Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314211667.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. - P., K. XXX/X,
zastúpená Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom, Prešov, Nám. Legionárov 5, o

vymoženie uloženej povinnosti, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
2. februára 2016, č. k. 10Er/636/2014-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
povinnej na zastavenie exekúcie (I. výrok), z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolací súd odvolanie povinnej vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na povolenie odkladu

exekúcie (II. výrok), o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol (výrok
I.) a zamietol tiež návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie (výrok II.).

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25. 06. 2014 vydal poverenie č. XXXX XXXXXX, ktorým poveril

súdneho exekútora Z.. V. H. vykonaním exekúcie. Dňa 28. 08. 2014 súdny exekútor doručil súdu
postúpený návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na odklad a
zastavenie exekúcie poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 27. 02. 2013 sp. Zn. 5 Cdo/232/2012,
podľa ktorého je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Uviedla, že si vôbec nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola

už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z
dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich
dôsledkoch nezvratne podrobiť, a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný.
Prezentovala pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, keďže pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva, ktorý sa s
nimi vôbec neoboznámil. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že spotrebiteľská vec je podľa právnej

vedy subjektívne aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve
dostatočne neodôvodnil, rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom
chránenýchzáujmochrozhodujesúkromnáosoba,ktorejmocniejedelegovanážiadnouverejnoprávnou
inštitúciou, ale viac-menej je založená na aspektoch ako zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, označila za nemorálnu a neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Navrhla exekúciu v celom rozsahu zastaviť a až do zastavenia
exekúcie povoliť odklad exekúcie. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 28. 04. 2015 vyzval oprávneného,aby sa vyjadril k návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie. Oprávnený žiadal návrh povinnej na
zastavenie a odklad exekúcie zamietnuť.

3. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 57 ods. 1 - 4, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal
na uznesenie 3MCdo/11/2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že rozhodnutia
rozhodcovských súdov sú rovnocenným exekučným titulom ako rozhodnutia všeobecných súdov,
exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v
rozhodcovskom konaní. Argumentoval, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla
žiaden relevantný dôvod podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého by exekúciu mal
zastaviť, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Rozhodnutie o návrhu povinnej na odklad exekúcie, v ktorom uviedla len to, že žiada odloženie
exekúcie dovtedy, kým sa exekúcia nezastaví, právne oprel o ust. § 56 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku
a dôvodil, že nakoľko povinná svoj návrh na odklad exekúcie žiadala do času, kým súd exekúcie zastaví,
pričom mal za to, že na odklad exekúcie nie je dôvod, návrh na odklad exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná domáhajúc sa jeho
zrušenia a zastavenia exekúcie v celom rozsahu. Zároveň žiadala až do právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekúcie povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vo svojom odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie
je nesprávne a bolo porušené právo na spravodlivý proces. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil zmluvnú podmienku, pretože nezohľadnil hrubú nerovnováhu, ktorú vyvolala. Označila za
nepravdivé, že mohla zmluvu odmietnuť, pretože podmienkou poskytnutia úveru boli všetky zmluvy,
vrátane rozhodcovskej. Zvýraznila, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je
spôsobilým exekučným titulom. Tvrdila, že v spotrebiteľskej zmluve je neplatnou rozhodcovská doložka
zakomponovaná do textu zmluvy. V rámci konania o udelené poverenia na vykonanie exekúcie je

súd povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Podotkla tiež, že samotná úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Svoje tvrdenia oprela o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 27. 02. 2019 sp. zn. 5Cdo/232/2012. Uviedla, že podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002
Z. z. sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom.
Dodala, že nie len klauzula o rozhodcovskom konaní je v danom prípade rozporná s dobrými mravmi, ale

aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ktorý svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky.

6. K odvolaniu povinnej sa vyjadrila oprávnená písomným podaním, v ktorom navrhla napadnuté
uzneseniepotvrdiť. Zvýraznila,žespovinnoudňa06.07.2011uzavrelazmluvuoúvereč.XXXXXXXXX,

nazákladektorejbolpovinnejposkytnutýúvernavýkonzamestnania.Povinnávzmluveoúvereosobitne
podpísala účel použitých finančných prostriedkov, preto treba chrániť jej dobrú vieru. Na čo následne
povinná úver použila už neskúmala, bola to pre ňu nepodstatná informácia. Z uvedených dôvodov
zastala názor, že na uvedené zmluvu sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedla,
že povinná zároveň v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom zmluvy, nemala k nej

žiadne výhrady. Tvrdila tiež, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z jej textu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Táto potom nie je dotknutá ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka a je právne prípustná v zmysle vnútroštátneho práva aj európskeho

práva. Tiež poukázala na to, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, ďalej ako CSP) prejednal odvolanie povinnej bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.

8. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom Z.. V. H., K.. dňa 17. 03. 2014, sa oprávnená domáhala vočipovinnej vymoženia pohľadávky vo výške 865,65 eura s príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej
a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 04774/13 zo

dňa 08. 08. 2013, právoplatný dňa 16. 09. 2013 a vykonateľný dňa 19. 09. 2013, kópiu Zmluvy o úvere zo
dňa 06. 07. 2011 č. XXXXXXXXXXX spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, kópiu Zmenky
č. XXXXXXXXX. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená doložila rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa
06. 07. 2011. Dňa 26. 06. 2014 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa
28. 08. 2014 súdny exekútor doručil súdu postúpený návrh povinnej na odklad a zastavenie exekúcie,

v ktorom uviedla, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Tvrdila, že si nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská zmluva bola už vopred
naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak
rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne
podrobiť, a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný. Rozhodcovskú

doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, označila za nemorálnu a neprijateľnú
zmluvnú podmienku a ním priznané plnenie bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe
absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Do rozhodnutia o zastavení exekúcie navrhla povoliť odklad
exekúcie. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie a
návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v

spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu
a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej
v civilnom sporovom konaní.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

20. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

21. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

22. Podľa § 45 ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok
v znení účinnom do 31. 12. 2014.

23. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.24. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd

považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa.
Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby,
pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci definuje zák. č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú

na spotrebiteľské zmluvy. V ohľade zdôvodnenia vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského
odvolací súd konštatuje, že preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj
v zmluve o poskytnutí úveru- „na výkon zamestnania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda povinnej, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy
malo. Uvedené možno vyvodiť aj zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne

jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinnú,
ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre
uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti,
že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že
predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že

sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na
formulárovúpredtlač.Lenvšeobecnýpredtlačenýúdajouzavretízmluvynaúčelzamestnaniapodpísaný
povinnou nepreukazuje nespotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Tento údaj neposkytuje odpoveď na
otázku, či skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinnej, a aký konkrétny súvis s
takýmto podnikaním, či predmetom podnikateľskej činnosti povinnej vôbec uzavretie príslušnej zmluvy

má. Argumentácia oprávnenej v tomto rozsahu je preto nedôvodná, ak naviac v prípade pochybností
o tom, či ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce
pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 3.septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, podľa

ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí
od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba
skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu
povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel

tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je
spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

25. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil

povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.
Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj
z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul

bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.26. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento

exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa
ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

27. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že oprávnená a povinná

dňa 06. 07. 2011 uzatvorili spotrebiteľskú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Obsah spisu, na podklade
ktorého vydal súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tvorí i rozhodcovská zmluva zo dňa 06. 07.
2011, v zmysle ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej
dňa 06. 07. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú

z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho

rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Z exekučného titulu vyplýva,
že v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z citovanej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvejinštanciesvojerozhodnutiezaložilnatvrdení,žepovinnávosvojomnávrhunazastavenieexekúcie
neuviedla žiaden relevantný dôvod podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého by mala
byť exekúcia zastavená, preto jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

28. Odvolací sud posudzujúc danú vec a uvedených zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označila
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd bol oprávnený a zároveň povinný

riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie zaťažil napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti,
keď v odôvodnení nevysvetlil, prečo sa predovšetkým nezaoberal prípadnou absolútnou neplatnosťou
rozhodcovskej zmluvy z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na základektorej bol vydaný exekučný titul. V zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu vychádzajúceho z
ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike vyplýva, že súdy sa v
obdobných veciach vždy primárne zaoberajú preskúmaním rozhodcovskej zmluvy alebo doložky za

účelom posúdenia, či na jej základe mohol vydať príslušný rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok.
V danom prípade sa súd prvej inštancie opomenul prioritne zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej
zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti ako zmluvnej podmienky. Bez starostlivého preskúmania, analýzy
a vyhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností majúcich podklad v skutkových zisteniach tak
doterajšie konštatácie súdu prvej inštancie nie sú postačujúce pre jeho záver o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

29. V ďalšom konaní bude preto potrebné posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy a následne
svoje závery v tomto smere v prípade, že sú pre vec rozhodujúce, vyhodnotiť pri skúmaní dôvodnosti
návrhu oprávnenej na zastavenie exekúcie práve z dôvodov uvádzaných v jej návrhu a rovnako sa
v ďalšom konaní súd prvej inštancie vysporiada i s námietkami oprávnenej uvedenými v jej odvolaní.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku,
ktorýmbolnávrhpovinnejnazastavenieexekúciezamietnutý,podľa389ods.1písm.b)CSPzrušilavec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je súd prvej inštancie právnym
názorom odvolacieho súdu vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). I napriek uvedenému bude
povinnosťou súdu prvej inštancie primárne sa zaoberať, či v danom prípade nie sú naplnené podmienky

na zastavenie exekúcie podľa z. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Za tým účelom urobí dotaz na súdneho exekútora.

30.KrajskýsúdvNitrepriskúmanípodmienokodvolaciehokonaniazistil,ževočiII. výrokunapadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinnej na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie nie

je prípustné. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávnenej voči
výroku II. je potrebné podľa § 386 ods. c) odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné.

31. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, na návrh povinného môže súd

(§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladnáexekúciamohlamaťprenehoaleboprepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky
a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na
návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

32. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, aj bez návrhu môže súd povoliť
odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

33. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol
povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

34. O odklade exekúcie rozhoduje exekučný súd uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné iba
v prípade, ak bol odklad exekúcie povolený. Procesne legitimovaným subjektom na podanie odvolania
proti uzneseniu, ktorým bol odklad exekúcie povolený, je oprávnený. Proti uzneseniu, ktorým bol návrh
na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku
tohto uznesenia a odvolanie povinnej proti výroku, ktorým bol jej návrh na odklad exekúcie zamietnutý,
odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).