním dohody o odstúpení potvrdzujú,

že akékoľvek ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy sú riadne vysporiadané“.
Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, keďže práve nariadenie neodkladného opatrenia mu
(žalobcovi) zabezpečuje požadovanú ochranu, aby nebolo zmarené jeho právo na vykonanie nápravy
pre porušenie predkupného práva, čo v podstate žalovaný vo svojich písomných podaniach aj uznáva.
Zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako

vecne správne a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP,

s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku je vecne správne, a
preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Žalovaný v podanom odvolaní v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. h) CSP namietal predovšetkým správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie
otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zamedzením mu
nakladať s nehnuteľnosťami (spoluvlastníckymi podielmi), ktoré sú predmetom sporu, a to až do času
právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha nahradenia prejavu
jeho vôle na uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, resp. nadobudnutých

spoluvlastníckych podielov.

10. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám
rozhodnutiavovšeobecnostidochádzavprípadoch,aksúdnazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnu
právnu normu alebo ak aplikoval správnu právnu normu, ale nesprávne interpretoval jej obsah, alebo

hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju ale na zistený skutkový stav
aplikoval a vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne pri svojom rozhodnutí použil a aplikoval na

posudzovaný spor aj súd prvej inštancie. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené
pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v

ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, osvedčujúce
dôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,akoajskutočnostiodôvodňujúcepotrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného
opatrenia je zároveň podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením alebo inými zákonnými inštitútmi, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná a

adekvátna súdna ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, najmä ak je dotknutý subjekt
v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon (princíp subsidiarity). Princíp subsidiarity
neodkladného opatrenia je zároveň nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím nareálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár,
Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1089).

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predložených listinných dôkazov a preskúmaní
skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z cit. ustanovení a uvedených zásad a dospel k správnemu
záveru o naplnení základných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
vo vzťahu k žalovanému. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca neosvedčil hodnoverne

predpoklad existencie (ohrozeného) práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením
a osvedčil tiež bezprostredne hroziacu ujmu na práve, o ktorom sa má rozhodovať v spore vo veci
samej, a tým aj potrebnosť navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán v rozsahu uloženia zákazu
žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach, a to až do času
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými i
právnymi závermi súdu prvej inštancie a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP súčasne konštatuje zákonnosť,

úplnosť a vecnú správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

14. Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalovaný
uvádza skutočnosti, ktoré nemajú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou, prípadne ktoré zohľadnil vo
svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie a v podstate správnym spôsobom sa s nimi vysporiadal v

odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vo svojich
úvahách zohľadnil tiež právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy, resp. dohodu zmluvných strán o
odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorým žalovaný argumentuje v podanom odvolaní, pričom dôvodne za
vlastníka predmetných nehnuteľností (a teda aj pasívne legitimovanú osobu v tomto konaní) považoval
žalovaného, vychádzajúc z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.

XXX pre k.ú. U., na ktorom je vyznačená plomba preukazujúca vedenie záznamového (katastrálneho)
konania týkajúceho sa práva k sporným nehnuteľnostiam pod č. Z-1363/2022 (Iná listina); o podanom
návrhu na vykonanie záznamu na podklade predloženej záznamovej listiny však doposiaľ (ani v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) príslušným okresným úradom nebolo rozhodnuté. Odvolací
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k

nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe zákonom ustanovených skutočností
[§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (Katastrálny
zákon)]. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ má
za následok len zánik záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik
vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí

správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo o sebe dôvodom pre
obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Konštitutívne
(právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre
predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody
účastníkov alebo záznamom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. na základe rozsudku

súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva, pokiaľ je platnosť odstúpenia
od zmluvy medzi účastníkmi sporná (k uvedenému pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
3Cdo/151/1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 59/1997).

15. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie výsledok katastrálneho

konania o podanom návrhu na vykonanie záznamu na podklade dohody uzatvorenej dňa 5.5.2022
medzi predávajúcom F. T. a kupujúcim D.. F. F. o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa
6.7.2020 (č.l. 122 - 125) nebol známy (meritórnym výsledkom konania o zázname je buď vykonanie
záznamu, nevykonanie záznamu, príp. aj čiastočné vykonanie záznamu, pozn. odvolacieho súdu),
za tohto stavu súd prvej inštancie správne pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení vychádzal

zo záväzných údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, kde žalovaný je zapísaný ako vlastník
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. U. o veľkosti X/XX - iny
z celku nadobudnutých kúpnou zmluvou, ktorou bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu ako
podielového spoluvlastníka; žalovaný v tejto situácii by mohol nakladať (disponovať) s nadobudnutými
spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam, čím by sa ale zmaril účel prebiehajúceho

konania vo veci samej. Obavu žalobcu, že v prípade prevodu nehnuteľností žalovaným na tretie osoby
by uplatnenie jeho nároku z predkupného práva, ktorý je predmetom sporu vo veci samej (v ktorom
sa podanou žalobou domáha voči žalovanému, aby mu spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol od podielovej spoluvlastníčky F.T., resp. nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy) bolo znemožnené, resp.
značne sťažené, je potrebné pokladať za právne relevantnú a opodstatnenú, pretože aj napriek tomu,
že zákonné predkupné právo by v takom prípade žalobcovi síce zostalo zachované, jeho obsah by však

už bol ovplyvňovaný podmienkami, za ktorých by žalovaný previedol spoluvlastnícke podiely na tretiu
osobu, pričom pri prevode na blízku osobu by nadobúdateľ nemusel predkupné právo žalobcu vôbec
rešpektovať. Za týchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnená a naliehavá potreba
dočasne upraviť vzťah sporových strán neodkladným opatrením v rozsahu uloženia zákazu žalovanému
nakladať so spoluvlastníckymi podielmi na predmetných nehnuteľnostiach nadobudnutými v rozpore

so zákonným predkupným právom žalobcu, a to až do času právoplatného skončenia konania vo veci
samej. V tomto spore súd vyčká na rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho úradu v prebiehajúcom
konaní o zázname, bude riešiť otázku naplnenia predpokladov pre realizáciu predkupného práva
žalobcu, posúdi dôvodnosť žalobcom zvoleného právneho prostriedku a jeho obrany proti porušeniu
predkupného práva a či žalovanému vznikla povinnosť nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúknuť
žalobcovi na predaj, resp. uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých

tieto nadobudol od podielovej spoluvlastníčky F. T. a vysporiada sa tiež s prípustnosťou a dôvodnosťou
námietky žalobcu o neplatnosti dohody účastníkov o odstúpení od (časti) kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2020
a právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu účastníkov kúpnej zmluvy v právnom vzťahu medzi
stranami sporu. Uvedené sporné otázky v tomto konaní o neodkladnom opatrení nebolo možné riešiť,
keďže by to znamenalo neprípustné prejudikovanie nároku vo veci samej.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené v
celom rozsahu a uznesenie v napadnutom vyhovujúcom výroku postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhodol o neodkladnom opatrení v rámci prebiehajúceho konania
vo veci samej, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade s § 262 ods. 1 a contrario CSP odvolací
súd o trovách neodkladného opatrenia a trovách tohto odvolacieho konania, nerozhodol a bude o nich
rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.