Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010343
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.

Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného K. W., pre zločin lúpeže podľa §
188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ (§ 138 písmeno a/) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej
len „súd prvého stupňa") z 20.10.2016, sp. zn. 2T/114/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre 08. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku s a :

obžalovaný
K. W. , narodený XX.XX.XXXX v T., trvale
bytom W., C. číslo XXX/XX,

toho času, od 13.05.2016 vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Nitra,

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení

poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného
zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) a § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a u k l a d á trest prepadnutia veci :

- mikina s kapucňou modrej farby zn. Garage,
- biela maska Anonymus,
- oceľová tyč závitová s priemerom 20 mm s dĺžkou 42 cm.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte, napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného K. W. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ (§

138 písmeno a/) Trestného zákona, ktorého sa dopustil spôsobom uvedeným v obžalobe okresného
prokurátora z 11.10.2016 sp. zn. Pv 309/16/4406 -65.

Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 188 odsek
2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona a nezistení žiadnej

priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) a § 39 odse1, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ a §
50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil uložiac podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe ustanovenej na tri
roky a podľa § 51 odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno f/, písmeno i/ Trestného zákona uložil

obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze jednak v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu,
jednak podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 60 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to mikiny s kapucňou
modrej farby zn. Garage, bielej masky Anonymus a oceľovej tyče závitovej s priemerom 20 mm a s

dĺžkou 42 cm s tým, že podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom ich stáva štát.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a okresnému prokurátorovi oznámený
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 20.10.2016,

ihneď po ktorom oznámení, teda nepochybne včas, podal okresný prokurátor odvolanie smerujúce proti
výroku o treste napadnutého rozsudku a v neprospech obžalovaného.

Vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podané odvolanie okresný prokurátor odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 27.10.2016 tvrdením, že obžalovanému napadnutým

rozsudkom uložený trest je neprimerane mierny, na použitie § 39 Trestného zákona neexistoval
zákonný podklad a to ani pokiaľ ide o okolnosti prípadu ani pokiaľ ide o pomery páchateľa. Mal
za to, že minimálne na u obžalovaného zistenú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/
Trestného zákona súd prvého stupňa prihliadol dvakrát a to tak v súvislosti s použitím § 38 odsek 3
Trestného zákona, ako aj v súvislosti s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona, v ktorej naposledy

naznačenej súvislosti konštatoval, že priznanie a oľutovanie skutku, riadny život, vek blízky mladistvým
a skutočnosť, že obžalovaný v rámci voľného času sa prezentoval ako športovec a dobrovoľný hasič,
nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného predpokladané
v ustanovení § 39 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudkukonštatuje,žeuloženímnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodybybolanepriamopostihnutá

aj rodina obžalovaného, narušené jeho citové vzťahy k rodičom a nemohol by dokončiť štúdium,
ktorým získava pracovnú kvalifikáciu vzhľadom na jeho vek potrebnú na umožneniu mu riadne
zaradenie do pracovného procesu a spoločnosti, zrejme opomenul prihliadnuť na ostatné, podľa názoru
okresného prokurátora mimoriadne závažné okolnosti dokresľujúce charakter prejednávaného prípadu
a to pohnútku obžalovaného, ktorou bol nedostatok finančných prostriedkov, keďže navštevoval strednú

školu, rodičia mu neprispievali, bol nemajetný, mal príjem iba zo školskej praxe činiaci mesačne 120,-
až 150,- eur a nevedel ako získať 20,- eur potrebných na zaplatenie paušálu, namiesto toho, aby
si ich požičal sa rozhodol pre takýto mimoriadne závažný protispoločenský spôsob napĺňajúci znaky
trestného činu. Napriek tomu že bol osobou blízkou veku mladistvých nešlo o skratové konanie, ale na
spáchanie trestného činu sa po všetkých stránkach dôkladne pripravil (zabezpečenie vecí potrebných

na zamaskovanie a na posilnenie intenzity konania) tak, že bol rozhodnutý spáchať lúpežné prepadnutie
už popoludní 13.05.2016 v potravinách v obci Ardanovce, od uskutočnenia ktorého zámeru upustil
iba preto, že sa v tejto predajni nachádzalo viac zákazníkov a následne spáchal v prejednávanej
veci zažalovaný skutok v mieste nachádzajúcom sa neďaleko jeho bydliska. Okresný prokurátor mal
za opodstatnené prihliadnutie na tri poľahčujúce okolnosti, tieto však podľa jeho názoru nemôžu byť

