Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7618205476.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: Š. P., V. S. W., N. XX, nar.
XX.X.XXXX, zást. advokát Mgr. Juraj Berčo, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanej: M. V.Z., V. S.
W., Z. J. X, nar. XX.X.XXXX, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2C/42/2018 - 127 z 10. marca 2020 v spojení s jeho dopĺňacím
rozsudkom č. k. 2C/42/2018 - 171 z 10. februára 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom
označeným v záhlaví určil, že voči žalobcovi je právne neúčinný právny úkon Z. V., nar. XX.X.XXXX,
a to darovacia zmluva z 28.9.2016, na základe ktorej príslušným orgánom katastra na LV č. XXXX
v k. ú. V. S. W. 16.11.2016 v prospech žalovanej bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu
daru (spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na rodinnom dome, zastavaných plochách a
nádvoriach a na záhrade). Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako budúci kupujúci 25.8.2015 Z. V. ako
budúcej predávajúcej poskytol preddavok na kúpnu cenu za budúci predaj podniku, k uzavretiu danej

kúpnej zmluvy medzi jej stranami napokon však nedošlo. Ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi z ním
poskytnutého preddavku 15 000 € na kúpnu cenu podniku Z. V. touto bolo vrátených celkovo len 3
900 €. Žalobca svoju pohľadávku (vtedy ešte vo výške 12 000 €) voči Z. V. a svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore preukázal platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica
sp. zn. 5Up/201/2018 z 10.4.2018 právoplatným dňom 9.8.2018. Z. V. ako dlžník žalobcu darovacou
zmluvouz28.9.2016nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXvk.ú.V.S.W.vpodiele1/2kcelkupreviedla
na svoju dcéru (žalovaná), vklad vlastníckeho práva v prospech ktorej bol povolený 16.11.2016, čo v

zmysle §42b ods. 2 o. z. zakladá jej pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Na dokreslenie situácie
uviedol, že zvyšnú polovicu predmetných nehnuteľností tou istou darovacou zmluvou manžel dlžníka Z.
V. D. V. daroval svojmu synovi U. V. (brat žalovanej), ktorý následne takto získaný spoluvlastnícky podiel
na dotknutých nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou z 31.1.2018 previedol na žalovanú, ktorá sa tak stala
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu bola 75 000 €
a žalovaná svojmu bratovi ju mala vyplatiť z úveru, ktorý jej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. a to tak,
že časť kúpnej ceny (15 987 €) bola uhradená na úverový účet rodičov žalovanej na vyplatenie ťarchy z

úveru, ktorá viazla na nehnuteľnostiach ešte z čias ich kúpy manželmi V. a druhá časť kúpnej ceny bola
vyplatená priamo predávajúcemu na jeho bežný účet.2. Súd aplikujúc ustanovenie §42a o. z. na prejednávaný prípad právne uzavrel, že v danom prípade
matka žalovanej ako dlžník žalobcu spornou darovacou zmluvou z 28.9.2016 ako odporovateľným
právnym úkonom sa zbavila svojho majetku, čím došlo k zmareniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej

pohľadávky voči nej, t. j. k odňatiu možnosti reálneho uspokojenia jeho pohľadávky, pretože v dôsledku
tohto jej konania došlo k takému zmenšeniu jej majetku ako dlžníka, že žalobca už nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z jej majetku, hoci do tohto úkonu z jej majetku inak by sa
uspokojil, čo vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila aj sama Z. V.. Na majetok menovanej uznesením
príslušného súdu bol vyhlásený konkurz, ale pohľadávku žalobcu v konkurznom konaní sa nepodarilo

uspokojiť ani len sčasti. S poukazom na ustanovenie §166h zákona č. 7/2005 Z. z. súd konštatoval,
že oddlžením zostáva nedotknuté právo žalobcu v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa
podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho
majetku ušlo, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

3. Vzhľadom na to, že žalovaná ako osoba dlžníkovi blízka (príbuzná v priamom rade) nielenže

nepreukázala,aleanilennetvrdila,žematkinúmyselpridarovaníspornýchnehnuteľnostíukrátiťžalobcu
ako svojho veriteľa nepoznala a ani že ho nemohla poznať napriek tomu, že na jeho spoznanie vyvinula
náležitú starostlivosť (§42a o. z.) a tiež vzhľadom na to, že žalovaná v konaní ničím nepoprela skutkové
tvrdenia žalobcu, súd uzavrel, že v tomto spore o odporovateľnosť právneho úkonu táto uspieť nemôže.
Konštatoval, že práve naopak, tak návrhom na odročenie pojednávania, ako aj návrhom na prerušenie

konania,čobolomotivovanésnahouuhradiťžalobcovupohľadávku,žalovanávpodstatepotvrdilanielen
existenciu a dôvodnosť jeho pohľadávky, ale aj dôvodnosť samotnej žaloby.

4. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel s tým, že návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho
dokazovania výsluchom zástupcu banky (záložný veriteľ) a výsluchom otca žalovanej ako svedkov

zamietol dôvodiac, že vzhľadom na zistený skutkový stav a na nepopretie skutkových tvrdení žalobcu
žalovanou vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne a navyše by sa udialo za situácie, že
žalovaná ani len neuviedla, aké skutočnosti by mali byť vykonaním týchto dôkazov preukázané a aký
je ich vplyv na dôvodnosť žaloby.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a starostlivo sa vysporiadal aj
s tým, že 10.3.2020 pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci a zároveň aj k jej meritórnemu
rozhodnutiu, bolo vykonané v neprítomnosti žalovanej strany po tom, čo dôvod oznámený zástupcom
žalovanej advokátom JUDr. Baláškom konajúci súd nepovažoval za dôležitý, o čom daný advokát
telefonicky aj písomne včas bol súdom vyrozumený.

6. Konajúci súd svoj procesný postup v konaní v tejto súvislosti odôvodňuje poukazom na ustanovenie
§183 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a na návrh strany
len vtedy, ak strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže sa dostaviť na pojednávanie a
zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby na pojednávaní sa dali zastúpiť. Pozornosť najmä

žalovanej strany konajúci súd upriamil pritom na skutočnosť, že dôležitosť dôvodu, pre ktorý strana
pojednávanie navrhuje odročiť, súd posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a vychádza pri tom
iba zo skutočností, ktoré v čase tohto posudzovania sú mu známe. Vylíčil, že v danom prípade JUDr.
Baláška vtedy ako advokát zastupujúci žalovanú odročenie pojednávania argumentujúc zdravotnými
dôvodmi na jeho strane navrhol až 9.3.2020, t. j. deň pred jeho vytýčeným termínom, hoci predvolanie

naň mu bolo doručené už 14.2.2020. Z príloh tohto návrhu pre súd vyplynulo, že 16.2.2020 došlo k
hospitalizácii menovaného advokáta, ktorá trvala minimálne do 24.2.2020, pričom od 3.3.2020 tento
znova bol hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, a. s., odkiaľ
bol prepustený 5.3.2020, v doobedňajších hodinách. Doklad o trvaní práceneschopnosti po 5.3.2020
k posudzovaniu návrhu predložený nebol. V sobotu 7.3.2020 menovaný advokát od svedkyne Z. V.

prijal plnomocenstvo na jej zastupovanie na nariadenom pojednávaní 10.3.2020 v tejto veci, z čoho súd
logicky vyvodil, že v danom čase advokát práceneschopný nebol. Okrem uvedeného súd dôvodil, že
vzhľadom na to, že zákon predpokladá, že od advokáta v zásade vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa
dalzastúpiťinýmadvokátom(§173ods.2CSP),vyhovieťjehonávrhunaodročeniepojednávaniasúdby
nemohol aj pre absenciu kumulatívneho splnenia ďalšieho zákonného predpokladu pre takýto procesný

postup, ktorým je podmienka, že od advokáta nemožno spravodlivo žiadať, aby na pojednávaní sa dal
zastúpiť.7. S prihliadnutím na všeobecnú zodpovednosť advokáta zastúpenie prevziať iba vtedy, ak je spôsobilý
ho aj reálne poskytnúť a s prihliadnutím na opísané okolnosti prípadu súd prvej inštancie mal za to, že
9.3.2020 spolu s návrhom advokát nepreukázal ním tvrdený dôležitý dôvod na takýto procesný postup a

mal tak splnené procesné podmienky, aby v zmysle §180 CSP 10.3.2020 pojednávanie nielen vykonal
v neprítomnosti žalovanej, resp. jej advokáta, ale aby na ňom napokon aj meritórne rozhodol.

