Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228390
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4115228390.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: 1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/X J., 2/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, X., 3/ X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. 501/21, Nitra, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 138 369, zastúpenému: LawService, s.r.o. so sídlom Stráž 223,

Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 17C/505/2015-382 zo dňa 04.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

II. Žalobcom v 1. až 3. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 473, § 470
ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako
„CSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uznesením č. k.

17C/505/2015-230 zo dňa 02.12.2019 (v poradí druhým) pôvodnej žalobkyni, ktorá počas konania dňa
15.04.2019 zomrela a uznesením súdu prvej inštancie č. k. 17C/505/2015-339 zo dňa 10.08.2020 bolo
rozhodnuté o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami - žalobcami, priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Zároveň rozhodol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím. Proti uvedenému uzneseniu podala pôvodná žalobkyňa odvolanie, v dôsledku čoho
rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením č. k. 7Co/128/2020-357 zo dňa 29.01.2021 uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania skúmal dôvody hodné osobitného
zreteľa, a dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa nezavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti späť, pričom vychádzal z okolností, ktoré ju k tomuto
dispozičnému úkonu viedli. Ďalej konštatoval, že k zavineniu nedošlo ani na strane žalovaného, pretože

neplnil to, čo od neho pôvodná žalobkyňa podanou žalobou žiadala. Poukázal na to, že dôvody na
späťvzatie žaloby, ktoré pôvodnú žalobkyňu primäli k tomu, aby žalobu vzala späť, bolo splnenie toho,
čo žalobou žiadala, avšak nie žalovaným, ale tretím subjektom - prokurátorom v správnom konaní. Súd
prvej inštancie mal za to, že žalovaný svojím konaním nedal pôvodnej žalobkyni taký podnet, pre ktorý
by danú žalobu vzala späť a rovnako tak pôvodná žalobkyňa konala z objektívnych dôvodov, ktoré
nezavinila, a na ktoré musela v konaní reagovať práve vzatím žaloby späť, pretože v dôsledku konania

tretej osoby došlo k odpadnutiu predmetu sporu, pričom pôvodná žalobkyňa konanie tretej osoby nijako
nevedela ovplyvniť. Poukázal na to, že po podaní žaloby žalobkyňou bol podaný protest prokurátoraOkresnej prokuratúry Nitra smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra zo dňa 30.07.2015 č.
V-5459/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Okresný

úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5459/2015 predmetnému protestu prokurátora vyhovel
rozhodnutím zo dňa 05.11.2016 č. UP 72/2015-7, v ktorom skonštatoval, že vlastnícke právo nebolo
na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opäť zapísal ako vlastníka pôvodnú
žalobkyňu, a to z dôvodu, že uzavretá kúpna zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny
úkon. Vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke právo pôvodnej žalobkyni, čím prišlo

k odpadnutiu dôvodu podanej civilnej určovacej žaloby, čo v konečnom dôsledku primälo pôvodnú
žalobkyňu vziať späť podanú žalobu. Práve tieto skutočnosti považoval súd prvej inštancie za dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poukázal na
zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zo dňa 06. februára 2020,
podľaktoréhojepozohľadneníjudikatúryÚstavnéhosúduSRvoveciachPoľnohospodárskejPôdys.r.o.
odôvodnený záver, že pri späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo

strán sporu treba vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. S poukazom
nauvedenésúdprvejinštanciedospelkzáveru,ževpredmetnejvecijepotrebnémoderovaťrozhodnutie
o náhrade trov konania (§ 256 ods. 1 CSP) s aplikáciou § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného
zreteľa vylúčili zavinenie na oboch stranách sporu, keď pôvodná žalobkyňa nezapríčinila vznik sporu,
pretoženemalainúprávnumožnosťochranysvojichprávazároveňžalovanýnemalmožnosťsožalobou

akýmkoľvek spôsobom disponovať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny
tak, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a súčasne požadoval, aby
mu bol priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ohľadom odvolacích

dôvodov poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, keď súdu prvej inštancie
vyčítal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a rozhodnutie vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal
ani so všetkými relevantnými argumentmi, najmä s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej nie každá
okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa žalovaného, súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že predkupné právo mohla porušiť jedine
pôvodná žalobkyňa, nakoľko ona bola predávajúcou. Žalovaný tiež poukazoval na časový aspekt od
podania žaloby do jej späťvzatia a na to, že žalobné dôvody boli iné než tie, pre aký dôvod bol
podaný protest prokurátora. Ďalej dôvodil, že v dôsledku prevodu nehnuteľnosti z pôvodnej žalobkyni na
spoločnosť MH INVEST došlo na jej strane k strate aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti uviedol,

