Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206544
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8715206544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v
Liptovskej Tepličke, IČO: 31 954 073, so sídlom Bory 713/19A, Liptovská Teplička 059 40, zastúpeného
právnym zástupcom: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, IČO: 31 942 385, Štúrova 101, Svit 059 21, proti
žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. č. XXX, XXX XX, zastúpenému právnym zástupcom:
Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners s. r. o., IČO: 47 244 488, Kováčska 49, 040 01 Košice, o
zaplatenie 129.901,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
21C/269/2015 - 210 zo dňa 27.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“.

2. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 129.901,99 eur titulom náhrady škody
vzniknutej porušením povinností predsedu Lesného pozemkového spoločenstva v súvislosti s
organizovaním a riadením podnikateľskej činnosti v období 2013-2014. Žalobca si uplatnil aj trovy
konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 21C/269/2015-151 zo dňa 06.02.2020,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 64.950,99 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania. V dôsledku podania odvolania zo strany žalovaného proti tomuto rozsudku, okrem výroku
II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, bol v tejto časti rozsudok zrušený odvolacím súdom a v
rozsahu zrušenia vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to uznesením

č. k. 19Co/33/2020-188 zo dňa 11.02.2021.

4. Súd prvej inštancie rozsudok č. k. 21C/269/2015 - 210 zo dňa 27.10.2021 právne odôvodnil podľa ust.
§ 415, § 420 ods. 1 - 3, § 441 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, § 155 ods. 3 a 4 zákona č. 7/2005Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. V odôvodnení konštatoval, že je v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Mal za to, že v doterajšom konaní bolo ustálené, že uplatnenú zodpovednosť za
škodu v danej veci je potrebné posúdiť len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa
ust. § 415 a § 420, ktoré upravujú všeobecnú zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie sa (v súlade
s úlohou mu danou odvolacím súdom) opätovne zaoberal všetkými predpokladmi zodpovednosti za

škodu, a to: existenciou protiprávneho úkonu, vznikom škody, príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym
úkonom a škodou a rovnako aj zavinením škodcu, keďže v prípade všeobecnej zodpovednosti za
škodu sa zavinenie škodcu predpokladá. Uviedol, že zo strany žalobcu, ani zo strany žalovaného,
neboli predložené nové relevantné dôkazy, a preto vychádzal z doterajšieho obsahu spisu. Poukázal
na to, (ako odvolací súd uzavrel), že jediným nesprávnym konaním žalovaného bolo, že zatajil
skutočnosť, že spoločnosť ŠTRBÁK, s.r.o bola v omeškaní s úhradou faktúr za dodávku dreva. Teda

žalovaný porušil prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby ku škode nedošlo. Rovnako však aj zo
strany žalobcu a jeho ostatných orgánov (výbor, dozorná rada) dochádzalo k nesprávnemu konaniu,
ktoré spočívalo v absencii uplatňovania kontrolného mechanizmu v hospodárení spoločenstva, čím by
bola daná spoluzodpovednosť žalobcu. Súd prvej inštancie sa v ďalšom, podľa pokynov odvolacieho
súdu, zaoberal tým, či v danom prípade žalobcovi skutočne vznikla škoda. Konštatoval, že v danom

spore majetková ujma žalobcu vznikla de facto porušením zmluvnej povinnosti zo strany spoločnosti
ŠTRBÁK, s.r.o., ktorá nebola schopná zaplatiť svoj peňažný dlh za vyfakturované dodávky žalobcovi a
napokon k čiastočnému uspokojeniu žalobcu došlo až na základe reštrukturalizačného plánu. Stotožnil
sa s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii
upravujú možnosť dlžníka vyriešiť svoju platobnú neschopnosť v rámci reštrukturalizácie, prípadne v

konkurze.Idetedaozákonnýspôsobuspokojeniapohľadávoksvojichveriteľovnazákladeplánu,ktorýje
právnymúkonom,napodkladektoréhovdanomprípadedošlokzmenepôvodnéhozáväzku.Podľasúdu
prvej inštancie bolo zrejmé, že v časti, v ktorej nedošlo k uspokojeniu veriteľa v rámci plánu, pohľadávka
síce nezanikla, ale stala sa nevymožiteľnou zo strany veriteľa (naturálnou obligáciou) a žalobca
sa nemôže domáhať jej uspokojenia voči dlžníkovi. Ak jediným protiprávnym konaním žalovaného

