Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6616209455.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcov: 1/ H. I., C. XX.X.XXXX,

S. U.S. Y. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ H. Q., C. X.XX.XXXX, S. R.
T. XXXX/XX, XXX XX R., štátna občianka Slovenskej republiky, 3/ I. I., C.Á. XX.X.XXXX, S. U. Y.
XXXX/X, XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, 4/ O. I., C. XX.X.XXXX, S. U. Y. XXX/XX,
XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, 5/ X. I., C. XX.XX.XXXX, S. U. Y. XXX/XX, XXX XX
T., štátna občianka Slovenskej republiky a 6/ B. I., C. XX.XX.XXXX, S. U.S. Y. XXX/XX, XXX XX T.,
štátny občan Slovenskej republiky, zastúpení zástupcom JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska
kancelária Abelovský-Petruňo, Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315 proti žalovanej: Q. M.,

C. XX.X.XXXX, S. U. Y. XXXX/X, XXX XX T., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr.
Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 849 261, T.G.Masaryka 29, 984 01 Lučenec, o
určenie, že závet po poručiteľke H. S. je neplatný a pozostalí vnukovia sú dedičmi zo zákona a dôvody
na vydedenie nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že pozostalí vnuci, t.j. žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, po poručiteľke H. S., U. V., C.
XX.XX.XXXX, C. S. Y.. I. XXXX/XX, XXX XX T., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sú dedičmi poručiteľky
zo zákona a dôvody vydedenia poručiteľkou nie sú dané.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

III. Súd žalobu o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľky H. S., U. V., C. XX.XX.XXXX, C. S.
Y.. I. XXXX/XX, XXX XX T., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, spísané formou Notárskej zápisnice sp.zn.
N623/2015 Nz 27038/2015, NCRza 4185/2015, NCRls 27638/2015 dňa 05.08.2015, na Notárskom
úrade JUDr. Marty Jurinovej, notárky, sú neplatné, z a m i e t a .

IV. Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia doručili Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa
22.07.2016 žalobu, ktorou žiadali určiť, že sú dedičmi poručiteľky zo zákona, lebo dôvody na vydedenie
zo strany poručiteľky nie sú dané, že závet a listina o vydedení poručiteľky spísané vo forme notárskej

zápisnice sú neplatné. Žiadali priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX
zomrela ich stará matka H. S., U. V., C. XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej je vedené na Okresnom
súde Lučenec pod sp.zn. 9D/138/2016 D/not 58/2016 súdnym komisárom JUDr. Jánom Šimovom.
Poručiteľka bola vdova, mala dve deti, dcéru Q. M. - žalovanú a dcéru A. I., matku žalobcov, ktorázomrela v roku XXXX. Ako zákonní dedičia po poručiteľke prichádzajú do úvahy podľa ustanovenia §
473 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keďže sú vnukmi
poručiteľky. Napriek definovanému okruhu dedičov v citovanom zákonnom ustanovení poručiteľka o

svojom majetku zriadila závet a listinu o vydedení formou Notárskej zápisnice sp.zn. N 623/2015,
Nz27038/2015, NCRza 4185/2015, NCRls 27638/2015 dňa 05.08.2015 na Notárskom úrade JUDr.
MartyJurinovejvktoromustanovilazadedičkuvšetkého svojhomajetkužalovanú.Súčasnevtejtolistine
vydedila potomkov po dcére A. I. - žalobcov (vnukov). Ako dôvod vydedenia uviedla, že jej neposkytovali
potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, trvalo neprejavovali opravdivý

záujem o ňu, ktorý by mali ako potomkovia prejavovať, pričom dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na
ich potomkov podľa ustanovenia § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v dedičskom konaní
vyhlásila, že závet a listinu o vydedení uznáva za pravú a platnú. Žalobcovia - zákonní dedičia po
poručiteľke v dedičskom konaní neuznali závet ani listinu o vydedení, pretože sú presvedčení o tom,
že dôvody na vydedenie, tak ako sú uvedené v listine o vydedení, nie sú dané. Z uvedeného dôvodu
Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 9D/138/2016 D/not 58/2016 zo dňa 18.05.2016 žalobcom

určil lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na podanie žaloby o určenie, že ako pozostalí
vnuci po poručiteľke sú dedičmi zo zákona a dôvody vydedenia nie sú dané. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.06.2016. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že uvádzané dôvody vydedenia nie sú v
listine o vydedení náležite konkretizované, keďže formulácia týchto dôvodov zodpovedá len všeobecnej
zákonnej formulácii dôvodov vydedenia uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka.

Z obsahu listiny o vydedení nevyplýva aké konkrétne skutočnosti, či zistenia, viedli poručiteľku ku
konštatovaniu (odôvodňujúcemu vydedenie), ktoré vyjadrila slovami, že jej neposkytovali potrebnú
pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch resp., že trvalo neprejavovali opravdivý
záujem o ňu, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Žalobcovia tvrdili, že z ustanovenia § 469a
Občianskeho zákonníka okrem iného vyplýva, že pre platnosť listiny o vydedení sa okrem formálnych

náležitosti vyžaduje aj splnenie tzv. materiálnych náležitostí, ktorými je výslovné uvedenie konkrétneho
dôvodu vydedenia. V danom prípade bola v listine o vydedení len strohá zákonná citácia dôvodov
vydedenia. Už uvedená skutočnosť sama o sebe bola podľa nich dôvodom pre vyslovenie záveru, že
listina o vydedení nie je v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platná. Pokiaľ išlo o
dôvody vydedenia tvrdili, že neexistujú, že ich negatívne prekvapilo zistenie, že poručiteľka vyhotovila

listinu o vydedení, pretože nie sú si vedomí existencie takých skutočností, ktoré by mohli u poručiteľky
vyvolať dojem, že jej neposkytovali potrebnú pomoc resp. neprejavovali o ňu náležitý záujem. Všetci
žalobcovia boli presvedčení, že vzťahy medzi nimi a starou matkou boli vždy dobré, pravidelne ju
navštevovali, či už jednotlivo alebo v skupinkách, buď u nej doma alebo ju brávali na návštevu k sebe.
V dobe, keď bola v januári 2016 poručiteľka hospitalizovaná v nemocnici a následne od 02.02.2016

v hospici Hestia, kde bola prijatá za účelom poskytovania komplexnej paliatívnej starostlivosti, ju
pravidelne navštevovali, zaujímali sa o jej zdravotný stav, ako sa jej darí, či má opateru, ktorú jej vek
a zdravotný stav vyžadoval. V žalobe tiež tvrdili, že v septembri 2015 oslavovala poručiteľka svoje 90.
narodeniny a to v ich spoločnosti. Na tejto oslave konanej v čase, kedy už bol spísaný závet a listina
o vydedení, nič nenasvedčovalo tomu, že by poručiteľka vnímala ich vzájomné vzťahy negatívne, resp.

že by mala pocit, že o ňu neprejavovali ako vnuci záujem. Práve naopak, poručiteľka sa tešila ich
prítomnosti, prítomnosti pravnúčat a pôsobila spokojne. V súvislosti so zabezpečením starostlivosti o
poručiteľku tvrdili, že hoci poručiteľka výslovne trvala na tom, že ju má doopatrovať jej dcéra - žalovaná,
ktorá poberala príspevok na opatrovanie, vždy sa snažili poručiteľke pomáhať, nákupmi, hygienou,
varením, upratovaním, prácami okolo domu, opravili jej strechu na rodinnom dome v ktorom bývala.

Nemalivúmyslevyvolávaťdojem,žesastarajúoporučiteľkuneustále,poručiteľkevenovalitoľkozáujmu
a pomoci, koľko im umožňovali ich životné podmienky v ktorých sami žijú. Žalobcovia zhodne tvrdili,
že ich vzťahy s poručiteľkou boli na štandardnej úrovni, v ničom sa nelíšili od vzťahov medzi vnukmi a
starou matkou v mnohých iných rodinách. Závet a listinu o vydedení považovali na absolútne neplatné
aj z dôvodu, že poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na uskutočnenie

týchtoprávnychúkonovpreto,lebosadlhodoboliečilanaduševnúporuchukvalifikovanúako„Organická
afektívna porucha F06.3“ a to v psychiatrickej ambulancii MUDr. Y. B., P. D..V..B. XX, T.. V dôsledku
svojho nepriaznivého zdravotného (fyzického i psychického) stavu, poručiteľka pravidelne a dlhodobo
užívala lieky Coaxil a Frontin. V žalobe tiež tvrdili, že poručiteľka mala časté výpadky pamäte, bola
zmätená, ľahko ovplyvniteľná, príznaky demencie a trpela aj organickým psychosyndrómom. Závet a

listinu o vydedení tak považovali podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatné právne úkony, navrhli, aby súd ustanovil do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria práve kvôli posúdeniu spôsobilosti poručiteľky pri spísaní závetu a listiny o vydedení.2. Žalovaná vyjadrením k žalobe zo dňa 30.09.2016 žiadala žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov
konania. Tvrdila, že žalobcami uplatnené práva by mali byť podkladom dvoch samostatných súdnych
konaní, vzájomne sa vylučujúcich, pretože vedenie súdneho konania o určenie okruhu dedičov zo

zákona a dovolania sa toho, že dôvody na vydedenie nie sú dané, spôsobuje právnu irelevanciu
súčasného vedenia súdneho konania o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Žalovaná
zdôraznila, že poručiteľka bola jej matkou, okrem nej mala ešte jednu dcéru A. I.Š. - matku žalobcov,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a nie v roku XXXX, ako to žalobcovia v žalobe nesprávne uviedli. Už
počas života matky žalobcov udržiavali so žalobcami dobré rodinné vzťahy, keďže matka žalobcov bola

vážne chorá, žalovaná poskytovala žalobkyni 5/ potrebnú starostlivosť, bola aj so svojím manželom na
jej venčeku, keď ešte chodila na základnú školu. Žalobcovi 1/ bola namiesto rodičov so svojím manželom
na stužkovej slávnosti, lebo jeho matka bola už v tom čase hospitalizovaná. V ťažkých
časoch žalobcom nahrádzala matku a rovnakou starostlivosťou sa o nich starala aj poručiteľka - stará
matka žalobcov. Po smrti matky žalobcov sa rodinné vzťahy zhoršili, prerušili, žalobcovia ju prestali
navštevovať a prerušili kontakty aj s poručiteľkou. Tá to veľmi ťažko znášala, pričom len od cudzích

ľudí sa dozvedali správy o žalobcoch. Napríklad, že žalobkyňa 2/ ušla z domu k rómskej rodine, čo
poručiteľku veľmi trápilo. Už v roku 2012 sa poručiteľka rozhodla zanechať závet, ktorý spísala dňa
02.03.2012 a súčasne s listinou o vydedení vydedila žalobkyňu 2/. Keď sa to žalobkyňa 2/ dozvedela,
od tohto obdobia začala o poručiteľku prejavovať svojský záujem, napr. žiadala preplatiť cestovný lístok
z R. Q. T. a späť, keď prišla k poručiteľke, ktorá to ťažko znášala a sťažovala sa jej. Poručiteľka sa jej

opakovane sťažovala, že žalobkyňa 2/ pýtala od nej peniaze, dokonca sa stalo, že poručiteľke zmizla
retiazka a tiež hodinky. Vo vnútri sa preto veľmi trápila, nikdy však nikoho neobvinila. Žalovaná tvrdila, že
záujem žalobkyne 2/ o poručiteľku bol po celý čas len predstieraný v snahe zhromaždiť dôkazy potrebné
k popretiu dôvodov na jej vydedenie. Svedčia o tom aj predložené fotografie so žalobou na ktorých je
zobrazená s poručiteľkou v posledných dňoch života poručiteľky, keď bola hospitalizovaná na oddelení

