Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. február 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204548
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6616204548.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou vo veci navrhovateľa -oprávneného z

výživného: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. P. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR proti
osobe povinnej z platenia výživného: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Ul. N. H. XX, XXX XX M., L.
republika, občan L. republiky, zast.: K. S., advokátka, so sídlom: N. E. U. N. Sd, X., L. republika, o návrhu
na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 26.03.2007,
právoplatného dňa 07.06.2007 v časti výživného na plnoleté dieťa Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 82,98 Eur na sumu 150,- Eur

od 18.04.2016 do 30.06.2018.

II. Zmeškané výživné za obdobie od 18.04.2016 do 30.06.2018 v celkovej výške 2.648,88 Eur
j e otec p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V ostatných častiach o s t á v a uvedený rozsudok n e z m e n e n ý.

IV. Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - plnoleté dieťa sa svojim písomným podaním označeným ako „Žiadosť o zvýšenie
výživného“zodňa04.04.2016doručenýmtunajšiemusúdudňa18.04.2016domáhalzvýšeniavýživného
od povinného - svojho otca. Vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č. k. XXC/XXX/XX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2007 vo výške 2.500,- Sk
(82,98 Eur).

Nakoľko výška výživného bola naposledy upravená v roku 2007, uplynutím času prestalo kryť jeho
základné potreby. V máji 2015 úspešne ukončil strednú školu maturitnou skúškou a následne ho prijali
na vysokoškolské štúdium V. v C. C.. Nástupom na vysokoškolské štúdium mu vzrástli náklady spojené
s nákupom študijných materiálov, ubytovaním a rôznych školských poplatkov. Z uvedených dôvodov
navrhol zvýšenie výživného na sumu 400,- Eur mesačne.

2.ZpotvrdeniaoštúdiuV.Z.C.vC.C.,fakultyprírodnýchviedzodňa04.09.2015másúdzapreukázané,

že navrhovateľ v akademickom roku 2015/2016 nastúpil na bakalárske štúdium, 1. ročník, formou štúdia
dennej, študijný odbor aplikovaná informatika, bežná dĺžka štúdia 3 roky. (č.l. 2 spisu)3. V zmysle Rozvrhu práce na rok 2020 bodu 2/ Pravidlá určovania zákonného sudcu písm. f) ods. 3 bol
preradený spis aplikáciou elektronickej podateľne náhodným výberom novému sudcovi vybavujúcemu
príslušnú agendu, a to dňa 17.01.2020. (č.l. 32 spisu)

4. Lustráciou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozsahu celého územia
Slovenskej republiky vytvorené cez katastrálny portál má súd za preukázané, že navrhovateľ nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. (č.l. 44 spisu)

5. Z výpisu z LV č. XXX pre okres S., obec D., k. ú. D. má súd za preukázané, že matka navrhovateľa
je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/3 rodinného domu so súpisným číslom XX
na parcele č. XXX.
Titulnadobudnutiajeosvedčenieč.Mz25.05.2000.Včastipoznámkanapredmetnomlistevlastníctvaje
zapísané upovedomenie o vykonaní exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
v počte 4. (č.l. 45 spisu)

6. Z výpisu z LV č. XXX pre okres S., obec D., k. ú. D. (dátum vyhotovenia 23.01.2020) má súd za
preukázané, že matka navrhovateľa je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 7/2880,
zastavanej plochy a nádvoria, na parcele č. XXX o výmere 527 m2. V časti poznámka sú zapísané 4
upovedomeniaospôsobevykonaniaexekúciezriadenímexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnosť.

