Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Holecová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2NcKR/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120210782
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120210782.3
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, vo veci žalobkyne: Ing.
Katarína Tkáčová, so sídlom Záhradná 863/8, 962 12 Detva, značka správcu S 1795, správca konkurznej
podstaty úpadcu: TALCO SLOVAKIA, s. r. o. "v konkurze", so sídlom Majerská cesta 49, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 009 849, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 796 306, konajúca konateľkou
a advokátkou: JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., proti žalovanému: I. X., B.. XX. XX. XXXX, O. X. R.. R.
XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 12 500 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a mi e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 01. 2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia
zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 500 Eur odo dňa 19. 10. 2018 do zaplatenia. V podanej
žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/38/2017-85 zo dňa 14. 06. 2018
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - TALCO SLOVAKIA, s.r.o. "v konkurze", so sídlom Majerská
cesta 49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849 (ďalej len "úpadca" alebo aj "dlžník") a zároveň súd
ustanovil za správcu konkurznej podstaty žalobkyňu. Na základe účtovnej závierky zostavenej k 31. 12.
2016 bolo vlastné imanie spoločnosti úpadcu 17 594 Eur a záväzky 2 322 Eur. V roku 2016 bol úpadca v
predlžení z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov, 17 594/2322 = 7,5771. Žalovanému
bola dňa 28. 09. 2018 doručená od žalobkyne výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Do e-mailu správcu
bolo doručené vyjadrenie žalovaného k výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty s prílohami. Žalovaný ku
dňu podania žaloby svoju povinnosť nesplnil a zmluvnú pokutu vo výške 12 500 Eur nezaplatil. Nakoľko
sa žalovaný s úhradou zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur dostal do omeškania, žalobkyňa si voči
žalovanému uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 12
500 Eur odo dňa 19. 10. 2018 do zaplatenia. K žalobe žalobkyňa pripojila uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 4K/38/2017-85 zo dňa 14. júna 2018, e-mail žalovaného adresovaný správkyni zo
dňa 04. októbra 2018, potvrdenie Daňového úradu Banská Bystrica č. XXXXXXX/X/XXXXXXXX/XXXX/
Fran zo dňa 20. 08. 2015, odpoveď žalovaného na výzvu súdu zo dňa 20. 02. 2018 a výzvu žalobkyne
na zaplatenie zmluvnej pokuty adresovanú žalovanému zo dňa 15. 08. 2018 spolu s doručenkou.
2. Súd uznesením č.k. 2NcKR/1/2020-26 zo dňa 29. 01. 2020 vyzval v súlade so znením § 167 ods.
1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
"CSP") žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe
doručenej súdu dňa 21. 01. 2020, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva. Konštatované uznesenie spolu so žalobou a prílohami bolo žalovanému doručené
dňa 15. 02. 2020.
3. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, z ktorého dôvodu súd na prejednanie veci
samej nariadil pojednávanie na deň 22. 06. 2022, ktoré bolo odročené pre nesplnenie podmienok jeho
vykonania v neprítomnosti žalovaného (žalovanému sa nepodarilo riadne a včas doručiť predvolanie na
pojednávanie) na deň 03. 08. 2022.