LDCH Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. v T., kedy už zdravotný stav poručiteľky neumožňoval
reagovať na osoby, ktoré ju navštevovali. Uvedené fotografie považovala za zhotovené účelovo len
pre potreby tohto súdneho konania a bez vedomia poručiteľky. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že
následne po hospitalizovaní na oddelení LDCH bola poručiteľka premiestnená do hospicu N. T., kde
sa ju žalobkyňa 2/ snažila navštevovať, avšak jej návštevy pôsobili na poručiteľku rušivo, preto musela

riaditeľka hospicu p. M.. B. obmedziť jej návštevy. Pokiaľ sa týka ostatných žalobcov, tí poručiteľku
navštevovali po smrti svojej matky stále menej, v ostatných 10 rokoch takmer vôbec. Nimi predložené
fotografie sú staré 10 rokov, čo je evidentné jednak z výzoru samotnej poručiteľky, ale aj dieťaťa na
fotografii (dcéra žalobkyne 2/ mala v čase zhotovenia fotografie asi 4-5 rokov a v súčasnosti má asi 13
rokov). Tiež tmavovlasou ženou zobrazenou na dvoch fotografiách s poručiteľkou je priateľka žalobcu

1/ s ktorou už podľa vedomosti žalovanej dlhšiu dobu nežije. Fotografie predložené žalobcami rozhodne
nie sú fotografiami z oslavy 90. narodenín poručiteľky. Pokiaľ sa týka fotografie na ktorej bola zobrazená
žalobkyňa 2/ so žalobcom 6/, ako aj fotografia žalobcu 6/ s neznámou osobou ženského pohlavia,
nevedela žalovaná o tom, kde boli fotografie zhotovené, avšak poručiteľka jej nikdy nespomínala, že ju
žalobcovia navštívili, že sa s nimi fotografovala. Pokiaľ sa týka torty s číslom 90 zobrazenej na fotografii,

tak žalobcovia na oslave 90. narodenín poručiteľky neboli, nikde v dome poručiteľky nenašla tortu alebo
darčeky ako dôkazy o tom, že žalobcovia boli poručiteľke gratulovať. Poručiteľke zagratulovala len
žalovaná s manželom, dcérou a jej rodinou, deň pred narodeninami. Vo vyjadrení ďalej žalovaná tvrdila,
že v ostatných rokoch sa výlučne starala o poručiteľku ona s pomocou členov svojej rodiny, nakupovala,
vykonávala domáce práce, varila, nosila jej jedlo zo svojej domácnosti, sprevádzala ju k lekárom resp.

jej chodila predpisovať lieky a zabezpečila ich doručenie z lekárne poručiteľke ako aj pravidelné užívanie
liekov poručiteľkou. Jej manžel vykonával v rodinnom dome jednoduché údržbárske práce, zať sa
staral o záhradu poručiteľky. Namiesto poručiteľky vybavovala aj úradné záležitosti počnúc platbami
za elektrinu, vodu, uhrádzala daň z nehnuteľnosti a podobne. Za nepravdivé považovala tvrdenie
žalobcov,žesasnažiliporučiteľkepomáhaťsnákupmi,hygienou,varením,upratovanímaprácamiokolo

domu. Poručiteľku denne navštevovala, trávila s ňou veľa času, veľa sa rozprávali, spomínali, spolu si
poplakali nad rodinnými vzťahmi, utešovala ju, ale aj presviedčala o tom, že sa vzťahy zlepšia. Pokiaľ
by žalobcovia boli poskytovali poručiteľke starostlivosť v takom rozsahu ako to v žalobe tvrdia, bola by o
tom vedela a boli by to vedeli aj susedia bývajúci v blízkosti poručiteľky. Nikto zo susedov ostatných 10
rokovžalobcovvdomeporučiteľkynevidel,pričomvždydobrevedeliakotoporučiteľkutrápilo. Žalovaná

poukázala vo vyjadrení aj na to, že v čase pred viac ako 10 rokmi keď bolo potrebné opraviť strechu
na rodinnom dome poručiteľky túto opravu vykonal majster z Mučína, ktorý mal byť známym žalobkyne
4/ a poručiteľka za opravu riadne zaplatila sumu 500 Sk. Napriek vykonanej oprave strecha po čase
znovu začala zatekať, preto musela zabezpečiť iného majstra, za čo mu zaplatila 170 Eur z vlastnýchfinančných prostriedkov. Vo vyjadrení sa zmienila aj o tom, že žalobcovia neprejavovali záujem, úctu a
pozornosť ani vlastnej nebohej matke akú by si zaslúžila, pretože ona musela zabezpečiť pohreb sestry,
dala urobiť hrob, sama ho zaplatila a pravidelne uhrádza platby za hrobové miesto. Domnievala sa, že

žalobcovia sa mohli o poručiteľku viac zaujímať, mohli jej prejavovať lásku a pozornosť, čo by možno
bolo zlepšilo aj jej rokmi sa zhoršujúci zdravotný stav, pretože poručiteľku postoj žalobcov k nej veľmi
trápil. Žalobca 1/ nebol ani na pohrebe poručiteľky, mohol ju navštevovať ešte za jej života, pretože býval
v blízkosti domu poručiteľky - v T. C. U.. Žalobkyňa 3/ donedávna pracovala v blízkosti rodinného domu
poručiteľky na N. J. A. T., ale poručiteľku nenavštevovala. Nemala o ňu záujem, hoci poručiteľka by sa

bola rada s ňou stretla, aj s jej dcérou. Žalobkyňa 5/ v súčasnosti žije v Rakúsku, nebola ani na pohrebe
poručiteľky, podobne ako žalobca 6/, ktorý tiež dlhodobo žije v Rakúsku a poručiteľku nenavštevoval.
Žalobkyňa 4/ pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, poručiteľka sa veľmi trápila, keď ju videla ísť na
návštevu do susedov, ale k poručiteľke neprišla. Žalovaná si spomenula na to, že poručiteľku veľmi
trápilo, keď ešte pred viac ako 10 rokmi niektorý zo žalobcov aj navštívil, správal sa k nej však neúctivo
a necitlivo. Napríklad jej s plačom hovorila, že raz požiadala žalobcu 6/, aby ju odviezol na návštevu k jej

známym,ktorýchbyradavidelaasúčasnebysa prednimivnukomajpochválila,avšakjejodvozodoprel
s odôvodnením, že on nikomu taxikára robiť nebude. Rovnako sa jej poručiteľka pred mnohými rokmi
sťažovala, že žalobkyňa 1/ jej navrhla, že jej vybaví miesto v domove dôchodcov, že dom poručiteľky
sa predá. Toto znášala poručiteľka veľmi ťažko, pretože jej želaním bolo, aby dožila vo svojom dome
do smrti a nikdy nemala v úmysle za života svoj dom predať. Poručiteľku tiež trápilo, že žalobcovia žijú

neusporiadaným životom, nežijú v manželských zväzkoch s výnimkou žalobkyne 2/, ktorá sa vydala do
rómskej rodiny. Tiež ju trápili aj finančné problémy žalobcov, mnohí si od nej v minulosti pýtali peniaze,
konkrétne žalobca 1/. O finančných problémoch žalobcov svedčí aj skutočnosť, že hoci žalobcovi 1/ a
žalobkyni 2/ sú v súčasnosti vedené exekučné konania, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, XXXXX,
XXXX pre k.ú. T.. Z dôvodu exekučného konania boli zaťažené spoluvlastnícke podiely menovaných

žalobcov v nehnuteľnostiach, ktoré nadobudli v dedičskom konaní po starom otcovi. Všetky tieto situácie
vplývali veľmi zle na poručiteľku a možno aj tieto narušené vzťahy s vnúčatami boli dôvodom, že od roku
1989 sa začala liečiť u MUDr. B. pre úzkostnú depresívnu poruchu. Psychiatrička jej predpisovala lieky,
ktoré pravidelne užívala a jej stav sa nezhoršoval. Napriek psychiatrickej liečbe bola poručiteľka v celom
rozsahu spôsobilá na právne úkony a k tomu spôsobilá prejaviť svoju slobodnú vôľu formou závetu a

listinyovydedení.Žalovanápoprelaajskutkovétvrdeniažalobcovtýkajúcesaneplatnostizávetualistiny
o vydedení spísaných notárkou JUDr. Martou Jurinovou z dôvodu, že podľa nej tieto listiny obsahujú
všetky formálne a materiálne náležitosti platných právnych úkonov.

3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 21.10.2016 zotrvali na svojich tvrdeniach v žalobe, lebo

vo vyjadrení žalovanej boli uvedené v prevažnej miere nepravdivé tvrdenia, prostredníctvom ktorých
ich žalovaná osočuje s jediným cieľom „vykresliť“ každého z nich v čo najhoršom svetle. Reagovali
na tvrdenia žalovanej týkajúcich sa rodinných pomerov medzi nimi a žalovanou ešte z doby, keď bola
hospitalizovaná ich matka na to, že sa zhoršili vzťahy medzi nimi a žalovanou po smrti ich matky preto,
že to pramenilo zo správania sa žalovanej, ktorá ich odmietala ako rodinu a neprejavovala o nich žiadny

skutočný záujem. Preto začali viac inklinovať k poručiteľke, pretože bola jediným blízkym človekom pre
nich. Vo vyjadrení tvrdili, že hoci vo svojom mladom veku prišli o obidvoch rodičov, dokázali sa „postaviť
na vlastné nohy a byť sebestační“. Všetci žijú usporiadaným životom, pracujú a nikdy nemali problémy
so zákonom. Za nepravdivé považovali tvrdenia žalovanej, že prerušili s poručiteľkou kontakty od roku
1997 a toto tvrdenie preukazovali fotografiami ktoré doručili v priebehu sporu. Zdôraznili, že poručiteľku

pravidelne navštevovali počas jej hospitalizácie na oddelení LDCH, ako dôkaz k tomu doručili nahrávku
na CD nosiči, ktorá preukazovala ich návštevu u nej. Tvrdenia žalovanej o tom, že nimi predložené
fotografie boli vyhotovené účelovo, považovali za nepravdivé najmä preto, že dôvodom ich spoločných
stretnutí s poručiteľkou nebolo vyhotovovanie fotografií, ale potreba byť v jej blízkosti. Napr. fotografia
družky žalobcu X. M. vznikla pri návšteve poručiteľky v rodinnom dome žalobcu niekedy v priebehu

roku 2007, pričom pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca 1/ nežije so svojom družkou, nie je toto tvrdenie
pravdivé. S X. M. žije od roku 2006 a spoločne vychovávajú 2 deti. Fotografie z oslavy 90. narodenín
poručiteľky považovali za autentické, pretože v septembri 2015 sa na oslave poručiteľky zúčastnili.
Naďalej trvali na tom, že sa všetci spolu podieľali na starostlivosti o poručiteľku, venovali jej toľko záujmu
a pomoci koľko im to umožňovali ich povinnosti.