(ako ustálil odvolací súd), je len zamlčanie omeškania spoločnosti ŠTRBÁK, s.r.o. s úhradou faktúr,
nemožno uzavrieť, že rozdiel medzi nezaplatenou celkovou vyfakturovanou sumou 162.377,48 eur a
sumou 32.475,49 eur, ktorá predstavuje časť pohľadávky žalobcu uspokojenú v rámci reštrukturalizácie,
predstavuje škodu ako majetkovú ujmu žalobcu podľa občianskoprávnych predpisov. Súd prvej inštancie
mal za to, že absentuje porušenie takej právnej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody. Pokiaľ

by žalovaný pohľadávku žalobcu do reštrukturalizácie neprihlásil, a teda žalobca by ani nemohol byť
uspokojený v rámci reštrukturalizácie, v takom prípade by bolo možné jeho konanie (resp. nekonanie) a
zároveň následok (absolútne neuspokojenie pohľadávky) vo vzájomnej súvislosti považovať za škodu
a zároveň by bola daná aj príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi zodpovednosti za škodu.
Ďalej zdôraznil, že pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi

akou ujmou a akou skutočnosťou má byť príčinná súvislosť zisťovaná s tým, že musí byť zo strany
žalobcupreukázané,žebezprotiprávnehokonania(opomenutia)škodcu,byškodlivýnásledoknenastal.
Žalovaný preukázal, že po tom, čo sa dozvedel o reštrukturalizácii spoločnosti ŠTRBÁK, s.r.o., konal,
prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, znížil dodávky a napokon zaviedol nový - aukčný systém
predaja drevnej hmoty. Súd prvej inštancie prihliadol aj k tomu, ako dlho a akým spôsobom prebiehali

dodávateľsko - odberateľské vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou ŠTRBÁK, s.r.o. a síce, že uvedená
spoločnosť bola dlhoročným odberateľom drevnej hmoty, všetci - všetky orgány žalobcu vedeli, že tento
odberateľ drevnú hmotu odoberá a tiež, že aj v minulosti bol v omeškaní s platbami za dodaný tovar a
napriek tomu s ním nebola ukončená spolupráca, keďže napokon svoje záväzky voči žalobcovi uhradil.
Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že z vyššie uvedených dôvodov nie je daná príčinná súvislosť

medziprotiprávnymkonanímžalovaného(zatajenieomeškaniadlžníkapredostatnýmiorgánmižalobcu)
a vznikom majetkovej ujmy u žalobcu (nezaplatenie zostatku vyfakturovanej sumy zo strany ŠTRBÁK,
s.r.o. po zohľadnení plánu). Opomenutie žalovaného nemalo bezprostrednú súvislosť s platobnou
neschopnosťou spoločnosti ŠTRBÁK, s.r.o. uhradiť pohľadávku žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že neboli
splnené dva zo štyroch predpokladov všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, skúmanie

posledného predpokladu - zavinenie žalovaného, už bolo podľa súdu prvej inštancie bezpredmetné. S
ohľadom na uvedené, žalobu aj v zostávajúcom rozsahu, t. j. o zaplatenie 64.950,99 eur zamietol. Výrok
o trovách konania odôvodnil tak, že žalovanému ako procesne úspešnej strane priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu
súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia a bezdôvodne sa stotožnil s právne irelevantnou
argumentáciou žalovaného, že žalobcom uplatňovaná škoda je v absolútnom rozpore so základným
významom reštrukturalizačného konania, ďalej že škoda nevznikla, pretože pohľadávka žalobcu sa

