Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421200243
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4421200243.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. J. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, B., 2. I.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XXX/XX, M., 3. P.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX rue J., XXXXX K., Francúzsko, všetci žalobcovia zastúpení JUDr.
Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom Coboriho 2, Nitra, IČO: 36 112 950, proti žalovaným: 1. T.

Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Sv. F. XX, F., 2. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. 2, F., obaja zastúpení
Mgr. Csabom Bodnárom, advokátom, so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 42 338 051, o zaplatenie
522,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 8. marca 2022 č. k. 13C/3/2021-208 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní so žalobcami: 1. J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XX, B., 2. I.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XXX/XX, M., 3. P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom

XXX rue J., XXXXX K., Francúzsko ako právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi T. L., nar. XX.
XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. 3, F..

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcom v 1. až 3. rade priznáva vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 257
CSP. Uviedol, že pôvodný žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 18. 01. 2021 voči žalovaným
v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako uhradenia nákladov spojených s užívaním bytu č.

XX nachádzajúceho sa v F. na ulici Y. č. 3, ktorého sú všetci podielovými spoluvlastníkmi a ktorý užívajú
iba žalovaní v 1. a 2. rade a ktoré za nich zaplatil žalobca a to za obdobie rokov 2017 - 2019, v sume
186,80 eura voči každému z nich. Tiež sa domáhal zaplatenia časti pohrebných nákladov na pohreb
J. Y. v sume 74,63 eura a zaplatenia úroku z omeškania. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 13C/3/2021-165 zo dňa 14. 09. 2021 súd prvej inštancie konanie zastavil na základe späťvzatia
žaloby, ku ktorému došlo preto, že žalovaní po podaní žaloby svoj dlh uhradili a o trovách konania

rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plný nárok na ich náhradu, keď konštatoval,
že žaloba bola evidentne podaná dôvodne a iba preto, že žalovaní po jej podaní na súd svoj dlh uhradili,
ju zobral žalobca späť, čím žalovaní zavinili zastavenie konania. Uznesením Krajského súdu Nitra č. k.
9Co/111/2021-198 zo dňa 31. 01. 2022 bolo uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania zrušené
(včastiozastaveníkonaniaodvolaniepodanénebolo,apretovtejtočastiuzneseniesúduprvejinštancie
nadobudlo právoplatnosť). Žalobca žiadal o priznanie plnej náhrady trov konania a argumentoval

tým, že žalovaní dobrovoľne mimosúdne nechceli vysporiadať jeho pohľadávky a uspokojenie nároku
spájali so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k bytu a následným započítanímjeho pohľadávok s budúcou kúpnou cenou spoluvlastníckeho podielu, za ktorú mali záujem predať
mu svoje spoluvlastnícke podiely. Podanou žalobou sa dôvodne domáhal od žalovaných uhradenia
pohľadávok, vzniknutých v rokoch 2017-2019, a keďže žalovaní odďaľovali uspokojenie pohľadávok,

bol nútený si pohľadávky uplatniť súdnou cestou podaním žaloby na súd dňa 16. 01. 2021. Nepoprel, že
žalovaní mu poskytli súčinnosť a sporové strany viedli prostredníctvom právnych zástupcov mimosúdnu
komunikáciu, ale aj napriek tomu, že žalovaní považovali jeho nárok za opodstatnený, nechceli tento bez
jeho záväzku, že odkúpi spoluvlastnícke podiely žalovaných k bytu uhradiť, ktorá podmienka bola pre
neho neprijateľná, a preto právna zástupkyňa zaslala právnemu zástupcovi žalovaných namiesto návrhu

mimosúdnej dohody text návrhu Uznania dlhu, aby obidvaja žalovaní uznali dlh, čo do dôvodu a výšky
a tento uhradili najneskôr do 31. 01. 2021. Žalovaní odmietli písomne uznať svoje dlhy, napriek tomu,
že hrozilo sčasti jeho premlčanie a jeho pohľadávky ani v navrhovanej lehote neuhradili. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaných, že nemal záujem riešiť vec mimosúdne, žalovaní mali predstavu mimosúdnej
dohody, v ktorej by bol jeho záväzok finančne vyporiadať žalovaných ako podielových spoluvlastníkov
bytu, a nie primárne záväzok žalovaných uspokojiť jeho pohľadávky, o čom svedčí aj rozsiahla e-mailová