V replike reagovali aj na to, že poručiteľka na sklonku svojho života viackrát vyslovila želanie mať
poslednú rozlúčku aj s pohrebnou hostinou, na ktorej by sa stretla celá rodina. Žalovaná jej toto prianie
nesplnila, keďže im z neznámych dôvodov sa konala len rozlúčka v dome smútku bez pohrebnej hostinynapriek tomu, že žalovaná mala na tento účel vyčlenené finančné prostriedky od poručiteľky. Preto oni
zorganizovali pohrebnú hostinu bez účasti žalovanej.

4. Žalovaná reagujúc na vyjadrenie žalobcov v duplike dňa 30.01.2017 trvala na vyjadrení k žalobe. V
duplike hovorila o situácii v rodine po smrti matky žalobcov, pripomenula svoju starostlivosť o žalobcov
v dobe keď stratili matku. Naďalej spochybnila účasť žalobcov na oslave 90. narodenín poručiteľky,
vrátane toho, že poručiteľke priniesli tortu. V ostatnom období bola poručiteľka imobilná, nevládala prejsť
ani k vchodovým dverám a teda by nedokázala odomknúť dvere žalobcom. Posledných 7 rokov sa o

poručiteľku výlučne starala ona, predložila čestné vyhlásenie B. I. susedy poručiteľky, B. O. rodinnej
známej, práve na podporu svojich tvrdení. Nesúhlasila s tvrdením, že poručiteľka si želala pohrebnú
hostinu a ako príklad uviedla situáciu po smrti manžela poručiteľky - starého otca žalobcov a otca
žalovanej, kedy poručiteľka výslovne odmietla organizovanie pohrebnej hostiny. Zdôraznila, že dokonca
všetci zo žalobcov neboli ani na pohrebe poručiteľky a preto by bolo prinajmenšom divné, keby sa všetci
zúčastnili pohrebnej hostiny.

5. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.04.2017 trvali na tom, že vzťahy medzi nimi a
poručiteľkou boli úplne štandardné a poručiteľka nemala dôvod ich vydediť. Doručili čestné vyhlásenie
B.. K. I.. Naďalej trvali na tom, že niektorí z nich sa zúčastnili oslavy 90. narodenín poručiteľky a
svoje tvrdenia podporne preukazovali nielen fotografiami, ale aj tým, že žalobkyňa 2/ na sociálnej sieti

Facebook uverejnila fotografie dňa 13.09.2015. Poukázali aj na to, kde objednali tortu pre poručiteľku
a uviedli, že deň pred oslavou žalovaná telefonovala žalobcovi 6/ a spytovala sa ho, kedy dorazí na
Slovensko. Žalovanátedavedela,žežalobcoviaplánujúoslavuapretoišlasosvojourodinouporučiteľke
gratulovať deň pred jej 90. narodeninami.

6. Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8C/187/2016-139 dňa 12.07.2017 tak, že v I. výroku žalobe
žalobcov vyhovel a v II. výroku žalobu žalobcov zamietol. Súd priznal žalobcom náhradu trov konania
v rozsahu 50 % (III. výrok).
Žalobcovia 1/ - 6/ podali proti výroku II. a závislému výroku o náhrade trov konania rozsudku súdu
prvej inštancie odvolanie, žalovaná podala odvolanie proti výroku I. a v závislom výroku o náhrade

trov konania. Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok prvostupňového súdu uznesením č.k.
13Co/10/2018-230 dňa 17.07.2019.

7. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovanou vykonal
dokazovanie aj prečítaním žaloby, rodného listu a úmrtného listu poručiteľky, Notárskej zápisnice

N 623/2015 Nz27038/2015 NCRza 4185/2015 NCRls 27638/2015 zo dňa 05.08.2015 spísanej na
Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej, uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9D/138/2016,
nahliadnutím na fotografie predložené žalobcami, výsluchom žalobcov, žalovanej, svedkov B.. X. T.,
B. T., B.. Y. B., W.. B. W.Y., M.. W. B., M. Š., B. I., X. M., H. B., T. M., lekárskych správ poručiteľky,
výsluchom svedkov M. M., B.. X. T., B. I., prečítaním znaleckého posudku o duševnom stave poručiteľky

č. 61/2020 vypracovaného znalkyňou MUDr. W. S., znalkyňou pre odbor Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatrie), prečítaním spisu ÚPSVaR
Lučenec č. LC1/OPPuKaPČPEZ/2, ako aj listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový
stav:
8. Dňa XX.XX.XXXX zomrela poručiteľka H. S., U. V., po ktorej je vedené konanie o dedičstve

na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 9D/38/2016 D/not 58/2016. Poručiteľka bola starou matkou
žalobcov, matkou žalovanej, zanechala závet a listinu o vydedení spísanú formou Notárskej zápisnice
sp.zn.N623/2015Nz27038/2015NCRza4185/2015NCRls27638/2015dňa05.08.2015notárkouJUDr.
Martou Jurinovou. V závete a listine o vydedení prejavila svoju poslednú vôľu takto: „Všetok svoj
hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý v čase smrti budem vlastniť a ktorý by sa kdekoľvek nachádzal

najmä nehnuteľnosti kat. úz. T. na LV XXXX parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape p. č. 4502
záhrady o výmere 297 m2, p.č. 4503 zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, stavby - rodinný
dom č.s. XXXX na CKN: č. 4503 na mojom mene pod BLV 1 v 2/4-inách, kat. územie T. na LV XXXX
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu p. č. 2443 orná pôda o výmere 65980 m2,
p. č. 2445 TTP o výmere 8564 m2, pod BLV 1/2 -polovici pre prípad mojej smrti zanechávam závetnej

dedičke Q. M., rod. S., C.. XX.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXX,trvale bytom T., U. Y.. XXXX/X, dcére v
celosti, v 1/1-ine.“ V listine o vydedení poručiteľka vydedila svojich vnukov - žalobcov z dôvodu, „že mi
neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, trvalo neprejavujú
opravdivý záujem o mňa, ktorý mi ako potomkovia mali prejavovať, s účinkami vzťahujúcimi sa aj naosoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ Závet a listina o vydedení boli vlastnoručne
podpísané poručiteľkou, notárkou s odtlačkom úradnej pečiatky.

9. Keďže v konaní o dedičstve žalovaná uznala závet a listinu o vydedení za pravú a platnú, ale
žalobcovia - vnuci poručiteľky vyhlásili, že závet a listinu o vydedení neuznávajú, pretože nie sú dôvody
na vydedenie tak, ako sa uvádzajú v listine o vydedení, tie nie sú špecifikované a konkretizované, tak
notár - súdny komisár na pojednávaní dňa 16.05.2016 poučil účastníkov podľa ustanovenia § 175k zák.
č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) a pokúsil sa o uzavretie zmieru. K uzavretiu

zmierunedošloataksúdnykomisárpostupovalpodľaustanovenia§175kods.2O.s.p.aodkázalvnukov
poručiteľky, aby svoje právo uplatnili žalobou proti dcére poručiteľky. Uznesením sp.zn. 9D/138/2016
dňa 18.05.2016 súd uložil vnukom poručiteľky, aby v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia
podali na Okresnom súde Lučenec žalobu proti žalovanej na určenie, že pozostalí vnukovia - žalobcovia
po poručiteľke H. S.Ľ., U. V., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, sú dedičmi zo zákona a dôvody na
vydedenie nie sú dané. Súčasne ich poučil o tom, že ak nebude žaloba v lehote podaná, bude súd v

dedičskom konaní pokračovať bez ohľadu na vnukov poručiteľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.06.2016.

10. Žalobcovia doručili súdu dňa 22.07.2016 (čiže včas) žalobu, ktorou žiadali určiť, že sú ako pozostalí
vnuci dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky nie sú dané tak, ako

im to uložil súd. Súčasne sa v žalobe domáhali určenia, že závet a listina o vydedení sú neplatné.

11. Na pojednávaní dňa 05.05.2017 súd vypočul žalobcu 1/ ako stranu v spore, ktorý tvrdil, že je
živnostníkom, pracovné aktivity má po celom Slovensku a pokiaľ mu to jeho pracovné povinnosti, ale
aj situácia v rodine dovolili, tak určite sa dva - trikrát v roku stretol s poručiteľkou, navštívil ju. Pokiaľ sa

týka pomoci (radil jej so strechou na dome, mohlo to byť asi v roku 2011-2012, cez kamaráta). Žalobca
tvrdil, že poručiteľka sa rozhodovala pod vplyvom žalovanej preto, lebo keď chceli niečo kúpiť vždy
argumentovala tým „čo povie Q., Q. sa bude hnevať ...“. Žalobca pripustil, že pred 20 rokmi mal problém
s poručiteľkou, požičala mu finančné prostriedky, ktoré jej vrátil. Na pohrebe poručiteľky nebol, ani na
oslave 90. narodenín. Poručiteľku chcel navštíviť koncom septembra 2015, ešte bola doma. Nemal kľúče

od domu, nedostal sa k nej.

12. Žalobkyňa 2/ tiež ako strana v spore, popierala tvrdenie žalovanej o tom, že ich záujem o poručiteľku
nebolúprimný,želistinnédôkazyvpodobefotografiísústaréniekoľkorokov.Fotografie,ktoréžalobcovia
doručili boli z 90. narodením poručiteľky. Doplnila, že pokiaľ mohli prišli za poručiteľkou. Žalobkyňa

býva vo R., keď prišla do T., tak poručiteľku navštívila. Bola aj na pohrebe poručiteľky, od roku 2012 je
onkologickou pacientkou, tomu sú podradené aj obmedzenia, ktoré pre ňu z tohto ochorenia vyplynuli.
PoručiteľkunavštívilaajnaoddeleníLDCHvnemocnicivLučenci.Naposledybolavdomeporučiteľkyna
jej 90. narodeniny. Poručiteľke nemohla pomôcť, lebo je veľmi chorá, ale pomáhali jej sestry - žalobkyne
3/, 4/ a 5/.

13. Žalobkyňa 3/, tiež ako strana sporu tvrdila, že pracuje vo firme Marend a.s. so sídlom v Bratislave,
posledné 2-3 roky poručiteľku navštevovala málo, pretože má zdravotné problémy, ktoré sa jej začali
prejavovať pred 2 rokmi. Poručiteľku naposledy videla v nemocnici, chodila za ňou do hospicu aj na
oddelenie LDCH. Nezúčastnila sa pohrebu poručiteľky, ani oslavy 90. narodenín.

