Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Maruščáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605200174
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7605200174.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E., D. F. X, IČO: 40 959 651, zast. JUDr. Soňa Markovičová Kissová, advokátka, Nám. SNP 13,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ Štefan Roch - ROŠERO, Duklianska 47/A, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO: 33 984 425, 2/ ROŠERO-P, s.r.o., Sadová 2973/14A, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 194
514, obaja právne zastúpení JUDr. Emília Šimkuláková, Štefánikovo nám. č. 2, Spišská Nová Ves, 3/
ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713,
zast. JUDr. Jozef Mészáros, advokát, Bratislava, Jesenského č. 2, o určenie platnosti odstúpenia od

zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.6.2020 č.k.
12Cb/7/2005-952 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 12Cb/7/2005-952.

Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo
veci samej.

Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 10.1.2005, ktorou sa žalobca pôvodne voči žalovaným v 1/
a 2/ rade (uznesením č.k. 12Cb/7/2005-280 zo dňa 20.11.2009, právoplatným dňa 12.12.2009 súd prvej

inštancie pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na stranu žalovaného, a to žalovaného v 3/rade)
domáhal, aby súd (po zmene petitu) rozhodol následovne:
1.Určuje sa, že odstúpenie zo dňa 17.12.2004 od Kúpnej zmluvy číslo 9/9/2003 zo strany žalobcu
uzatvorenej medzi navrhovateľom na strane jednej a odporcom v 1. rade na strane druhej dňa 9.9.2003,
ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Iveco Daily 65C15V/P v prevedení minibus pre 21 osôb
v spojení so Zmluvou LZS/03/02214 uzatvorenej dňa 3.12.2003 so žalovaným v 3. rade je platné.

2.Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku sumu vo výške uhradených splátok úveru a vynútených opráv a reklamácii
105.344,42 eur, úrok z omeškania zo sumy 105.344,42 eur vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
NBS od 27.9.2007 do zaplatenia.3.Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku sumu vo výške zo zákona povinných výdavkov (poistné a cestná daň) spolu vo
výške 17.617,63 eur a úrok vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS od platného odstúpenia od

zmluvy 17.12.2004 do zaplatenia zloženej za obdobie:
a) rok 2005 sumu 5.892,12 eur a úrok z omeškania zo sumy 5.892,12 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2006 do zaplatenia,
b) rok 2006 sumu 3.680,93 eur a úrok z omeškania zo sumy 3.680,93 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2007 do zaplatenia,

c) rok 2007 sumu 1.416,43 eur a úrok z omeškania zo sumy 1.416,43 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2008 do zaplatenia,
d) rok 2008 sumu 387,04 eur a úrok z omeškania zo sumy 387,04 eur vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby NBS od 2.1.2009 do zaplatenia,
e) rok 2009 sumu 387,04 a úrok z omeškania zo sumy 387,04 eur vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby NBS od 2.1.2010 do zaplatenia.

4. Žalovaní v 1.,2., 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom navrhovateľ podnikal za obdobie:
a) za rok 2004 sumu 34.951,96 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.951,96 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2005 do zaplatenia,

b) za rok 2005 sumu 34.916,78 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.916,78 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2006 do zaplatenia,
c) za rok 2006 sumu 34.550,32 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.550,32 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2007 do zaplatenia,
d) za rok 2007 sumu 34.826,36 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.826,36 eur vo výške dvojnásobku

diskontnej sadzby NBS od 2.1.2008 do zaplatenia,
e) za rok 2008 sumu 34.826,36 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.826,36 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2009 do zaplatenia,
f) za rok 2009 sumu 34.826,36 eur a úrok z omeškania zo sumy 34.826,36 eur vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS od 2.1.2010 do zaplatenia,

g) za rok 2010 za obdobie od 1.1.2010 do vyhlásenia rozsudku sumu 95,67 eur á deň a úrok zo sumy
95,67 á deň vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS do 2.1.2010 do zaplatenia.
5. Žalovaní v 1., 2., 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku trovy v sume ako budú prednesené na pojednávaní.

Žalobca dôvodil, že na základe Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003 zo dňa 9.9.2003 sa žalovaný v 1/ rade
zaviazal žalobcovi dodať predmet kúpy v termíne do 10.12.2003 v cene 99.391,58 eur v štyroch
splátkach. Zaplatením kúpnej ceny malo prejsť vlastnícke právo na žalobcu. Na plnenie zmluvy si
žalovaný v 1/ rade objednal a nechal vykonať plnenie predmetu zmluvy u žalovaného v 2/ rade,
pričom žalobca sa so žalovaným v 2/ rade dohodol na technických podmienkach predmetu zmluvy.

Žalovaný v 2/ rade vykonal prestavbu predmetu zmluvy a doplnky zakúpené žalobcom do predmetu
zmluvy zabudoval. Po uplynutí cca pol roka zistil, že vozidlo vykazuje vady v chladiacom systéme.
Dňa 18.6.2004 vadu u žalovaného v 1/ rade reklamoval, pričom žalovaný v 1/ rade ho listom zo
dňa 22.11.2004 vyzval na pristavenie vozidla do jeho areálu na posúdenie vady technikmi. Žalovaný
v 1/ rade dospel k záveru, že vady (tak ako ich opísal žalobca) neexistujú, ktorá skutočnosť bola

posúdená spoločnosťou WEBASTO Thermo Sk s.r.o. Košice, vystupujúcou ako splnomocnený zástupca
spoločnosti WEBASTO A.G (autorizovaný predajca klimatizácie v SR). Žalovaný v 2/ rade ale nesplnil
svoje právne povinnosti voči žalobcovi, nakoľko nedodal špecifikovane dohodnutý predmet plnenia
čo do kvality, termínu a právnej bezchybnosti. Predmet plnenia nespĺňal podmienky stanovené
slovenskými technickými normami, neprešiel riadnym procesom homologizácie, listiny dodané ako

príslušenstvo (technický preukaz, záručné listy a pod.) vykazovali znaky trestnej činnosti. Žalovaný v 3/
rade svojim konaním, resp. nekonaním vo vzťahu k žalobcovi, nekonal v súlade s dobrými mravmi
s profesionálnou statočnosťou právne bezchybne, nakoľko žalobca nemal vedomosť o tom, že medzi
ostatnými žalovanými a žalovaným v 3/ rade nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva. Žalobca
avizoval žalovanému v 3/ rade problémy s kvalitou predmetu zmluvy včas, žalovaný v 3/ rade mu nebol

v žiadnej forme nápomocný. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného v 3/ rade ako vlastníka predmetu
zmluvy k vráteniu vadného plnenia predmetu zmluvy žalovanému v 1/ rade, čo žalovaný v 3/ rade
odmietol.Konaním na strane všetkých troch žalovaných bol nútený odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko dodanie
predmetu zmluvy riadne a včas zo strany žalovaného v 1/rade sa neuskutočnilo. Keďže žalovaní v 1/
a 2/ rade si svoje zmluvné povinnosti neplnili, vznikla mu škoda vo výške splateného úveru, splátok

za nesplatený zostatok úveru, nárok na ušlý zisk za obdobie 2004-2010 a nárok na zaplatenie sumy
12.235,57 eur ako zaplatených povinných výdavkov za roky 2005-2009 (poistné a cestná daň).

Žalovaný v 1/ a 2/ rade navrhovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, argumentujúc, že na žiadanom
určení žalobca nemá naliehavý právny záujem, pre odstúpenie od zmluvy neboli splnené zákonné

podmienky a neporušili žiadne zmluvné ani zákonné povinnosti vyplývajúce pre nich z uzavretej zmluvy.
Žalovaný v 2/rade vo veci nie je ani pasívne legitimovaným.

