Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120296087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6120296087.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: P. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. K., O. XXXX/XX, adresa na doručovanie V. M., D. XXX, o zaplatenie 2 148,76 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. mája 2021,
č. k. 15Csp/140/2020-143

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku
na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 720,53 eura
s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 10. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil v zmysle § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 9, § 489, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1, 2, § 559 ods. 1 a 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“, „OZ“), § 1

ods. 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01. 01. 2015. Dôvodil,
že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom úverovej zmluvy uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou, pričom pohľadávku voči
žalovanej nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok. Postúpená pohľadávka vo výške 2 148,76
eura pozostávala z neuhradenej istiny 1 365,52 eura, z riadnych úrokov vo výške

622,51 eura, z úrokov z omeškania vo výške 136,73 eura a z poplatkov
vo výške 24 eur, pričom žalovaná žalobcovi po postúpení pohľadávky neuhradila žiadnu sumu. Na
základe vykonaného dokazovania ustálil, že veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanou dňa 30. 04. 2015 Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2 000 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu považoval
za spotrebiteľský. Argumentoval, že za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na
právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v citovanom zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah
vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je osoba,
ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Po oboznámení
sa s obsahom listín obsiahnutých v spise, najmä Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30. 04. 2015,dospel k záveru, že táto obsahovala zákonom požadované náležitosti, ale výška RPMN v zmluve bola
uvedená v nesprávnej výške 17,95 %. Z voľne dostupnej internetovej kalkulačky pre výpočet ročného
úroku a RPMN, po zadaní vstupných údajov (suma pôžičky 2 000 eur, sumy, ktorá mala byť splatená 2

982,92 eura a doby splácania 60 mesiacov) v prípade predmetného úverového vzťahu, však zistil výšku
RPMN 18,40 % (čl. 138). Pre úplnosť uviedol, že podľa údajov zo zmluvy o splátkovom úvere by mala
byť správna výška celkovej čiastky spojenej s úverom uvedená vo výške 2 983,80 eura (60 x 49,73
eura). Ani v prípade, ak by do uvádzanej voľne dostupnej internetovej kalkulačky pre výpočet ročného
úroku a RPMN zadal tieto údaje (suma pôžičky 2 000 eur, sumy, ktorá mala byť splatená 2

983,80 eura a doby splácania 60 mesiacov) nezistil, že by v zmluve o splátkovom úvere bola uvedená
správna výška PRMN, nakoľko podľa takto zadaných údajov bola vypočítaná na 18,42 % (čl. 137). Z
uvedeného konštatoval, že RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne
a v neprospech spotrebiteľky, ktorý nedostatok zákon sankcionuje tým, že sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dodal, že žalovaná výšku poskytnutého úveru nenamietala
a nespochybňovala. Zvýraznil, že v konaní nepovažovalza preukázané, akceptujúc tvrdenia strán sporu,

že by poskytnutý úver žalobcovi žalovaná uhradila v inej výške, prípadne v celom rozsahu. Z dôvodu,
že vyhodnotil splátkový úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalobu považoval za dôvodnú v časti
uplatnenej neuhradenej istiny 720,53 eura (2 000 eur - 1 279,47 eura žalovanou uhradená suma), v
ktorej časti žalobe vyhovel. Zostávajúcu časť žalobou uplatneného nároku (neuhradený úrok a úrok z
omeškania, ďalšie neuhradené poplatky) ako nedôvodnú zamietol.

2. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z dôvodu, že žalovaná sa s plnením peňažného záväzku
dostala do omeškania, teda jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej
výške 5 % ročne (ZÚS ECB 0 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov). Žalobcovi priznal úrok z omeškania
uplatnený v žalobe najskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru,

tedaod04.05.2018.Keďžesižalobcauplatnilúrokyzomeškaniaodnasledujúcehodňapodniúčinnosti
postúpenia pohľadávky (dňom 10. 12. 2019), preto mu takto uplatnené úroky z omeškania priznal.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že žalovaná mala v
konaní vo veci úspech približne v rozsahu 66,5 % žaloby a žalobca približne v rozsahu 33,5 % žaloby.