4. Dňa 04. 07. 2022 bolo súdu doručené písomné podanie žalobkyne, v ktorom uviedla, že súdu doručuje
účtovné závierky za roky 2015, 2016 a 2017, z ktorých je zrejmé a odôvodnené tvrdenie žalobkyne,
že dlžník vykazoval v uvedených rokoch status spoločnosti v kríze, a teda pomer vlastného imania
spoločnosti a jej záväzkov bol menej ako 8 ku 100, konkrétne 7,5771, z čoho vyplýva, že tento bol
v úpadku, alebo mu úpadok hrozil. Zároveň súdu doručila zoznam pohľadávok a súhrnné prihlášky
pohľadávok veriteľov spolu s prílohami, ktoré boli správcom uznané a rozhodnutia Daňového úradu
Banská Bystrica o ukladaní pokút a ostatné písomnosti zaslané žalobcovi spolu s prihláškami, a to za
roky 2014, 2015, 2017, zároveň aj daňové priznanie za rok 2014, 2015, 2016 a prihlášku pohľadávky
Krajského súdu v Bratislave na základe vykonateľného titulu z roku 2016. Z konštatovaných dokumentov
podľa žalobkyne vyplýva, že si spoločnosť úpadcu svoje povinnosti neplnila a nielenže vykazovala krízu
spoločnosti, ale taktiež bola predlžená, a to od roku 2002 v zmysle podaných súhrnných prihlášok
veriteľa, a teda dlhodobo. Ďalej doplnila, že spoločnosť, ktorá sa nachádza v kríze z dôvodu predlženia
a má aspoň dvoch veriteľov, je povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30
dní, odkedy sa dozvedela, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto
skutočnosti. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nevykonal žiadne opatrenia na prekonanie krízy,
naďalej sa vyhýbal daňovej povinnosti a taktiež povinnosti voči Krajskému súdu v Bratislave. Žaloba
potom podľa žalobkyne spolu s doloženými písomnými dôkazmi preukazuje krízu spoločnosti, a teda jej
úpadok, ktorý je neodškriepiteľný. Žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, čím si nesplnil svoju
povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K podaniu žalobkyňa pripojila
účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2015 zo dňa 19. 06. 2016, účtovnú závierku zostavenú k 31. 12.
2016 zo dňa 19. 06. 2017, účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2017 zo dňa 02. 06. 2018, zoznam
pohľadávok pre všeobecnú podstatu k 13. 02. 2019, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok
veriteľa SR - Daňový úrad Banská Bystrica k sp.zn. 4K/38/2017 pod poradovým číslom 1 zo dňa 03. júla
2018, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. k sp.zn.
4K/38/2017 zo dňa 26. 06. 2018, prihlášku pohľadávky veriteľa SR - Krajský súd v Bratislave k sp.zn.
4K/38/2017 pod poradovým číslom 1 zo dňa 17. 10. 2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/191/2015-56 zo dňa 11. 05. 2016, Základnú zmluvu o prevode správy súdnych pohľadávok
zo dňa 30. 09. 2003, poverenie Krajského súdu v Bratislave 1SprV/168/2017, daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby daňového subjektu TALCO SLOVAKIA, s. r. o. za zdaňovacie obdobie od
01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 zo dňa 25. 06. 2015, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby
daňovníka TALCO SLOVAKIA, s. r. o. od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 zo dňa 27. 06. 2016, daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby daňovníka TALCO SLOVAKIA, s. r. o. za zdaňovacie obdobie
od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 zo dňa 28. 06. 2017, rozhodnutie o uložení pokuty Daňového úradu
Banská Bystrica číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Mor zo dňa 17. 10. 2014 spolu s doručenkou,
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. 06. 2017 spolu
s doručenkou, rozhodnutie o uložení pokuty Daňového úradu Banská Bystrica číslo: XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Mor zo dňa 29. 10. 2014 spolu s doručenkou, dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Banská Bystrica číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Bal zo dňa 01. 08. 2012 spolu s doručenkou,
rozhodnutie o uložení pokuty Daňového úradu Banská Bystrica číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Simk zo dňa 30. 09. 2013 spolu s doručenkou a rozhodnutie o uložení pokuty Daňového úradu Banská
Bystrica číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Simk zo dňa 19. 08. 2013 spolu s doručenkou.
5. Súd výzvou zo dňa 04. 07. 2022 vyzval žalovaného, aby sa k podaniu žalobkyne zo dňa 04. 07. 2022
vyjadril v lehote 10 dní. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20. 07. 2022. Žalovaný sa na výzvu súdu
žiadnym spôsobom nevyjadril ani k podaniu žalobkyne zo dňa 04. 07. 2022.