modifikovala (odvolanie žalovaného 03.03.2020). Závery súd prvej inštancie ohľadom vzniku škody
sú podľa odvolateľa nielen v rozpore s posúdením náhrady škody v rozsudku zo dňa 06.02.2020
na str. 16 (zákon nevylučuje, aby si žalobca v ostatnom rozsahu, v ktorom nebola jeho pohľadávka
uspokojená v reštrukturalizácii uplatnil nárok na náhradu škody voči tomu, kto ju spôsobil), ale súd sa
tiež odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(„ZKR“), že zásadne poprel ich účel a význam. Žalobca ďalej namietal, že vo veci nebol zistený/

dosiahnutý riadnym zákonom zodpovedajúcim postupom skutkový základ o žalobcom tvrdenom a
žalovaným sporovanými predpokladmi zodpovednosti žalovaného ako predsedu za škodu spôsobenú
stratou pohľadávky a samostatným konaním predsedu vo veci, ku ktorej mal byť podľa zmluvy o
založení LPS vyžiadaný súhlas valného zhromaždenia. Rozhodnutie o právnom základe sporu je podľa
žalobcu v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu (skutkovom deji), ktorým je uplatnený

nárok charakterizovaný a z ktorého jediného sa právne posúdenie základu môže odvíjať. Bez toho,
aby bol základ nároku preukázaný skutkovo, nemožno ho posúdiť ani právne. Vo vzťahu k porušeniu
právnej povinnosti žalovaným, žalobca v odvolaní uviedol, že záver súdu prvej inštancie ohľadom
tohto predpokladu zodpovednosti za škodu žalovaného je natoľko nesprávny, že ho možno považovať
za arbitrárny a tiež je v rozpore s jeho predchádzajúcim záverom prijatým v jeho rozsudku zo dňa

06.02.2020. Vo vzťahu k vzniku škody odvolateľ uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie malo byť
riešenie právnej otázky, za akých podmienok môže LPS vzniknúť škoda, ako jeden z predpokladov
zodpovednosti predsedu (štatutára) podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákona vo forme
nevymáhateľnej pohľadávky. Skutočnou škodou podľa občianskoprávnych predpisov je tiež splatná
pohľadávka žalobcu, ktorú vzhľadom k okolnostiam prípadu možno považovať za nevymáhateľnú voči

dlžníkovi.Vprípadereštrukturalizácieideoujmu,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného,spočíva
v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná peniazmi (rozdiel medzi celkovou
nezaplatenou sumou 162.377,48 € a sumou 32.475,49 € potvrdenou plánom v rámci reštrukturalizácie
na uspokojenie veriteľa), ak nedochádza k naturálnej obligácii. K vzniku škody dochádza okamihom, keď
je nepochybné, že pohľadávka za obligačným dlžníkom je nevymáhateľná (zverejnením uznesenia o

potvrdení plánu). Z hľadiska definície vzniku škody, spočívajúcej v strate pohľadávky (tento prípad), teda
už sám prijatý a schválený reštrukturalizačný plán znamená verdikt o tom, nakoľko bude pohľadávka
uspokojená, resp. naopak v akej výške ju možno považovať za nevymáhateľnú. Ak škoda spočíva v
strate pohľadávky, podľa odvolateľa nemožno zodpovednosť obligačného dlžníka za splnenie záväzku
z kúpnej zmluvy voči žalobcovi ako veriteľovi spájať so zodpovednosťou štatutára za škodu, ktorú

