Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/179/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714208565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7714208565.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. D., S. XX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod

sp. zn. EX 17705/14, o vymoženie 850,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.03.2021, č. k. 15Er/366/2014-57, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, PhD. priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie 850,13 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn.
SR 00590/12 zo dňa 19.04.2012. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci a súd prvej inštancie mu vyhovel. Následne súd prvej inštancie podrobil skúmaniu rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul, keďže jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj
do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento
zaväzuje účastníka na plnenie v rozpore s verejným poriadkom, exekúciu súd zastaví aj bez návrhu,

ak v rozhodcovskom konaní zistí nedostatky podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku. Za
týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú zmluvu zo dňa 04.01.2011 a Zmluvu o úveru
uzavretú medzi oprávneným a povinným toho istého dňa. S poukazom na ust. § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 7 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a čl. 2 ods. 1 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a ods. 1, psím. q) Prílohy Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že Zmluva o úvere zo

dňa 04.01.2011 je zmluvou spotrebiteľskou. Následne preskúmal aj rozhodcovskú doložku, na základe
ktorej rozhodcovský súd vo veci konal a vydal exekučný titulu a zistil, že táto je nekalou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve, keďže je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Výkon rozhodnutia,
ktoré bolo vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je v rozpore s verejným poriadkom, z
ktorého dôvodu súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú na jeho podklade podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
l) Exekučného poriadku zastavil.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktoré za neprijateľnú podmienku

považovalo dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská
zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa článku II, bod 1 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z
predmetných zmlúv buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a povinný má možnosť v
prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Oprávnený citoval z niekoľkých rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky a odmietol akékoľvek argumenty, ktoré mali evokovať stav, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná. Z dôvodu existencie samostatného dokumentu mal povinný
na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní alebo nie. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať
žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská

zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň povinný
svojím podpisom vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že pred
uzatvorením zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.
Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasí s uzavretím.
Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc

rozhodcovského súdu, a preto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu
exekučného titulu.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala

právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ako neplatnej.

12. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený Zmluvou o úvere č. 900300936
zo dňa 04.01.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 000,- eur.

Súd prvej inštancie posúdil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, čo nenamietal ani oprávnený v podanom odvolaní. Nároky z tejto zmluvy boli zabezpečené
zmenkou vystavenou povinným dňa 04.01.2011 a následne prejednané v rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave, ktorý vo veci vydal dňa 19.04.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00590/12. Označený
rozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulomvtomtokonaní,pretojepotrebnéhopodrobiťpreskúmaniu

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú rozhodcovský súd vo veci
neprihliadol, označil dojednanú rozhodcovskú zmluvu, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

14. Podľa čl. II, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č.
900300936 uzatvorenej dňa 04.01.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľačl.II,bod2Rozhodcovskejzmluvy,zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v

bode 1 tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách

a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

19. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2014 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné
označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská

zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ
vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú zmluvu
je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy

je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

20. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade si spotrebiteľ
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda
nebola individuálne dojednaná.

21. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na

obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým
bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo
ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

23.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).