komunikácia medzi právnymi zástupcami sporových strán. Poukázal na to, že je 85-ročný dôchodca, je
umiestnený v Zariadení pre seniorov - R. dôchodcov P., rovnako neužíva predmetný byt a mesačne platí
úhrady za služby spojené s bytom aj za žalovaných a ďalšie dve podielové spoluvlastníčky. Z dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise je preukázané, že bol v situácii, aj napriek mimosúdnej komunikácii
medzi právnymi zástupcami oboch strán, že žalovaní jeho pohľadávky neboli ochotní uspokojiť. Nebyť

podanejžaloby,mázato,žežalovanýnárokbyneboluspokojenýdodnesažalovaníbyvznieslinámietku
premlčania. Žalovaní uspokojili jeho žalobný nárok v sume 522,86 eura, predstavujúci alikvotnú časť
pohrebných nákladov u každého v čiastke 74,63 eura a skutočných nákladov za dodávku tepla, TÚV,
SV a ostatných nákladov na základe vyúčtovaní zo strany správcu bytového domu za roky 2017, 2018
a 2019 spolu u každého v čiastke 186,80 eura až dňa 28. 05. 2021 a svojím konaním jednoznačne

zapríčinili vznik trov na jeho strane. Nesúhlasil s názorom žalovaných, že táto vec je z hľadiska trov
výnimočná a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu súd nemal náhradu trov priznať a
súd by mal využiť moderačné právo. Žalovaní žiadali podľa § 257 CSP náhradu trov konania nepriznať
žiadnej zo strán sporu a uvádzali, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa - náhrada trov konania
by totiž bola v rozpore s dobrými mravmi. Ešte pred podaním žaloby chceli uzatvoriť mimosúdnu dohodu,

uvedené jednoznačne vyplýva z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu, napriek
tomu bola podaná žaloba. Vo svojich podaniach ani raz nenapádali opodstatnenosť nároku žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy, práve naopak, ešte aj po podaní žaloby niekoľkokrát navrhli uzavretie
súdneho zmieru, avšak bezúspešne. Tiež uviedli, že bez ich spolupráce by predmetná žaloba bola
čiastočne zamietnutá, nakoľko pôvodne žalobca ani nevedel, akú sumu má vôbec žalovať. Po podaní

žaloby sa ešte niekoľkokrát snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, ale protistrana to odmietla, žiadala
uhradiť pohľadávku vrátane príslušenstva a všetkých trov. Tiež poukázali na to, že sú dôchodcovia,
predmetný byt nikdy neužívali a ich spoluvlastnícke podiely sú iba 1/16 - 1/16 k celku. Snažili sa ukončiť
vec mimosúdne, čo však nebolo možné, keďže to žalobca odmietol. Preto majú za to, že podanie
žaloby bolo nekorektné a zbytočné. Napokon uhradili žalovanú sumu bez akejkoľvek písomnej dohody

so žalobcom, keďže k dohode s protistranou by nikdy nedošlo. Majú za to, že predmetná vec z hľadiska
trov konania je výnimočná a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Náhrada trov konania vo výške
100% v prospech žalobcu je v príkrom rozpore s účelom príslušných ustanovení o náhrade trov konania.

1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že z korešpondencie medzi stranami sporu (resp. ich právnymi

zástupcami), ktorá je súčasťou spisu, zistil, že napriek mimosúdnej komunikácii medzi právnymi
zástupcami oboch strán, žalovaní splnenie svojho dlhu uplatneného žalobou (zaplatenia nákladov
spojených s užívaním bytu a časti pohrebných nákladov) podmieňovali vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu (ktoré vyporiadanie však nebolo predmetom konania). Je zrejmé,
že k splneniu dlhu uplatneného žalobou došlo aj po jej podaní na súde, keď žalovaní uspokojili žalobný

nárok v sume 522,86 eura a svojím konaním jednoznačne zapríčinili vznik trov konania na strane
žalobcu.Pokiaľžalovanísúhlasilisnárokomžalobcu,čodozákladuivýšky,malihouhradiťvčasatopred
podaním žaloby na súde a tým predísť vzniku trov v tomto konaní (a následne si uplatniť voči žalobcovi
svoj nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Pokiaľ tak neurobili a vyplatenie svojho dlhu
v tomto konaní uplatneného podmieňovali a svoj dlh uhradili po podaní žaloby na súde, zavinili trovy