žalobcovi spôsobil zavineným porušením povinnosti pri výkone svojej funkcie (pôsobnosti), pretože
stoja vedľa seba; rozhodujúca je, v zmysle uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/33/2020, vecná
súvislosť príčiny a následku. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti a zavineniu žalobca uviedol, že súd
prvej inštancie svoje právne závery založil na negovaní objektívne daného (zákonom prezumovaného)
úmyselného zavinenia žalovaného, ktoré de facto nie je možné vyvrátiť. Žalovaný ako predseda musel

vedieť z pravidelných mesačných informácii účtovníka o platobnej neschopnosti spoločnosti Štrbák s.r.o.
(viac ako jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti). O hodnote jej splatných záväzkov sa žalovaný
musel dozvedieť najneskôr z knihy pohľadávok za jednotlivé roky. Napriek vedomosti žalovaného o
možnom vzniku škody, tento vzhľadom na okolnosti prípadu poskytol dlžníkovi ďalšie dodávky drevnej
hmoty, ktoré dlžník už neuhradil. Zdôraznil, že bez pokynu žalovaného ako predsedu na poskytnutie

ďalších dodávok drevnej hmoty dlžníkovi Štrbák s.r.o. by k vzniku škody nedošlo. Pokiaľ ide o zavinenie
žalovaného, má žalobca za to, že žalovanému muselo byť známe, ak bol členom LPS a vykonával
funkciu predsedu od roku 2006, ako sa má postupovať pri poskytovaní ďalších dodávok drevnej hmoty
do uhradenia pohľadávok po lehote splatnosti. Žalobca ďalej namietal, že za konanie s požadovanou
starostlivosťou nemožno považovať znižovanie dodávok voči dlžníkovi, ani skutočnosť, že aj v minulosti

bol Štrbák s.r.o. v omeškaní s platbami za drevo, že LPS zahájilo 06/2013 predaj dreva formou aukcií.
Uvedené konanie nemá žiaden súvis s úpadkom spoločnosti Štrbák s.r.o. ako objektívnym stavom ani s
porušením povinností žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiťžalobcovi 64.950,99 eur v lehote 15 dní a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že odvolanie žalobcu je účelové a bez právneho
základu, pričom tiež nereflektuje závery súdneho konania po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorého
názorom je súd prvej inštancie viazaný. Tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
tým, že žalovaný účastníkom reštrukturalizačného plánu (spoločnosti Štrbák s. r. o.) vôbec nebol, podľa
žalovaného dokazuje, že žalobca nerozumie významu zákona č. 7/2005 Z. z. Poukázal na skutočnosť,

že účastníkom reštrukturalizačného plánu dlžníka Štrbák s. r. o. bol samotný žalobca, a preto sa výška
jeho pohľadávky voči Štrbák s. r. o. zmenila zákonom predvídaným spôsobom. V danom prípade podľa
žalovaného teda nie je možné hovoriť o vzniku škody, keďže nie sú splnené zákonné predpoklady.
Stanovisko Najvyššieho súdu ČR, na ktoré sa odvoláva žalobca, podľa žalovaného nemá žiaden súvis
s týmto súdnym konaním. Stanovisko uvádza porušenie povinnosti štatutára podať návrh na vyhlásenie
konkurzu spoločnosti v prípade jej úpadku. Žalovaný však takúto povinnosť nikdy neporušil. Vo vzťahu

k ostatným bodom odvolania sa žalovaný odvolal na svoje doterajšie písomné podania a prednesy na
pojednávaniach vo veci samej. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal, že žalovaný neodlišuje zodpovednosť

obligačného dlžníka (Štrbák s. r. o.) za nesplnenie záväzku z kúpnej zmluvy od zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorú spôsobil porušením zákazu predaja, vykonaním majetkovej dispozície
mimo schválený hospodársky plán, a ktorá vznikla okamihom, keď je nepochybné, že pohľadávka za
obligačným dlžníkom je nevymožiteľná. Žalovaný tak neprípustne spája vznik škody len s nedoplatkom
kúpnej ceny od obchodného partnera. V posudzovanej veci je podľa žalobcu zásadná právna otázka, za