Principiálne v danom prípade vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej, a to v rozsahu 33 %
(66,5 % - 33,5 %). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľné žiadne
trovy konania nevznikli.

4. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote, domáhajúc sa

ním jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal
nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k RPMN uvedenej v zmluve, keď za správnu výšku RPMN podľa
údajov zo Zmluvy považoval hodnotu 18,40 %, resp. 18,42 %, pričom súd uvedené vypočítal výlučne
pomocou voľne dostupnej internetovej kalkulačky pre výpočet ročného úroku a RPMN. Citoval znenie

ustanovení § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 ZoSÚ a zdôraznil, že „posledná splátka je vo výške zostatku
Pohľadávky Banky“ v súlade s čl. 5.17. Produktových obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy.
V predmetnom prípade posledná splátka predstavovala zostatok vo výške 48,85 eura. Na základe
zákonom uvedeného vzorca pre výpočet RPMN vysvetlil, že ročná percentuálna miera nákladov bola

17,95 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Namietal teda výpočet učinený súdom prvej inštancie,
založený na neoverených výpočtoch neznámej internetovej kalkulačky na výpočet RPMN, a nie na
výpočtevzorcauvedenéhopriamovZoSÚ.Namietalvtomtosmereinepreskúmateľnosťrozsudkuvtejto
časti, nakoľko z odôvodnenia súdu prvej inštancie nebolo vôbec zrejmé, aký vzorec použil pri výpočte
RPMN, resp. aký vzorec používala neznáma internetová kalkulačka. Na podporu svojej argumentácie

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/232/2019 z 13. 02. 2020 a Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoCsp/16/2021 z 21. 04. 2021.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniaadospelkzáveru,žeodvolaniejedôvodné,apretorozsudoksúduprvejinštancievzmysleust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na
náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 148,76
eura s 5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1 365,52 eura od 10. 12. 2019 do zaplatenia. Uviedol,
že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.,) uzavrel so žalovanou dňa 30. 04. 2015 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur, ktorý
malažalovanásplatiťdohodnutýmipravidelnýmimesačnýmisplátkami.Žalovanáneplnilavstanovených

termínoch dohodnuté splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy a tak právny predchodca žalobcu
podaním zo dňa 04. 05. 2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03. 05. 2018 a vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní, avšak bezvýsledne. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 720,53 eura s 5 % ročnými úrokmi z omeškania
od 10. 12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu
zamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanejnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Žalobca

podal odvolanie proti zamietajúcemu výroku rozsudku a výroku o nároku na náhradu trov konania. Pre
absenciu odvolania nadobudol vyhovujúci výrok rozsudku právoplatnosť.

8. V nadväznosti na žalobcom tvrdené odvolacie dôvody, odvolací súd úvodom dáva do pozornosti
nasledujúce súdnou praxou ustálené závery. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP

je daný, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je
potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,
že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv, a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,

aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie

tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkýmvykonávanýmdôkazom.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiach
najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to
ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti
jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011,
6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,

nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Podľa
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať
takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. K vade podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací
súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia

dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30. 04. 2015

bol žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý právnym predchodcom žalobcu úver vo výške 2 000 eur
s fixnou úrokovou sadzbou 17,90 % ročne, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v 60 mesačných
splátkach od 17. 06. 2015 do 17. 05. 2020 po 49,73 eura v 17-ty deň v kalendárnom mesiaci, RPMN
bola uvedená vo výške 17,95 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 16,6 % a celková
čiastka spojená s úverom bola uvedená vo výške 2 982,92 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli všeobecné obchodné podmienky, sadzobník právneho predchodcu žalobcu, štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere a informácie o RPMN. Výzvou zo dňa 01. 04. 2019 (č. l. 39 spisu)
bolo oznámené žalovanej ako dlžníkovi veriteľom, že ku dňu 01. 04. 2018 bola v omeškaní so splácaním
pohľadávky vo výške 508,71 eura. Veriteľ žiadal túto dlžnú sumu uhradiť do 15 dní od doručenia výzvy
s tým, že ak dlžnú sumu žalovaná neuhradí, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, čím sa pohľadávka stane splatnou v celom rozsahu. Doručovanie tejto výzvy žalovanej žalobca
nepreukázal. Listom zo dňa 04. 05. 2018 (č. l. 12 spisu) veriteľ - právny predchodca žalobcu - oznámil
žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03. 05. 2018, a to podľa bodu 8.1 písmeno a)
Produktových obchodných podmienok účinných od 01. 01. 2015. Žalovanú ako dlžníka zároveň vyzval
k úhrade celej dlžnej sumy 1 660,50 eura v lehote 15 dní. Podľa predloženej doručenky bolo predmetné

oznámenie žalovanej doručené dňa 11. 05. 2018 (č. l. 13 spisu). Výzvou zo dňa 22. 08. 2019 (č. l.
38 spisu) bolo oznámené žalovanej ako dlžníkovi veriteľom, že pohľadávka sa stala splatnou v celom
rozsahu z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bankou a výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky
predstavuje ku dňu 22. 08. 2019 sumu 2 051,60 eura. Veriteľ zároveň upozornil žalovanú, že v prípade,
ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Dňa 09. 12.

2019 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená
Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1014/2019/CE (č. l. 47 spisu), ktorej predmetom boli podľa článku I.
pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe č. 1. V prílohe k uvedenej zmluve je pohľadávka, ktorá je
žalobcom uplatnená v tomto súdnom konaní. Listom zo dňa 10. 12. 2019 veriteľ oznámil žalovanej, že
jej pohľadávka zo zmluvy o Spotrebnom úvere na Čokoľvek (č. úveru 5071682662) bola postúpená na

Základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1014/2019/CE zo dňa 09. 12. 2019 na žalobcu. Dlžník bol
upozornený, že od doručenia tohto oznámenia bol uvedený záväzok nutné plniť výlučne postupníkovi.
Listom - pokusom o zmier zo dňa 13. 03. 2020 (č. l. 55 spisu) žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy v celkovej výške 2 166,34 eura najneskôr do 23. 03. 2020. Pokus o zmier
bol žalovanej odoslaný dňa 16. 03. 2020, ako vyplýva z kópie podacieho hárku č. W. (č. l. 56 spisu),

podacie č. E.. Podľa lustrácie na stránke www.posta.sk - sledovanie zásielok, sa
táto zásielka vrátila odosielateľovi ako nedoručená s poznámkou - adresát neznámy.

13. S ohľadom na takto zistený skutkový stav bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať vecnú
legitimáciu strán sporu, najmä aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vzhľadom na spotrebiteľskú povahu

uzavretej zmluvy (čo v konaní sporné nebolo), ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, ktorá legitimácia musí v danom
prípade vyplývať z platného postúpenia predmetnej pohľadávky. Predpokladom platného postúpenia
pohľadávky je jej platné zosplatnenie veriteľom.

14. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republikyz 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Nesporne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu postúpil
pohľadávku voči žalovanej na žalobcu a keďže zákon v prípade takéhoto postúpenia vyžaduje splnenie
viacerých podmienok, bolo nutné sa so splnením týchto podmienok dostatočne zaoberať, čo súd prvej
inštancie nenaplnil.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

18. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.22. I keď vychádzajúc z platnej právnej úpravy, dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo
dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri
splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia

(splatnosti jednotlivých splátok) a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v
splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho
splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samotný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne
uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre
nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide

tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak
dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,
resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je
v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ
dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala

priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie
celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z.