(č.l. 46 spisu)

7. Z podanej správy Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 27.01.2020 má súd za
preukázané,žematkanavrhovateľavtomčasepoberalapeňažnýpríspevoknakompenzáciuzvýšených
výdavkovnadiétnestravovanieod01.06.2006.Výškapeňažnéhopríspevkunakompenzáciuzvýšených

výdavkov na diétne stravovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 38 ods. 4 písm. a) je mesačne
18,56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pre
choroby a poruchy uvedené v prílohy č. 5 v prvej skupine, t. j. 39,02 Eur

mesačne. (č.l. 54 spisu)

8. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 28.01.2020 má súd za preukázané, že matka navrhovateľa
bola evidovaná v období od 01.01.2020 ku dňu vystavenia tejto odpovede v registri poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v

pracovnom pomere od 25.05.2009 do trvá, K.. Toho času nepoberala dávky sociálneho poistenia. (č.l.
57 spisu)

9. Z vykonanej lustrácie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, Okresným dopravným
inšpektorátom zo dňa 28.01.2020 má súd za preukázané, že tak navrhovateľ, ako ani jeho matka nie sú

vlastníkmi žiadneho motorového vozidla. (č.l. 59-61 spisu)

10. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 30.01.2020 mal súd za
preukázané, že matka navrhovateľa poberala toho času prídavok na dieťa od 01.12.1998 do trvá
vo výške 24,95 Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie od 01.01.2009 do trvá vo výške 39,02 Eur mesačne. (č.l. 69 spisu)

11. Z poskytnutia súčinnosti Mesta Lučenec zo dňa 28.01.2020 má súd za preukázané, že matka
navrhovateľa nie je platiteľkou dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Mesta Lučenec a v katastrálnom území Opatová.

Navrhovateľ taktiež nie je platiteľom dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Mesta Lučenec a v katastrálnom území Opatová. (č.l. 73 spisu)

12. Matka navrhovateľa doložila na dožiadanie súdu doklady, a to písomné čestné prehlásenie, že
nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty. Vo svojom písomnom vyjadrení

doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.02.2020 uviedla, že od októbra 2018 býva so synom v podnájme
na horeuvedenej adrese Q. I/XX v F.. Pracuje na K. S., a. s. ako doručovateľka. (č.l. 74 spisu)13. Z doloženého písomného čestného vyhlásenia matkou navrhovateľa má súd za preukázané, že táto
nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty. (č.l. 75 spisu)

14. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom Q. M. a navrhovateľom má súd za
preukázané, že predmetom nájmu je dvojizbový byt, ktorý sa nachádza na prvom poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX na adrese Q. I, číslo vchodu XX v F.. Doba nájmu bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná na dobu určitú, a to na dobu 1 roka od 01.10.2018 do 02.10.2019. Nájomné za
užívanie bytu bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 35,- Eur mesačne. (č.l. 76-78 spisu)

15. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom Q. M. a navrhovateľom ako nájomcom má
súd za preukázané, že na ten istý predmet nájmu bol prenajímateľom nájomcovi predĺžený nájom od
01.10.2019 do 01.10.2020. Nájomné ostalo v sume 35,-Eur mesačne. (č.l. 79-81 spisu)

16.ZpotvrdeniazamestnávateľamatkynavrhovateľaK.S.,másúdzapreukázané,žejejčistápriemerná

mesačný mzda za obdobie január 2019 až december 2019 činila sumu 645,31 Eur. Jej čistý priemerný
mesačný príjem za obdobie január 2019 až december 2019 činil sumu 714,26 Eur. (č.l. 82 spisu)

17. Z rozpisu mesačných nákladov za posledných 6 mesiacov navrhovateľa má súd za preukázané, že
náklady na bývanie za mesiac júl 2019 až november 2019 činil sumu 186,51 Eur

mesačne, za mesiace december 2019 až január 2020 sumu 187,23 Eur mesačne. Strava bola vyčíslená
za mesiace júl 2019 až november 2019 v sume 350,- Eur a za mesiace december 2019 400,- Eur, v
mesiaci január 2020 v sume 350,- Eur. (č.l.83 spisu)

18. Z platobných dokladov SIPO II za obdobie od júna 2019 do decembra 2019 má súd za preukázané,

že predmetné platobné doklady SIPO II inkorporovali mesačný predpis K., zálohu za elektrinu, rozhlas a
TV, t. j. koncesionárske poplatky, ktoré v mesiaci jún 2019 činili in summa 139,72 Eur, júl 2019 in summa
151,51 Eur, august 2019 in summa 151,51 Eur, september 2019 in summa 151,51 Eur, október 2019
in summa 151,51 Eur, november 2019 in summa 151,51 Eur, december 2019 in summa 152,23 Eur.
(č.l. 84-87 spisu)