akých podmienok môže žalobcovi vzniknúť škoda ako jeden z predpokladov zodpovednosti predsedu
za škodu podľa Občianskeho zákonníka vo forme vymožiteľnej (resp. stratenej) pohľadávky. V tomto
prípade škoda spočívala v tom, že v dôsledku porušenia zákazu predaja zavineného žalovaným a
samostatného konania žalovaného vo veci, ku ktorej mal byť podľa zmluvy o založení LPS vyžiadaný
súhlas výboru alebo valného zhromaždenia, sa žalobca nemohol úspešne domáhať zaplatenia dlžnej

sumy od uvedenej spoločnosti. Žalobca ďalej namietal podcenenie niektorých dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie v dôsledku čoho nedošlo k objektínemu zisteniu príčinnej súvislosti mezi konaním škodcu
a vzniknutou škodou, ako to nariadil odvolací súd. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu skutková
otázka nesprávne vymedzená. Súd prvej inštancie si podľa žalobcu neopodstatnene vyberal dôkazy,
čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania

na str. 15 rozsudku svojvoľne vymazal skutočnosti týkajúce sa uznesenia č. 42/2006, stavu pohľadávok
za roky 2010 -2012, stavov na účtoch žalobcu a ich výške, informáciu DR o pohľadávkach, informáciu
žalovanéhoopohľadávkachzjúna2013aichvýškevsume148.000,-eurnastr.10zrušenéhorozsudku.
Súd prvej inštancie neurobil žiaden záver o tom, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z uznesenia
výboru č. 42/2006 a ďalších skutočností a vymedzil skutkovú otázku bez objektívneho zistenia príčinnej

súvislosti jej mechanickým odpísaním z uznesenia odvolacieho súdu, nemôže byť správny záver o tom,
že absentuje porušenie takej právnej povinnosti, ktoré by malo za následok vzynik škody.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.08.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je nedôvodné

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom
uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
zmysle § 220 CSP.

15. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody, ktorá mala vzniknúť
porušením povinností predsedu Lesného pozemkového spoločenstva v súvislosti s organizovaním a
riadením podnikateľskej činnosti v období rokov 2013-2014.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v období od roku 2010 do roku 2014 predsedom
spoločenstva. Za obdobie od januára do mája 2013 predal žalovaný ako predseda spoločenstva
spoločnosti ŠTRBÁK s. r. o. drevnú hmotu v objeme 1.997,10 m3 za celkovú hodnotu 162.377,48
eur. Žalobca videl pochybenie žalovaného v tom, že tento jednak predal spoločnosti ŠTRBÁK s. r.
o. na základe jeho ďalšej objednávky drevnú hmotu, aj keď mal vedomosť o tom, že spoločnosť

ŠTRBÁK s. r. o. si svoje pohľadávky voči žalobcovi riadne a včas neplní, a tiež v tom, že uvedené
pohľadávky pred spoločenstvom zatajil. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu povinnosti
vykonávať svoju pôsobnosť predsedu s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade so
záujmami spoločenstva. Rovnako žalobca namietal, že žalovaný nevykonal žiadne aktívne kroky k
vymoženiu pohľadávok po lehote splatnosti predvídané v prijatých zásadách hospodárenia a v zásadách

pre vymáhanie pohľadávok.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď uplatnenú škodu v danej
veci posúdil v zmysle ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.“.

20. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.“.

21. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.“.

22. Všeobecnú zodpovednosť za škodu je možné tiež označiť za subjektívnu zodpovednosť s
predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výška zaťažuje poškodeného.
O všeobecnú zodpovednosť za škodu pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne splnenené nasledujúce

predpoklady: vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona
predpokladané) a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

23. V zmysle pokynov odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie primárne zaoberal otázkou, či na strane
žalobcuskutočnevzniklaškoda,zaktorúbymalzodpovedaťžalovanýačiprípadnéporušeniepovinnosti

žalovaným je možné považovať za príčinnú súvislosť medzi vznikom „škody“ vzniknutej na strane
žalobcu z dôvodu neuhradenia dodávky dreva spoločnosťou ŠTRBÁK, s. r. o.

