Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621204507
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7621204507.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: U. W., A.. XX.X.XXXX, O., Š. XX,
zast. JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Bardejov, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237 proti žalovaným:
1/ Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Rožňava, Rožňava, Námestie baníkov 20, IČO: 00 179 108 a 2/
Rímskokatolíckej cirkvi, Rožňavská katedrálna kapitula, Rožňava, Námestie baníkov 27, IČO: 42 327

857, obom zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 45 026
556, o nahradenie vôle na uzatvorenie zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 5C/21/2022 z 11. mája 2022

r o z h o d o l :

Uznesenie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) označeným uznesením konanie
zastavil (výrok I.) a priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu (výrok II.).

2. Súd odôvodnil, že sa žalobca žalobou doručenou 20.9.2021 dožadoval vydania rozsudku, ktorým

by súd: - nahradil vôľu žalovaného 1/ na uzavretie konkrétnej označenej zmluvy so žalobcom o
zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, - aby zmluvou o zabezpečovacom prevode práva
zabezpečil pohľadávku žalobcu plynúcu zo zmluvy o pôžičke z 19.12.2002, - aby určil, že práva
a povinnosti strán sporu k prevádzanému majetku sa budú spravovať ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o záložnom práve, - aby určil, že hodnota prevádzaného práva činí 991.455,70 eura, a aby
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi.

Dňa 5.2.2022 doručil žalobca späťvzatie žaloby v celom rozsahu, dôvod späťvzatia žaloby neuviedol a
náhradu trov konania si neuplatnil.
Na základe predchádzajúcej výzvy súdu doručili žalovaní 1/ a 2/ vyjadrenie z 23.3.2022, ktorým vyjadrili
svoj súhlas so späťvzatím žalobného návrhu a zastavením konania a osobitne zdôraznili svoj nárok na
náhradu trov konania, nakoľko mali za zrejmé, že v danej veci sa jedná o späťvzatie zjavne nedôvodnej
žaloby a zastavenie konania je zavinené výlučne konaním žalobcu. Navrhli, aby súd uznesením konanie

zastavil a určil, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd citujúc ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP na základe späťvzatia
žaloby žalobcom konanie zastavil a vyhodnotil, že žalobca procesne zavinil zastavenie súdneho konania
tým, že zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom neuviedol dôvod späťvzatia. Vzhľadom na to súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu
proti žalobcovi.

Zároveň sa súd zaoberal tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle
§ 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Objasniac, že § 257 CSP vyžaduje presvoje uplatnenie kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to danosť dôvodov hodných osobitného
zreteľa a výnimočnosť okolností s tým, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale tiež aj na

okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní, dospel k záveru, že v predmetnej
veci nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u
žalobcu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.

3. Proti výroku II. uznesenia, ktorým súd priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v plnom rozsahu, podal opravný prostriedok žalobca, ktorý označil ako sťažnosť proti
uzneseniu. Dôvodil, že podáva sťažnosť pre nesprávnosť tohto rozhodnutia, nakoľko žalovaným
žiadnym trovy nemohli vzniknúť, keďže jednak on - žalobca pristúpil k späťvzatiu pred pojednávaním
vo veci a tiež predtým, ako boli žalovaní opätovne vyzvaní k vyjadreniu sa k žalobe. Tvrdil, že v
prípade späťvzatia žaloby pred pojednávaním veci nie je potrebné doručovať späťvzatie žalovanému na
vyjadrenie a súd rozhoduje len na základe samotného podania bez zisťovania stanoviska protistrany.

Navyše, tvrdil, že prvé podanie žalobcu je z 15.3.2022, teda viac ako mesiac po späťvzatí žaloby. Mal
za zrejmé, že k späťvzatiu došlo skôr, ako žalovaným vznikli trovy, resp. mohli oprávnene vzniknúť.
Navrhol preto, aby sudca uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania stranám
sporu neprizná.