tohto konania, ktoré sú preto povinní žalobcovi uhradiť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v tomto
prípade nevzhliadol žiaden dôvod pre použitie § 257 CSP na rozhodnutie o náhrade trov konania. O
trovách konania preto rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP, keďže zastavenie konania zavinili žalovaní v1. a 2. rade tým, že žalovanú sumu uhradili žalobcovi až po začatí konania, pre ktorý dôvod bolo nutné
žalobu (evidentne podanú na súde dôvodne) vziať späť.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázali na to, že
predžalobné výzvy im boli doručené 30. 12. 2020, ich právne zastúpenie bolo prevzaté dňa 04. 01. 2021
a od 05. 01. 2021 ich právny zástupca už aktívne komunikoval s právnou zástupkyňou žalobcu. Majú
za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania malo byť rozhodnuté
tak, že súd by nepriznal žiadnu náhradu trov konania žalobcovi pretože náhrada trov konania by bola v

rozpore s dobrými mravmi, keď ešte pred podaním žaloby chceli uzatvoriť mimosúdnu dohodu, v ktorej
okrem iného chceli uznať svoj záväzok. Napriek tomu bola podaná žaloba. Tiež je potrebné konštatovať,
že výška pohľadávky žalobcu bola konkretizovaná až dňa 12. 01. 2021, teda 3 dni pred podaním žaloby.
Vo svojich podaniach ani raz nenapádali opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy,
práve naopak, ešte aj po podaní žaloby niekoľkokrát navrhli uzavretie súdneho zmieru, bezúspešne.
Tiež uviedli, že pôvodne žalobca (resp. jeho právna zástupkyňa) ani nevedel, akú sumu má vôbec

žalovať. Ich právny zástupca sa dohodol s právnou zástupkyňou žalobcu na uzavretí písomnej dohody
o urovnaní, pričom túto dohodu mala vypracovať právna zástupkyňa žalobcu. Napokon však dohoda
pripravená nebola, protistrana predložila iba uznanie dlhu, čo neakceptovali, nakoľko ich požiadavkou
bolo zároveň aj riešenie vyporiadania spoluvlastníckych podielov k bytu, resp. predaj bytu. Tiež uviedli,
že sú dôchodcovia (žalovaný v rade 1. má 75 rokov, žalovaný v rade 2. má 70 rokov), predmetný byt

nikdyneužívaliaichspoluvlastníckepodielysúiba1/16-1/16kcelku.Majúzato,žepodaniežalobybolo
nekorektné a zbytočné. Napokon uhradili žalovanú sumu bez akejkoľvek písomnej dohody so žalobcom,
keďže k dohode s protistranou by nikdy nedošlo. Majú za to, že predmetná vec z hľadiska trov konania je
výnimočná a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Náhrada trov konania vo výške 100% v prospech
žalobcu je vzhľadom na nimi uvedené skutočnosti v príkrom rozpore s účelom príslušných ustanovení o

náhrade trov konania. Navrhli, že v prípade, ak súd nerozhodne podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov
konania neprizná žiadnemu z účastníkov, aby rozhodol tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania iba v obmedzenej výške napr. najviac za 2 úkony právnej služby v súvislosti s podaním žaloby.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti podľa (§ 127 a § 363 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu podanej žaloby žalobcu, doručenej súdu prvej inštancie dňa 18. 01. 2021, vyplýva, že
touto sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 522,86 eura tak, že žalovaný v

1. rade bude povinný zaplatiť mu sumu 261,43 eura spolu s úrokom z omeškania a žalovaný v 2. rade
rovnako sumu 261,43 eura spolu s úrokom z omeškania. Žalovaná suma predstavovala alikvotnú časť
pohrebných nákladov vynaložených žalobcom na pohreb poručiteľky J. Y., u každého zo žalovaných v
čiastke 74,63 eura a skutočných nákladov za dodávku tepla, TÚV, SV a ostatných nákladov na základe
vyúčtovaní zo strany správcu bytového domu za roky 2017, 2018 a 2019 spolu u každého zo žalovaných

ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti v čiastke 186,80 eura.

5. V priebehu konania žalobca T. L. dňa XX. XX. XXXX zomrel. V zmysle potvrdenia Notárskeho úradu
JUDr. Petra Boldizsára, notára, ako dedičia po nebohom žalobcovi nastupujú: J. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XX, B., I.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. mládeže XXX/XX, M., P. O., nar. XX. XX.