6. Vo veci bolo dňa 03. 08. 2022 uskutočnené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný, ktorý bol predvolaný
riadne a včas, nedostavil, a preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
7. Žalobkyňa na pojednávaní doplnila, že z predložených písomných dôkazov je zrejmé, že žalovaný
vykazoval v rokoch 2015, 2016 a v roku 2017 status spoločnosti v kríze, a teda pomery vlastného imania
v spoločnosti a jej záväzkov boli menej ako 8 ku 100, konkrétne 7,5771, z čoho vyplýva, že žalovaný
bol v úpadku, resp. mu úpadok hrozil s poukazom na § 67a a § 67b Obchodného zákonníka. Keby
boli v účtovníctve, alebo v účtovnej závierke z rokov 2015, 2016 a 2017 zohľadnené pohľadávky, ktoré
boli taktiež súdu predložené, a ktoré v tom čase existovali, žalovaný by vykazoval záporné imanie aj v
účtovných závierkach. Ďalej doplnila, že tieto pohľadávky žalobkyňa uznala, čo znamená, že sú pravé,
riadne a splatné. Poukázala taktiež na ust. § 3 a § 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že má
za to, že dlžník bol v úpadku. V zmysle dikcie § 11 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznikla
žalovanému povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu už v roku 2015, keď z údajov v účtovnej
závierke a následne z pohľadávok voči úpadcovi vyplýva, že tento bol v predlžení, keďže tento mal
vedomosť aj o tom, že má záväzky voči veriteľom, konkrétne voči daňovému úradu. Pokiaľ žalobkyňa
vo svojom doplnení žaloby uviedla, že úpadok žalovaného vznikol v roku 2002, je to z toho dôvodu, že
daňový úrad už v tom čase vykazoval nedoplatky voči úpadcovi. Skutočnosť, že spoločnosť je v kríze,
bolo zistiteľné až z účtovnej závierky z roku 2015. Výzvou správcu zo dňa 15. 08. 2018, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 28. 09. 2018, správkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty s
lehotou 20 dní na jej zaplatenie, ktorá lehota uplynula dňa 18. 10. 2018. Žiadala preto, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy odo dňa 19. 10. 2018 do zaplatenia a trov konania žalobkyne v rozsahu 100 %.
8. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K 38/2017 - 85 zo dňa
14. júna 2018, konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TALCO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849 (I. výroková veta uznesenia), konkurz uznal
za hlavné insolvenčné konanie (II. výroková veta rozhodnutia), ustanovil do funkcie správcu konkurznej
podstaty Ing. Katarínu Tkáčovú so sídlom kancelárie Záhradná 863/8, 962 12 Detva, značka správcu
S1795 (III. výroková veta rozhodnutia), vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní
od vyhlásenia konkurzu a súd uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení
konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských
štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike v súlade s č. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000
z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (IV. výroková veta rozhodnutia).
9. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo podľa zistení súdu (§ 186 CSP) zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 120/2018 dňa 22. 06. 2018 (K044142).
10. Súd bol v tomto konaní povinný posúdiť, či žalobkyňa preukázala existenciu uplatneného práva voči
žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom.
11. Podľa § 206j zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), konania začaté a právoplatne neskončené pred
1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods.
4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
12. Podľa § 3 ods. 3 zák č. ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, predlžený je ten, kto je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza
z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť
a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať,
že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa
nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
13. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, dlžník v predlžení je povinný
podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej
starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je
polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je
dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik
nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný
spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.
14. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, správca vyzve osoby, pri ktorých
má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených
veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že
im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
15. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, ak vyzvaná osoba v určenej
lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní
alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje
samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
16. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
17. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
sa zbaví ten, kto osvedčí, že
a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť
o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh
na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
18. Podľa § 74a ods. 6 ZKR v znení účinnom do 31. decembra 2019, právoplatný rozsudok súdu, ktorým
sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.
