Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208358
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715208358.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu M.. J. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V., G. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Košice, Hlavná 108, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody

a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 62 790 €, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/208/2015-68 zo dňa
12. 11. 2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu žalobcu o náhradu škody vo výške

62 790 € aplikujúc ust. §-u 82 od. 1 a §-u 83 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“) v spojení s § 103
a § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.. Okresný súd zistil, že na tamojšom súde prebieha pod
sp. zn. 12C/209/2015 na základe návrhu žalobcu zo dňa 15. 05. 2015 konanie o tej istej veci,
prejednania ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha aj v tomto konaní, teda ide o konania, ktoré
sa týkajú rovnakých účastníkov a predmet konania v oboch z nich, teda aj v konaní vedenom pod sp.

zn. 12C/209/2015, ako aj v tomto konaní (13C/208/2015) je totožný, nakoľko v obidvoch prípadoch
odvodzuje žalobca svoje práva od rovnakých skutkových okolností, požaduje odškodnenie totožných
zásahov a následkov v osobnom živote, súkromí, rodinnom, pracovnom a partnerskom živote. Keďže
ide o totožný nárok na odškodnenie nemateriálnej ujmy, ktorý sa v uvedených konaniach odlišuje
len spôsobom jeho vyčíslenia, potom konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
12C/209/2015 tvorí prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle §-u 83 O. s. p., a keďže ide o

nedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanievedenépodsp.zn.13C/208/2015
zastavil v zmysle §-u 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že samotný

predmet žaloby bol vymedzený následkami na poškodenom zdraví - sťažení spoločenského uplatnenia,
ktoré je upravené v zákone č. 437/2004 Z. z.. Petit žalobného návrhu teda odôvodnil skutkovými
okolnosťami, ktoré ako následok viedli k poškodeniu na zdraví - jeho psychotraume, ktorá je podľa tohto
zákona (zákon č. 437/2004 Z. z.) hodnotená ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. Uvedená výška
uplatňovanej náhrady v predloženom návrhu na predbežné prerokovanie, ako aj v žalobnom návrhu

v celkovej sume 62 790 € je odôvodnená skutkovými okolnosťami podrobne opísanými v odbornom
znaleckom posudku znalcaX U. D., podľa ktorého mu prináleží ohodnotenie poškodenia zdravia súčtombodov 1 300, zvýšené na dvojnásobok na celkových 2 600 bodov. Domáha sa tak náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške
41 860 € s príslušenstvom, ako aj náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 20 930 €, ako

návrhu na 50 %-né zvýšenie. Suma 20 930 € predstavuje mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, okresný súd preto nesprávne konštatoval, že výška uplatneného nároku (62 790 €) je
odôvodnená titulom nároku na náhradu škody za zníženie vážnosti, cti a dôstojnosti s následkom
ohrozenia jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti, ako aj za zásah do súkromia v rodinnom a v
partnerskom vzťahu, do intímnej a rodinnej sféry, myšlienkového a citového života. Žalobný návrh a

príloha - znalecký posudok preukazujú, že celková suma 62 790 € je daná a určená titulom nároku
na náhradu škody podľa osobitného zákona č. 437/2004 Z. z. v dôsledku poškodenia na zdraví, ktorá
je v zmysle tohto zákona hodnotená ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Má za to, že okresný
súd prehliadol skutočný základ uplatneného nároku ako rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorým je petit
zdôvodnený. Jeho žalobný návrh je odôvodnený následkami na poškodenom zdraví a v petite určenej
výške škody podľa osobitného zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý nie je možné zameniť s akýmkoľvek iným

návrhom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

4. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 12. 11. 2015. Vec bola predložená odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 19. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje,

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2
§-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o

odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL ÚS 36/1995).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

7. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zastavení konania na tom skutkovom základe, že na
Okresnom súde Zvolen prebieha pod sp. zn. 12C/209/2015 na základe návrhu žalobcu za účasti
totožných účastníkov i totožný predmet konania, nakoľko v oboch prípadoch odvodzuje žalobca svoje
práva od rovnakých skutkových okolností, požaduje odškodnenie totožných zásahov a následkov v

osobnom živote, súkromnom, rodinnom, pracovnom a partnerskom živote, teda ide o totožný nárok na
odškodnenie nemateriálnej ujmy, ktorý sa odlišuje len spôsobom jeho vyčíslenia. S uvedeným právnym
záverom sa odvolací súd stotožňuje.

8. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/209/2015 bolo zistené, že v uvedenom konaní, ktoré

je vedené medzi totožnými účastníkmi sa vedie konanie, na základe ktorého sa žalobca voči žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, domáha uloženia povinnosti
zaplatenia 1 000 000 €, ako nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na tom základe, že bol neodôvodnene obžalovaný,
a pre ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 28. 09. 2011 spod

obžaloby oslobodený. Žalobca si teda v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015 žiada
náhradunemajetkovejujmy,ktorájedanánezákonnýmtrestnýmstíhaním,akoajzdôvodunezákonného
zatknutia a nezákonnej väzby.9. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/208/2015 vyplýva, že žalobca v
odôvodnení svojho nároku poukazuje na totožné skutkové okolnosti, z ktorých si oba nároky uplatňuje,
bez ohľadu na to, že sumu 62 790 € požaduje v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. ako sťaženie

spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie. Oba nároky však odvodzuje žalobca totožne
od nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ako je tomu v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015, ako aj nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré preukazuje znaleckým posudkom D.. U. D., sú nároky na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá má plniť satisfakčnú funkciu. Žalobné návrhy toho istého žalobcu smerujúce

voči totožnému, pasívne vecne legitimovanému subjektu, t. j. Slovenskej republike, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, boli podané za účelom odškodnenia jeho nemateriálnej ujmy
odvodzovanej od totožných skutkových okolností, a rôzny je len spôsob ich vyčíslenia podľa rôznych
zákonov, na základe ktorých sa týchto finančných prostriedkov domáha.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto možno konštatovať, že v konaní 13C/208/2015 ide o totožnú

vec, ktorá sa prejednáva v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/209/2015. Osobitná právna úprava
zodpovednosti za škodu má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.

11. Odvolací súd poznamenáva, že v konaniach vedených pod sp. zn. 13C/208/2015 a 12C/209/2015
budú posudzované a preukazované totožné skutočnosti a zisťované totožné skutkové zistenia a z toho

vyvodzované skutkové závery. Teda okresný súd bude ako jeden z dôkazov posudzovať i predmetný
znalecký posudok.

12. Prekážka litispendencie je totiž daná vždy, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté
konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od

ktorých sa odvodzuje právo. Odvolací súd uznáva, že v konaniach vedených pred Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 12C/209/2015 a v prejednávanej veci, teda veci vedenej pod sp. zn. 13C/208/2015
ide o totožných účastníkov, ako aj totožné skutkové okolnosti, od ktorých žalobca odvodzuje svoje
práva, a súčasne ide aj o totožný predmet konania, bez ohľadu na to, ak v jednom z konaní uplatňoval
žalobca nárok na náhradu škody titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003

Z. z. a v ďalšom konaní, teda v tomto prejendávanom prípade ako nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., ak ako bolo uvedené vyššie osobitná
právna úprava zodpovednosti za škodu má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením, je špecifickým nárokom zo zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keď súdna

judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
nemajetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola
odčinená.

13. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok, alebo stav, vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j., ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Podmienky totožnosti účastníkov
konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. V konaniach vedených po sp. zn.
13C/208/2015 a 12C/209/2015 ide o rovnaký právny dôvod, a tým je nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, v dôsledku ktorého ako žalobca tvrdí, došlo ku škode na jeho zdraví, a súčasne zásahu

do osobného života, súkromia, rodinného, pracovného a partnerského života.

14. Obdobne bola vec posúdená aj v prípade súbehu či konkurencie nárokov z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnostných práv,
ak súdy dospeli k právnemu záveru, podľa ktorého právo na náhradu škody z titulu úhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno
duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach

pred príslušným súdom. ( Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 426/2014 ).

15. Okresný súd preto správne konanie v tejto veci zastavil.16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).