4.Elektronickýmpodanímdoručeným30.5.2022,t.j.včas,žalobcadoručilsúduďalšiepodanieoznačené
ako „Sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 11.5.2022“, datované dňom 30.5.2022. Po zopakovaní svojich
argumentovzpredchádzajúcehopodaniadoplnil,žepodľajehonázorusúvovecinavyšeajdanédôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.
Argumentoval, že bol 2.2.2022 zadržaný a 5.2.2022 uznesením Špecializovaného trestného súdu v

Pezinku, sp. zn. 4Tp/5/2022 nezákonne vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku. Bolo mu vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4
písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu s tým, že sa mu kládlo za vinu, že spolu so spoluobvineným
mali vytvoriť údajne falošnú zmluvu o pôžičke a na ňu nadväzujúce doklady a na základe týchto dokladov
sa mal obvinený pokúsiť zapísať do katastra nehnuteľností záložné právo vyplývajúce z tejto údajne

falošnej zmluvy, zabezpečujúce poskytnutie pôžičky vo výške 10 miliónov Sk (cca 332.000 eur), ktorá
suma ale nemala byť reálne poskytnutá.
Išlo o tú zmluvu o pôžičke, vo vzťahu ku ktorej a zabezpečeniu pôžičky na jej základe poskytnutej sa
v tomto konaní domáhal nahradenia vôle žalovaného 1/ uzatvoriť v jeho mene so žalobcom zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva.

Považovalsvojevzatiedoväzbyzaabsolútnenedôvodné,akoajzanedôvodnémalcelévykonštruované
obvinenie.
Z obavy, že bude nezákonným postupom OČTK vzatý do väzby (k čomu aj došlo) aj pre domáhanie sa
svojich práv v súvislosti s poskytnutou pôžičkou cestou civilného súdu a Okresného úradu, katastrálny
odbor(shrozboudôvoduväzbypodľa§71ods.1písm.c/Trestnéhoporiadku,ktorýprokurátornavrhoval

a existenciou hrozby pokračovania v údajnej trestnej činnosti, odôvodnil práve poukazom na civilné
žaloby podané na súde a na podania na Okresnom úrade, katastrálny odbor) podal 5.2.2022 späťvzatie
žaloby v tomto konaní v celom rozsahu.
V ten istý deň vo večerných hodinách bol nezákonne vzatý do väzby.
Nezákonnosť uznesenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a neexistenciu dôvodov väzby

(vrátane dôvodu pokračovania v trestnej činnosti v súvislosti s podanými civilnými žalobami) potvrdil
Najvyšší súd SR, ktorý na základe jeho sťažnosti ako obvineného zrušil uznesenie sp. zn. 2Tostš/6/2022
z 28.2.2022 o vzatí žalobcu do väzby a ihneď ho prepustil na slobodu.
Uvedené dôvody a celkom zjavne hrubý a nezákonný zásah do svojej osobnej slobody a obavy s tým
spojenévzhľadomnanávrhprokurátora,bolidôvodomďalšiehoneuplatňovaniaprávžalobcuvsúvislosti

s poskytnutou pôžičkou pred súdom v tejto veci.
Mal za to, že s ohľadom na podanú sťažnosť, popísaný skutkový a právny stav vedúci k
späťvzatiu žaloby, nepochybne priznanie náhrady trov konania žalovaným vylučuje, resp. prinajmenšom
odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.
Navrhol preto, aby sudca uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania stranám

sporu neprizná.

5. K svojmu podaniu pripojil fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Tostš/6/2022 z 28. februára 2022, ktorým označený súd v trestnej veci obvinených U. W.Ö.D.O. aspol. pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods.
4 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí rozhodol o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

SR a obvinených U. W.Ö.M.D.O. Y. U.. H. U.M. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 5.
februára 2022 sp. zn. 4Tp/5/2022 tak, že napadnuté uznesenie zrušil, obvinených U. W.Ö.M.D.O. Y. U..
H. U. ihneď prepustil na slobodu a sťažnosť prokurátora zamietol.

6. Aj napriek tomu, že žalobca nesprávne označil svoje podania - opravné prostriedky proti výroku II.

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania ako „sťažnosť“,
keďže opravný prostriedok žalobcu smeroval proti rozhodnutiu sudcu o nároku na náhradu trov konania,
vychádzajúc z jeho obsahu, predložil súd prvej inštancie vec na rozhodnutie o podanom opravnom
prostriedku Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania žalobcu podaného včas a

oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 -
§ 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 386 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a v odvolaním napadnutom výroku ho ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

8. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenie o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

9. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenia primerane
ustanovenia o rozsudku.