19. Podľa § 162 ods. 3, DIEL V Akciová spoločnosť, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v
znení neskorších predpisov, hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.
20. Podľa relevantnej právnej úpravy citovanej vyššie je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní odvtedy, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť
o svojom predlžení. Je potrebné doplniť, že dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu z
dôvodu jeho platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti dlžníka cestou konkurzu
ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov. Lehota 30 dní, v ktorej je dlžník povinný podať
návrh na vyhlásenie konkurzu začne plynúť od niektorého z dvoch momentov. Je to odo dňa, kedy sa
dlžník dozvedel o svojom predlžení, alebo odo dňa, kedy sa dlžník mohol s odbornou starostlivosťou
dozvedieť o svojom predlžení. Najmä tento druhý moment vychádza z objektívneho stavu, keď pre
začatie plynutia lehoty nie je rozhodujúce, kedy sa dlžník dozvedel o svojom úpadku vo forme predlženia,
ale kedy sa s odbornou starostlivosťou mohol o ňom dozvedieť. V tejto súvislosti je významnou najmä
povinnosť dlžníka sústavne sledovať vývoj finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov (§ 4
ods. 2 ZKR). Je ďalej potrebné zdôrazniť, že povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu
zákon ukladá priamo aj štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátorovi
dlžníka a zákonnému zástupcovi dlžníka, čo znamená, že túto povinnosť najmä z pohľadu prípadnej
zodpovednosti má nielen dlžník, ale aj tieto konkrétne osoby. Osobou, ktorá je oprávnená iniciovať
vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho mene, je správca.
Pokiaľ ide o rozsah, v ktorom je možné voči jednotlivým subjektom povinnosti požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty, je zákonnom limitovaný sumou polovice najnižšej hodnoty základného imania pre
akciovú spoločnosť (§ 162 ods. 3 Obchodného zákonníka), t.j. 12 500 Eur (1/2 zo sumy 25 000 Eur) a
je príjmom všeobecnej podstaty (§ 74a ZKR). Pri tomto nároku sa neuplatnia ustanovenia o moderácii
zmluvnej pokuty. Uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty cestou súdu sa spravuje prejednacou
zásadou. Obsahom dôkazného bremena správcu je najmä osvedčenie skutočností rozhodujúcich
pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Je potom povinnosťou správcu tvrdiť a
preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a zároveň je povinnosťou správcu tvrdiť a
preukázať skutočnosť, kedy potom vznikla povinnosť dotknutého subjektu povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Až následne zákon v rámci obráteného dôkazného bremena vymedzuje možnosti
zbavenia sa povinnej osoby zodpovednosti (§ 74a ods. 5 ZKR).
21. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že spoločnosť dlžníka bola v roku 2016 v kríze z dôvodu nízkeho
pomeru vlastného imania a záväzkov.
22. Následne žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 04. 07. 2022 uviedla, že spoločnosť úpadcu
bola predlžená už v roku 2002, a to na základe podaných súhrnných prihlášok veriteľa, teda dlhodobo.
Následne v tomto istom podaní vyjadrila presvedčenie, že podľa účtovných závierok za roky 2015, 2016,
2017 dlžník vykazoval v uvedených rokoch status spoločnosti v kríze, a teda pomer vlastného imania
spoločnosti a jej záväzkov boli menej ako 8 ku 100.
23. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 03. 08. 2022, žalobkyňa upresnila, že žalovanému
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vznikla už v roku 2015, keď z údajov v účtovnej závierke a
súčasne z pohľadávok voči úpadcovi vyplýva, že tento bol v predlžení, pričom poukázala na skutočnosť,
že čo sa týka účtovnej závierky z roku 2015, v nej vykazuje úpadca pomer vlastného imania záväzkov
menej ako 8 ku 100, pričom mal vedomosť aj o tom, že má záväzky voči veriteľom, konkrétne voči
daňovému úradu.