8. S odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 CSP v spore úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na plnú
náhradu jeho trov voči neúspešnej žalovanej a dopĺňacím rozsudkom č. k. 2C/42/2018 - 171 z 10.2.2022

rozhodol o náhrade trov, ktoré v spore platil štát.

9. Proti tomuto rozsudku žalovaná podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie
predovšetkým vytýka, že tým, že 10.3.2020 pojednávanie vykonal po tom, čo zástupcom uvádzané
dôvody na odročenie pojednávania neposúdil ako dôležité, svojím nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. K odvolaniu predkladá doklad preukazujúci, že jeho práceneschopnosť
trvala od 16.2.2020 do 15.4.2020 bez prerušenia, pričom doklad o PN mu bol vystavený až 9.3.2020 v
poobedňajších hodinách. Opisom režimu na koronárnej JIS Nemocnice Poprad, a. s. a na JIS Kliniky
kardiológie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. argumentuje, prečo návrh

na odročenie pojednávania nemohol podať skôr, hoci predvolanie mal už od 14.2.2020.

10. Ďalej žalovaná v odvolaní k veci samej súdu vytýka, že tento pri svojom rozhodovaní nezvážil, či
výrok rozhodnutia žiadnym spôsobom neporušuje alebo nezasahuje do žiadnych ústavou zaručených
práv alebo slobôd nielen strán (mysliac tu na „dotknuté peňažné ústavy“), a či nie je porušením ich

práv a právom chránených záujmov. Zdôrazniac, že hoci po splatení dlhu z hypotekárneho úveru
poskytnutého jej rodičom v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva bol vykonaný výmaz
záložného práva banky, na jeho miesto bola zapísaná zmluva o zriadení záložného práva v prospech
Slovenskej sporiteľne, a. s., poukazuje na to, že predmetné nehnuteľnosti od ich kúpy manželmi V. až
po ich kúpu žalovanou nikdy neboli bez riadne zapísaného záložného práva peňažných ústavov. Súdu

preto vytýka, že pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal „vlastníckym právom osôb zapísaných na LV v
časti C: ŤARCHY, ktoré v majetkových právach majú prednosť pred poznámkou zapísanou v časti: B:
vlastníci a iné oprávnené osoby“. Domáha sa preto výsluchu zástupcov peňažných ústavov ČSOB, a. s.
aSlovenskejsporiteľne,a.s.kčasuzriadeniajednotlivýchzáložnýchzmlúvpoposkytnutíhypotekárnych
úverov, tiež výsluchu D. V. tvrdiac, že tento všetky obchodné operácie vykonával spolu so žalobcom a

tiež sa domáha, aby zástupcovi žalovanej bolo umožnené vyjadriť sa k jednotlivým výpovediam.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil, pretože tento je vecne a právne správny vrátane zákonného postupu súdu, ktorým tento
nevyhovel návrhu zástupcu žalovanej na odročenie pojednávania nariadeného na 10.3.2020. Vzhľadom

na to, že hospitalizácia zástupcu žalovanej trvala do 5.3.2020, podľa žalobcu advokát protistrany okrem
tohto poldňa (štvrtok) mal k dispozícii ešte celý piatok a prípadne aj víkend na to, aby súdu navrhol
odročenie pojednávania, keďže v zmysle zákona má tak urobiť bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na
odročenie dozvie, a v danom prípade o to viac, že 7.3.2020 (sobota) tento zástupca prijal splnomocnenie
na zastupovanie predvolanej svedkyne, t. j. minimálne v tento deň práceschopný bol. Vzhľadom na to,

že dokladom o práceneschopnosti zástupca žalovanej svoju práceneschopnosť k 10.3.2020 preukazuje
až v odvolacom konaní, podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval správne, ak z jemu dostupných
dokladov vyvodil, že návrh na odročenie pojednávania spolu s jeho prílohami v zmysle §183 CSP nie
je dôvodný a vo veci preto konal potom, čo zástupcovi žalovanej riadne a včas oznámil, že jeho návrhu
na odročenie pojednávania nevyhovuje.