19. Z potvrdenia o štúdiu o návšteve školy V. Z. C. v C. C. zo dňa 11.09.2019 má súd za preukázané,
že navrhovateľ bol v akademickom roku 2019/2020 študentom magisterského štúdia, formou denná,
študijný odbor aplikovaná informatika, druhého ročníka. Dĺžka štúdia 2 roky, predpokladaný dátum
ukončenia štúdia jún 2020. (č.l. 90 spisu)

20. Zo študentských cestovných lístkov Slovenskej autobusovej dopravy F., a. s. má súd za preukázané,
že v roku 2020 bolo „študentské“ cestovné na trase F.-C. C. v sume 1,87 Eur. Cestovný lístok v rámci
Z. C. C. činil sumu 0,30 Eur v roku 2020.

21. Otec navrhovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu svoje
vyjadrenie zo dňa 03.12.2020, v ktorom súdu oznámil, že na Okresnom súde v X., stále pracovisko C. Z.
zahájil konanie, ktoré je vedené na tomto súde pod značkou P Ob-XXX/XXXX, ktorým sa otec domáha
ukončenia vyživovacej povinnosti na plnoletého navrhovateľa s ohľadom na skutočnosť, že podľa L.
zákona o rodine in concreto § 290, rodičia nie sú povinní vyživovaciu povinnosť si voči plnoletému

dieťaťuplniť,ktoréužnenavštevuješkolu.Podľapotvrdeniaoštúdiu,ktorébolomudoručené,očakávané
ukončenie štúdia bolo v júni 2018 a od júna 2018 otec už nemal voči plnoletému navrhovateľovi
povinnosť plniť. V súvislosti s uvedeným navrhol, aby súd návrh zamietol. (č.l. 219 spisu)
Okrem toho písomným návrhom informoval súd, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. XXNc/
XXX/XX z 29.04.1997 mu bolo uložené, aby prispieval na výživu svojho syna sumou vo výške 1.500,-

Sk kým na to budú existovať zákonné predpoklady. Podľa doloženého potvrdenia o štúdiu zo dňa
04.09.2016 mal navrhovateľ ukončiť štúdium ešte v júni 2018. Keďže sa stal jeho syn plnoletým a v júni
2018 mal promovať na Fakulte prírodných vied v C. C. otec plnoletého dieťaťa má za to, že neexistujú
zákonné predpoklady na to, aby mu v súlade s § 290 zákona o rodine poskytoval výživné. Vzhľadom
k uvedenému navrhol, aby súd po vykonaní všetkých dôkazov navrhnutých navrhovateľom zrušil jeho

vyživovaciu povinnosť. (č.l. 220 spisu)

22. Z doloženého návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného navrhovateľa proti povinnému - jeho
otcovi, má súd za preukázané, že sa vykonávajú na príjmoch povinného na základe právoplatnéhoexekučného rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. Nc/XXX/XX z dňa 29.04.1997, ktorý je potvrdený
právoplatný rozhodnutím Okresného súdu C. Z. č. Q zo dňa 21.09.2010 kvôli
realizácii pohľadávky exekútora z bodu I. návrhu na exekúciu kvôli úhrade sumy vo výške 47,732.36

HRK a naďalej každomesačne odosielané dávky, kým na to budú existovať zákonné predpoklady, ako
aj kvôli úhrade nákladov tohto exekučného konania podľa rozhodnutia súdu s príslušným zákonným
úrokomplynúcimododňapodaniaexekučnéhonávrhudodňaúhradyprotipovinnémusaurčujezrážkou
peňažných prostriedkov, a to do výšky sumy, ktorá zodpovedá sume 3 priemerne prijatej netto mzdy na
zamestnancavprávnickýchosobáchL.republikyzauplynulýrokaakpovinnýpoberádôchodok,ktorého