14. Žalobkyňa 4/, ako strana v spore tvrdila, že 6 rokov pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, je
slobodná, bezdetná a vždy keď prišla zo zahraničia, poručiteľku navštívila. Na oslave jej 90. narodenín,
ktorú robili súrodenci nebola, prišla doobedu. S poručiteľkou sa rozprávali, sedeli na balóne na lavičke.
Poručiteľka bola milá. O pomoci poručiteľke hovorila v období pred 6 rokmi, kedy ju o pomoc požiadala

(kosenie, oprava elektriny). Žalobkyňa 4/ tvrdila, že poručiteľka sa nepekne vyjadrovala o žalovanej,
mala z nej strach, keď jej žalobkyňa chcela niečo kúpiť, napríklad nemala chlieb, tak nechcela, čo
odôvodnila tým, že „Q. sa bude hnevať“. Keď prišla gratulovať poručiteľke na 90. narodeniny, doniesla
jej sladkosti. Bola aj na pohrebe poručiteľky.

15. Žalobca 6/, ako strana v spore, na tom istom pojednávaní potvrdil, že pracuje 15 rokov v zahraničí,
je slobodný a bezdetný. Minimálne trikrát do roka prišiel na Slovensko, bol tu týždeň a vtedy každý
deň chodil ku poručiteľke (mal kľúč od domu poručiteľky) o čom žalovaná vedela, veľakrát a často si
telefonovali, keď bol na Slovensku. Na oslavu 90. narodenín poručiteľky si vzal dovolenku, cestovaldomov v sobotu, narodeniny mala v nedeľu. Počas cesty mu telefonovala žalovaná, ešte sa spytovala,
že kde je a či príde zajtra. Žalobca tým myslel nedeľu, kedy v skutočnosti poručiteľka mala narodeniny.
Obstaral tortu, vyzdvihli ju a išli poručiteľke gratulovať spolu so sestrou H. (žalobkyňa 2/) a jej dcérou.

Vtedy u poručiteľky nikto nebol, lebo „rodina M. bola gratulovať deň pred nami v sobotu.“ Súrodenci,
ktorí neboli na oslave chceli vidieť akú tortu objednal a ako bolo na oslave, preto urobil fotografiu,
poslal ju sestre O. (žalobkyňa 4/) a napísal jej, ako dopadla oslava. Na internete má fotografiu stále.
Tortu položil pod tortu rodiny M. do chladničky poručiteľky. Na pohrebe poručiteľke bol. Žalobca k
starostlivosti žalovanej o poručiteľku uviedol, že keďže žalovaná poberala dávku myslel si, že je to ona,

kto má starostlivosť aj poskytovať. Žalobca na pojednávaní zo svojho mobilného telefónu a emailovej
komunikácie preukázal komunikáciu so žalobkyňou 4/ aj fotografiu torty, ktorú poručiteľke objednali.

16. Žalovaná, ako strana v spore poprela, skutkové tvrdenia žalobcov, uviedla, že 7 rokov je
starobnou dôchodkyňou, nepracuje a peňažný príspevok na opatrovanie matky - poručiteľky poberala
od 29.11.2011 o čom súdu predložila komplexný posudok č. A/2011/15428-MAL zo dňa 29.11.2011

vyhotovený ÚPSVaR Lučenec, k žiadosti z 25.10.2011 o poskytnutie peňažného príspevku na
opatrovanie matky H. S.. Tvrdila, že o poručiteľku sa starala vzorne až do poslednej chvíle jej života,
intenzívne sa o ňu starala posledných 5 rokov, dokonca určitú dobu musela odísť zo zamestnania
(pracovala ako dôchodkyňa) preto, aby mohla poskytnúť poručiteľke plnú starostlivosť, vrátane prania,
stravy, žehlenia, atď. Podľa žalovanej poručiteľka strašne chcela, aby ju dennodenne žalobcovia

navštevovali, denne sa na nich pýtala, prečo nepriši, poslednú dobu už úplne rezignovala, veľmi sa na
nichnahnevalaažtak,žerazvleteroku2015jupožiadala,abyzavolalanotárku,žechcedaťdoporiadku
majetok. Poručiteľka sa jej neskôr opýtala, či bola za notárkou a keď jej povedala, že ešte nebola,
trvala na tom, aby išla, lebo chce to dať do poriadku. Žalovaná vybavila, že JUDr. Jurinová, s ktorou
dohodli termín, prišla do rodinného domu poručiteľky, manžel žalovanej išiel po notárku, doviezol ju a

odviezol. Pri spísaní závetu nebola, notárka sa rozprávala s poručiteľkou. Všetko sa udialo v rodinnom
dome poručiteľky. O oslave 90.narodením poručiteľky tvrdila, že žalobcovi 6/ volala v sobotu, lebo vtedy
bola na oslave celá jej rodina (žalovaná, jej manžel, dcéra a vnuk). Poručiteľka dostala taký nervový
záchvat, že nikto zo žalobcov neprišiel, že ju museli upokojovať. Oslavu robili deň pred narodením
poručiteľky z dôvodu, že ešte mali v rodine ďalšie povinnosti. Poručiteľka sa liečila u MUDr. Mikulášovej,

ku ktorej žalovaná chodila na preskripciu liekov. K dôvodom v listine o vydedení žalovaná tvrdila, že si
to predstavovala tak, že napríklad keď žalobkyňa 4/ prišla domov z Rakúska, bola doma 2 týždne, za
posledných 5 rokov neprišla za žalovanou ani raz a nespýtala sa jej, či nepotrebuje pomoc. Vtedy by
si bola žalovaná oddýchla a počas tej doby by sa mohla o poručiteľku postarať. Ani raz sa zo strany
žalobcov nič také nestalo. Ďalej tvrdila, že žalobca 1/ nebol u poručiteľky 5 rokov, poprela jeho tvrdenie

o poskytnutej pôžičke poručiteľkou pred 20 rokmi, lebo tvrdila, že naposledy si požičal od poručiteľky
v dobe, keď už bola mena Euro, požičal si 200 Eur a keď prišla k poručiteľke, tá bola vynervovaná a
povedala jej, že bol tam H. a musela mu dať 200 Eur. Poprela tiež tvrdenie žalobkyne 2/, že chodila
poručiteľku navštevovať dvakrát mesačne preto, lebo žalovaná posledný rok a pol chodila k poručiteľke
denne a nikdy sa so žalobkyňou 2/ nestretla. Pokiaľ však prišla, tak účelom jej návštevy bola otázka:

„Kde máš peniaze?“ Toto žalovanej hovorila poručiteľka, ktorá musela žalobkyňu oklamať a povedala jej,
že peniaze sú u žalovanej, čo nebola pravda. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či notárka vytlačila notársku
zápisnicu poručiteľky doma alebo ju vytlačila na notárskom úrade.

17. Na pojednávaní dňa 05.05.2017 bola vypočutá aj svedkyňa B.. X. T. - dcéra žalovanej, ktorá tvrdila,

že žalobcovia neprejavovali dostatočný záujem, skoro žiadny o poručiteľku. Nielenže k nej nechodili,
ale sa o ňu nezaujímali. Poručiteľke pomáhala matka svedkyne, starala sa o ňu po všetkých stránkach,
vybavovala všetko potrebné. Tento stav trval 7 rokov, svedkyňa nežije v spoločnej domácnosti so
žalovanou. Počas doby 7 rokov svedkyňa chodila poručiteľku často navštevovať, ale nikdy tam nestretla
žalobcov, preto ich tam nemohla ani vidieť. Poručiteľku navštívila aj v dobe, keď už bola hospitalizovaná

v nemocnici, raz tam stretla na oddelení LDCH žalobkyňu 2/, pozdravili sa, poručiteľka svedkyňu hneď
spoznala. Prihovorila sa jej, poznala jej otca po mene, jej manžela aj syna, ale na žalobkyňu sa pozrela
a povedala „Ty si Marka?“ Na návštevu žalobkyne 2/ poručiteľka nereagovala dobre, bola nepokojná,
musela ju upokojovať spolu s matkou, poručiteľke vysvetľovali, že to je H., starká nereagovala, odvrátila
zrak a nechcela komunikovať. Aj keď bola poručiteľka v hospici, často ju navštevovala, raz tam stretla

žalobkyňu 2/ a žalobcu 6/, ale táto návšteva nedopadla dobre. Žalovaná išla za riaditeľkou hospicu
niečo vybaviť a medzi žalobcami a svedkyňou sa strhla slovná prestrelka, invektívy od žalobkyne 2/.
Poručiteľku to tiež veľmi rozrušilo, keď žalobcovia a svedkyňa odišli, zostala pri nej žalovaná, ktorá
ju upokojovala. Svedkyňa tvrdila, že v starostlivosti o poručiteľku pomáhala svojej matke s nákupni,riadením domu, vysávaním, umývaním okien, záclon, bolo to v období, keď bola 8 mesiacov bez práce
v roku 2010 a v tom čase chodila každý tretí deň k poručiteľke. Syn svedkyne poručiteľku navštevoval
raz mesačne, manžel svedkyne častejšie, pretože tam kosil trávu a vykonával drobné práce.

18. Svedok B. T.I., bol asi 10 rokov sused s poručiteľkou, ktorú poznal, často stála pred oknom ich
domu, lebo tam svietilo slnko a vyhrievala sa. Keď sa tam náhodou stretli, prehodili pár slov, rozhovor
trval 2-3 minúty. Niekedy sa posťažovala, že zle spala, že má vysoký krvný tlak alebo sa spýtala na
stav jeho manželky. Stalo sa aj to, že mu povedala, že čaká na dcéru Q., že jej išla nakúpiť, že jej

bude variť a to bolo všetko. Počas týchto krátkych rozhovorov sa nestalo ani raz, že by prišiel niekto
zo žalobcov, párkrát poručiteľka povedala, že jej vnuk B. (žalobca 6/) podľa svedka bol asi jej srdcovou
záležitosťou, lebo o ňom povedala, že k nej nechodí, že pracuje v zahraničí, nemá možnosť sa odtiaľ
dostať. Viackrát mu povedala, že dcéra sa o ňu stará, že jej varí, niekedy sa aj hnevala, že veľa navarila,
ale opakovala, že je už stará. Svedok vedel o tom, že poslednú dobu žalovaná aj spávala v dome
poručiteľky, povedala mu to poručiteľka a povedala tiež, že je rada, že je pri nej, že v noci nie je sama,

že takto má pocit bezpečia. Nakoniec svedok žalovanú aj v dome poručiteľky videl, spolu s poručiteľkou
sedávali na lodžii. V poslednom období, keď už bola hospitalizovaná v nemocnici posťažovala sa, že
má problémy s nohami, nechceli ju držať, ale aj s krvným tlakom. Svedka vždy oslovovala B. a nikdy
sa pritom nepomýlila. Hovorila čisto, triezvo, úplne normálne. Za svedkom prišla pred pojednávaním
žalovaná a spýtala sa ho, či pôjde ako svedok povedať, že sa o matku starala. Svedok tiež uviedol,

že ho kontaktoval aj žalobca 6/ a preto napísal nejaké vyhlásenie, že žalobca 3/ a žalobkyňa 2/ chodili
starkú navštevovať, či to bolo dvakrát alebo viackrát do roka, to si nepamätal a niečo aj napísal. Svedok
sa rozpamätal ešte na to, že počas jeho rozhovoru s poručiteľkou nikdy nikoho zo žalobcov nevidel,
že by išiel k poručiteľke, ale stalo sa, že prišla O. (žalobkyňa 4/) zazvonila u svedka, lebo sa nevedela
dostať k poručiteľke. Išiel s ňou, z lodžie jej búchali, pomohol jej a poručiteľka sa ozvala.