24. Podľa definície predlženia v zmysle § 3 ods. 3 ZKR, zákonodarca pre prijatie záveru o predlžení
vyžaduje preukázanie stavu, kedy spoločník má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
musí presahovať hodnotu jeho majetku, pričom vyžaduje prihliadnuť aj na očakávateľné výsledky
ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v
prevádzkovaní podniku pokračovať.
25. Z podanej žaloby a ani z následných vyjadrení žalobkyne nie je zistiteľné, kedy, ku ktorému
konkrétnemu dátumu, je možné konštatovať úpadok úpadcu vo forme jeho predlženia, teda ku ktorému
dňu záväzky úpadcu presiahli hodnotu jeho majetku, aká potom bola (k tomuto dňu) hodnota majetku
a hodnota jeho záväzkov, ktorých matematický rozdiel musí predstavovať záporné číslo, z akých
konkrétnych dôkazov tieto skutočnosti vyplývajú, či mal úpadca viac ako jedného veriteľa, teda kto bol
týmito veriteľom a aký konkrétny dôkazný prostriedok tieto skutočnosti preukazuje, keď žalobkyňa súdu
neozrejmila ani to, z akých podkladov vychádzala pri vyslovení záveru o predlžení dlžníka, keď zákon
predpokladá, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa spravidla (nejde o zákonom
predpísaný taxatívny výpočet dôkazov) vychádza z účtovníctva alebo hodnoty určenej znaleckým
posudkom. Žalobkyňa sa v priebehu celého konania vo svojich vyjadreniach nedotkla ani skutočnosti, či
bolo pri posudzovaní predlženia dlžníka dôvodné prihliadať aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy
majetku dlžníka, alebo tu nebol dôvodný predpoklad, že bude možné v prevádzkovaní podniku dlžníka
pokračovať. Ako bolo uvedené, v tomto smere bremeno tvrdenia v plnom rozsahu zaťažovalo žalobkyňu,
nie je úlohou súdu, aby si sám z predložených dôkazov vyvodzoval, ku ktorému dňu vlastné imanie
úpadcu dosiahlo zápornú hodnotu, či mal úpadca viac ako jedného veriteľa, či bolo možné očakávať
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, na poklade akých skutočností je možné prijať tento záver a
ktoré z predložených dôkazov žalobkyne predlženie úpadcu preukazujú.
26. Dlžník v predlžení a rovnako tak osoby vymedzené v ust. § 11 ods. 2 ZKR majú povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehote, plynúcej odo dňa, kedy sa
dlžník a zákonom určené osoby dozvedeli alebo mohli dozvedieť pri zachovaní odbornej starostlivosti
o predlžení. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla, ktorou z povinných osôb vymedzených v tomto
zákonnom ustanovení je žalovaný, teda či sa jedná o štatutárny orgán dlžníka, likvidátora dlžníka alebo
jeho zákonného zástupcu. Žiadnym spôsobom nevymedzila, kedy sa žalovaný dozvedel alebo mohol
dozvedieť (pri zachovaní odbornej starostlivosti) o predlžení dlžníka, a teda kedy mu márne uplynula
lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd pripomína, že zákon určuje povinnej osobe
hmotnoprávnu lehotu na splnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom zákon vníma
čas, respektíve jeho plynutie, ako objektívnu právu skutočnosť, a to tak, že jeho pôsobenie na právne
vzťahy sa prejavuje jeho plynutím, kedy ide o časový úsek vymedzený svojím počiatkom i koncom, teda
lehotou. Začiatok plynutia lehoty určenej počtom dní musí byť vždy vymedzený konkrétnym dňom v
roku (dátumom). Z uvedeného dôvodu časové vymedzenie momentu začiatku plynutia 30 dňovej lehoty
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo možné určiť tak, ako to uvádza žalobkyňa, teda,
že žalovanému vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu "v roku 2015". Pokiaľ potom
žalobkyňa neuviedla konkrétny dátum, kedy bol žalovaný povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu
a neuviedla ani to, či mu zákonom stanovená lehota na podanie návrhu mala plynúť od momentu,
kedy sa žalovaný dozvedel o predlžení, alebo kedy sa o ňom dozvedieť mohol, súd je opätovne nútený
konštatovať, že žalobkyňa si ani v tomto smere povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností nesplnila.