Žalovaný v 3/ rade navrhoval žalobu (vo vzťahu k nemu) ako nedôvodnú zamietnuť argumentujúc, že
nebol stranou Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003, ktorá navyše v zmysle Dohody o postúpení a započítaní

pohľadávok stratila platnosť a účinnosť (čl. VII ods. 1 Dohody); žalobca nemá na určení naliehavý právny
záujem a uplatnené nároky sú premlčané.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej
len Obchodný zákonník – ObZ.), § 272 ods. 1 ObZ., § 371, § 373, § 381 ObZ., § 49 a nasl. ObZ. (právna

úprava kúpnej zmluvy), § 436 ods. 1 a nasl. ObZ. (právna úprava vadného plnenia).

Dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na určení platnosti
odstúpenia od Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003 zo dňa 9.9.2003 v spojení s Kúpnou zmluvou č.

LZS/03/02214 zo dňa 3.12.2003. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobca nezaplatil
žalovanému v 1/ rade celú kúpnu cenu vrátane DPH, preto podľa jej čl. III nedošlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalobcom. Vzhľadom na uvedené sa preto žalobca nemohol
od žalovaného v 1/ rade platne domáhať odstúpenia od zmluvy, nakoľko nesplnením povinnosti žalobcu
zaplatiť kúpnu cenu došlo k zániku zmluvného vzťahu. Keďže došlo k zániku zmluvného vzťahu,

súd prvej inštancie neskúmal vplyv uzavretia Dohody o postúpení a započítaní pohľadávok k č.
LZS/03/02214 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a žalovaným v 3/ rade na uvedenú kúpnu zmluvu.
Uzavretím Kúpnej zmluvy č. LZS 03/02214 dňa 3.12.2003 sa žalovaný v 1/ rade dostal do pozície
dodávateľa predmetu kúpy, preto ďalej nemohol vystupovať ako jeho predávajúci. Z uvedeného dôvodu
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný v 1/ rade nie je vo veci pasívne legitimovaným.

Nedostatok pasívnej legitimácie súd prvej inštancie skonštatoval aj u žalovaného v 2/ rade, ktorý nebol
stranou ani jednej zo zmlúv uzavretých žalobcom a voči žalobcovi vystupoval len v pozícii servisu
vykonávajúceho odstránenie vád, ktoré žalobca reklamoval. Pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu č. LZS/03/02214
zo dňa 3.12.2003 súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by akýmkoľvek písomným
podaním alebo iným spôsobom od tejto zmluvy odstúpil. Keďže žalobca nemá na určení platnosti

odstúpenia naliehavý právny záujem, žalobu v časti určenia, že odstúpenie žalobcu od Kúpnej zmluvy
č. 09/09/2003 zo dňa 9.9.2003 v spojení s Kúpnou zmluvou č. LZS 03/02214 zo dňa 3.12.2003 je platné,
zamietol. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry zastávajúcej právny názor, že ak sa určovacia žaloba
zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať vecou samou,
nezaoberal sa už ďalšími nárokmi uplatnenými žalobcom.

O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešným žalovaným.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka, že

neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, pri vyhlasovaní rozsudku bol porušený zákon, jeho
odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, absentuje v ňom vyporiadanie sa s celým skutkovým
stavom veci, s námietkami a pripomienkami žalobcu. Súd prvej inštancie nerešpektoval právne názory
odvolacieho súdu napriek tomu, že je nimi viazaný. Jeho odvolanie je v podstate zopakovaním všetkých
argumentov uvádzaných v priebehu konania.

Opätovne uvádza, že žalobca a žalovaný v 1/ rade uzatvorili dňa 9.9.2003 Kúpnu zmluvu č. 09/09/2003,
na základe ktorej sa žalovaný v 1/ rade ako predávajúci zaviazal dodať žalobcovi ako kupujúcemumikrobus Iveco Daily 65C/15/V/P v prevedení 21 miest. V tejto zmluve je presná špecifikácia rozsahu
zástavby vozidla, technické údaje, výbava vozidla, dodacie a platové podmienky. Žalobca zaplatil
žalovanému v 1/ rade v troch splátkach sumu 22.003,25 eur

(662.870,- Sk), pričom posledná splátka vo výške 77.388,30 eur (2.331.400,- Sk) mala byť uhradená
pri odovzdaní a prevzatí vozidla dňa 10.12.2003, avšak odovzdanie a prevzatie sa v stanovenom
termíne neuskutočnilo. Žalobca listom zo dňa 16.12.2003 oznámil žalovanému v 1/ rade porušenie
zmluvných povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, ktoré spočívali v tom, že predmet kúpy mal byť
žalobcovi odovzdaný 10.12.2003, pričom žalovaný v 1/ rade na výzvu nereagoval a predmet kúpy

neodovzdal ani v náhradnej 7-dňovej lehote. K odovzdaniu a prevzatiu predmetu zmluvy došlo až dňa
20.12.2003,pričomreálnezačalžalobcapodnikaťsnímažvmarci2004,avšakvdôsledkuprešetrovania
predmetného technického preukazu v trestnom konaní ani v mesiaci marec 2004 nemohol s predmetom
kúpy podnikať. Do písomného odstúpenia od Kúpnej zmluvy 09/09/2003, t.j. k 17.12.2004 žalobca
predmet kúpy 8 x reklamoval u dodávateľa, v záručných servisoch s opravou neuspel aj z dôvodu
neplatnosti technického preukazu.

Žalovaný v 1/ rade si plnenie kúpnej zmluvy objednal u žalovaného v 2/ rade, ktorý však nesplnil
svoje právne povinnosti voči žalobcovi, nakoľko nedodal špecifikovane dohodnutý predmet zmluvy čo
do kvality, termínu a právnej bezchybnosti plnenia. Rozsah prestavby, výbavu vozidla, klimatizáciu
a kúrenie značky WEBASTO zabudoval do vozidla žalovaný v 2/ rade a potvrdil záručné listy na

predmetné komponenty. Už týmto krokom postupoval v rozpore s dobrými mravmi a uviedol žalobcu do
právneho omylu, ktorá skutočnosť vyplýva z vyjadrenia autorizovaného predajcu spoločnosti WEBASTO
na Slovensku, ktorý konštatuje, že žalovaný v 2/ rade je len autorizovaným montážnym partnerom
spoločnosti WEBASTO a nie servisom povereným vykonávať záručné a pozáručné opravy.
Žalobca na základe žiadosti o financovanie dopravnej techniky pre podnikateľské subjekty uzatvára so

žalovaným v 3/ rade dňa 3.12.2003 Kúpnu zmluvu č. LZS/03/02214, na základe ktorej mu žalovaný v 3/
rade odpredá predmet zmluvy získaný do svojho vlastníctva na základe Zmluvy o dodávke tovaru alebo
iného dokladu nahradzujúceho kúpnu zmluvu od dodávateľa – žalovaného v 1/ rade. V tejto súvislosti
odvolateľ argumentuje, že podľa čl. II ods. 1 tejto kúpnej zmluvy si mal žalovaný v 3/ rade zabezpečiť
predmet zmluvy do svojho vlastníctva prostredníctvom Zmluvy o dodávke tovaru alebo iného dokladu.

Medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade vôbec nedošlo k podpísaniu zmluvy o dodávke tovaru
o čom sa žalobca dozvedel až v priebehu súdneho sporu, pričom nepodpísanie tejto zmluvy zakladalo
pre žalovaného v 3/ rade dôvod na odstúpenie od Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214 podľa jej článku V
ods. 3 písm. l). Aj napriek uvedenému však žalovaný v 3/ rade od zmluvy neodstúpil, ale od žalobcu
požadoval úhrady splátok.