19. Na pojednávaní dňa 14.06.2017 bola vypočutá žalobkyňa 5/, ako strana v spore, ktorá tvrdila, že do
roku 2013 sa pravidelne starala o poručiteľku spolu so žalobkyňou 4/ a žalovanou. V starostlivosti sa
striedali. V Rakúsku začala žiť od roku 2012 a odvtedy sa už o poručiteľku starať nemohla. Na pohrebe
poručiteľke nebola. Na 90. narodeniny poručiteľky prísť nemohla. Naposledy poručiteľku navštívila u nej

doma začiatkom decembra 2015, bolo to tri týždne predtým, ako bola hospitalizovaná v nemocnici.
Poručiteľka žalobkyňu vôbec nepoznala a nereagovala ani na žalovanú.

20. Svedkyňa B.. Y. B. nebola v žiadnom príbuzenskom vzťahu so stranami sporu, liečila poručiteľku
od 25.05.1998 kvôli jej problému vo vnútornom prežívaní, ktoré sa prejavovalo úzkostne, depresívnou

symptomatológiou, užívala anxiolytiká a antidepresíva. Poručiteľka chodila pravidelne na kontroly, od
roku 2008, vzhľadom k jej telesnému aj duševnému stavu na predĺženie preskripcie chodila dcéra
- žalovaná, prípadne prišiel vnuk a poručiteľka užívala tie isté lieky. Neskôr žalovaná lekárke prišla
oznámiť, že poručiteľka zomrela. Pokiaľ bola poručiteľka mobilná, do ambulancie chodila v polročných
intervaloch, do roku 2018. Lieky ktoré poručiteľka užívala mali účinky na uvoľnenie vnútorného napätia.

K lekárke začala chodiť po tom, ako stratila dcéru (matku žalobcov), ťažko prežívala rôzne situácie, bola
osobnostne premorbídne úzkostlivá, preto vyhľadala pomoc odborníka a začala sa liečiť.

21. Svedkyňa W.. B. W., notárka, k okolnostiam zriadenia závetu poručiteľkou uviedla, potom ako jej bol
predložený k nahliadnutiu, že ju musel niekto kontaktovať a v takom prípade postupuje spôsobom,

že sama, na svojom pracovisku si pripraví niekoľko variant (chodí bez zapisovateľky a notebooku).
Pripravila niekoľko právnych úkonov (zaopatrovaciu zmluvu, bezodplatný prevod s vecným bremenom),
ale poručiteľka bola proti tomu. Podstata toho, čo chcela bola v tom, že sa bála, kto ju doopatruje, ale
dom za života nechcela previesť. Keď riešila vydedenie, svedkyňa mala pripravených niekoľko variant.
Závet a listinu o vydedení s ktorými poručiteľka súhlasila, jej dala podpísať. Svedkyňa tiež tvrdila, že

v roku 2015 už nešoférovala, kým chodila autom, tak s ňou chodila aj zapisovateľka s notebookom a
tlačiarňou. Musel niekto pre ňu prísť, odviezť ju, pozrúc na žalovanú zistila, že to ona nebola, na čo
žalovaná reagovala, že to bol jej manžel.
Pri úkone bola prítomná len poručiteľka, pretože svedkyňa nikdy nepripustí, aby pri spísaní závetu boli
prítomné aj iné osoby. V dome však boli, chodili tam, bol tam buchot dverí, ktorý počula. Po ukončení

úkonu svedkyňu zrejme musel odviezť manžel späť do úradu. Svedkyňa tvrdila, že pokiaľ by sa jej
poručiteľka javila, že nevie čo robí, tak by nemohla podpísať takúto listinu, neurobila by ju. Svedkyňa
nevedela o tom, že poručiteľka sa dlhodobo liečila na psychiatrii.22. Svedkyňa M.. W. B. nebola v žiadnom vzťahu so stranami. Počas hospitalizácie v hospici Hestia
poručiteľku navštevovala žalovaná, vnúčatá (žalobca 6/ aj ďalšia pani). Častejšie chodila žalovaná,
dokonca na začiatku hospitalizácie poručiteľka na vnučky reagovala agresívne. Preto ich požiadala, aby

návštevy obmedzili. Poslúchli, po jednom - dvoch týždňoch už poručiteľka reagovala inak, prijala ich,
rozprávala sa s nimi. Vnuci sa zaujímali o zdravotný stav poručiteľky.

23. Svedok M. Š. - druh žalobkyne 3/ tvrdil, že vnučky pravidelne navštevovali starkú, pomáhali jej,
napríklad s pokosením trávnika, opravou strechy, upratovali, dokonca I., O. a X. pomáhali napríklad aj

pri varení a stalo sa aj to, že na požiadanie družky doviezol žalobkyne O. X. X. spolu so svojou družkou
k starkej a keď žalovaná odišla na 3 dni so svojou rodinou do S., volala jeho družke, aby sa postarali
o starkú a išli za ňou, pretože ona odišla do S.. Svedok hovoril o vzťahoch v období pred 10 rokmi.

24. Svedok B. I. nebol v žiadnom vzťahu so stranami sporu a vyjadroval sa ku vzťahu poručiteľky a jej
vnukov v období roku 2015 resp. 2016. Uviedol, že 15 rokov pozná žalobcov, chodil aj k ich starkej,

žalovanú však nepoznal a preto nevedel k čomu sa má vyjadriť. Žalovanú nikdy nevidel. Pracuje ako
mestský policajt, poručiteľku videl vonku, keď chodila na prechádzky.
V roku 2014 bol kosiť záhradu poručiteľky krovinorezom na požiadanie žalobkyne 4/ a tiež opravovať
strechu domu.

25.SvedkyňaX.M.jepartnerkoužalobcu1/sktorýmvychovávajúdvemaloletédeti.Vrokoch2015-2016
sa jej druh väčšinou zdržiaval mimo T.. Ona sa viackrát s deťmi, keď išli do parku, pokúšala dostať do
domu ku starkej, ale bolo zamknuté, nepodarilo sa im to. Začiatkom roku 2015 bol dvakrát žalobca spolu
so svojou sestrou navštíviť starkú. Raz na jar, kedy ju navštívil a v jeseni roku 2015 sa už k nej nedostal.
Navštíviť ju bol so žalobkyňou 5/.

26. Svedkyňa H. B. je matkou svedkyne M., žalobcu 1/ nazvala zať. Pamätala si na to, že raz keď bola
na návšteve u dcéry v roku 2011, tak žalobca 1/ priviezol babičku, chcela vidieť ako žije. Veľmi sa tešila,
bola spokojná a vtedy sa ponosovala, že ju veľmi bolia nohy.

27. Svedkyňa T. M. v minulosti žila so žalobcom 6/, vzťah ukončili pred rokom a pol. Tvrdila, že keď bol
žalobca 6/ doma, tak každý deň chodil za starkou, raz sa tam dokonca stretli aj s jeho tetou - žalovanou.
Sama svedkyňa spolu so žalobcom 6/ bola na takejto návšteve asi trikrát. Starká (poručiteľka) mala
žalobcu 6/ veľmi rada a vždy sa tešila, keď ho videla.

28. Svedok M. M. - manžel žalovanej tvrdil, že o poručiteľku sa starali spolu so žalovanou aj celou
ich rodinou (dcérou, zaťom a vnukom) v období posledných 5 rokov pred smrťou poručiteľky. Žalovaná
prestala pracovať, poručiteľka už chodila o dvoch barlách a nedokázala sa o seba postarať, ani si
nakúpiť, ani nič uvariť. Toto všetko zabezpečovala žalovaná, varila, nosila jedlo, spávala v domácnosti
poručiteľky. Za nákupy predkladala poručiteľke pokladničné bloky, ktorá ju o to žiadala. Tvrdil, že

za posledných 10 rokov, čo navštevoval poručiteľku tam nikoho zo žalobcov nevidel. Žalobcovia
tiež nikdy nesprevádzali poručiteľku k lekárovi. Poručiteľka veľmi ťažko znášala to, že ju žalobcovia
nenavštevovali, „mala na nich ťažké srdce“. Bol zaťom poručiteľky, v mladosti, kým boli ešte žalobcovia
malí, tak im spolu s poručiteľkou dosť pomáhali a práve preto to poručiteľka ťažko znášala. K závetu
svedok uviedol, že keď prišla manželka od poručiteľky (potom ako už nocovala u nej) povedala, že

poručiteľka chce urobiť závet. Vždy rešpektovali jej rozhodnutie, preto išiel za notárkou JUDr. Martou
Jurinovou a povedal jej čo potrebujú. Notárka nechodila autom, spýtala sa či ju odvezie. Súhlasil,
prišiel pred jej úrad, doviezol ju k poručiteľke. Notárka svedka a žalovanú poslala preč, zostala s
poručiteľkousama.Poručiteľkevysvetlilavšetkopotrebné,pritomužnebolispolusožalovanouasvedok
sa domnieval, že poručiteľka podľa neho vedela, čo robí a čo jej „krok spôsobí“. Bola o všetkom dokonale

informovaná. Keď bol závet spísaný, znovu notárku odviezol do jej úradu. Tam notárka vystavila doklad
o úkone, za úkon zaplatil priamo v úrade. K duševnému stavu poručiteľky v čase spísania závetu svedok
uviedol, že bola presná, ovládala tieto veci, vždy sa zaujímala o druhy tovarov, študovala letáky z
obchodov, aby vedela, aké sú ceny. Preto jej predkladali aj pokladničné bloky z nákupov, ktoré pre ňu
robili. Nemyslel si že by trpela poručiteľka nejakou duševnou poruchou okrem toho, že mala vysoký tlak

a bolesti kĺbov. Vždy si veľmi potrpela na svoj vzhľad, oblečenie, účes. Žalovaná poručiteľku vodila do
susedov ku kaderníčke. Svedok poručiteľku navštevoval podľa potreby, buď raz týždenne alebo keď
vypadol plyn, pretože varili na propán bután. Keď bol zať svedka odcestovaný a nemohol opravu plynu
zariadiť, tak išiel svedok, kúpil novú, namontoval ju, použitú odovzdal. Doklad o tom musel preukázaťporučiteľke.Svedokskôrtechnickyzabezpečovaldomácnosť,bol20rokovopraváromvpodnikuPoľana,
š.p. v Lučenci. Opravoval zámky, WC, pretože náhradné diely mal, poruchy vedel odstrániť. Týkalo sa
to aj vodovodných batérií. Neskôr kúpili kosačky a spolu so zaťom svedka aj kosili. Svedok pochádza

z S., odkiaľ pochádzala aj poručiteľka, ktorá tam mala pochovaných rodičov. Zvykli s poručiteľkou ísť
do S.. V zime, poručiteľka strávila napríklad Vianoce alebo Veľkú noc v ich domácnosti, ale keďže bola
zvyknutá na bývanie vo svojom dome, v činžáku sa dobre necítila, ledva vydržala dva dni a už chcela
ísť do svojho. Poručiteľku vozil na úrady, k lekárovi aj do nemocnice.