12. Žalobcovi z odvolania nie je zrejmé ani to, ktorý zo skutkových záverov súdu uvedených v 20. a 21.
odseku napadnutého rozsudku podľa odvolateľky nemá byť v súlade so zisteným skutkovým stavom a
aký má tento prípadný nesúlad vplyv na závery rozsudku. ŤARCHY zapísané v časti „C“ listu vlastníctva
nie sú vlastníckym právom, ako namieta odvolateľka, ale vecným právom k cudzej veci, pričom tieto

ťarchy nemôžu mať vplyv na právne posúdenie danej veci, čo súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil
v 36. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu zriadenie záložného práva 1.3.2018
na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým odporovateľný právny úkon sa uskutočnil ešte 16.11.2016,
nemôže mať na tento odporovaný právny úkon žiaden dosah, pričom uvedené platí aj v prípade, ak včase vykonania odporovaného právneho úkonu na prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo iné záložné
právo tretej osoby, ktoré následne ale už zaniklo. Z dôvodu, že dôkazy či už k existencii alebo k
zriadeniu záložných práv v danej sporovej veci, ktoré žalovaná v tejto súvislosti v konaní pred súdom

prvej inštancie navrhovala vykonať, sú absolútne irelevantnými, keďže nemôžu mať žiaden vplyv či už
na preukázanie alebo vyvrátenie skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie uplatneného nároku,
žalobca má za to, že tieto neboli vykonané dôvodne a v súlade so zákonom, a ich nevykonaním nemohlo
dôjsť preto k porušeniu práva na spravodlivý proces. So zamietnutím návrhu na vykonanie výsluchu D.
V. súd rovnako riadne sa vysporiadal, kým ďalšie, neskôr navrhované dôkazy boli navrhnuté po lehote

sudcom poskytnutej na navrhovanie dôkazov a navyše tiež nemohli mať vplyv na predmet sporu.

13. Podľa žalobcu v spore bolo nepochybne preukázané, že v čase sporného darovania on mal
vymáhateľnú pohľadávku voči Z. V., ktorá v tom čase bezodplatne previedla spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach v jej spoluvlastníctve v prospech svojej dcéry, ktorá v spore je
žalovanou. Bolo tiež nepochybne preukázané, že brat žalovanej U. V. svoj spoluvlastnícky podiel na

predmetných nehnuteľnostiach, ktorý sám nadobudol rovnako bezodplatne, ako žalovaná, previedol na
žalovanú za kúpnu cenu 75 000 €. Časť kúpnej ceny (15 987 €) bola použitá na splatenie spoločného
dlhu zo skoršieho úveru rodičov žalovanej a zvyšok (59 013 €) bol vyplatený U. V., ktorý bezodplatne
nadobudnutý majetok takto speňažil a podľa jeho matky kúpnu cenu si odložil ako úspory. Jeho matka
(dlžník žalobcu) zbankrotovala, nemá žiadne peňažné prostriedky ani iné zdroje, z ktorých by uspokojila

žalobcovunespornúpohľadávku,kýmjejsyndisponujeúsporamivovýškeviacnásobneprekračujúcejjej
dlh voči žalobcovi, pričom tieto financie menovaný nadobudol speňažením majetku pôvodne patriaceho
práve do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov. Vzhľadom na uvedené žalobca sa domnieva,
že sa jednalo o premyslené konanie Z. V. a jej manžela, na ktoré títo použili aj svoje deti s cieľom zbaviť
sa povinnosti vyplatiť svoje dlhy.

14.Žalovaná,ktorejzástupcovivyjadrenieprotistranybolodoručené24.6.2020,nevyužilasvojezákonné
právo a k vyjadreniu repliku nepodala. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, na nariadenom odvolacom pojednávaní
postupom podľa §380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní).

16. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne
zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového
stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie
námietky žalovanej. Súd prvej inštancie správne sa vysporiadal so skutkovou otázkou existencie

vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 12 000 €, resp. v dôsledku následného čiastočného plnenia
žalovanej v prospech žalobcu už len vo výške 11 100 € proti matke žalovanej ako dlžníkovi titulom jej
bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu, ktorej existencia medzi stranami nakoniec ani nebola
sporná. Správne sú skutkové závery súdu aj o ukrátení žalobcu právnym úkonom dlžníka spočívajúcim
v bezodplatnom prevode svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovanú ako jej

príbuznú v priamom rade vrátane tých, že k tomuto prevodu došlo v posledných 3 rokoch pred podaním
žaloby o odporovateľnosť spornej darovacej zmluvy. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalovaná v spore nepreukázala (a ani len netvrdila), že úmysel matky ukrátiť žalobcu ako
svojho veriteľa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať nemohla, čo je nevyhnutnou zákonnou
podmienkou pre jej úspech v spore (§42a o. z.).

17. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede
na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by

sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v
celom rozsahu, odvolací súd podľa §387 ods. 2 CSP preto ho potvrdil, v celom rozsahu sa stotožňujúc
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2
CSP, preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako zhora súuvedené, a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje a v odôvodnení svojho rozsudku odvolací
súd s podstatnými tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní sa vysporiadal nasledovne.

18. Pokiaľ žalovaná odvolaním sa domáha poskytnutia súdnej ochrany pre záložného veriteľa tvrdiac,
že nemožno odporovať právnemu úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých ako ťarchy viaznu
záložné práva tretích osôb ako záložných veriteľov, je potrebné si uvedomiť, že Občiansky zákonník pri
vymedzení podmienok, za ktorých určitému právnemu úkonu možno odporovať (§42a, 42b o. z.), ako
okolnosť vylučujúcu jeho odporovateľnosť nestanovil existenciu vecných práv tretích osôb k cudzej veci

viaznucich na nehnuteľnostiach, ktorých odporovaný právny úkon sa týka. Účelom odporovateľnosti ako
inštitútuobčianskehoprávajezabrániťnepoctivýmúkonomdlžníka,ktorýmitentozmenšujesvojmajetok
na úkor svojich veriteľov do takej miery, že napokon nie je schopný uhradiť ich pohľadávky a splniť tak
svoje záväzky voči nim. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe.
To znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, ako keby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Ide o tzv. relatívnu neúčinnosť právneho

úkonu, o ktorej musí rozhodnúť súd v civilnom procese. Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej
žaloby sú a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu,
kto s dlžníkom tento právny úkon urobil (t. j. v danom prípade žalovaná naďalej zostáva vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporného daru), b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo, a preto exekúciu môže

navrhnúť napr. predajom sporných nehnuteľností tak, ako keby tieto vlastnícky ešte stále patrili dlžníkovi,
len k návrhu na exekúciu musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného právneho
úkonu, a dokonca ak vec, ktorá bola predmetom daru, vlastnícky by už nepatrila žalovanej, c) žalobca by
mohol požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal prospech z odporovateľného právneho úkonu.

19. Záložné právo záložnému veriteľovi pritom umožňuje uspokojiť sa z predmetu zálohu, ak dlžník
svoj záväzok nesplní riadne a včas (§151 a o. z.). Za okolností prejednávanej veci to znamená, že
záložný veriteľ záložné právo by mohol vykonať napr. predajom zálohu, čím by uspokojenie žalobcovej
pohľadávky bolo nepochybne zmarené (Z. V. ako dlžník veriteľa okrem sporných nehnuteľností nemala
a nemá ďalší majetok). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ako záložný dlžník nie je aktívne vecne

legitimovanou domáhať sa súdnej ochrany práv záložného veriteľa. Toto právo patrí jedine záložnému
veriteľovi, a preto jej odvolacia námietka spočívajúca v obrane, že vyslovením odporovateľnosti, resp.
neúčinnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi by došlo k porušeniu vecných práv záložného
veriteľa ako tretej osoby k predmetným nehnuteľnostiam ako cudzej veci, pre rozhodnutie tejto veci
je právne irelevantná. Na dôvažok v danom prípade ide o také práva záložného veriteľa, ktoré boli

zriadené až zmluvou z 3.1.2018, t. j. dávno potom, čo zmluvou z 28.9.2016 došlo k odporovanému
právnemu úkonu medzi dlžníkom žalobcu Z. V. a žalovanou, pričom tieto jeho vecné práva k cudzej veci
sú potenciálnou hrozbou pre uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Pokiaľ ide o záložné právo záložného
veriteľa, ktoré na predmetných nehnuteľnostiach viazlo už v čase prevodu ich vlastníctva na žalovanú,
toto v celom rozsahu bolo uspokojené z úveru, ktorý pri kúpe spoluvlastníckeho podielu na sporných

nehnuteľnostiach od svojho brata na seba vzala žalovaná, a preto pre rozhodnutie v tejto veci ani toto
jeho právo nie je právne relevantné, a nie sú tým ohrozené ani žiadne práva žalovanej. Aj z týchto
dôvodov bol preto správny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým z dôvodu nehospodárnosti
konania zamietol návrh žalovanej na ďalšie dokazovanie zamerané na objasnenie okolností a časovej
následnosti vzniku týchto záložných práv jednotlivých záložných veriteľov k sporným nehnuteľnostiam.