že bez aktívnej vecnej legitimácie už pôvodná žalobkyňa nemohla byť v konaní úspešná a preto zobrala
žalobu späť. Podľa žalovaného je možné prijať záver, že dôvodom späťvzatia nebola strata naliehavého
právneho záujmu, ale strata aktívnej vecnej legitimácie pôvodnej žalobkyne a tú svojím správaním
žalovaný nielenže nijako nezavinil, ale ani ju nemohol ovplyvniť. Podotkol, že tieto skutočnosti vylučujú
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z tých dôvodov, aké uviedol súd prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní

poukazoval aj na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. K tomu uviedol, že ak by
pôvodná žalobkyňa zobrala žalobu späť po tom, ako bolo právoplatne vyhovené protestu prokurátora,
nedošlo by k vykonaniu úkonov právneho zastúpenia.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 388

CSP zmeniť, pokiaľ ide o znenie výroku o trovách konania a to tak, že stranám sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že pôvodná žalobkyňa Y. F. doručila dňa 21.09.2015 súdu
prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese J.,

v obci J., v katastrálnom území O., parcely registra "E", zapísaných na LV č. XXXX - parc. č. XXX -
trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č.
XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2. Pôvodnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností bola pôvodná
žalobkyňa, ktorá v priebehu konania zomrela a následne bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k.17C/505/2020-357 zo dňa 10.08.2020 rozhodnuté o pokračovaní s právnymi nástupcami pôvodnej
žalobkyne a to s: 1/ K. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, J., 2/ H. N., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, X., 3/ X. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, J.. Zo

spisu vyplýva, že kúpnou zmluvou č. 2015/7/7/Draž/837/838/839 uzatvorenou dňa 07.07.2015 medzi
pôvodnou žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim boli predané nehnuteľnosti za
kúpnu cenu 1.980,- eur. Pôvodná žalobkyňa uviedla, že po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy jej bola
zaslaná ponuka od spoločnosti MH INVEST, s.r.o. na odpredaj iných pozemkov v kat. území O. spolu s
návrhom kúpnej zmluvy za cenu 17,26 eura za m2. Uviedla, že žalovaný uvedením jej osoby do omylu

nadobudol zisk v priebehu niekoľkých dní vo výške 54.606,- eur. Uzatvorená kúpna zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 a OZ z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, odporovanie a
obchádzanie zákona o cenách, pretože bola uzatvorená pôvodnou žalobkyňou ako nepodnikateľom, pri
ktorom bola zneužitá jej nevedomosť o trhovej cene nehnuteľnosti, jej ľahkomyseľnosť a dôverčivosť.
Dňa 14.10.2016 doručila pôvodná žalobkyňa súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu
z dôvodu, že na základe protestu prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastníčka predmetných

nehnuteľností a tak stratila naliehavý právny záujem na predmete žaloby. Žiadala, aby súd konanie
zastavil a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7.Ospäťvzatížalobypôvodnejžalobkynesúdprvejinštancierozhodoluznesenímč.k.17C/505/2015-97
zo dňa 31.01.2017 (v poradí prvým), ktorým konanie zastavil a pôvodnej žalobkyni priznal právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie,
pričom Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/285/2017-158 zo dňa 30.04.2018 zrušil napadnuté
uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej
inštancie uznesením č. k. 17C/505/2015-230 zo dňa 02.12.2019 (v poradí druhým) priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100% a ďalej rozhodol, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím. Voči tomuto uzneseniu podala pôvodná žalobkyňa odvolanie. Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 7Co/128/2020-357 zo dňa 29.01.2021 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že neboli splnené procesné
podmienky pre rozhodnutie veci - nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobkyne v dôsledku jej
úmrtia. Po zrušení napadnutého uznesenia vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. 17C/505/2015-382

zo dňa 04.11.2021, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Voči
tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie dožadujúc sa priznania náhrady trov konania.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodoval o trovách
zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby rôzne, pričom sa rozhodnutia odvolacieho súdu stali

predmetom prieskumu Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že diametrálne odlišná činnosť krajského
súdu o tej istej právnej otázke je ústavne neudržateľná a že zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti
krajského súdu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2018-30).