výška je nižšia než priemerná netto mzda L. republiky tak vo výške 1 dôchodku povinného, ktorý prijíma
na HZZMO X., všetko do uhradenia povinných splátok spolu so zákonným úrokom vo výške 47.732,36
HRK, ako aj exekučnou zrážkou sumy 47,79 Eur, momentálne 365,20 HRK z dôchodku povinného kým
budú na to jestvovať zákonné predpoklady. Súd má za preukázané, že od mája 1997 až do októbra 2009
otcovi boli strhávané jednotlivé sumy 49,79 Eur mesačne. (č.l. 222-225 spisu)

23. Zo zápisnice zo dňa 12.01.2021 na Okresnom súde X. č. k. XX. S.-eu-XX/XXXX-X začatého o 09:45
hod. bolo konštatované, že na výsluch predstúpil otec navrhovateľa ako aj jeho právny zástupca. Bol
vykonaný dôkaz výsluchom otca navrhovateľa v súlade s Nariadením Rady ES číslo 1206/2001, na
ktorom vypovedal a uviedol nasledovné:
Býva v dome, ktorý je celý napísaný na jeho meno. Žije sám. Okrem tejto nehnuteľnosti nevlastní žiadne

iné nehnuteľnosti, aj tento dom, v ktorom býva, je starý a schátraný. Je vojenským dôchodcom, mesačne
poberá dôchodok vo výške 6.000,-HRK. Nemá iné zákonné vyživovacie povinnosti aj keď pripomína,
že okrem navrhovateľa má ešte tri deti z prvého manželstva, ktoré tiež vyživoval a má aj štyri vnúčatá.
Od roku 2021 poberá už celý dôchodok, pretože vyplatil všetky svoje záväzky z úverov. Z dôchodku
má iba zrážku z titulu výživného na navrhovateľa, a to vo výške 50,- Eur mesačne. Vôbec neudržiava

kontakty s navrhovateľom. Podľa jeho vedomostí svoje vzdelávanie už ukončil v roku 2018 a osobne si
myslí, že nemá žiadne zákonné právo, aby ho vyživoval po plnoletosti na základe toho, že ukončil svoje
povinné vzdelávanie a medzičasom sa aj zamestnal. Pripomenul, že medzičasom na Okresnom súde X.,
vysunuté pracovisko C. Z. zahájil konanie kvôli ukončeniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi.
Podľa svojho vyhlásenia nevlastní žiadny hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Nemá iné mesačné príjmy

okrem uvedeného dôchodku a mesačne z titulu režijných nákladov platí sumu 1.000,- HRK. (č.l. 241
spisu)

24. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.03.2007 má súd za
preukázané, že týmto bolo manželstvo otca navrhovateľa a jeho matky rozvedené, navrhovateľ bol

zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na
jehovýživusumou2.500,-Sk,vždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatkypočnúcdňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd upravil styk otca s navrhovateľom tak, že otec bol oprávnený
stýkať sa toho času s maloletým navrhovateľom každý párny týždeň tak, že si ma prevziať v piatok o
15:00 hod. pred bytom matky a odovzdať ho matke v nasledujúcu nedeľu o 17:00 hod. na tom istom

mieste.

25. Podľa § 38a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom, právomoc
slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo
obvyklý pobyt na území slovenskej republiky.

26. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt“ už v súčasnosti používaným
štandardnýmpojmom.Keďžejehodefinícianiejenikdeobsiahnutá,súdpriposúdeníotázky,čimáosoba
obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho
prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept

obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho-ktorého štátu, ale používa ho ako
autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku
a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technicko-právnym pojmom
trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny
charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného

života. Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto
prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe
súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria fyzická prítomnosť vštáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné
a sociálne väzby a ďalšie.

27. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„ZoR“),plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

29. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 155 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie vo
veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

32. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú
navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

33. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., je

nezaopatreným dieťaťom dieťa:
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sústavne sa pripravuje na povolenie
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne

pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., sústavná príprava na povolanie je

štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, alebo štúdium na vysokej škole do
získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

35. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy
je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť je nutné definovať tak, že touto je

pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy na budúce
povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho
životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s
dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 5Cz 19/67 zo
dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa

posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 Zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene
a doplnení Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne
posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa Zákona č. 417/2013 Z.z. o
pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračujev príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo
už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť
(či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je

zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie
a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál
(schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie
o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach),
je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce

povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že
schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu
na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže
toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým
spôsobom ovplyvniť.
Súd ešte raz zdôrazňuje schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť

samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým
potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti
s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje

potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza
z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na
individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k
jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu

rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

36. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho

usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne
dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už
objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu
pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní
naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp.zn. I.ÚS 2306/12).

37. Súd mal z potvrdenia o štúdiu zo dňa 04.09.2015 za preukázané, že navrhovateľ začal svoje
vysokoškolské štúdium prvého stupňa bakalárskeho štúdia na V. Z. C. v C. C. v akademickom roku
2015/2016, na študijnom odbore aplikovaná informatika v septembri 2015, predpokladaný dátum
ukončenia štúdia bol stanovený v mesiaci jún 2018. Z potvrdenia o štúdiu o návšteve školy V. Z. C. v

C. C. zo dňa 11.09.2019 má súd za preukázané, že navrhovateľ bol v akademickom roku 2019/2020
študentom magisterského štúdia, formou denná, študijný odbor aplikovaná informatika, ktoré úspešne
ukončil. (č.l. 90 spisu).
Na základe výpovede navrhovateľa na pojednávaní, zvolil si denné dochádzanie do školy z dôvodu
nepomerne vyšších nákladov, pokiaľ by bol ubytovaný na internáte v porovnaní s denným dochádzaním

do školy. Denné náklady na cestovanie do školy a späť činili sumu 2 x 1,87 Eur, celková mesačná suma
predstavovala 2 x 20 x 1,87 Eur z F. do C. C. a späť, t.j. sumu 74,80 Eur. V rámci C. C. zo stanice do
školy navrhovateľ využíval na preklenutie vzdialeností dopravu prostredníctvom MHD, čo činilo sumu
jedného študentského lístka 0,30 Eur, takže taktiež mesačne 2 x 20 x 0,30 Eur, t.j. 12 Eur.
Navrhovateľ býva a aj v rozhodnom čase býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou v prenajatom

byte, čo preukázal predloženými nájomnými zmluvami, kde nájomné okrem poplatkov spojených s
bývaním činilo mesačne sumu 35,-Eur. Náklady na bývanie boli navrhovateľom preukázané za mesiac
júl 2019 až november 2019 v sume 186,51 Eur mesačne, za mesiac december 2019 až január 2020 v
sume 187,23 Eur mesačne ( v priemere v sume 186,72,-Eur za 7 mesiacov). Strava ho mesačne vyšla
podľa jeho slov cca v sume 350,-Eur až 400,-Eur.

Matka navrhovateľa od 25.05.2009 pracuje ako doručovateľka na K. S. v C. C., jej priemerná mesačná
mzda za obdobie od januára 2019 do decembra 2019 činila sumu 645,31 Eur, okrem toho poberala
prídavok na dieťa od 01.12.1998 do trvá v sume 24,95 Eur mesačne, ako aj príspevok na kompenzáciuzvýšených výdavkov na diétne stravovanie od 01.01.2019 do trvá v aktuálnej výške 39,02 Eur mesačne.
(pozn. rozhodnutie ÚPSVaR LC zo dňa 30.01.2020)
Otec navrhovateľa žije v L., ktorého je aj štátnym občanom. Svojim písomným podaním preukázal, že

sa mu z dôvodu výživného od mája 1997 vykonávali a vykonávajú zrážky z dôchodku v sume 47,79
Eur (365,20 HRK) do doby, kým budú pretrvávať zákonné predpoklady. Z obsahu zápisnice z výpovede
otca na Okresnom súde X. č.k. XXPom-eu-XX/XXXX-X vyplýva, že je dôchodcom žije sám v rodinnom
dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Jeho mesačný dôchodok činí sumu 6.000,-HRK (792,39
Eur). Inú vyživovaciu povinnosť nemá, poukázal ale na tú skutočnosť, že má ešte tri deti a štyri vnúčatá.