V ďalšom argumentuje, že v Dohode o postúpení a započítaní pohľadávok k č. LZS/03/02214
uzatvorenej medzi žalobcom – žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade (ďalej Dohoda o postúpení)
jej strany dohodli (žalobca a žalovaný v 1/ rade), že dohodou zároveň stráca platnosť a účinnosť kúpna
zmluva, resp. iný doklad nahradzujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorého zaplatil kupujúci dodávateľovi

zálohu uvedenú v čl. 1 ods. 2 tejto dohody (čl. VII ods. 1). Odvolateľ argumentuje, že toto ustanovenie
je zmätočné a zavádzajúce. Všetci účastníci vedeli, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade je
uzatvorená Kúpna zmluva 09/09/2003, pričom pri použití logického výkladu je možné sa domnievať, že
stráca platnosť a účinnosť kúpna zmluva len vo vzťahu k finančným záležitostiam žalobcu a žalovaného
v 1/ rade nie ako celok.

V ďalšom uvádza, že k podpisu Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214 došlo dňa 3.12.2003 a nie ako uvádza
žalovaný dňa 4.12.2003, kúpna zmluva je uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade, pričom
v priebehu celého konania sa ničím nepreukázalo, že v uvedený deň bol žalovaný v 1/ rade v sídle

žalovaného v 3/ rade. Práve naopak, na pojednávaniach konaných dňa 14.4.2015 a najmä 2.2.2016
žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade jednoznačne potvrdili, že nikdy neboli v sídle žalovaného v 3/
rade, ale všetky náležitosti dojednávali cez telefón. V priebehu celého konania sa tak nepodarilo ustáliť,
kedy došlo k podpisu Dohody o postúpení a započítaní pohľadávky.

V ďalšom argumentuje, že žalobca a žalovaný v 3/ rade uzatvorili dňa 3.12.2003 Zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 03/02214/ZPVP, t.j. ešte pred dodaním predmetu
zmluvy. Konanie žalovaného v 3/ rade nevykazuje jeho právne bezchybné konanie, pretožev zmluve je nesprávne konštatované, že „veriteľ a dlžník uzatvorili dňa 10.12.2003 Kúpnu zmluvu č.
LZS/03/02214 .....“ keďže táto zmluva bola uzatvorená dňa 3.12.2003 a v rovnaký deň bola uzatvorená
aj zmluva o Zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

V ďalšom uvádza, že dňa 10.12.2003 malo prísť k odovzdaniu a prevzatiu predmetu zmluvy podľa
ustanovení Kúpnej zmluvy číslo 09/09/2003.

Žalovaný v 3/ rade je de jure v zmysle všetkých zmlúv uzavretých so žalobcom, vlastníkom predmetu
zmluvy, a to až do dňa úplného uspokojenia pohľadávok. Táto skutočnosť vyplýva z čl. III ods. 1
predmetnejzmluvy,kdesapíše:„Zmluvnéstranysavsúladesust.§133ods.1ObZvýslovnedohodli,že
vlastnícke právo k predmetu KZ sa prevádza z dlžníka na veriteľa bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie
predmetu kúpnej zmluvy okamihom, ktorý nasleduje bezprostredne po tom, čo dlžník nadobudne
vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy podľa kúpnej zmluvy.“

Vlastnícke právo žalovaného v 3/ rade k predmetu kúpnej zmluvy je potvrdené aj ustanovením čl. V, ods.
2 predmetnej zmluvy: „Dňom úplného uspokojenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi stráca
táto zmluva v súlade s ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, účinnosť a dlžník sa
opätovne stáva vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy...“
V priebehu dokazovania na súde bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade neprišlo

k vysporiadaniu všetkých vzájomných pohľadávok a teda logicky žalobca nemohol byť vlastníkom
predmetu zmluvy.

Odvolateľ zdôraznil, že úžitkové vozidlo bolo žalobcovi predané na základe Kúpnej zmluvy 09/09/2003
ako mikrobus pre 21 osôb. Toto úžitkové vozidlo doviezol na územie SR žalovaný v 1/ rade a ten ho aj

následne, už ako mikrobus pre 21 osôb predal žalobcovi. Napriek týmto skutočnostiam však žalovaný
v 1/ rade nikdy nedisponoval oprávnením na výrobu, montáž alebo prestavbu motorových vozidiel.
Vzhľadom na všetky doklady, ktoré sú k dispozícií, je nad všetku pochybnosť preukázané, že bola
realizovaná nezákonná a nepovolená prestavba úžitkového vozidla na mikrobus, pričom túto prestavbu
uskutočňoval žalovaný v 2/ rade a predmet zmluvy predával žalobcovi žalovaný v 1/ rade. O úmyselnom

konaní v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a platnou legislatívou žalovaných
v 1/ a 2/ rade, svedčí aj tá skutočnosť, že predmet zmluvy mal byť dodaný 10.12.2003, k skutočnému
prebratiu predmetu zmluvy došlo 20.12.2003, pričom žalovaný v 2/rade mal povolenie na prestavbu
predmetnéhovozidlaažnazákladeRozhodnutiaMinisterstvadopravy,pôštatelekomunikáciíSRzodňa
20.1.2004, č.k. 6993-193/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.1.2004, t.j. po dodaní predmetného

vozidla žalobcovi. Žalovaný v 1/ rade nikdy nedisponoval oprávnením na prestavbu motorových vozidiel
a do vydania vyššie citovaného rozhodnutia nemal ani žalovaný v 2/ rade povolenie na prestavbu
predmetného vozidla. Z dokladov predložených pri prihlasovaní motorového vozidla na území SR
jasne vyplýva, že predmet zmluvy bol na územie SR dovezený žalovaným v 1/ rade z Nemecka, a to
ako úžitkové vozidlo s jedným miestom na sedenie pre vodiča. S vyššie uvedenými skutočnosťami

korešpondujú aj doklady, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise na č.l. 63-64; 183-184.

Žalovanýv2/radesvojimkonanímvedomezavádzalžalobcuadopustilsaporušenia§429Obchodného
zákonníka, nakoľko potvrdením záručných listov a odstraňovaním reklamovaných vád na seba prevzal

záväzok vo forme záruky za akosť. Akosť tovaru však bola v rozpore s deklarovanými parametrami
v zmluve. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade svojim spoločným konaním, resp. nekonaním porušili aj ustanovenie
§ 265 Obchodného zákonníka. Voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade opiera žalobca nárok na náhradu
škody o ich solidárne konanie, resp. nekonanie, ktorým porušili ustanovenia Obchodného zákonníka
o zodpovednosti za porušenie povinnosti zo záväzku. Žalovaný v 1/ rade sa svojim konaním dopustil

porušenia ustanovenia čl. V bod II. Kúpnej zmluvy 09/09/2003, ktorá bola uzatvorená dňa 9.9.2003 a §
356, § 377, § 422 a § 433 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 3/ rade sa dopustil porušenia § 356 a
§ 429 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 3/ rade sa svojim konaním dopustil aj porušenia čl. II ods.
3 písm. f) Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214. Ako vlastník predmetu zmluvy bezdôvodným odoprením
udelenia súhlasu s odstúpením od zmluvy o dodávke tovaru z dôvodu zodpovednosti žalovaného v 1/

