Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. marec 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 15Er/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208565
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hirjaková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:7714208565.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému B.
o vymoženie 850,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie 850,13 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu
preukazoval rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s.,

IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp.zn. SR 00590/12 zo dňa 19.4.2012. Súdny
exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal
Okresný súd Michalovce o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý ho poveril vykonaním tejto
exekúcie.

2. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

3. Podľa čl. 2, písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

4. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

5. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

6. Podľa prílohy smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

17. Podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa

vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

18. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky

vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. l/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného

titulu v rozpore s verejným poriadkom.

21. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore s verejným
poriadkom exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 57
odseku 1 písm. l/ Exekučného poriadku. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii

predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o
tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v
rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská
doložka, resp. rozhodcovská zmluva najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve.

22.PrávopreskúmaťplatnosťrozhodcovskejzmluvyvyplývaajzviacerýchrozhodnutíNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky. V Uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyjadril, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul

nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v

súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21
ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta
klasickárímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“alebo„nech

si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu
tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie zo dňa 9.2.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

23. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonaním exekúcie vymoženia pohľadávky na
podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Exekučný titul bol vydaný na základe
zmluvy o úvere zo dňa 04.01.2011. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky

poskytnutia úveru v rámci ktorých je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorou si oprávnený a
povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere. Spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo
zmluvy vyplýva z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným z čl. II. bod 1 zo dňa
04.01.2011.24. V zmluve o úvere vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt poskytujúci v rámci svojej
podnikateľskej činnosti úvery z vlastných zdrojov a na strane povinného subjekt, ktorý v zmluve o úvere

uvádza svoje identifikačné údaje ako fyzická osoba (meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo) ale
aj ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a číslo živnostenského
registra). V prípade poskytnutia úveru fyzickej osobe - podnikateľovi by nebolo potrebné uvádzať údaje o
povinnom ako o fyzickej osobe. Vzhľadom na to, že údaje o dlžníkovi v zmluve o úvere sú uvádzané ako
o fyzickej osobe a súčasne ako o fyzickej osobe - podnikateľovi, nemožno na základe toho jednoznačne

vyvodiť záver, že úver oprávnený poskytol povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi a v zmysle ust.
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní interpretačné pravidlo, že pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv sa má použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe toho súd zastáva názor, že zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 04.01.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú
sa majú aplikovať právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

25. Súd teda pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku,
dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre

spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS ako aj
Občianskeho zákonníka pre ochranu spotrebiteľov, teda jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom a
z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. l/ Exekučného poriadku zastavil.

26. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Súd priznal súdnemu exekútorovi voči

oprávnenému nárok na náhradu trov konania, ako účastníkovi konania, ktorého nárok vyplýva z § 203
ods. 1 Exekučného poriadku. Následkom vyvíjajúcej sa rozhodovacej praxe súdov a zmeny legislatívy
vznikla súdu povinnosť skúmať aj materiálnu stránku exekučného titulu v každom štádiu exekučného
konania. Súd pri preskúmavaní exekučného titulu dospel k záveru, že nespĺňa materiálne predpoklady
na to, aby bol spôsobilým exekučným titulom nakoľko sa jedná o rozhodcovský rozsudok vydaný v

rozpore s verejným poriadkom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
písomne, v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).