Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010366.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu

C.. I. C. S. J.. Y. V. v trestnej veci obžalovaných W. O., L.. X.X.XXXX E. G. a C. Q.D., L.. XX.X.XXXX
E. G., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) W. O., L.. XX.XX.XXXX E. G., trvalým bydliskom bytom G., S.. K. Č.. XXXX/X,
slobodného, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

2) C. Q., L.. XX.XX.XXXX E. G., trvalým bydliskom obec J. (M. G.), Y. Č.. XXXX/X, prechodným
bydliskom bytom obec J., I. S. XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

s ú v i n n í, ž e

obaja obžalovaní dňa 28.03.2018 v čase od 10:00 h do 10:45 h, v obci Višňové, bez dovolenia vlastníka
a oprávnených užívateľov vstúpili na čiastočne oplotený pozemok prislúchajúci k rodinnému domu s

popisným číslom XXX, stojaceho na parcele č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, ktorého
majiteľom je poškodený C. R. a to tým spôsobom, že prešli na pozemok cez nedokončené oplotenie
až k vstupným dverám tu situovaného rodinného domu, kde obžalovaný W. O. za pomoci nezisteného
nástroja začal páčiť dvere v oblasti uzamykacieho mechanizmu, pričom obžalovaný C. Q. stál bokom
od obžalovaného W. O. a dával pozor, následne obžalovaný C. Q. spozoroval okoloidúcu motorizovanú
policajnú hliadku a preto od ďalšieho konania upustili a obaja z miesta činu ušli a uvedeným konaním
spôsobilipoškodenémuC.R.poškodením-páčenímvstupnýchbezpečnostnýchplastovýchdveríprofilu
VK TOPLINE s kovovou výstužou a trojbodovým bezpečnostným uzamykacím mechanizmom, škodu

vo výške 1.369,65 €.

t e d a

obžalovaný W. O. a obžalovaný C. Q.

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,

ktorého sa dopustili v úmysle neoprávnene vniknúť do obydlia iného a uvedený čin spáchať závažnejším
spôsobom konania - vlámaním, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný W. O. a obžalovaný C. Q.prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný W. O.:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný C. Q.:
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému C. Q., L.. XX.X.XXXX ukladá trest

prepadnutia veci ľavej a pravej rukavice šedej farby zn. DELTAPLUS.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní W. O., L.. X.X.XXXX a C. Q.Á., L..
XX.X.XXXX povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700 náhradu škody vo výške 1.369,65 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 22.8.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 252/18/3304-92 zo dňa 21.8.2018 na obžalovaných W. O., L.. X.X.XXXX E. G. a C.
Q., L.. XX.X.XXXX E. G., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2018 na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu

ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por.
a obžalovaným kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obaja
obžalovaní
odpovedali :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaných : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaných : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaných : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaných : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaných: ánoNakoľko obžalovaný W. O. ako aj obžalovaný C. Q. odpovedali na všetky uvedené otázky slovom
„áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie

obžalovanýchovinepodľa§257ods.7Trestnéhoporiadkuprijalazároveňpodľa§257ods.8Trestného
poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal
za vinných zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v
súlade s ustanovením § 269 a to tak ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania, najmä prečítal
správy o povesti obžalovaných, správy ÚPSVaR, správy sociálnej poisťovne, správu zamestnávateľa,
oboznámil register priestupkov a register trestov na obžalovaných, spis OS Nové Mesto nad Váhom sp.

zn. 2T/151/2016 vrátane spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/13/2017, nároky na náhradu škody,
zmluvu poisťovne Allianz, výpočet poistného plnenia, poukaz na vyplatenie poškodenému.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnejčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného W. O. ako druh trestu trest odňatia
slobody a to vo výmere 15 mesiacov a obžalovanému C. Q. ako druh trestu trest odňatia slobody a to

vo výmere 13 mesiacov.
Pokiaľ ide o obžalovaného W. O., podľa odpisu z registra trestov a spisov Okresného súdu Nové Mesto
nadVáhomsp.zn.2T/151/2016aOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.0T/13/2017obžalovanýboldoposiaľ
19 krát odsúdený za trestný čin, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom väčšina trestov bola
nepodmienečná. Okrem iného bol odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn.