rade za vady predmetu zmluvy, a to tak technické a právne vady, spôsobil žalobcovi navyšovanie škôd
a pretrvávanie bezprávneho stavu žalobcu. Za iracionálny označil záver súdu prvej inštancie, že došlo
k zániku Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003, keďže k dodaniu predmetu zmluvy nedošlo v dohodnutý deň
10.12.2003 z dôvodov na strane žalovaného v 1/ rade, tak ani žalobca nemusel dodržať termín splátky,ktorý bol naviazaný na dodanie predmetu zmluvy. K reálnemu dodaniu predmetu zmluvy došlo dňa
20.12.2003, pričom štvrtá splátka bola žalovanému uhradená 18.12.2003. Ak by došlo k zániku Kúpnej
zmluvy č. 09/09/2003 zo dňa 9.9.2003 neuhradením kúpnej ceny, tak ako to tvrdí súd prvej inštancie,

tak prečo žalovaný v 1/ rade prijal dňa 19.12.2003 platbu na svoj účet a ak by došlo k zániku zmluvy, tak
zároveň malo prísť aj k vypriadaniu finančných záväzkov, t.j. prijatých úhrad od žalobcu. Ak by platila
konštrukcia, ktorú vymyslel súd prvej inštancie, tak jej dôsledkom pre žalovaného v 1/ rade by bolo
bezdôvodné obohatenie tak na úkor žalobcu, ako na úkor žalovaného v 1/ rade. Na základe uvedeného
žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhujú rozsudok ako vecne správny potvrdiť a opakujú argumenty uvádzané
už v priebehu doterajšieho konania.

Žalovaný v 3/ rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Označuje za správny záver súdu
prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca ho mať
nemôže, nakoľko sám ako prvý porušil Kúpnu zmluvu č. 09/09/2003 a táto stratila platnosť a účinnosť
pred samotným urobením úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorého určenia platnosti sa žalobca domáha.
Správny je aj záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu vo vzťahu

k požadovanému určeniu platnosti odstúpenia ku Kúpnej zmluve č. LZS/03/02214.

V ďalšom žalovaný v 3/ rade zotrváva na svojich tvrdeniach uvádzaných v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Odvolateľ reagujúc na vyjadrenie žalovaných opakuje argumenty uvádzané už v odvolaní a priebehu
konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s nariadením odvolacieho
pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je
dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Aj keď odvolateľ odvolacie dôvody výslovne
nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1
písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami a písm. h), t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní

realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok
48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na
súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci
konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej
postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska
závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní
dokazovania.

Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.1.2021 č.k.
4Cob/10/2021-442 tak, že určil, že odstúpenie zo dňa 17.12.2004 od Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 9.9.2003 je neplatné; žalobu voči žalovaným v 1/ ,
2/ a 3/ rade o zaplatenie sumy 104.248,30 eur s príslušenstvom zamietol; žalobu o zaplatenie povinných

výdavkov vo výške 12.235,57 eur s príslušenstvom voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade zamietol; žalobu
o náhradu škody formou náhrady spravidla dosahovaného zisku za rok 2004 vo výške 34.951,96 eur
s príslušenstvom od 2.1.2005 do zaplatenia za rok 2005 vo výške 34.916,78 eur s príslušenstvom od
2.1.2006 do zaplatenia, za rok 2006 vo výške 34.550,32 eur s príslušenstvom od 2.1.2007 do zaplatenia,
za rok 2007 vo výške 34.826,36 eur s príslušenstvom od 2.1.2008 do zaplatenia, za rok 2008 vo

výške 34.826,36 eur s príslušenstvom od 2.1.2009 do zaplatenia, za rok 2009 vo výške 34.826,36 eur
s príslušenstvom od 2.1.2010 do zaplatenia a za každý deň roku 2010 a následne vo výške 95,67 eur
denne s príslušenstvom od 2.1.2010 až do vyhlásenia rozsudku zamietol; a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovaným trovy konania.

Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím
uznesením zo dňa 25.11.2021, č.k. 2Cob/112/2011-475 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, a to podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP (procesný predpis účinný v čase rozhodovania
odvolacieho súdu).Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 8.1.2013 č.k.
4Cob/10/2021-925 tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným trovy

konania.

V prvom žiadanom výroku (určenie, že odstúpenie od Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003 zo dňa 9.9.2003 je
platné) žalobu zamietol z dôvodu, že v čase uskutočnenia právneho úkonu – odstúpenia od zmluvy, t.j.
dňa 17.12.2004 už medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade kúpna zmluva stratila platnosť a účinnosť,

ktorá skutočnosť je zrejmá z čl. VII ods. 1 Dohody o postúpení a započítaní pohľadávok LZS/03/02214
(uzavrel, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy). V zvyšných častiach uplatneného nároku vychádzalo
zamietnutie žaloby zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal tvrdený nárok.
Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 29.5.2014 č.k. 2Cob/175/2013-569 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolacísúduzavrel,žeDohodaopostúpeníazapočítanípohľadávoknenadobudlaplatnosťaúčinnosť,

keďže v nej nie je uvedený dátum jej podpisu, ktorý jej účastníci určili ako predpoklad jej účinnosti
a platnosti (čl. VII). Súd prvej inštancie preto pochybil, keď konštatoval, že určenie platnosti odstúpenia
od zmluvy 17.12.2004 je nedôvodné, pretože kúpna zmluva stratila platnosť a účinnosť pred úkonom
odstúpenia od zmluvy. Skutočnosť, že kúpna zmluva nebola platná v čase odstúpenia z predložených
písomných dokladov totiž nevyplýva.

Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.2.2016
č.k. 12Cb/7/2005-662 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovaným trovy konania. Sústredil sa na preukázanie, či Dohoda o postúpení a započítaní pohľadávok
LZS/03/02214 nadobudla platnosť a účinnosť a kedy sa tak stalo. Keďže z vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že bola zmluvnými stranami, t.j. žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 3/rade a žalobcom
splnená uhradením kúpnej ceny predmetu kúpy žalovaným v 3/ rade žalovanému v 1/rade dňa
17.12.2003, jej splnením stráca opodstatnenie otázka okamihu nadobudnutia jej platnosti a účinnosti.
Navyše z výpovedí žalovaných v 1., 2., a 3. rade na pojednávaniach v dňoch 14.4.2015 a 2.2.2016 mal
súd za preukázané, že ju žalovaní v 1/ a 3/ rade ako aj samotný žalobca podpísali dňa 4.12.2003. Keďže

žalobu v časti o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy ako nedôvodnú zamietol, zamietol aj všetky
ďalšie nároky žalobcu odvíjajúce sa od tohto odstúpenia.

Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 31.8.2017 sp.zn. 2Cob/121/2016 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V zrušujúcom

uznesení odvolací súd konštatoval, že dohoda o postúpení a započítaní pohľadávok medzi žalovanými
v 1/, 3/ rade a žalobcom nenadobudla platnosť a účinnosť, keďže v nej nie je uvedený dátum jej podpisu,
ktorý účastníci dohody určili ako predpoklad jej platnosti a účinnosti.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je teda štvrté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.