20. V rozsahu návrhov na vykonanie ďalších dôkazov žalovaná namieta len to, čoho sa domáhala
už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými jej námietkami súd prvej inštancie
dostatočne presvedčivo, zákonne a správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a
vzhľadom na vykonanými dôkazmi dostatočne a správne zistený skutkový stav a absenciu relevantného

popretia skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej, ktorých vykonanie správne považoval za
nehospodárne, resp. ako nedostatok návrhu žalovanej na vykonanie daného dokazovania tejto správne
vytýkal tiež absenciu údajov o tom, aké skutočnosti vykonaním navrhovaných dôkazov v konaní majú byť
preukázané a aký majú mať dosah na dôvodnosť žaloby. Pokiaľ žalovaná v odvolaní navrhuje vykonanie
dôkazov, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, v tomto rozsahu ide o neprípustné

novoty v odvolacom konaní, ktorými odvolací súd preto sa zaoberať nemohol (§366 CSP, a contrario).

21. Súd prvej inštancie správne a zákonne sa vysporiadal aj s návrhom advokáta ako zástupcu sporovej
strany z 9.3.2020 na odročenie pojednávania aj preto, že tento nemal všetky zákonom ustanovenénáležitosti a (aj) preto súd postupoval procesne správne, pokiaľ pojednávanie nariadené na 10.3.2020
vykonal aj v neprítomnosti žalovanej, resp. jej zástupcu. V zmysle §183 CSP popri existencii dôležitého
dôvodu, pre ktorý advokát strany sa nemôže zúčastniť pojednávania, kumulatívne musí byť splnená

aj podmienka, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby na pojednávaní sa dal zastúpiť iným
advokátom. V návrhu advokáta na odročenie pojednávania, pokiaľ má byť relevantný, je preto potrebné
nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale daný advokát zároveň musí preukázať
tak ich dôvodnosť (napr. trvajúcu práceneschopnosť lekárskym potvrdením), ako aj skutočnosť, že od
neho nemožno spravodlivo žiadať, aby v konaní sa dal zastúpiť iným advokátom. Úlohou advokáta totiž

je účelne využiť všetky zákonnom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci strane,
ktorú zastupuje, a preto v prípade, že u neho sa vyskytnú prekážky, pre ktoré nie je schopný alebo
spôsobilý právnu pomoc poskytnúť osobne, je povinný ustanoviť za seba iného advokáta ako svojho
zástupcu. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona a advokát ju nesmie využiť len vtedy, ak by jeho
zastúpenie iným advokátom bolo proti vôli klienta, t. j. proti vôli ním zastupovanej strany v spore (§89
ods. 1 CSP, §16, ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii). Včasnosť oznámenia a vážnosť tvrdeného

dôvodu na odročenie termínu pojednávania (§183 ods. 3 CSP) súd potom vyhodnocuje pri rozhodovaní
o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania.

22. V danom prípade u zástupcu žalovanej, ktorý v tom čase bol advokátom a v rozhodnom čase uňho
eventuálne aj pretrvával ním tvrdený vážny dôvod na odročenie pojednávania, v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie o jeho návrhu tento dôvod nepreukázal. Návrh advokáta bol neúplný nielen preto,
že absentoval doklad o jeho práceneschopnosti ku dňu pojednávania, ale aj preto, že tento o inom
advokátovi ako o svojom zástupcovi v tomto návrhu sa ani len nezmienil, a to ani v tej súvislosti, žeby
existovali skutočnosti vylučujúce, aby iný advokát ho zastupoval; je pritom potrebné mať na zreteli,
že od advokáta vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (tzv. substitučné

zastupovanie).

23. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu preto potvrdil vrátane
správneho a zákonného, na zásade úspechu strany v spore založeného rozhodnutia o trovách konania,

a to vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách štátu, pretože ich náhradu uložil zaplatiť v
celom rozsahu neúspešnej strane v spore (§255 ods. 1, §262 ods. 1 CSP).

24. V odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi odvolací súd postupujúc podľa §396
ods. 1, 262 ods. 1 a §255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu jeho trov v odvolacom konaní proti

neúspešnej žalovanej. Vzhľadom na okolnosti vzniku sporu dôvody na aplikáciu §257 CSP odvolací súd
mal za vylúčenú. O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).