24. Odvolací súd v prvom rade pripomína, že bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá
zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody.

25. Škoda je chápaná ako ujma, korá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR so sp. zn. 28 Cdo 2617/2012).

26. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že majetková škoda žalobcu vznikla,
ako správne uviedol súd prvej inštancie, porušením zmluvnej povinnosti zo strany spoločnosti ŠTRBÁK,
s.r.o., ktorá svoj peňažný dlh žalobcovi za dodávky dreva nesplatila z dôvodu jej platobnej neschopnosti.
K čiastočnému uspokojeniu žalobcu došlo na základe reštrukturalizačného plánu, ktorý predstavuje

zákonný spôsob uspokojenia pohľadávok veriteľov na základe plánu, ktorý je právnym úkonom, ktorým
v danom prípade došlo k zmene pôvodného záväzku. Súd prvej inštancie tiež správne uzavrel, že aj
keď v rámci reštrukturalizačného plánu nedošlo k uspokojeniu celej pohľadávky žalobcu, žalobca sa
nemôže domáhať jej uspokojenia voči dlžníkovi, teda spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o., nakoľko sa táto stala
nevymožiteľnou, tzv. naturálnou obligáciou.

27. V ďalšom odvolací súd podrobil prieskumu existenciu protiprávneho konania žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi.

28. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré

je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hnotnoprávne vzťahy. Vo vzťahy
k zodpovednosti za škodu, odvolací súd zdôrazňuje, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti (tzv.
Generálnej prevencie) v ustanoveniach § 415 Občianskeho zákonníka, je považované za protiprávne
konanie. Protiprávnym konaním je teda konanie, ktoré može vyplývať z porušenia pozitívnej
hmotnoprávnej úpravy expressis verbis charakterizovanej (uvedenej) v zákone alebo z konania

porušujúceho zmluvné vzťahy, pričom v rámci existujúceho zmluvného vzťahu vznika deliktuálny
záväzkový vzťah.29. O protiprávne konanie môže teda ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou
úpravou spoločneských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním. Preto aj posúdenie
protiprávnosti bude závislé od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania s právnou úpravou alebo

od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania so zmluvným dojednaním.

30. Samotná protiprávnosť konania može spočívať v konaní, ktoré má podobu správania „komisívneho“
alebo „omisívneho“. O komisívne správanie ide vtedy, ak zodpovedná osoba určitým spôsobom konala,
avšak toto konanie je v rozpore so zákonom alebo zmluvným dojednaním. Na druhej strane o omisívne

„jednanie“ ide vtedy, ak zodpovedná osoba bola povinná konať (podľa zákona alebo zmluvy), avšak
napriek tomu zostala nečinná.

31. V otázke prípadného protiprávneho konania žalovaného odvolací súd aj naďalej zastáva názor, že
jedinýmnesprávnymkonanímžalovanéhobolo,žezatajilskutočnosť,žespoločnosťŠTRBÁK,s.r.o.bola
v omeškaní s úhradou faktúr za dodávku dreva. Z uvedeného je zrejmé, že týmto omisívnym konaním

žalovaného došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby ku škode nedošlo. V tomto
ohľade, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, osobitne zdôrazňuje, že k porušeniu prevenčnej
povinnosti nedošlo len zo strany žalovaného, ale aj zo strany žalobcu a jeho ostatných orgánov (výbor,
dozorná rada), keďže z ich strany dochádzalo k nedostatočnému uplatňovaniu kontrolného mechanizmu
v hospodárení spoločenstva. So zreteľom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že na

strane žalobcu došlo k spoluzodpovednosti žalobcu.