Vychádzajúc zo žalobného petitu, žalobca žiada prejednať a rozhodnúť v tomto konaní viaceré procesné
nároky, čoho prípustnosť vyplýva z interpretácie § 166 ods. 2 CSP. Je pravdou, že ak súd určovaciu
žalobu zamieta pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, spor už vecne

nerieši.Aplikujúcnaprejednávanúvec,aksúdprvejinštancienaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení u žalobcu nenašiel, nemal sa už zaoberať otázkou odstúpenia (t.j.; či je alebo nie je odstúpenie
platné).Pokiaľidealeoinénárokyuplatnenéžalobcom,týmitosazaoberaťmalamusel.Ajkeďsúdprvej
inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k všetkým nárokom (t.j. vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom
v rámci procesného útoku a dôkazy žalovaných navrhnuté v rámci procesnej obrany); keďže nesprávne

vyhodnotil súdne judikáty súvisiace s vecným posúdením nároku pri neexistencii naliehavého právneho
záujmu, v odôvodnení jeho rozhodnutia vyhodnotenie vykonaného dokazovania vo vzťahu k ostatným
nárokom uplatneným v žalobe absentuje.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd zopakoval dokazovanie a zistil následovný skutkový stav:

žalovaný v 1/ rade ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 9.9.2003 Kúpnu zmluvu
č. 09/09/2003. V jej čl. II. sa žalovaný v 1/ rade zaviazal dodať kupujúcemu Iveco Daily 65C15V/P mikrobus v prevedení 21 miest na sedenie, za kúpnu cenu 99.391,58 eur vrátane DPH. Termín
odovzdania a prevzatia vozidla bol dohodnutý na deň 10.12.2003 v mieste podnikania žalovaného
v 1/ rade. Kúpna cena mala byť zaplatená v štyroch splátkach (1. splátka vo výške 3.319,39 eur

(100.000,- Sk) splatná do 15.9.2003, 2. splátka vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk) splatná do
3.10.2003, 3. splátka vo výške 15.364,50 eur (462.871,- Sk) splatná do 16.11.2003, 4. splátka vo výške
77.388,30 eur (2.331.400,- Sk) splatná do 10.12.2003). Vlastnícke právo na žalobcu ako kupujúceho
malo prejsť po zaplatení celej kúpnej ceny, kedy malo byť motorové vozidlo žalobcovi aj odovzdané
(čl. VI). Žalobca sa nestal vlastníkom motorového vozidla, pretože z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkovnezaplatilžalovanémuv1/radeštvrtúsplátkukúpnejcenyvovýške77.388,30 eur(uvedená
skutočnosť je skutočnosťou nespornou, keď žalobca sám uviedol, že sa rozhodol pre financovanie kúpy
prostredníctvom žalovaného v 3/ rade, čomu zodpovedá aj Žiadosť o financovanie dopravy techniky zo
dňa 25.11.2003, ktorá časovo predchádzala splatnosti poslednej splátky kúpnej ceny);
na základe Žiadosti žalobcu o financovanie dopravnej techniky pre podnikateľské subjekty zo dňa
25.11.2003 bola dňa 3.12.2003 medzi žalovaným v 3/ rade ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim

uzatvorená Kúpna zmluva č. LZS/03/02214. Zmluvou sa žalovaný v 3/ rade zaviazal dodať hnuteľnú
vec - Iveco Daily 65C15V/P mikrobus (ďalej len predmet zmluvy) žalobcovi podľa jeho požiadaviek a
previesť na neho vlastnícke právo k predmetu zmluvy a žalobca sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo
výške 98.356,32 eur (2.963.082,60 Sk) podľa predpisu splátok. Zmluvné strany sa dohodli, že motorové
vozidlo bude žalobcovi odovzdané priamo dodávateľom, ktorého si vybral žalobca, t.j. žalovaným v

1/rade. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu malo prejsť zo žalovaného v 3/ rade na žalobcu
okamihom prevzatia motorového vozidla žalobcom. V zmysle čl. II žalovaný v 3/ rade mal získať
predmet zmluvy (mikrobus) do svojho vlastníctva na základe zmluvy o dodávke tovaru uzatvorenej
s dodávateľom predmetu kúpy (žalovaný v 1/ rade). Žalovaný v 3/ rade preto vystupuje ako financujúca
strana, prostredníctvom ktorej je predmet zmluvy od dodávateľa daný kupujúcemu, z ktorého dôvodu

má kupujúci zodpovednosť za vady uplatňoval priamo u dodávateľa (žalovaného v 1 rade);

keďže žalobca neuhrádzal dohodnuté splátky kúpnej ceny, žalovaný v 3/ rade v súlade s čl. IV bod 5
Všeobecných zmluvných podmienok ku kúpnej zmluve č. LZS/03/02214 určil ku dňu 26.9.2007 okamžitú
splatnosť splátok kúpnej ceny, vyzval žalobcu na úhradu jej zostatku vo výške 5.578,11 eur (168.046,00

Sk) a na pristavenie vozidla, nakoľko užívacie právo žalobcu skončilo;
na zabezpečenie všetkých pohľadávok žalovaného v 3/ rade voči žalobcovi vyplývajúcich z Kúpnej
zmluvy č. LZS/03/02214 uzatvorili žalovaný v3/ rade ako veriteľ a žalobca ako dlžník Zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 03/02214/ZPVP na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
vzniknutej na základe Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu malo

byť prevedené zo žalobcu na žalovaného v 3/ rade okamihom, ktorý bezprostredne následoval po
tom, čo žalobca nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu podľa kúpnej zmluvy. Zároveň
zmluvné strany dohodli, že dňom prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu podľa Zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva platí, že medzi zmluvnými stranami je uzatvorená na motorové vozidlo
zmluva o výpožičke;

dňa 3.12.2003 žalovaný v 3/ rade vypracoval návrh zmluvy o dodávke tovaru č. 03/02214/2DT, podľa
ktorej mal žalovaný v 1/ rade dodať žalovanému v 3/ rade hnuteľnú vec - Iveco Daily 65C/15/V/P
(mikrobus), ktorý mal žalovaný v 3/ rade použiť ako predmet financovania predaja podľa Kúpnej zmluvy
LZS/03/02214. Túto zmluvu žalovaný v 1/ rade nepodpísal;
žalovaný v 3/ rade do svojho vlastníctva riadne obstaral predmet kúpy od žalovaného v 1/ rade

na základe fakticky uzatvorenej kúpnej zmluvy (ktorá skutočnosť je medzi žalovaným v 1/ a 2/
rade nesporná), došlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu motorového vozidla. Uvedené vyplýva aj
z vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, keď uvádza, že mikrobus odpredal do vlastníctva ČSOB leasing a.s. v
decembri 2003, ktorý kúpnu cenu zaplatil na základe faktúry č. 77014 vystavenej na sumu 99.391,58 eur
(2.994.271,- Sk). Kúpna cena bola zaplatená vo výške, ktorá zodpovedá odpočítanej zálohe zaplatenej

žalobcom (vyplýva z výpisu z bežného účtu žalovaného v 1/ rade);
keďže vozidlo mohlo byť vydané až po pripísaní finančných prostriedkov na účet predávajúceho
a platba od žalovaného v 3/ rade bola na tento účet pripísaná až dňa 18.12.2003, vozidlo žalobca
prevzal 20.12.2003; ktorá skutočnosť je zrejmá z Protokolu o prevzatí nákladného vozidla k zmluve
č. LZS/03/02214. Týmto dňom teda nadobudol k motorovému vozidlu vlastnícke právo (čl. II bod IV

zmluvy);
dňa 18.6.2004 žalobca uplatnil u žalovaného v 1/rade vady: zatekanie do batožinového priestoru cez
zadnú stenu a zatekanie do interiéru, zmáčanie sedadla. Žalovaný v 1/ rade reklamáciu uznal za
oprávnenú a vady bezplatne odstránil;dňa 22.6.2004 uplatnil vady klimatizácie, ktorá reklamácia bola žalovaným v 1/rade uznaná ako
oprávnená a vada bola bezplatne odstránená;
dňa 10.11.2004 uplatnil vady: únik chladiacej zmesi radiátora kúrenia a neodstránená závada

klimatizácie. Reklamácia ostala nevybavená, pretože žalobca nepristavil vozidlo do servisu žalovaného
v 1/ rade;
Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor dopravy pozemných komunikácií a iných
odvetvových vzťahov, sp.zn. OU-SCH-16903/11336-00002/KC zo dňa 10.12.2003, právoplatným dňa
10.12.2003 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

sp.zn. Dopr.2004/01174 zo dňa 24.8.2004 bola schválená technická spôsobilosť motorového vozidla -
mikrobusu Iveco Daily 65C/15/V/P, č. podvozku ZCFC65A0005448303;