27. Súd ďalej dopĺňa odôvodnenie svojho rozhodnutia v tom smere, že rozhodujúcimi skutočnosťami
sa rozumejú údaje, ktoré sú celkom nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné nielen to, o čom má súd
rozhodnúť, ale aj na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými popíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe si uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu
a v takej kvalite, ktoré umožňujú súdu jeho jednoznačnú individualizáciu (v posudzovanom prípade
skutočnosti, ktoré individualizujú skutok žalovaného tak, aby ho bolo možné subsumovať pod konanie
vymedzené v § 11 ods. 2 ZKR). Pokiaľ žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia významné
podľa hmotného práva (teda nesplní si povinnosť tvrdenia všetkých významných skutočností pre
rozhodnutie vo veci samej), takýto žalobca nemôže byť potom v spore úspešný. Je potom potrebné
ďalej zdôrazniť, že žalobkyňa síce súdu predložila listinné dôkazné prostriedky, neuviedla však, aké
relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia sa majú na ich podklade v spore medzi ňou ako správkyňou
konkurznej podstaty úpadcu a žalovaným preukázať. Súd vychádza pri posudzovaní uplatneného
nároku zo žalobných tvrdení a nie z listín, ktorými sú žalobné tvrdenia preukazované. V zmysle §
132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobkyňa súdu síce predložila listinné dôkazné prostriedky v podobe účtovných závierok, daňových
priznaní, súhrnných prihlášok, či rozhodnutí daňových orgánov, avšak neuviedla, na preukázanie akých
konkrétnych skutkových tvrdení žalobkyne majú tieto dôkazné prostriedky slúžiť.
28. Pokiaľ žalobkyňa neuviedla skutočnosti odôvodňujúce záver o predlžení spoločnosti TALCO
SLOVAKIA, s. r. o. "v konkurze" v zmysle § 3 ods. 3 ZKR, potom ak bola táto spoločnosť v predlžení,
ku ktorému dňu, kedy sa mohol žalovaný ako povinný subjekt v zmysle § 11 ods. 2 ZKR o predlžení
úpadcu dozvedieť alebo kedy sa o ňom dozvedel a kedy mu vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, žalobkyňa si nesplnila povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR v spojení s § 3 ods. 3 ZKR, v dôsledku čoho si nemohla
splniť ani dôkaznú povinnosť (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
41CoKR/4/2022 - 100 zo dňa 11.05.2022).
29. Na tomto závere súdu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe žalobkyne a
ani k jej následným tvrdeniam nevyjadril, keď dôvodnosť podanej žaloby mohli založiť len rozhodujúce
skutkové tvrdenia žalobkyne nepopreté druhou stranou sporu, ktoré však žalobkyňa v priebehu konania
nepredniesla. Hoci teda skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), neznamená to, že skutkové tvrdenia strany si má vyvodzovať súd
z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi
preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie (§ 220 ods. 2 CSP). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o
taký nedostatok žaloby, ktorý by zakladal dôvodnosť postupu súdu podľa § 129 CSP, teda postup súdu pri
neúplnom alebo nezrozumiteľnom podaní, keďže v danom prípade žalobkyňa rozhodujúce skutočnosti
opísala, ale len všeobecne, a žalobkyňa aj označila a pripojila dôkazy, ktoré mali jej nárok preukazovať,
teda v danom prípade by bolo postačujúce, aby žalobkyňa z dôkazov, ktoré priložila, vyvodila úplné a
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 2 CSP), čo však neurobila.