dôvodom mimoriadneho zníženia trestu v rozsahu , akým bol napadnutým rozsudkom obžalovanémuuložený, teda vo výmere pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 1 Trestného
zákona. Obžalovaný je páchateľom trestného činu a nie jeho obeťou a ako na takého treba na neho
pozerať. Podľa záverov psychiatrického znaleckého posudku nie je chorobne závislý od alkoholu ani

iných psychoaktívnych látok, netrpí príznakmi žiadnej duševnej poruchy alebo choroby a v čase skutku
bol v plnom kontakte s realitou, preto bol uzrozumený s tým, že sa dopúšťa mimoriadne závažného
protiprávneho konania, musel byť uzrozumený a vedomý si jeho dôsledkov a teda tiež že v prípade
jeho usvedčenia mu hrozí vysoký trest, ktorý môže byť spojený priamo s jeho výkonom v podmienkach
nápravnovýchovného ústavu, čo môže mať vplyv na jeho vzťahy v rodine a ohroziť jeho ďalšie štúdium

na strednej škole. Okresný prokurátor zauvažoval, že by (za predpokladu urobenia iného vyhlásenia
obžalovaným na hlavnom pojednávaní) bolo v tejto súvislosti zaujímavé výsluchom poškodených
zisťovať, aké ony mali pocity v momente, keď sa v predajni objavil zamaskovaný muž, ktorý s oceľovou
tyčou v rukách od oboch opakovane žiadal finančnú hotovosť.

Opakovane zdôrazniac, že napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený trest považuje za

neprimerane mierny a v rozpore s ustanoveniami § 34 odsek 1 a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere sedem rokov, na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia

s tiež mu uložil trest prepadnutia vecí - mikiny značky Garage, bielej masky Anonymus a oceľovej tyče,
vlastníkom ktorých sa stáva štát.

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný a to
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 07.11.2016 tak, že sa s jeho dôvodmi nestotožnil

a považujúc aj výrok o treste napadnutého rozsudku za vecne správny, zákonu zodpovedajúci a
vykonaným dôkazom opodstatnený odvolaciemu súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na písomnom

odôvodnení okresným prokurátorom podaného odvolania v konečnom návrhu odvolaciemu súdu
navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 2 Trestného
zákona uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, na jeho výkon ho zaradil
doústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženiaavrozsahu,akýmtonapadnutýmrozsudkom

učinil súd prvého stupňa obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na písomnom vyjadrení
obžalovaného k odvolaniu okresného prokurátora v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol toto
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k vyjadreniu aj ku konečnému návrhu
svojho obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci, (ktorá mu bola predložená na
rozhodnutie 07.11.2016), v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku,
na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného preskúmal iba
výrok o treste napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a to aj z
hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaním okresného prokurátora vytýkané, ktoré

by však mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej vecizadovážený dostatok dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých
pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste

ukladanom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1
písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre
určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých
závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení
majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať za
preukázané, tak mohli vychádzať (a z podstatnej časti aj vychádzajú) z

výsledkov (z vyššie uvedených hľadísk) úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania,
zodpovedajúceho všetkým kritériám ustanoveným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, avšak súd
prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných dôkazov dôsledne nepostupoval aj podľa
ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože podľa názoru
odvolacieho súdu bolo obžalovanému potrebné (okrem vo výroku o treste napadnutého rozsudku

uvedenýchtrochpoľahčujúcichokolností)priznaťajďalšiupoľahčujúcuokolnosťuvedenúvustanovení§
36 písmeno n/ Trestného zákona spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánomatovzhľadomnajehovprejednávanejvecipodľa§257odsek1písmenob/Trestnéhoporiadku
učinené a súdom prvého stupňa podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté vyhlásenie (§ 321 odsek
1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej
prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci (s výnimkou
právnej úvahy súvisiacej s v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona uvedenou poľahčujúcou
okolnosťou, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné a potrebné obžalovanému priznať,

ostatné) v prejednávanej veci zistené a dokázané skutočnosti právne posúdil podľa všetkých, do úvahy
prichádzajúcich ustanovení zákona v otázke trestu ukladaného obžalovanému (§ 321 odsek 1 písmeno
d/ Trestného poriadku).