Z dôchodku sa mu vykonávajú zrážky z dôvodu neuhradenia výživného v prospech navrhovateľa. Jeho
celkové mesačné náklady činia sumu 1.000,-HRK (132,07 Eur). Súd poukazuje na tú skutočnosť, že
otec napriek právnemu zastúpeniu a výzve súdu svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal.
38. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.02.2022, na ktorom bol prítomný len navrhovateľ, otec
ospravedlnil svoju neprítomnosť písomným podaním zo dňa 31.01.2022, z dôrazom a ohľadom na
epidemiologickú situáciu spojenú s ochorením COVID 19, keďže otec navrhovateľa patrí do rizikovej

skupiny z dôvodu jeho veku 67 rokov. (č.l. 308 spisu) Súd teda na základe tohto pojednával v jeho
neprítomnosti.
Navrhovateľ zotrval na svojom podaní s tým, že netrval na navrhovanej výške výživného v sume 400,-
Eur, ale navrhol zvýšenie výživného v sume nepomerne nižšej 150,-Eur mesačne. Mal
vedomosť o tom, že otec hradil výživné mesačne v sume 50,-Eur počas jeho štúdia na vysokej škole.

Nevedel ale s istotou uviesť, či otec uhrádzal výživné aj v čase tohto pojednávania. Súd poukázal na
pojednávaní navrhovateľovi na tú skutočnosť, že niektoré svoje výdavky nepreukázal, na základe čoho
mu ich súd nemôže zohľadniť pri určení výšky výživného. Čo sa týka vyčísleného nájomného v sume
35,-Eur, túto sumu hradili spolu s jeho matkou do roku 2020, okrem úhrad spojených s bývaním, no
naďalej bývajú v prenájme, ale už druhom byte. Od októbra 2018 si založil živnosť, ktorou si privyrábal

cca. 600,-Eur mesačne. Na základe tohto nezotrval na určení výživného za obdobie vysokoškolského
štúdia na druhom stupni.

39. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta ZoR, právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania.

40.Súdvýživnénavrhovateľovipriznalododňapodanianávrhunasúd,hocest od18.04.2016
do ukončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol,
vzhľadom k tomu, že počas vysokoškolského štúdia vykonával podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia. Z predložených listinných dôkazov, súd mal za preukázané mesačné

výdavky navrhovateľa na nájom bytu v sume 35,-Eur/2 (v 1 úhrada druhým rodičom)
= 17,50 Eur mesačne, cestovné autobusovou dopravou do školy na trase F. do C. C. a späť v sume
74,80 Eur mesačne, cestovanie MHD v rámci mesta C. C. v sume 12,-Eur mesačne =86,80 Eur/2 =
43,40 Eur, úhrada poplatkov spojených s bývaním v sume 180,-Eur mesačne/2 = 90,-Eur + strava v
sume 100,-Eur/2 = 50,-Eur. Na pojednávaní navrhol navrhovateľ zvýšenie výživného vo výške 150,-

Eur za obdobie vysokoškolského štúdia prvého stupňa. Túto výšku súd považoval za
adekvátnu vzhľadom k jeho preukázaným výdavkom. Súd ale pri rozhodovaní o výške zmeškaného
výživného prihliadal na úhradu otca za toto obdobie, kedy mu zrážkami bola zrážaná suma 50,-Eur na
výživné v prospech navrhovateľa, ktoré započítal do sumy zmeškaného výživného po jeho zvýšení, ktoré
činí za obdobie od podania návrhu, hoc est od 18.04.2016 do 30.06.2018 sumu 2.648,88

Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

41.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

42.V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje o
nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (§52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba
rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok
v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však

nevzťahujú na daný prípad.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové

tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v

ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.