29. Svedok B.. X. T. - vnuk žalovanej tvrdil, že posledných 10 rokov sa o poručiteľku výlučne starala
jeho stará matka. K poručiteľke chodila denne, pričom svedok počas tejto doby nikoho zo žalobcov u
poručiteľky nestretol ani nevedel, že by ju navštívili. Svedok poručiteľku navštevoval 1-2 krát mesačne
na dobu 1 až 2 hodiny určite. Tvrdil, že sa s poručiteľkou rozprávali, žartovali, hovorili o politike, bola
veľmi zorientovaná, keď potrebovala vodu podal jej ju, odprevadil ju na toaletu a poručiteľka ťažko
znášala, že ju žalobcovia nenavštevujú, stále sa mu sťažovala a pýtala sa ho, prečo neprídu. Nevedel

jej na to odpovedať, hoci v meste žalobcov viackrát stretol. Svedok uviedol, že v minulosti sa stalo, že
poručiteľka požiadala žalobcu 1/, aby ju odviezol k susedke, povedal jej, že nie je taxislužba. Poručiteľka
to veľmi ťažko znášala, trápila sa kvôli tomu. Keďže žalovaná poručiteľke varila a náhodou poručiteľku
v posledných rokoch navštívili žalobcovia, žalovaná ich ponúkla jedlom, ktoré uvarila. Podľa svedka boli
aj také situácie, že poslednú dobu už návštevy žalobcov znášala ťažko, vyvádzali ju z miery, psychicky

pri tom veľmi trpela. Nevedel o tom, že chce zriadiť závet. Poručiteľku navštívil buď sám alebo väčšinou
so svojou mamou (dcérou žalovanej) alebo žalovanou (starou matkou svedka). V januári 2016 už bola
poručiteľka chorá, nevedela sa pohnúť v posteli, nevedela si sadnúť, ale si to uvedomovala. Prišiel spolu
so svojou mamou k poručiteľke a keď videl v akom je stave, zobral prastarkú (poručiteľku) na ruky a
odniesol ju na toaletu. Bolo to pre neho, ale aj poručiteľku veľmi ťažké a poručiteľka bola z toho veľmi

smutná. Nikdy na to nezabudne. Poručiteľku navštívil aj v hospici.

30. Svedkyňa B. I. bola susedou poručiteľky a v posledných rokoch sa niekedy stretli aj denne, pretože
svedkyňa zvykla ísť do záhrady a prechádzala popri dome poručiteľky, ktorá bola vonku v záhrade.
Rozprávali sa o bežných veciach, poručiteľka sa sťažovala, že vnúčatá za ňou nechodia. Svedkyňa

to vedela, pretože vnúčatá poručiteľky poznala už od ich útleho detstva, z doby, keď ešte bývali
u poručiteľky a tam za nimi chodil ich otec. O poručiteľku sa starala žalovaná, ktorú videla denne
prechádzať popred okná svojho domu nabalenú k poručiteľke, nosila nákupy, bielizeň, poručiteľke prala,
varila, upratovala, lebo poručiteľka sa pohybovala o dvoch barlách, preto jej jedlo nosila. Zo žalobcov
nikto poručiteľke nepomáhal. Poručiteľka bola podľa nej v dobrom duševnom zdraví, dalo sa s ňou

rozprávať.

31. Dokazovanie súd vykonal aj zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Jany Bahledovej z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontropsychiatrie)
č. 61/2020, ktorý podala písomne a súdu prvej inštancie doručila dňa 14.09.2020. Znalecký posudok

o duševnom stave poručiteľky bol vypracovaný na návrh žalobcov s úlohami, ktoré boli vymedzené v
uznesení č.k. 8C/187/2016-271 dňa 14.02.2020.

32. V znaleckom posudku znalkyňa vychádzala zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, zo zápisníc
o pojednávaniach v tomto konaní, potvrdení od psychiatra MUDr. Ivety Mikulášovej a lekárskych

správ Všeobecnej nemocnice Lučenec n.o. o hospitalizácii poručiteľky, na základe čoho zodpovedala
na súdom položené otázky tak, že „Podľa záznamov o zdravotnej dokumentácii nebohá H. S.
dňa 05.08.2015 s vysokou pravdepodobnosťou, (vychádzajúc z údajov zo zdr. dokumentácie, bližšie
popísané vyššie v texte) netrpela žiadnym takým duševným ochorením alebo poruchou, ktorá by mohla
mať vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Vyšší vek vo všeobecnosti nie je dôvodom

zníženia úsudkových schopností a kritickostí, teda nebohá bola spôsobilá urobiť predmetný právny
úkon.“ Na otázku 2 uviedla, že „Nebohá sa dlhodobo liečila, teda aj dňa 05.05.2015, pre úzkostne
depresívnu poruchu, čo je ľahké duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje smutnou a úzkostnou náladou,
viazanou obyčajne na nejaké nepriaznivú životnú udalosť a nemá výraznejší vplyv na vnímanie,
myslenie, chápanie reality, neovplyvňuje ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, nie je indikáciou k

pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony.“. Na otázku 3 odpovedala: „Nebohá v čase spísania závetu,
podľa zdravotnej dokumentácie, údajov v spisovom materiáli, netprela dňa 05.08.2015 žiadnou takou
duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by nemohla rozpoznať čo robí a nedokázala posúdiť
následky svojho konania.“ Znalkyňa ďalej uviedla, že „Nebohá dňa 05.08.2015 bola plne schopnáovládať svoje konanie, netrpela žiadnou závažnou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by
boli úsudok choromyseľný. Nedá sa však úplne vylúčiť, vzhľadom ku zvýšenej sugestivite starších ľudí,
možnosť jej ovplyvnenie inou osobou, čo však nie je prejavom duševnej choroby.“

33. Po doručení znaleckého posudku stranám v spore a výzve súdu, aby sa k nemu písomne vyjadrili
v lehote určenej súdom, doručila zástupkyňa žalobcov súdu prvej inštancie vyjadrenie dňa 12.10.2020,
v ktorom žalobcovia uviedli, že závery v znaleckom posudku vzali na vedomie a napriek tomu, že v
čase spísania závetu poručiteľka netrpela duševnou poruchou (chorobou, ktorá by mohla mať vplyv

na jej rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti), nemožno podľa nich prehliadnuť záver vyslovený
znalkyňou, že ich stará mama (poručiteľka) bola, čo sa týka spísania závetu, ovplyvnená inou osobou.
Žalobcovia pritom vychádzali z konkrétnej citácie v znaleckom posudku znalkyne, ktorá konštatovala, že
„Označenie organický psychosyndróm sa používa často u ľudí staršieho veku znamená, že v dôsledku
cievnych zmien a starnutia mozgu (atrofii) dochádza k ľahkým poruchám pamäti, spomaleniu myslenia,
povahovým zmenám, to znamená, že takéto osoby sú ľahšie zraniteľné, senzitívne, afektívne, labilné,

egoisticky zamerané, cítia s osamelé, sú ľahšie ovplyvniteľné inými osobami, každý prejavený záujem
o ich osobu si vážia, nie je ojedinelým javom že aj ich úsudok vo veci dedičnosti môže byť unáhlený“.
Poukázali tiež na to, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že „Vzhľadom k vyššie popísaným
povahovým zmenám u starších osôb, nedá sa úplne vylúčiť ovplyvnenie nebohej inou osobou, čo sa
týka spísania závetu, avšak nebolo to podmienené duševnou chorobou nebohej. Nedá sa však úplne

vylúčiť, vzhľadom k zvýšenej sugestibilite starších ľudí, možnosť jej ovplyvnenie inou osobou, čo však
nie je prejavom duševnej poruchy“. S ohľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku a
poukazom na okolnosti danej veci žalobcovia vyslovili dôvodnú pochybnosť o tom, či závet, ako aj
listina o vydedení (spísané v jednej notárskej zápisnici), sú platnými právnymi úkonmi, a to z hľadiska,
či poručiteľka uskutočnila tieto právne úkony slobodne a vážne. Inak povedané, aj spomínané závery

znaleckého skúmania priniesli vážne pochybnosti, či právne úkony závet a listina o vydedení boli v čase
ich spísania skutočnými prejavmi vôle poručiteľky. Pochybnosti o existencii skutočnej vôle poručiteľky im
vyplynuli z toho, že poručiteľka nepožiadala notárku o spísanie závetu a listiny o vydedení priamo, sama.
Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že prípravu obsahu notárskej zápisnice „režírovala“
žalovaná ako kontaktná osoba, ktorá notárke JUDr. B. W. poskytla údaje a podklady pre vypracovanie

notárskej zápisnice daného obsahu. Žalobcovia citovali priamo notárku JUDr. B. W., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že rozhodne ju sama poručiteľka nekontaktovala a že keďže vedela, že bude spisovať
listinu o vydedení, tak vedela aj to, že taký dedičský spis môže dostať aj ona a preto veľmi nerada
robí takéto úkony. Notárka sa vyjadrila, že si vopred pripravila zabezpečovací prevod práva, darovaciu
zmluvu nerobí, pretože to nepovažuje za správne a ešte si pripravila aj zaopatrovaciu zmluvu. Notárka

tiež uviedla, že podklady si musela pripraviť a musela jej dať kontaktná osoba údaje. Z uvedeného
žalobcom vyplynulo, že notárka bez toho, aby vopred navštívila poručiteľku a z vlastného šetrenia
(rozhovoru s poručiteľkou) tak zistila u nej, aká je jej skutočná vôľa, výlučne iba na základe pokynov
od žalovanej pripravila znenie závetu a listiny o vydedení spísaných v notárskej zápisnici, pričom už
z takto vopred pripravenou a napísanou notárskou zápisnicou, notárka za prítomnosti žalovanej a jej

manžela, navštívila poručiteľku u nej doma, aby poručiteľka v podstate pripravenú notársku zápisnicu
iba podpísala.
Žalobcovia prinajmenšom za otázne, vzhľadom na pokročilý vek a najmä zdravotný stav poručiteľky
považovali jej schopnosť reálne si prečítať obsah takto pripravenej notárskej zápisnice, porozumieť
mu a adekvátne ho vyhodnotiť. Nehovoriac o tom, že v čase spísania notárskej zápisnice bola v

rodinnom dome poručiteľky prítomná aj žalovaná, ktorá poručiteľku, aj vzhľadom na závery znaleckého
dokazovania, bola schopná ovplyvniť v tom smere, aby poručiteľka pripravenú notársku zápisnicu už v
podstate len podpísala. Skutočnosť, že poručiteľka v čase podpísania notárskej zápisnice konala pod
vplyvom žalovanej podľa žalobcov potvrdzovali závery znaleckého dokazovania, výpovede svedkov,
žalobcov, dokonca aj samotnej žalovanej, ktorí v tejto súvislosti uviedli, že cit.: - svedkyňa notárka JUDr.