XXXX, bytom XXX rue J., XXXXX K., Francúzsko.

6. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

7. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v priebehu konania zomrel, odvolací súd v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 63 ods. 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po nebohom
žalobcovi, tak ako vyplýva z výroku I. tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Odvolací súd po preskúmaní predmetného súdneho spisu dospel k záveru, že ak súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu
100% žalobcovi, jeho rozhodnutie je vecne správne.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola
pretransformovaná po prijatí Civilného sporového poriadku do podoby vyjadrenia v ust. § 256 CSP a
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavineniajesankčnánáhradatrovkonania,ktorébypririadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutím

súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.

13. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri zastavení

sporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,čiapokiaľ
áno, ktorý z účastníkov (strán) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

14. septembra 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010, sp. zn. I. ÚS 11/2013).

14. V kontexte vyššie konštatovaného potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal
za to, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania, keď je nespornou skutočnosť, že po podaní
žaloby žalobcom jeho nárok uspokojili, z ktorého dôvodu pre žalobcu už nebolo dôvodné na podanej

žalobe ďalej zotrvať. Pokiaľ žalovaní udávali, že pre rozhodovanie o trovách konania sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, pre ktoré je dôvodné náhradu trov konania
žalobcovi nepriznať, resp. žiadnej zo strán nepriznať, s takouto argumentáciou žalovaných sa odvolací
súd nestotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že v prejednávanej veci nebol žiaden
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

15. Použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o
výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja
strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

16. Už Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31. júla 2017 uviedol,

že aplikácia citovaného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (pozri

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa
ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnostinahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii,kdesatietočastovyskytujú,atentodôvodjedanýcharakteromtohtokonaniaalebocharakterom
procesnej situácie, ale i okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní,
pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán.
Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen
okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť

toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno
od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní
úspech. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej
normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nemožno konštatovať
existenciu takých výnimočných okolností, hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo
dôvodné žalobcovi ako strane sporu s nárokom na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256
CSP, túto náhradu trov konania nepriznať. Z procesnej situácie v tejto veci je zrejmé, že žalobca podal
žalobu na súd z dôvodu, že jeho nárok na plnenie zo strany žalovaných pred podaním žaloby nebol

uspokojený. Pokiaľ potom žalovaní tento nárok žalobcu nerozporovali, tak ako tvrdili, odvolací súd je
toho názoru, že zabrániť podaniu žaloby zo strany žalobcu bolo možné takým postojom žalovaných,
ktorý by smeroval k úhrade požadovaného plnenia žalobcu, k čomu však nedošlo. K tejto úhrade došlo
až po podaní žaloby na súd. Pokiaľ žalovaní poukazujú na ich snahu vec vyriešiť mimosúdne, resp.
zmierom, nespornou je skutočnosť, že takáto snaha je z obsahu spisu zrejmá, avšak tieto okolnosti veci,

naviac za situácie, že predmetom mimosúdneho urovnania sporu mali byť i iné sporné právne otázky,
ktoréniesúpredmetomtohtosporu,nemožnopovažovaťzahodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyzakladali
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Rovnako poukaz žalovaných na ich osobné a sociálne pomery v
tejto veci nenachádza svoje opodstatnenie, a to z dôvodu, že rovnako ako žalovaní i neb. žalobca bol
dôchodca, v porovnateľnom veku so žalovanými, z čoho možno potom uzavrieť, že osobné pomery

strán sporu boli porovnateľné, bez toho, že by bolo dôvodné tieto zohľadniť len na strane žalovaných.
Potom v predmetnom prípade, pri zohľadnení samotnej procesnej situácie, za ktorej došlo k späťvzatiu
žaloby žalobcom, okolností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, ako i okolností na strane strán
sporu, nemožno vzhliadnuť žiadnu existenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žalobcovi z dôvodu existencie dôvodov osobitného zreteľa.

18. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie
je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 odsek 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Pokiaľ žalovaní alternatívne žiadali priznať
náhradu trov konania len za niektoré úkony právnej služby, k uvedenému odvolací súd udáva, že táto

požiadavka nemá opodstatnenie z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, keď až v
rámci rozhodovania o výške plnenia náhrady trov konania súd prvej inštancie posudzuje to, či jednotlivé
trovy konania boli účelne vynaložené.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396

ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).