0T/13/2017, právoplatného dňa 7.4.2017 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého
prečinu sa dopustil dňa 4.4.2017 nepodmienečne na 10 mesiacov, ktorý trest tohto odsúdenia bol
zrušený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/151/2016 zo dňa 13.4.2018,
právoplatného dňa 1.5.2018 nepodmienečne na 4 roky v ústave na výkon so stredným stupňom
stráženia v rámci ukladania súhrnného trestu.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný W. O. bol 10 krát postihnutý za priestupok na
úseku dopravy. Zo správy o povesti obžalovaný nie je bližšie hodnotený, na adrese trvalého bydliska
nebýva niekoľko rokov. Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný prevažnú väčšinu svojho
života pracoval v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. Q., podľa odpisu z registra trestov ku dňu 18.10.2018 obžalovaný bol
doposiaľ 3 krát odsúdený za trestný čin, jeden krát zahraničným súdom a dva krát Okresným súdom
Piešťany a to rozsudkom zo dňa 1.6.2016 sp. zn. 2T/124/2014 v spojení s uznesením Krajského súduv Trnave sp. zn. 5To/111/2016 zo dňa 8.12.2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania na podmienečný
trest odňatia slobody na 6 mesiacov v prípade ktorého odsúdenia sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený a rozsudkom zo dňa 24.10.2016, sp. zn. 16T/64/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trnavezodňa10.1.2017,právoplatnýmdňa10.1.2017zazločinvydieraniapodľa§189ods.1Trestného
zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. V rámci tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 11.8.2017 so
skúšobnou dobou v trvaní 4 roky.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný C. Q. bol 16 krát postihnutý za priestupok
prevažne na úseku dopravy okrem dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy o
povesti Obce Banka vyplýva, že obžalovaný nebol v obci riešený v rámci priestupkového konania.

Zo správy zamestnávateľa obžalovaného, spoločnosti Hotely Plus a.s., IČO: 35749105 vyplýva, že
obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti na pozícii údržbára od 1.1.2018 do 29.3.2018. Jeho správanie

na pracovisku, dochádzka ako aj vzťah s vedením a s kolegami je hodnotený pozitívne.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaných zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaní priznali a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže

obžalovaní svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku v podstate odbremenili súd od dokazovania ich viny, ktorou skutočnosťou napomáhali súdu
pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017) a taktiež tým obžalovaní priznali spôsob
spáchania trestného činu tak ako je uvedený v obžalobe aj v konkrétnostiach, pri ktorých boli iba oni

sami, ktoré by bez ich vyhlásenia viny boli len ťažko dokázateľné. Zároveň u obžalovaných súd zistil
po jednej priťažujúcej okolnosti a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už boli za trestný čin
odsúdení.
Obžalovaných súd odsúdil zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom im ukladal
samostatné tresty odňatia slobody, kde základná trestná sadzba bola v § 194 ods. 2 Trestného zákona v
rozmedzí od 1 roka do 5 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade oboch obžalovaných prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, znižovala sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona zákonom
ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej

sadzby po úprave podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona predstavovalo trestnú sadzbu 1 rok až 3 roky
a 8 mesiacov.
Súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil základnými zásadami pre ukladanie
trestu popísanými vyššie a dospel k záveru, že u obžalovaného W. O., uložený nepodmienečný trest vo
výmere 15 mesiacov, spĺňa nielen zásadu zákonnosti trestu ale aj jeho individualizácie a spravodlivosti

a to vzhľadom na konkrétne okolnosti spôsobu spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy. Súd teda vychádzal z toho, že na jednej strane obžalovaného možno negatívne hodnotiť
vzhľadom na veľké množstvo jeho predchádzajúcich odsúdení za majetkovú trestnú činnosť, je teda
zrejmé, že trestnej činnosti sa dopúšťal aj v minulosti a bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody

a možno konštatovať, že výkon trestu u neho nevedie k náprave. V súvislosti s uvedeným u neho nebol
dôvod na ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ani na dolnej hranici trestnej sadzby, ale
za primeraný vyššie popísaným zásadám pre ukladanie trestu aj vzhľadom na postoj obžalovaného k
spáchanému trestnému činu súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Súd pritom
prihliadol aj k tomu, že obžalovaný momentálne vykonáva aj 4-ročný nepodmienečný trest odňatia

slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. V tomto prípade súd u
obžalovaného ukladal samostatný trest, nakoľko spáchania tohto trestného činu sa dopustil po spáchaní
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v konaní Okresného súdu Piešťany 0T/13/2017, ktorý
spáchal dňa 4.4.2017 a bol zaň právoplatne odsúdený dňa 7.4.2017.
Pokiaľ ide o obžalovaného C. Q. súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil

základnými zásadami pre ukladanie trestu popísanými vyššie a dospel k záveru, že u obžalovaného C.
Q., uložený nepodmienečný trest vo výmere 13 mesiacov, spĺňa nielen zásadu zákonnosti trestu ale aj
jeho individualizácie a spravodlivosti a to vzhľadom na konkrétne okolnosti spôsobu spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného,jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto prípade sa javí ako potrebné konštatovať, že súd
musel obžalovanému primárne ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože spáchania tohto
trestného činu sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z nepodmienečného trestu

uloženého mu rozsudkom zo dňa 24.10.2016, sp. zn. 16T/64/2016 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave zo dňa 10.1.2017, právoplatným dňa 10.1.2017 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona, z ktorého trestu bol podmienečne prepustený dňa 11.8.2017 so skúšobnou dobou
4 roky, preto možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody bola vylúčená ustanovením §
49 ods. 2 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin

odsúdený a trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, na druhej strane súd
prihliadol k postoju obžalovaného k spáchanému trestnému činu, jeho priznaniu sa a ľútosti ako aj k
tomu, že pred spáchaním trestného činu bol zamestnaný, pričom pracoval aj v minulosti u viacerých
zamestnávateľov, preto je u neho možné vysloviť predpoklad, že vykonanie trestu odňatia slobody bude
mať na neho výchovný vplyv, po prepustení môže viesť riadny život a zamestnať sa a to aj s ohľadom
na rodinné okolnosti (starostlivosť o rodinu, zdravotné ťažkosti v rodine), ktoré obžalovaný prezentoval,

ktoré mu môžu byť motívom nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti a viesť riadny život. S ohľadom na
uvedené súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody miernejší ako obžalovanému O. a to vo výmere
jeden mesiac nad dolnú hranicu trestnej sadzby.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu napĺňajú účel trestu, plnia funkciu ochrany spoločnosti a to tak
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Pretože pri spáchaní trestnej činnosti boli použité rukavice šedej farby zn. DELTAPLUS, ku ktorým
obžalovaný C. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli jeho, súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - týchto rukavíc, pretože išlo o vec, ktorá bola použitá
na spáchanie trestného činu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaných W. O. a C. Q., spoločne a nerozdielne
uhradiť poškodenému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:
00151700 náhradu škody vo výške 1.369,65 €. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní uviedli, že
súhlasia s výškou škody tak ako si ju vyčíslila poisťovňa a túto sa budú snažiť uhradiť. Škoda, ktorá
pôvodne vznikla poškodenému C. R. poškodením - páčením vstupných bezpečnostných dverí, resp.

nárok na ňu, na základe zákonnej cesie a uzatvorenej zmluvy poškodeného so spoločnosťou Allianz
- Slovenská poisťovňa zo dňa 5.6.2008 na poistenie rodinného domu č. XXX v Obci Višňové prešla
na túto poisťovňu. Výška škody potom vyplývala z faktúry spoločnosti eurowin pro, s.r.o., Stará Turá
poškodenému C. R. a výpočtu poistného plnenia poisťovne Allianz, ktorá poistenie krátila s ohľadom k
zhodnoteniu výmeny veci na sumu 1.369,65 €. Túto sumu potom poisťovňa vyplatila poškodenému C.

R., čo vyplýva z oznámenia a z detailu poukazu predloženého poisťovňou a preto poisťovňa Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. má nárok na úhradu tejto škody vo výške 1.369,65 €. Pretože ide o škodu
spôsobenú trestným činom, resp. pokusom trestného činu, z ktorého boli uznaní za vinných obžalovaní
spolupáchateľstvom, súd ich zaviazal na náhradu škody v rámci adhézneho konania spoločne a
nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.