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

12. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivostiaprincípy,naktorýchspočívatentozákontak,abyvýsledkombolorozumnévysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

13. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa
uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti zazavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností
tej-ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri riadnom

priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie
tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam

konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či
sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a
pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

14. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR právnym štátom. Jedným z typických
znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia práva všeobecnými
súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Z nálezov Ústavného súdu SR vedených pod č. k. IV.
ÚS 614/2019-36, I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46 všetky zo dňa 20. augusta 2019 vyplýva, že
Ústavný súd Slovenskej republiky vytýkal odvolaciemu súdu diametrálne odlišnú rozhodovaciu činnosť

o tej istej právnej otázke, čo je ústavne neudržateľná činnosť s tým, že riešenie problému a zjednotenie
rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu.

15. Z obsahu zápisnice zo zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre dňa 06.
februára 2020 vyplýva, že občianskoprávne kolégium ohľadne náhrady trov konania prijalo zjednocujúce

stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré
procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva“. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Nitre tak zjednotilo
rozhodovaciu činnosť svojich senátov pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade
zastavenia konania po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, ktorá rozhodovacia činnosť bola

rozdielna.

16. Keďže v danej veci ide o rovnakú právnu otázku, ktorá bola predmetom zjednocovania rozhodovacej
činnosti krajského súdu, odvolací súd nevidí dôvod, aby sa od prijatého stanoviska občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Nitre pri rozhodovaní v danej veci odklonil.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa vzťahuje
vyššie citované zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre, pretože
späťvzatie žaloby nezavinila ani jedna zo strán sporu a došlo k nemu z objektívnych dôvodov po podaní
protestu prokurátora. Na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie, je odvolací súd toho názoru, že na

danú právnu vec nie je možné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP ani ust. § 257 CSP. Odvolací súd
postupoval podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov CSP, pričom zároveň vzal do úvahy právny
názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho nálezoch vo veciach vedených pod č. k. IV. ÚS 614/2019-36,
I.ÚS 222/2019-46, I. ÚS 225/2019-46, všetky zo dňa 20. augusta 2019. Vychádzajúc z uvedeného
záveru Ústavného súdu SR, ako aj z obsahu súdneho spisu, odvolací súd skúmal, či možno niektorej

zo strán pripísať zavinenie na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania
nemožno pripísať pôvodnej žalobkyni, ktorá v čase podania určovacej žaloby nemala inú možnosť,
ako sa domáhať ochrany svojich práv. S prihliadnutím na okolnosti, ktoré nastali až po podaní žaloby
a ktoré pôvodná žalobkyňa ovplyvniť nemohla, možno konštatovať, že ju k späťvzatiu žaloby viedli
objektívne dôvody - odpadnutie predmetu sporu na základe toho, že vyhovením protestu prokurátora

bolo navrátené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam pôvodnej žalobkyni. Rovnako nemožno
pripísať zavinenie na zastavení konania ani žalovanému, ktorý svojím správaním po podaní žaloby nedal
dôvod, pre ktorý by pôvodná žalobkyňa mala zobrať žalobu späť.

18. Keďže zavinenie na zastavení konania nemožno v danej veci pričítať ani jednej zo strán, pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať zo základného princípu CSP
uvedeného v čl. 4 a rozhodnúť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takéto
rozhodnutie o trovách konania podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje rozumné vysporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu praxnajvyšších súdnych autorít. Názor odvolacieho súdu nemohla zmeniť ani argumentácia žalovaného, že
nebola dôvodom späťvzatia žaloby strata naliehavého právneho záujmu, ale bola ním strata aktívnej
vecnej legitimácie pôvodnej žalobkyne, keďže po prevode nehnuteľnosti z pôvodnej žalobkyne na

spoločnosť MH INVEST stratila aktívnu vecnú legitimáciu, a túto skutočnosť nielenže žalovaný nezavinil,
ale ani ju nemohol ovplyvniť. Ako bolo vyššie uvedené, k spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody -
protest prokurátora, na ktorý pôvodná žalobkyňa a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého
bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva pôvodnej žalobkyne, čím odpadol predmet žaloby, a
preto je tiež bez právneho významu posudzovať otázku, či predkupné právo štátu mohla porušiť len

pôvodná žalobkyňa.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce rozhodol o trovách
konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, tento výrok však nie je v súlade
s vyššie uvedeným stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre dňa 06. februára
2020, preto odvolací súd s poukazom na § 388 CSP tento výrok zmenil tak, že stranám sa nárok na

náhradu trov konania nepriznáva.

20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v 1. až
3. rade nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože im žiadne

trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).