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému na

strane aj z vyššie uvedeného dôvodu nie je v plnom súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek
1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré oprel
u obžalovaného nezistenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného
zákona, na strane druhej odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje ostatné relevantné skutkové
zistenia a (s výnimkou ďalej uvedenou aj) právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval keď

v prejednávanej veci dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
obžalovanému ukladaného hlavného aj vedľajšieho trestu (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/
Trestného zákona), na ktoré odvolací súd ako na inak správne a úplné iba poukazuje, nepovažujúc ich
za potrebné (inak ako ďalej uvedeným spôsobom) zmeniť alebo doplniť, a to ani pokiaľ ide o písomné
odvolacie námietky, úvahy a návrhy okresného prokurátora týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu

ukladaného napadnutým rozsudkom obžalovanému, ktoré odvolací súd považuje nielen za zjavne
nerelevantné, ale pokiaľ ide o tvrdenú neprípustnosť súčasného prihliadnutia na obžalovaným riadne
vedený život pri použití § 38 odsek 3 Trestného zákona aj § 39 odsek 1 Trestného zákona dokonca
za údiv vzbudzujúce.

Z dôvodu vyššie uvedeného v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatneného
nepriznania obžalovanému aj poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného
zákona sa totiž (oproti napadnutému rozsudku) ešte zjavnejšie prehĺbila výrazná prevaha štyroch
nepochybne (a to jednotlivo aj v ich súhrne) významných opodstatnene u obžalovaných zistených
poľahčujúcich okolností nad nezistenou žiadnou priťažujúcou okolnosťou, ktorá pri ukladaní mu

trestu v prejednávanej veci opodstatňovala použitie nielen ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného
zákona (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na desať
rokov a štyri mesiace), ale aj ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu (dolná hranica ktorého však nesmie byť nižšia ako dva roky), pretože ajpodľanázoruodvolaciehosúdu tietopomeryobžalovaného(zaktorémožnoprinedostatkupriťažujúcich
okolností prevahu významných poľahčujúcich okolnosti považovať), takýto postup pri ukladaní trestu
obžalovanému v prejednávanej veci nielen opodstatňovali (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného

poriadku) ale následne ho z tohto dôvodu ani nečinili (a činiť ani nemohli) rozporným so zákonom (§
321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Na opodstatnenosť vyššie uvedených záverov súčasne nemá žiadny zásadný vplyv a význam aj podľa
názoru odvolacieho súdu zjavná neprimeranosť napadnutým rozsudkom obžalovanému uloženého

druhu hlavného (s podmienečným odkladom výkonu a s probačným dohľadom) trestu odňatia slobody,
a to v podstate z tých istých, predovšetkým v pohnútke obžalovaného spočívajúcich dôvodov, na ktoré v
odôvodnení podaného odvolania opodstatnene poukázal okresný prokurátor, pre ktoré aj podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno tento napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený druh trestu považovať
za súladný s kritériami ustanovenými v § 34 odsek 4 Trestného a následne ani za spôsobilý splniť účel
predpokladaný ustanovením § 34 odsek 1 Trestného zákona (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného

poriadku).

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej vyššie uvedenom rozsahu zistil odvolací súd vo výroku o
treste napadnutého rozsudku aj ďalšiu, odvolaním okresného prokurátora nevytýkanú chybu (§ 321
odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa v ňom uviedol (§

165 odsek 5 Trestného poriadku) aj ustanovenie § 50 odsek 1 Trestného zákona, ktoré pri ukladaní
podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom použiť nemohol,
pretože skúšobnú dobu ustanovoval podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, ktoré zákonné ustanovenie
tiež (a v tomto prípade správne) vo výroku o treste napadnutého rozsudku uviedol.
Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/);

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok
rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste,

ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/,

písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku (na podklade odvolania okresného prokurátora podaného v
neprospech obžalovaného) zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a za
splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak,
že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre
určenie druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému

podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona (sedem rokov až dvanásť rokov),
jednak s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (v dôsledku zistenia štyroch poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a žiadnej
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) upravenej znížením jej hornej hranice o jednu
tretinu (na desať rokov a štyri mesiace), jednak aj s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného

zákona (umožňujúcim uloženie trestu odňatia slobodu pod túto dolnú hranicu najmenej však vo výmere
dva roky) uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky, majúc (rovnako ako súd prvého stupňa) za to,
použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného vzhľadom na jehopomery neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj takýto trest kratšieho
trvania, avšak nepodmienečný.

Na výkon obžalovanému v tejto výmere uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ho
odvolací súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
v prejednávanej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd mal za to, že tento obžalovanému uložený nepodmienečný druh trestu odňatia slobody
a jeho výmera (úplne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) zodpovedá všetkým
kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistené štyri poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca
okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie
účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti

generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov, zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.