žalovaný v 3/ rade, žalobca a žalovaný v1/ rade uzavreli Dohodu o postúpení a započítaní pohľadávok
k LZ č. LZS/03/02214;
Žalobca ako kupujúci si u žalovaného v 1/ rade ako dodávateľa objednal mikrobus Iveco Daily 65C15V/

P s tým, že kupujúci zaplatil dodávateľovi zálohu vo výške 22.003,29 eur (662.871,00 Sk). Ku kúpe
motorového vozidla nedošlo a žalobca a žalovaný v 1/ rade sa dohodli, že žalobca zabezpečí kúpu
motorového vozidla prostredníctvom splátkového predaja realizovaného spoločnosťou ČSOB leasing
a.s., t.j. žalovaným v 3/ rade (čl. I).
V čl. II. je uvedené, že žalovaný v 1/ rade má pohľadávku voči žalovanému v 3/ rade z titulu zaplatenia

kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 3/ rade kúpil od žalobcu v 1/ rade motorové
vozidlo vo výške 99.391,58 eur (2.994.271,20 Sk); žalovaný v 3/ rade má voči žalobcovi pohľadávku
z titulu zaplatenia prvej navýšenej splátky podľa Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214 vo výške 22.003,29
eur (662.871,00 Sk) vrátane DPH. Žalobca má pohľadávku voči žalovanému v 1/ rade z titulu vrátenia
zálohy z dôvodu, že kúpna zmluva medzi kupujúcim a dodávateľom na predmet kúpy uzavretá nebola

a predmet zmluvy bol zakúpený žalovaným v 3/ rade za účelom predaja na splátky žalobcovi. Dohodou
postúpil žalobca spoločnosti ČSOB leasing a.s. (žalovaný v 3/ rade) svoju pohľadávku voči žalovanému
v 1/ rade (vrátenie zálohy z dôvodu, že kúpna zmluva medzi kupujúcim a dodávateľom uzavretá nebola)
za odplatu, vo výške zaplatenej zálohy za predmet zmluvy vo výške 22.003,29 eur (662.871,- Sk) (čl.
II bod 3).

V čl. IV. sa žalovaný v 3/ rade a žalovaný v 1/ rade dohodli, že ich vzájomné pohľadávky zanikajú
započítaním ku dňu prevzatia predmetu zmluvy vo výške 22.003,29 eur (662.871,- Sk). Žalovaný v 3/
rade a žalobca sa dohodli, že ich vzájomné pohľadávky zanikajú započítaním ku dňu prevzatia predmetu
zmluvy vo výške 22.003,29 eur (662.871,- Sk).
Čl. VII. obsahuje ustanovenie, že uzavretou Dohodou stráca platnosť a účinnosť kúpna zmluva, resp.

iný doklad nahradzujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorého zaplatil žalobca žalovanému v 1/ rade zálohu
vo výške 22.003,29 eur 662.871,- Sk).
Dohoda o postúpení a započítaní pohľadávok je opatrená podpismi zmluvných strán absentuje na nej
dátum uzavretia;
žalobca podaním zo dňa 16.12.2003 VEC: Porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z Kúpnej

zmluvy č. 09/09/2003 uvádza (okrem iného), že dňa 4.12.2003 osobne navštívil „firmu“ žalovaného v 1/
rade za účelom podpísania Dohody o postúpení a započítaním pohľadávok. Skutočnosť, že žalobca ju
podpísal dňa 4.12.2003 vyplýva aj z výpovede žalovaného v 1/ rade, ktorý potvrdil, že žalobca za ním
v tento deň prišiel, predložil mu ju na podpis a on sám ju podpisoval ako posledný;
písomným podaním nazvaným VEC: Odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.12.2004 adresovanom

žalovanému v 1/ rade žalobca odstúpil od Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003. V tomto písomnom podaní
uvádza, že zo strany žalovaného v 1/ rade neboli splnené podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve,
viackrát uplatňoval riadne plnenie vrátane poskytnutia termínu na odstránenie vád predmetu plnenia,
naposledy listom a faxom zo dňa 23.11.2004, osobitne faxom právnemu zástupcovi dňa 6.12.2004.
Uvádza, že k predmetu kúpy stratil dôveru a to nielen pre vážne technické nedostatky na prevádzkovanie

uvedeného motorového vozidla na verejných komunikáciách, ale aj preto, že jeho využívanie sa stalo
nebezpečným pre ohrozenie zdravia cestujúcich. Vzhľadom na uvedené sa rozhodol dňom 2.1.2005
od zmluvy odstúpiť s tým, že motorové vozidlo pristaví do priestorov žalovaného v 1/ rade a v prípade,
že prebratie žalovaný odmietne, umiestni vozidlo na náklady žalovaného v 1/ rade na ním vybratom
platenom parkovisku;

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 12.6.2014 č.k. 8C/318/2012-205 zaviazal žalobcu
(v prejednávanom spore žalovaného) zaplatiť žalovanému v 3/ rade (v prejednávanom spore žalobcovi)
sumu 15.173,82 eur s príslušenstvom ako nezaplatenú kúpnu cenu za predmet kúpy – mikrobus IvecoDaily 65C15/V/P na základe Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214. Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom
v Bratislave ako súdom odvolacím rozsudkom zo dňa 20.11.2018, č.k. 14Co/160/2015-345;
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12.10.2016 č.k. 49C/207/2013-219 zamietol žalobu

žalobcu o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214 uzatvorenej medzi ním a žalovaným
v 3/ rade. Konajúci súd vyhodnotil kúpnu zmluvu ako dvojstranný právny úkon obsahujúci všetky
podstatné náležitosti v zmysle zákona, uzatvorený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným
predmetomkonaniaaúčastníkmizmluvy,ktorýbolispôsobilínaprávneúkony.Dospelkzáveru,žekúpna
zmluva svojich obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým

mravom. Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím rozsudkom zo
dňa 15.11.2018 č.k. 9Co/106/2017-290.

Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy odvolací súd, pokiaľ ide o prvý žiadaný
petit, ktorým sa žalobca domáha určenia, že odstúpenie zo dňa 17.12.2004 od Kúpnej zmluvy č.

09/09/2003 uzatvorenej dňa 9.9.2003 v spojení s Kúpnou zmluvou č. LZS/03/02214 uzavretou dňa
3.12.2003 je platné (t.j. domáha sa určenia právnej skutočnosti), udáva:

Podľa § 137 písm. d) CSP, určenia právnej skutočnosti sa žalobou možno domáhať len ak to vyplýva

z osobitného predpisu.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1.7.2016).

Konanie vo veci bolo začaté dňa 10.5.2005; kedy bola súdu prvej inštancie doručená žaloba (§ 79 OSP
– procesný predpis účinný v čase podania žaloby). V čase začatia konania bolo možné žiadať žalobou
aj určenie právnej skutočnosti (§ 80 písm. c) OSP); ktoré určenie už CSP pripúšťa len prípade, ak to

vyplýva z osobitného predpisu, čo v prejednávanej veci nie je dané. Odvolací súd dospel ale k záveru,
že je legitímnym očakávanie strán sporu, aby sa prípustnosť žaloby posudzovala podľa procesných
predpisov účinných v čase jej podania, preto pri posudzovaní jej prípustnosti vychádzal z príslušných
ustanovení OSP.