30. Súd dňa 22. 06. 2022 aj v neprítomnosti žalovaného s poukazom na čl. 17 CSP upravujúci
hospodárnosť konania predniesol predbežné právne posúdenie, v ktorom vyhodnotil podanú žalobu
ako nedôvodnú poukazujúc na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla žiadne skutkové okolnosti
odôvodňujúce ňou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR, len všeobecne
konštatovala existenciu predlženia z dôvodu nízkeho pomeru základného imania a záväzkov, čo však
nezodpovedá definícii predlženia v zmysle § 3 ods. 3 ZKR a Vyhlášky č. 643/2005 Z.z. a žalobkyňa
neuviedla ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, kedy a či vôbec žalovanému vznikla
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že si túto povinnosť nesplnil.
31. Aj na pojednávaní dňa 03. 08. 2022 v predbežnom právnom posúdení uplatneného nároku súd
vyhodnotil, že žalobkyňa neuviedla skutočnosť, kedy žalovanému vznikla povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu s tým, že žaloba v tejto veci ani po jej doplnení neobsahuje vymedzenie
rozhodujúcich skutočností tvoriacich základ pre uplatnenie nároku a z tohto dôvodu súd pri predbežnom
právnom posúdení (opätovne) vyhodnocuje žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Na otázku súdu, aké
ďalšie skutkové tvrdenia potom žalobkyňa uvádza, žalobkyňa žiadne ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu
k uplatnenému nároku nedoplnila.
32. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predbežné právne posúdenie uplatneného nároku podľa
predpisov hmotného práva nevedie z hľadiska ústavných záruk práva na spravodlivý proces k porušeniu
rovnosti účastníkov konania, avšak aj vyslovenie predbežného právneho posúdenia má svoje hranice,
ktoré ležia tam, kde by ich prekročením došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Z tohto dôvodu už
súd na pojednávaní pri predbežnom právnom posúdení nemohol vyhodnocovať, ako má žalobkyňa viesť
svoj procesný útok voči žalovanému, aby bola v konaní úspešná, keď však dostatočne na pojednávaní
vysvetlil žalobkyni, z akých dôvodov predbežne vyhodnocuje žalobu žalobkyne ako nedôvodnú.
33. Ako bolo uvedené, podstatnou náležitosťou žaloby je aj úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
a označenie dôkazov na ich preukázanie (§ 132 ods. 1 CSP). Ak v civilnom sporovom konaní
strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2
CSP), prípadne uvedený nedostatok žaloby konštatuje pri predbežnom právnom posúdení uplatneného
nároku. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť
vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami
sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe
zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a
dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva
leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva.
34. Žalobkyňa ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie (§ 154 CSP),
neuplatnila také prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP), na základe ktorých by bolo možné zo strany
súdu prijať záver o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, keď najmä neuviedla rozhodujúce a úplné
skutkové tvrdenia na podporu svojho nároku.
35. Pre úplnosť súd dodáva, že príjem zo zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol úpadcovi nárok na základe
ust. § 11 ods. 2 ZKR, je príjmom všeobecnej podstaty, ktorá skutočnosť sa musí odraziť v petite žaloby a
následne aj vo výroku súdneho rozhodnutia. V danom prípade sa žalobkyňa v podanej žalobe domáhala
výlučne zaplatenia sumy 12 500,- eur s úrokom z omeškania bez toho, aby žiadala, aby žalovaný túto
sumu uhradil v prospech všeobecnej podstaty úpadcu.
36. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.
37. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, keď
sa k žalobe ani k podaniam žalobkyne žiadnym spôsobom nevyjadril a nezúčastnil sa ani nariadených
súdnych pojednávaní, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal s odkazom na článok 17
základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, pri aplikácii ktorého je namieste za
daných skutkových okolností rozhodnúť priamo tak, že súd žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (primerane porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 02. 2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Vzhľadom na uvedené už nebude súd o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2CSP
rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.