B. W. na pojednávaní dňa 05.05.2017: „Podstata toho čo chcela bol vlastne strach, že kto ju doopatruje“;
žalobca 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.05.2017 ... „Ale väčšinou poručiteľka
keď niečo mala rozhodovať, vždy primárne bolo to, čo povie Q., myslím tým žalovaná. To určite, keď sme
chceli niečo kúpiť, vždy argumentovala tým, čo povie Q., Q. sa bude hnevať“; žalobkyňa 4/ vo svojej
výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.05.2017 „No mala z nej strach. Viackrát, keď som jej chcela

niečo kúpiť, napríklad nemala chlieb, tak mi povedala, že nie, že žalovaná, ... Q. sa bude hnevať, že ona
príde možno dnes alebo zajtra.“; žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.05.2017
„Veľmi dobré vzťahy. Dala na to, čo som povedala. Nielenže mňa rešpektovala, ale vzájomne sme sa
rešpektovali.“ Žalobcovia vo vyjadrení ďalej v súvislosti s uvedenými dôvodmi vydedenia v notárskejzápisnici poukázali na výpovede žalovanej v tom, že dôvody „trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu
a neposkytnutie potrebnej pomoci“ sa netýkali poručiteľky, ale viac - menej žalovanej. Tá totiž vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 05.05.2017 k tomu, aby vysvetlila, aké dôvody vydedenia sú uvedené ....

uviedla na otázku sudkyne, ako potom vysvetlí to, čo uviedla v listine o vydedení poručiteľka „ako
dôvody vydedenia“ odpovedala: „ja si to predstavujem tak, že napr. keď O. prišla domov z Rakúska,
bola doma 2 týždne, za posledných 5 rokov neprišla za mnou ani raz, nespýtala sa, či nepotrebujem
pomoc. Ja by som si bola oddýchla, ona sa mohla počas tej doby postarať o starkú. Ani raz sa zo strany
žalobcov nič také nestalo.“ Žalobcovia sa z uvedenej výpovede domnievali, že žalovaná pociťovala

krivdu, že jej (nie poručiteľke) z ich strany nebola poskytovaná potrebná pomoc týkajúca sa starostlivosti
o poručiteľku a preto s ohľadom na fakt, že to bola práve ona, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť
o poručiteľku, ako aj z dôvodu nie práve priateľských vzájomných vzťahov medzi stranami sporu,
žalovaná rozhodla, resp. ovplyvnila poručiteľku spísať závet s listinou o vydedení. Keďže poručiteľka
podľa slov žalovanej „dala na to, čo jej povedala“ poručiteľka pod vplyvom žalovanej pripravený závet
a listinu o vydedení notárskej zápisnice podpísala. S poukazom na tieto dôvody žalobcovia dospeli k

záveru, že spracovanie notárskej zápisnice obsahujúcej závet a listinu o vydedení, vrátane prítomnosti
notárky, neboli výsledkom iniciatívy poručiteľky, ale žalovanej a možno tak prijať záver, že v čase
koncipovania obsahu notárskej zápisnice nebola do nej poňatá prejavená vôľa poručiteľky, ale prejavená
vôľa žalovanej a preto nemožno hovoriť o vážnosti prejavu vôle poručiteľky.
Rovnako podľa žalobcov možno prijať záver, že vzhľadom na okolnosti spísania ako aj podpísania

závetu a listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice, nebola poručiteľke daná možnosť voľne sa
rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať, keďže jej bola predložená už vopred pripravená/spísaná
notárska zápisnica, pričom v čase podpisu notárskej zápisnice bola zároveň ovplyvnená žalovanou a
teda nemožno hovoriť o slobodnom prejave vôle poručiteľky. Žalobcovia tak poukázali na ustanovenie
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré citovali a boli toho záveru, že závet a listina o vydedení sú

absolútne neprávnymi právnymi úkonmi pre rozpor so zákonom a to pre nedostatok slobody a vážnosti
prejavu vôle poručiteľky, ako základných zákonných predpokladov platnosti právneho úkonu.
Žalobcovia závet a listinu o vydedení spísanú formou notárskej zápisnice považovali aj za úkony
uzavreté v rozpore s ustanovením § 47 zák. č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v spojení s § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ustanovením § 469a Občianskeho zákonníka aj pre nedodržanie (nedostatok)

formálnych ako i materiálnych náležitostí týchto listín. Žalobcovia poukázali na to, že notárska zápisnica
zo dňa 05.08.2015 (ktorá obsahovala závet a listinu o vydedení) neobsahovala náležitosť - sídlo notára
aj údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, neobsahovala tak obligatórne
náležitosti stanovené zákonom. Uvedená skutočnosť sama o sebe spôsobuje, že závet a listina o
vydedení spísané formou notárskej zápisnice sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Bez ohľadu na formálne nedodržanie obligatórnych náležitostí notárskej zápisnice žalobcovia naďalej
trvali na tom, že neexistujú dôvody vydedenia tak, ako boli uvedené v listine o vydedení, domnievali
sa, že výsledky vykonaného dokazovania v súdnom konaní priniesli jednoznačný a nepochybný záver
o tom, že vzťahy medzi nimi a poručiteľkou boli na celkom štandardnej úrovni a dôvody vydedenia
nezodpovedali skutočnosti. Zotrvali na dôvodoch uvedených v žalobe a svojich písomných vyjadreniach,

ako aj na listinných dôkazoch. Trvali na tom, že o poručiteľku prejavovali záujem, ich záujem bol
skutočný, nezanevreli na ňu a snažili sa jej aj pomáhať. Ich vzťahy s poručiteľkou boli na štandardnej
úrovni, ktoré sa ničím nelíšili ani od vzťahu žalovanej ako dcéry a poručiteľky. Nakoniec ani dcéra
žalovanej nezabezpečovala osobnú starostlivosť o poručiteľku (tiež vnučka poručiteľky) denno-denne,
nenahradilasvojumatku-žalovanúvtejtostarostlivosti,pretožeakobolovkonanípreukázané,žalovaná

za poručiteľke poskytovanú starostlivosť poberala od štátu aj príspevok.
Žalobcovia tiež poukázali na ustanovenie § 473 ods. 2 a § 479 Občianskeho zákonníka, ktoré citovali. V
prípade, ak by bolo určené, že dôvody vydedenia nie sú dané, a teda žalobcovia sú dedičmi zo zákona,
dedili by iba ako tzv. neopomenuteľní dedičia, pričom ako plnoletým potomkom sa im má dostať aspoň
toľko, koľko robí 1 t. j. polovica z ich dedičského podielu zo zákona, t.j. v danom prípade by každý

z nich mal nárok na dedičský podiel vo veľkosti 1/24. Naproti tomu v prípade, ak by závet a v ňom
obsiahnutá listina o vydedení boli určené za absolútne neplatné právne úkony, tak každý z nich by
mal nárok na dedičský podiel o veľkosti 1/12. Zastávali názor, že určenie neplatnosti závetu a listiny o
vydedení spísaných formou notárskej zápisnice je v danom prípade na mieste, naliehavý právny záujem
na podaní takejto žaloby je odôvodnený práve spornosťou dedičského práva žalobcov a žalovanej, t.j.

ktorý dedič, z akého titulu v akom rozsahu dedí.

34. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenému súdu prvej inštancie dňa 08.10.2020 k
obsahu znaleckého posudku nemala žiadne námietky.35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)
a zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“). Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

36. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38.Podľa§194ods.1C.m.p.akrozhodnutieodedičskomprávezávisíodzisteniaspornýchskutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

39. Predtým než súd skúmal vecnú stránku sporu, bolo potrebné sa zaoberať tým, či žaloba tak ako
ju žalobcovia podali je podľa Civilného sporového poriadku prípustná. Žalobcovia sa v danom spore
domáhali svojho práva dvoma výrokmi, prvým sa domáhali určenia, že sú dedičmi poručiteľky zo zákona

a dôvody vydedenia poručiteľkou nie sú dané. Na podanie takej žaloby boli odkázaní notárom, ktorý ako
súdny komisár prejednáva dedičstvo po poručiteľke H. S., U.. V., v konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod sp.zn. 9D/138/2016 D/not 58/2016.
Druhýmvýrokomsadomáhaliurčenianeplatnostizávetualistinyovydedeníspísanéhoformounotárskej
zápisnice dňa 05.08.2015. Oboma výrokmi teda žiadali, aby sa rozhodlo o právnej skutočnosti podľa §

137 písm. d) C.s.p. Postupom podľa § 194 C.m.p. sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú
vplyv na existenciu, či platnosť závetu alebo vydedenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to,
že pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že sú dedičmi zo zákona po poručiteľke a dôvody vydedenia
nie sú dané, žiadali, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p., čo
vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 194 C.m.p.

Pokiaľ sa však domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, nie je známy žiadny osobitný
predpis, ktorý by pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, tak ako ju v tomto
spore podali žalobcovia. Nie je pritom rozhodujúce, či majú žalobcovia na takom určení neplatnosti
závetu a listiny o vydedení naliehavý právny záujem alebo nie, pretože tu nejde o žalobu na určenie či
tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) C.s.p.), ale o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorú musí

pripúšťať osobitný právny predpis. Keďže takého osobitného právneho predpisu niet, je žaloba žalobcov
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení neprípustná, preto súd sčasti žalobu zamietol.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prebiehajúcom dedičskom konaní po
poručiteľke H. S., rod. V. zomrelej dňa XX.XX.XXXX podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa

05.04.2016 poručiteľka bola vdova, mala dve deti - dcéru Q. M. (žalovanú) a dcéru A. I., ktorá zomrela
v roku XXXX a zanechala 6 detí - žalobcov.

41. Poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení spísanú vo forme notárskej zápisnice, napísanej
dňa 05.08.2015 na mieste samom v T.K., Y.. I. XXXX/XX, notárkou JUDr. Martou Jurinovou, sp.zn. Nz

27038/2015NCRza4185/2015NCRls27638/2015N623/2015.Vzávetealistineovydedeníporučiteľka
prejavila svoju poslednú vôľu tak, ako je uvedené v bode 8. tohto rozsudku. Závet bol zaregistrovaný
do Zbierky vyhlásených závetov dňa 31.03.2016.

42. Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovia sú dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody vydedenia

nie sú dané a či závet a listina o vydedení spísané poručiteľkou formou notárskej zápisnice sú platné,
keď podľa poručiteľky žalobcovia jej neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch, trvalo neprejavovali o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať (§ 469a písm. a), b) Občianskeho zákonníka).43. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené pre
spísanie notárskych zápisníc podľa zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činností (ďalej len

„Notársky poriadok“), ktorá má povahu verejnej listiny.