Základným procesným predpokladom preto, aby určovacej žalobe bolo vyhovené, je preukázanie
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že právne
postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení potom ohrozenie,
neistotu alebo neurčitosť odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Vydanie

určovacieho rozsudku teda musí byť pre žalobcu „naliehavé“, t.j. podstatným spôsobom užitočné
(rozsudok musí mať pre žalobcu zmysel). Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob
ochrany tvrdeného práva.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že určenie platnosti odstúpenia od zmluvy pre žalobcu zmysel nemá
(t.j. žalobca nemá na žiadanom určení naliehavý právny záujem), pretože v čase odstúpenia od tejto
zmluvy, t.j. dňa 17.12.2004, už medzi žalobcom a žalovaným táto kúpna zmluva neexistovala, keďže
nesplnením povinnosti žalobcu zaplatiť celú kúpnu cenu došlo k zániku zmluvného vzťahu.

So záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(vo vzťahu ku Kúpnej zmluve 09/09/2003) sa odvolací súd stotožňuje. Ako totiž vyplynulo z vykonaného
dokazovania, na základe Žiadosti žalobcu o financovanie dopravnej techniky pre podnikateľské subjekty
zo dňa 25.11.2003 adresovanej žalovanému v 3/ rade (kde je predmet kúpy výslovne špecifikovaný

ako IVECO 65C15V/P dodávateľa Rošero-Roch Štefan, Duklianska 47/A, Spišská Nová Ves) uzatvoril
žalobca so žalovaným v 3/ rade dňa 3.12.2003 Kúpnu zmluvu č. LZS/03/02214, na základe ktorej
žalovaný v 3/ rade odpredal žalobcovi predmet zmluvy získaný do svojho vlastníctva od žalovaného v 1/
rade na základe Zmluvy o dodávke tovaru. Žalobca teda nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidluna základe Kúpnej zmluvy LZS/03/02214, nie 09/09/2003. Je vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej
bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že medzi žalovaným v 3/rade a žalovaným v 1/ rade nebola
uzatvorená písomná „zmluva o dodávke tovaru“. Bolo totiž v konaní preukázané, že žalovaný v 3/ rade

do svojho vlastníctva riadne obstaral predmet kúpy od žalovaného v 1/ rade a kúpnu cenu zaplatil na
základe faktúry č. 77014 vystavenej na sumu 99.391,58 eur (2.994.271,- Sk).

Len pre úplnosť odvolací súd udáva (vzhľadom k námietke odvolateľa o neexistencii písomnej kúpnej
zmluvy), že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo

keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu uzavrieť ju v písomnej forme (§
272 ods. 1 ObZ). § 409 ObZ pre platnosť kúpnej zmluvy (v prípade hnuteľnej veci) písomnú formu
nevyžaduje a z vykonaného dokazovania skutočnosť, že by ktorákoľvek zo zmluvných strán prejavila
vôľu ju v písomnej forme uzavrieť, nevyplýva (uvedenú skutočnosť žalovaný v 1/ a žalovaný v 3/ rade
ako strany zmluvy ani netvrdia).

V ďalšom odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že od mesiaca marec 2010 (t.j. od zmeny žaloby) sa
žalobca domáha určenia platnosti odstúpenia od zmluvy č. 09/09/2003 v spojení s Kúpnou zmluvou
č. LZS/03/02214 zo dňa 3.12.2003 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade. Tieto kúpne
zmluvy ale netvoria jeden celok, keď jedna na druhú nadväzuje, alebo ju dopĺňa, ale sú samostatnými
zmluvami. Preto bez ohľadu na to, či by mal žalobca na určení neplatnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy

č. LZS/03/02214 naliehavý právny záujem, nepreukázal, že od nej odstúpil, pretože odstúpenie zo dňa
17.12.2004 (výslovne ktorého určenia platnosti sa žalobca domáha) sa podľa jeho obsahu týka výlučne
Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003.

Odvolacísúdpoukazujeajnačl.VIIbod1DohodyopostúpeníazapočítanípohľadávokkLZS/03/02214,
podľa ktorého „Kupujúci (t.j. žalobca) a dodávateľ (t.j. žalovaný v 1/ rade) sa dohodli, že touto dohodou
stráca platnosť a účinnosť kúpna zmluva, resp. iný doklad nahradzujúci kúpnu zmluvu, na základe
ktorého zaplatil kupujúci dodávateľovi zálohu uvedenú v čl. I ods. 2 tejto dohody.“

Nadobudnutím platnosti a účinnosti Dohody o postúpení a započítaní pohľadávok (ktorá mala nastať
dňom jej podpisu jej účastníkmi – čl. VII bod 2) teda mala stratiť platnosť a účinnosť Kúpna zmluva č.
09/09/2003 (keďže na základe nej zaplatil žalobca žalovanému v 1/ rade sumu 22.003,29 eur).
Je pravdou, že odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31.8.2017 uzavrel, že Dohoda
o postúpení a započítaní platnosť a účinnosť nenadobudla „keďže v nej nie je uvedený dátum jej

podpisu, ktorý účastníci určili ako predpoklad jej platnosti a účinnosti“ a zároveň konštatoval, že súd
prvej inštancie rozhodol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími skutočnosťami a dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise a prednesenými sporovými stranami.
Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie (a zopakovaným odvolacím súdom) je preukázané, že
žalovaným v 1/ rade (ako posledným kto zmluvu podpísal) bola podpísaná dňa 4.12.2003, teda týmto

dňom nadobudla platnosť a účinnosť, ktorá skutočnosť spôsobila neplatnosť Kúpnej zmluvy 09/09/2003.
Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že vychádzajúc zo znenia čl. VII ods. 2 Dohody o započítaní,
predpokladom jej platnosti a účinnosti nebolo uvedenie dátumu jej podpisu, ale to, či bola všetkými
účastníkmi riadne podpísaná. To, že podpísaná bola, bolo v konaní nesporným (t.j. platnosť a účinnosť
nadobudla) predmetom následného dokazovania bolo len to, kedy sa tak stalo (keďže chýbal dátum).

Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy vo vzťahu k II. navrhovanému petitu,
ktorým žalobca žiada, aby súd uložil žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu vo výške uhradených splátok úveru a vynútených opráv a reklamácií 105.344,42 eur
a úrok z omeškania z tejto sumy odvolací súd udáva:

Uplatnený nárok (ako vyplýva z obsahu vyjadrení žalobcu a jeho písomných podaní) vyplýva z Kúpnej
zmluvy č. LZS/03/02214 zo dňa 3.12.2003. V skutočnosti sa žalobca domáha od žalovaných „vrátenia“
kúpnej ceny (žiadny úver zo strany žalovaného v 3/ rade mu poskytnutý nebol) zaplatenej za dodaný

predmet kúpy, t.j. uplatnil nárok v súvislosti s tvrdeným odstúpením od Kúpnej zmluvy č. LSZ/03/02214
zo dňa 3.12.2003; keď by bolo povinnosťou jej strán si poskytnuté plnenia vrátiť (§ 351 os. 2 ObZ). Ako
už ale bolo uvedené vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že akýmkoľvek spôsobom od tejto zmluvy
odstúpil. Z uvedeného dôvodu je žaloba vo vzťahu k tomuto nároku nedôvodná.Vychádzajúc z § 132 CSP, podľa ktorého žalobca v žalobe okrem všeobecných náležitostí uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (teda nie
je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, keďže právna kvalifikácia je vecou súdu), zaoberal sa
odvolací súd posúdením tohto nároku aj ako náhrady škody. Táto by mohla byť vo vzťahu k žalovaným
priznaná,akbyžalobcapreukázal,žebolinaplnenépodmienkyuvedenév§373ObZ;t.j.akbypreukázal
1/ porušenie zmluvných prípadne zákonných povinností žalovanými vyplývajúcich pre nich z uzavretej

zmluvy, 2/ vznik škody a 3/ existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v 1/ a 2/ rade nie sú stranou zmluvy, preto nie sú vo vzťahu k tomuto
nároku pasívne legitimovanými. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade (ako už bolo uvedené vyššie), tento sa
domáhalnárokovzKúpnejzmluvyč.LZS/03/02214vzniknutýchmuurčenímokamžitejsplatnostisplátok
kúpnej ceny v konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku pod sp.zn. 8C/318/2012, kde žalobca