32. Pri posudzovani konania žalovaného odvolací súd zohľadnil aj obvyklú prax žalobcu vo vzťahu
k spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť ŠTRBÁK, s. r.
o. bola dlhoročným odberateľom dreva od žalobcu, pričom nebolo ničím neobvyklým, že menovaná

spoločnosť meškala s úhradami faktúr za dodaný tovar, pričom o tejto skutočnosti vedel nielen žalovaný,
ale aj žalobca. Aj napriek tejto skutočnosti, t. j., že spoločnosť ŠTRBÁK, s. r. o. si svoje záväzky voči
žalobcovi opakovane riadne a včas neplnila, nedošlo zo strany žalobcu k ukončeniu spolupráce s touto
spoločnosťou. Preto konanie žalovaného, t. j., že dodával drevo spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o. aj naďalej,
no v znížených dávkach, nemožno pripísať na ťarchu žalovanému, nakoľko tento pokračoval len v

obvyklej praxi, ktorá bola vo vzťahu k uvedenej spoločnosti u žalobcu dlhšie zaužívaná.

33. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že žalovaný potom, čo sa dozvedel o reštrukturalizácii
spoločnosti ŠTRBÁK s.r.o., konal v súlade so svojimi povinnosťami a pohľadávku žalobcu prihlásil
do reštrukturalizácie. V tomto ohľade možno teda skonštatovať, že na strane žalovaného absentuje

porušenie takej právnej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody. Žalobca bol uspokojený
v rámci reštrukturalizačného plánu, aj keď len čiastočne, a to aj vďaka konaniu žalovaného, ktorý
pohľadávku žalobcu do reštrukturalizácie prihlásil. To, že nedošlo k splateniu celej pohľadávky žalobcu
zo strany spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o., sa nestalo vinou žalovaného, ale vinou spoločnosti ŠTRBÁK, s. r.
o., ktorá sa ocitla v platobnej neschopnosti, avšak nie v dôsledku konania alebo nekonania žalovaného.

O tom, že žalovaný svojim konaním prispel k zodpovednejšiemu, a dá sa predpokladať, že aj ku
kvalitnejšiemu hospodáreniu s majetkom žalobcu svedčí aj zavedenie nového aukčného systému, ktorý
mal predchádzať podobným problémom, aký nastal pri spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o. - s neuhradením
faktúr za dodávky dreva.

34. Odvolací súd ďalej skúmal existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi
(avšak zo strany spoločnosti ŠTRBÁK, s. r. o.) a konaním žalovaného.

35. Príčinnná súvislosť (kauzálny nexus) je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť medzi
konaním (alebo javom) a účinkami konania, teda o stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. V

prípade náhrady škody sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúca
následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. V
prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konani, nestačí, že je daná príčinná
súvislosť konania škodcu a vzniku škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a
škody (následku tohto konania). Nestačí preto, ak je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody,

ak konanie škodcu nebolo protiprávne.

36. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. O jej existencii, príp. neexistencii robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno spočívajúcev povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje
poškodeného.

37. Kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby
protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou
a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca
je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych

okolnostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by nebola daná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne), príp. inou skutočnosťou (ak bola potvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť

( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 6 Mcdo 7/2013).

38. V kontexte vyššie uvedených skutočností, odvolací súd musí prisvedčiť pravdivosti záverov súdu
prvej inštancie, ktorý uzavrel, že nie je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
(zamlčanie neuhradenia splatných faktúr spoločnosťou ŠTRBÁK, s. r. o. za dodávky dreva pred

ostatnými orgánmi žalobcu) a vznikom majetkovej ujmy žalobcu (nezaplatenie zostatku vyfakturovanej
sumy zo strany ŠTRBÁK, s.r.o. v rámci reštrukturalizačného plánu). Aj odvolací súd má za to,
že omisívne konanie žalovaného nemalo bezprostrednú súvislosť s neuhrádzaním splatných faktúr
spoločnosťou ŠTRBÁK, s. r. o. za dodávky dreva, resp. s jeho platobnou neschopnosťou.

39. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

40. K výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správne bol žalovanému priznaný
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za
nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).