10. Trovy konania vynaložené v zmysle § 251 CSP znáša strana sporu alebo trvale zo svojho, alebo
má nárok na ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecne nákladovou
povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom
vymedzené okolnosti.

Ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania sa uplatňuje zásada úspechu v spore, ktorá
sa premietla v ust. § 255 CSP.
Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Táto bola
transformovaná do ust. § 256 CSP a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. V zmysle využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho

riadnom priebehu nevznikli, uložená súdom tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje
bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitút procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie
je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (napríklad späťvzatie) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania.

11.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,

či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

12. Záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca procesne zavinil zastavenie súdneho konania
tým, že zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia žaloby neuviedol, je plne v súlade
so zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktoré za zistených okolností jednoznačne svedčí

žalobcovi. Odvolacie námietky žalobcu formované v sťažnosti proti uzneseniu z 25.5.2022 sú v tejto
súvislosti uplatnenia zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie bez právneho významu.

13. Aj pokiaľ sa žalobca podaným „odvolaním“ domáhal aplikácie § 257 CSP tzv. dôvodov hodných
osobitného zreteľa na danú vec pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, súd pri rozhodovaní

o náhrade trov konania sa zaoberal aj týmto zákonným ustanovením, resp. zisťoval, či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, pričom
existenciu takýchto dôvodov nemal za preukázanú, a preto nevidel žiaden priestor pre aplikáciu tohto
ustanovenia.14. Žalobca v podanom odvolaní sa domáhal aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa na
posudzovanú vec s poukazom na stav, ktorý u neho nastal, keď bol 2.2.2022 zadržaný a 5.2.2022

uznesením vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktorú väzbu mal za
úplnú nezákonnú, čo odôvodnil tým resp. videl v tom, že z väzby bol prepustený na základe uznesenia
Najvyššieho súdu SR, ktorý 28.2.2022 ním sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým bol vzatý do väzby
zrušil a jeho ihneď prepustil na slobodu. Dôvodil, že vznesené obvinenie malo súvis s predmetom
tunajšieho konania (zmluvou o pôžičke vo vzťahu, ku ktorej sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle na

zmluvu o zabezpečovanom prevode práva). Z dôvodu obáv o vzatie do väzby nezákonným postupom
OČTK, aj pre domáhanie sa svojich práv v tunajšom civilnom konaní, zobral žalobu späť. Dôvodil,
že uvedené dôvody, hrubý a nezákonný zásad do jeho osobnej slobody a obavy s tým spojené boli
dôvodom,žesarozhodolďalejneuplatňovaťprávanasúdevsúvislostispredmetnoupôžičkou.Uvedené
okolnosti, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby mal za také, ktoré vylučujú priznanie trov konania žalovaným,
resp. odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, s rozhodnutím súdu prvej inštancie, obsahom
spisu a konaním ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, konštatuje, že ide, aj keď v súvislosti s
rozhodovaním (len) o nároku na náhradu trov konania, o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré žalobca v
konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, ale objektívne vzaté tvrdiť (t.j. uplatniť) ich mohol, pričom ich

použitie v odvolacom konaní je prípustné len za vymedzených podmienok podľa § 366 CSP. V danom
prípade je použitie argumentov žalobcu (bez toho, aby ich odvolací súd akokoľvek hodnotil) neprípustné
a vylúčené, nakoľko nejde o žiadnu zo situácií vymedzených v § 366 CSP.

16. Odvolací súd preto, zohľadniac len tie dôvody, ktoré zohľadnil súd prvej inštancie pri skúmaní

možnosti aplikácie na vec § 257 CSP, mal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto súvislosti nezistenia
žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, za vecne správne.

17.Nazákladevyššieuvedeného,podľa§387ods.1CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie
v odvolaním napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

18. Na základe § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodolotrováchodvolaciehokonaniatak,žestranámnároknaichnáhradunepriznal,nakoľkožalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili, a ani z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania, ktoré by boli vznikli žalovaným,

nevyplynuli.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).