44. Podľa § 46 prvá veta Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia
notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

45. Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá

ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v

jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba

oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

46. Po oboznámení sa s notárskou zápisnicou do ktorej bol spísaný závet a listina o vydedení súd zistil,
že mala byť spísaná a účastníkom podpísaná na mieste samom v T., Y.. I. XXXX/XX dňa 05.08.2015

notárkou JUDr. B. W.. Súd konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje sídlo notára (§ 47 ods. 1 písm.
b) Notárskeho poriadku) ako obligatórnu náležitosť notárskej zápisnice, ani údaj o tom, že zápisnica
bola po prečítaní účastníkmi schválená (§ 47 ods. 1 písm. h) Notárskeho poriadku). V notárskej zápisnici
bolo len uvedené, že notárka osvedčuje prejavenú vôľu účastníčky pojatú do notárskej zápisnice, že
zápisnica bola vlastne diktovaná, účastníčkou prečítaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná. Z

gramatického výkladu citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že uvedená notárska
zápisnica má byť účastníkom nielen prečítaná, ale aj schválená. Poručiteľka v notárskej zápisnici po
prečítaní jej textu, teda oboznámením sa s jej obsahom, sa mala zrozumiteľne a jednoznačne vyjadriť,
že notársku zápisnicu schvaľuje. Chýbajúca obligatórna zákonná náležitosť notárskej zápisnice - údaj
o tom, že zápisnica bola prečítaná, po prečítaní účastníkmi schválená absentuje v notárskej zápisnici

spísanej dňa 05.08.2015, preto ju nemožno považovať za notársku zápisnicu, teda ani za verejnú listinu.

47. Napriek uvedenému, absencia týchto obsahových náležitostí nemusí mať vždy za následok
neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje. Ak pre právny úkon zákon nepredpisuje formu
notárskej zápisnice a listina obsahuje náležitosti, ktoré pre konkrétny právny úkon zákon vyžaduje, je

právny úkon platný.

48. V danom prípade pre platnosť listiny o vydedení, čo do formy platí, že ju mohla poručiteľka
napísať vlastnou rukou alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (musí v nej byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná, inak je neplatná § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka). Listina o vydedení zo dňa 05.08.2015 tieto formálne náležitosti nespĺňa a preto nemohla
vyvolať vydedenie žalobcov - vnukov poručiteľky, neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Občianskeho
zákonníka. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa a ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa
(neb. A. I.Á., dcéra poručiteľky a matka žalobcov), jeho deti.

49. Súd z vykonaného dokazovania dospel aj k záveru, že listina o vydedení zo dňa 05.08.2015
nespĺňa materiálnu náležitosť vydedenia t.j. existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone (§ 469a písm. a), b) Občianskeho zákonníka). Skutková podstata dôvodu vydedenia v § 469a
písm. a) predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, starobe alebo v iných závažnýchprípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho
v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami
všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady sa musia posudzovať so zreteľom
na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol
poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť (napríklad
nemoc, invalidita dediča) a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje
základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby

poručiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne.
Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od
narodenia potomka.

50. Dokazovaním mal súd preukázané, že závet a listinu o vydedení poručiteľka nespísala vlastnou
rukou dňa 05.08.2015, v dobe, keď už bola niekoľko rokov odkázaná na pomoc a opateru, ktorú jej

poskytovala žalovaná - dcéra. Za poskytovanú starostlivosť a pomoc poručiteľke poberala od 01.10.2011
do 01.02.2016 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

51. Žalobcovia nepopierali starostlivosť a pomoc žalovanej poskytovanú poručiteľke ani nespochybnili
výpovede svedkov M. M. - manžela žalovanej, B.. X. T. - dcéry žalovanej, B.. X. T. - vnuka žalovanej,

B. I.Č. a B. T. - susedov poručiteľky.
Zo svedeckej výpovede svedka p. T.X. ale vyplynulo aj to, že poručiteľka mu párkrát hovorila o žalobcovi
6/, že pracuje v zahraničí, nechodí k nej preto, lebo nemá možnosť sa odtiaľ dostať. Aj čestným
vyhlásením tento svedok potvrdil, že niekoľkokrát videl žalobkyňu 2/ a žalobcu 6/ navštíviť poručiteľku.
Svedkyňa T. M. v minulosti žila so žalobcom 6/ a tvrdila, že keď bol žalobca doma, poručiteľku

navštevoval. Tieto tvrdenia svedkov žalovaná nespochybnila.

52. Súd nemohol opomenúť, že žalobcovia obojstranne osireli v mladom veku (najskôr zomrel ich
otec a v roku 1997 ich matka - sestra žalovanej a dcéra poručiteľky). Za opatrovníčku vtedy ešte
maloletých žalobcov 5/ a 6/ bola ustanovená žalobkyňa 3/ (všetci súrodenci - žalobcovia žili v spoločnej

domácnosti - rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. P75/1986 zo dňa 21.10.1997, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa31.10.1997).Keďžeposmrtimatkyžalobcovsavzťahyžalobcovsožalovanounarušili
(žalovaná to tvrdila), bolo pre súd uveriteľné tvrdenie žalobcov, že im zostala jediná blízka príbuzná -
babička - poručiteľka. Vzájomné citové puto medzi nimi preukazovali v konaní fotografiami z minulosti
(keď ešte poručiteľka bola sebestačná, nebola odkázaná na pomoc), ale aj svojimi tvrdeniami, že na

poručiteľku nezabudli a keď mohli, tak jej pomáhali podľa svojich možností. Tomuto záveru zodpovedajú
aj výpovede svedkov M. Š. (druh žalobkyne 3/) o pomoci poručiteľke v období pred 10 rokmi), B. I.
(v roku 2014 kosil krovinorezom záhradu, opravil strechu na dome poručiteľky). Nakoniec, keď už bola
poručiteľkahospitalizovanávnemocnicinaoddeleníLDCHavhospiciniektorížalobcoviajunavštevovali
a zaujímali sa o jej zdravotný stav, čo potvrdila svedkyňa M.. W. B.. Táto svedkyňa samozrejme potvrdila

aj časté návštevy žalovanej. Podporne súd poukazuje na žalovanou doručené čestné vyhlásenie B. I. z
26.01.2017 a B. O. z 26.01.2017 o tom, že žalovaná sa o svoju matku vzorne starala, zabezpečovala
jej kompletnú starostlivosť, pravidelne ju navštevovala aj počas hospitalizácie.

53. Žalobcovia 1/ až 6/ v konaní nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že dôvody ich vydedenia neboli

v listine o vydedení náležite konkretizované (súd poukazuje na právny názor vyslovený v bode 29
uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/10/2018-230 zo dňa 17.07.2019). Žalobcovia v
spore udržali dôkazné bremeno o tom, že k poručiteľke mali blízky citový vzťah, podľa svojich možností
ju navštevovali, pomáhali jej tak, ako im to ich možnosti dovoľovali. V dobe, keď poručiteľka ešte nebola
odkázaná na pomoc inej osoby (do roku 2013) sa žalobkyne 4/ a 5/ spolu so žalovanou striedali v

starostlivostioporučiteľku.Žalobkyňa5/odroku2012začalažiťvRakúsku.Žalobca6/tamžijeapracuje
15 rokov. Žalobkyňa 3/ žije a pracuje v Bratislave, 2 roky má zdravotné problémy, poručiteľku navštívila
naoddeleníLDCHajvhospici(podobneakožalobca6/).Žalobkyňa4/pracuje6rokovakoopatrovateľka
v Rakúsku, žalobkyňa 2/ býva vo R., od roku 2012 je onkologickou pacientkou, poručiteľku navštívila aj
v nemocnici. Žalobca 1/ býva síce v Lučenci, s družkou vychováva dve deti, pracovné aktivity mal po

Slovensku, tvrdil, že 2-3 krát do roka poručiteľku navštívil. Nakoniec žalobcovia prejavili svoj úprimný
záujem o poručiteľku aj v tom, že ju navštívili v deň jej 90. narodenín, priniesli jej tortu, čo v konaní
preukázali.Hocineprišlivšetci(chýbaližalobcovia1/,3/,5/),žalobkyňa4/gratulovalaosobitne,navzájom
sa informovali o priebehu oslavy. Keď poručiteľka zomrela, jej pohrebu sa zúčastnili žalobcovia 2/, 4/a 6/. Žalobcovia, na základe vykonaného dokazovania v spore preukázali, že podľa svojich možností
prejavovali záujem o poručiteľku, ako im to dovolili ich povinnosti (sú zamestnaní, niektorí žijú a pracujú
v cudzine alebo mimo T.). Samozrejme sústavnú a pravidelnú pomoc poručiteľke v chorobe a starobe

neposkytovali (to ani v konaní netvrdili), lebo ju poskytovala žalovaná, ktorá za opatrovanie poberala
aj peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby. Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľka vedela
o žalobcoch kde žijú, že majú povinnosti (konkrétne žalobca 6/, ktorého spomenula pred svedkom T.),
ale aj to, že žalobcovia aj potom, čo sa osamostatnili, síce prerušili kontakty so žalovanou, nie však s
poručiteľkou o ktorú sa zaujímali a ich vzťah k nej bol naďalej úprimný, podporovaný citovými väzbami k

poručiteľke. Súd poukazuje aj na znalecký posudok č. 61/2020 o duševnom stave poručiteľky, ktorá sa
dlhodobo(odroku1989liečilapreúzkostnedepresívnuporuchu,organickúafektívnuporuchu,organický
psychosyndróm. U poručiteľky išlo predovšetkým o poruchu nálady a znalkyňa vo svojom znaleckom
posudku vysvetlila, že označenie organický psychosyndróm sa používa často u ľudí staršieho veku,
znamená, že v dôsledku cievnych zmien a starnutia mozgu (atrofie) dochádza k ľahkým poruchám
pamäte, spomaleniu myslenia, povahovým zmenám, to znamená, že takéto osoby sú ľahšie zraniteľné,

senzitívne, afektívne labilné, egoisticky zamerané, cítia sa osamelé, sú ľahšie ovplyvniteľné inými
osobami, každý prejavený záujem o ich osobu si vážia, nie je ojedinelým javom, že aj ich úsudok vo veci
dedičnosti môže byť unáhlený. Práve opísané prejavy našli odpoveď v niektorých tvrdeniach žalovanej
o tom, ako poručiteľka ťažko znášala, že žalobcovia za ňou nechodia denne, že niektorý z nich, keď ju
navštívil pred viac ako 10 rokmi sa k nej správal neúctivo a necitlivo. V konaní bolo dokazovaním tiež

preukázané, že poručiteľka mala k žalobcom citové väzby, spomínala ich (tvrdenie svedka T. a svedkyne
I., ktorá žalobcov poznala ešte z doby, keď so svojou matkou žili u poručiteľky), tešila sa ich prítomnosti
(čo preukázali fotografie predložené žalobcami). Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcov sčasti
vyhovel (výrok I. rozsudku).

54. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu v spore každej
procesnej strany. Žalobcovia uplatnili žalobou dva nároky, súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.

Žalobcovia boli úspešní sčasti určenia, že sú dedičmi zo zákona po poručiteľke a dôvody vydedenia
uvedenéporučiteľkouniesúdané(I.výrok).Súdpriznalžalobcomnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu
(§ 255 ods. 1 C.s.p. od žalovanej).
Žalovaná bola sčasti určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení úspešná v plnom rozsahu (II. výrok).
Súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.) od žalobcov, ktorí ju zaplatia

spoločne a nerozdielne v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

V zmysle § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na
vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, neplynú.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.