z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie
celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej

lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred
uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Ak je táto podmienka splnená,
môže dôjsť k zosplatneniu úveru. Súd má ex offo skúmať v spotrebiteľskej zmluve, či vyššie uvedené
podmienky boli splnené, či dodávateľovi vzniklo právo na predčasné zosplatnenie úveru a skúmať, či

bolo predčasné zosplatnenie úveru v zmluve dohodnuté a či bolo dohodnuté aj platne. Právo veriteľa
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemusí byť upravené priamo v texte zmluvy, postačuje,
ak je uvedené v obchodných podmienkach, na ktoré zmluva výslovne odkazuje a súčasne je zmluva
podpísaná. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľ aa to upozornenie
na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre

omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je jej riadne doručenie oboch
prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

24. Odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 Zákona o bankách neupravuje
len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.) v prípade Zákona o
bankách ide o lex specialis. Zaradenie ust. § 92 do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana
klientov a bankové tajomstvo“ je nutné vykladať tak, že účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana
bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za
ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a

contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.

25. Ako už bolo uvedené, z dôvodu omeškania so splácaním úveru riadne a včas žalovanou bolo
výzvou zo dňa 01. 04. 2019 (č. l. 39 spisu) veriteľom oznámené žalovanej, že ku dňu 01. 04. 2018

bola v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 508,71 eura. Doručenie tejto výzvy žalovanej
žalobca nepreukázal. Listom zo dňa 04. 05. 2018 (č. l. 12 spisu) veriteľ - právny predchodca žalobcu
- oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03. 05. 2018, a to podľa
bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok účinných od 01. 01. 2015. Žalovanú ako
dlžníka zároveň vyzval k úhrade celej dlžnej sumy 1 660,50 eura v lehote 15 dní. Predmetné

oznámenie bolo, podľa doloženej doručenky, žalovanej doručené dňa 11. 05. 2018 (č. l. 13 spisu).
V nadväznosti na uvedené odvolací súd zvýrazňuje, že splnenie podmietok pre platné postúpenie
pohľadávky doručovaním zákonom predpísaných listín je potrebné skúmať z hľadiska, či sa tieto listiny
dostali do sféry dispozície dlžníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15. 12. 2020 publikovaný pod R 4/2021 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle

pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu
dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti
zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime
Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína

právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej

zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu
sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu
príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je

objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle,
nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to,
či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Je preto nutné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. S ohľadom na uvedené súd
prvej inštancie musí skúmať doručovanie vyššie uvedených listín žalovanej, teda, či sa reálne dostali

do jej dispozičnej sféry.

26. V nadväznosti na citovaný právny výklad a učinené právne stanoviská, ako i zaujatý právny názor,
odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu je toho názoru, že napadnutý zamietajúci výrok rozhodnutia
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu.

V preskúmavanej veci došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie tým, že súd prvej inštancie ex offo
skúmal procesné podmienky konania, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s ohľadom na postúpenie
zosplatnenej pohľadávky, avšak na vynesenie uvedeného záveru nemal splnené zákonné podmienky. V
ďalšom konaní je tiež potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k právnemu
posúdeniu RPMN uvedenej v zmluve, ktorú súd prvej inštancie vypočítal výlučne pomocou voľne

dostupnej internetovej kalkulačky pre výpočet ročného úroku a RPMN, ktorú kalkulačku a učinený
výpočet však nešpecifikoval. Je nutné, aby uvedenú hodnotu RPMN vypočítal podľa vzorca na to
určeného,zohľadnilskutočnosť,ževsúladesčl.5.17.ProduktovýchobchodnýchpodmienokSlovenskej
sporiteľne pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. v znení účinnom ku dňu
uzavretia Zmluvy mala byť posledná splátka úveru vo výške zostatku Pohľadávky Banky“. V tejto časti

bol rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 2 CSP, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi aktívnu legitimáciu

žalobcu a splnenie zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný, vysporiada sa s jeho odvolacími námietkami. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).