(v pozícii žalovaného) namietal porušenie zmluvných povinností žalovaným v 3/ rade. Vo veci konajúci
súd žiadne porušenie zmluvných (ani zákonných) povinností zo strany žalovaného v 3/ rade nezistil
a žalobcu (v pozícií žalovaného) zaviazal na úhradu dlžných splátok kúpnej ceny spolu s požadovanými
sankciami. Vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade je tak žaloba v tejto časti nedôvodná.

Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy, vo vzťahu k III. navrhovanému petitu,
ktorým žalobca žiada, aby súd uložil žalovaným v 1/, 2/ 3/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
mu sumu zo zákona povinných výdavkov (poistné a cestná daň) spolu vo výške 17.617,63 eur a úrok
z omeškania odvolací súd udáva:

Podľa § 84 zák. č. 582/2004 Z.z v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len Zákon o cestnej
dani), predmetom dane z motorových vozidiel je aj motorové vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo
a používa sa na podnikanie.

Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do
obchodného registra, ktorá používa vozidlo na podnikanie (§ 85).
Daňová povinnosť vzniká nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na podnikanie a zaniká posledným
dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnikanie (§ 89).

Ako vyplýva z vyššie cit. ust. zákona, žalobca, ktorý používal vozidlo na podnikanie, bol povinný platiť
cestnú daň a túto povinnosť nemôže preniesť na iný subjekt. Žaloba je tak aj v tejto časti nedôvodná.

Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre žalobcu vyplynula z čl. IV bodu
12 Kúpnej zmluvy č. LZS/03/02214. V súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy bol žalobca povinný platiť
poistné, ktorú povinnosť nemôže preniesť na iný subjekt. Žaloba je tak aj v tejto časti nedôvodná.

Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy vo vzťahu k IV. navrhovanému petitu
odvolací súd udáva:

Žalobca požadovanú sumu 208.993,81 eur definuje ako „zisk dosahovaný spravidla v poctivom

obchodnom styku za podmienok porušenia zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.“ Tvrdí teda,
že o túto sumu by sa jeho majetok zväčšil v prípade, ak by nedošlo k škodnej udalosti, t.j. k porušeniu
povinnosti žalovaných.

Vychádzajúc z ust. § 150 CSP, je to žalobca, kto musí v prejednávanej veci preukázať, že táto uplatnená
pohľadávka na náhradu škody vo forme ušlého zisku je dôvodná. Musí preukázať, že žalovaní porušili
svoju povinnosť z uzavretej zmluvy, že mu vznikla škoda (t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch)a že medzi porušením povinnosti a vznikom škody je vzťah príčiny a následku (§ 373 ObZ, § 379, §
381 ObZ).

Vo vzťahu k žalovanému v 3/rade odvolací súd opätovne poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Pezinok zo dňa 12.6.2014 č.k. 8C/318/2012-205, potvrdeného Krajským súdom v Bratislave rozsudkom
zo dňa 20.11.2018, č.k. 14Co/160/2015-345, kde sa konajúce súdy zaoberali žalobcom (o procesnom
postavení žalovaného) namietaným porušením povinností žalovaným v 3/ rade (v procesnom postavení

žalobcu). K námietke žalovaného, že tento rozsudok je pre rozhodnutie vo veci samej právne
irelevantným, pretože voči nemu podal dovolanie, sa žiada uviesť, že ide o právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktorým je konajúci súd viazaný.

Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaní v 1/, 2/ rade svojim spoločným konaním, resp. nekonaním porušili

ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Citované ust. postihuje tzv. šikanózny výkon práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných
oprávnenýchhospodárskychzáujmov,alesnahaznevýhodniťdruhústranuaspôsobiťjejujmu.Odvolací

súd ale zdôrazňuje skutočnosť, že jeho aplikácia je determinovaná tým, že ide o odopretie súdnej
ochrany výkonu práva. Súdnej ochrany tvrdeného práva sa však domáha žalobca, preto je táto námietka
žalobcu pre rozhodnutie vo veci samej právne irelevantná.

K žalobcom tvrdenému porušeniu čl. V bodu 2 kúpnej zmluvy žalovaným v 1/ rade odvolací súd udáva,

že označené zmluvné dojednanie upravuje právo žalobcu domáhať sa náhrady škody, resp. odstúpiť od
zmluvy v prípade, ak žalovaný v 1/ rade ako predávajúci bude v omeškaní s dodaním predmetu kúpy
(ktorý bol stanovený na deň 10.12.2003) a nedodá ho ani v náhradnej 7 dňovej lehote. Odvolaciemu
súdu preto nie je dosť dobre zrejmé, akým spôsobom žalovaný v 1/ rade toto zmluvné dojednanie
porušil. Javí sa, že odvolateľ mal na mysli porušenie článku IV Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003 v časti,

upravujúcej termín odovzdania a prevzatia vozidla. Odvolací súd ale pripomína, že táto kúpna zmluva
stratila platnosť a účinnosť a žalobca nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu na základe Kúpnej
zmluvy č. LSZ/03/02214.

Odvolací súd v konaní žalovaného v 1/ rade nevzhliadol ani žalobcom tvrdené porušenie § 356 ObZ, §
377 ObZ, § 422 ObZ, § 433 ObZ, a to z rovnakého dôvodu, t.j. že Kúpna zmluva č. 09/09/2003 stratila
platnosť a účinnosť a vlastnícke právo žalobca na základe nej nenadobudol. Len pre úplnosť sa žiada
uviesť, že platnosť a účinnosť stratila z dôvodu na strane žalobcu, keď ten nezaplatil (nebol schopný
zaplatiť) kúpnu cenu a sám sa rozhodol nadobudnúť motorové vozidlo na základe iného právneho titulu.

Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie § 356 a § 429 ObZ žalovaným v 2/rade, odvolací súd udáva,
že žalovaný v 2/ rade nie je pasívne legitimovaným, pretože nebol stranou uzavretých zmlúv. Potvrdenie
záručného listu, na základe ktorého žalobca uplatnil voči nemu svoje nároky, nie je právnym dôvodom,

ktorý by zakladal jeho zodpovednosť za škodu uplatnenú žalobcom.

K tvrdeniu odvolateľa, že predmet zmluvy mal byť dodaný 10.12.2003, no k jeho skutočnému prevzatiu
došlo až 20.12.2003 odvolací súd udáva, že tento dátum sa viazal ku Kúpnej zmluve č. 09/09/2003, ktorá

stratila platnosť a účinnosť. Odvolací súd opäť dáva do pozornosti odvolateľa, že on sám bol iniciátorom
uzavretia zmluvy č. LZS 03/02214 z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie
kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy č. 09/09/2003.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods.
1 CSP).O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu majú v odvolacom konaní úspešní žalovaní. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods.2 CSP), po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.