Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurnotová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Pc/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201052
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620201052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou,, v konaní navrhovateľky F. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, I. a povinného manžela V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXX/XX, I., t.č. bytom H. XX/X, W. C. D., o určenie výživného na manželku , takto

r o z h o d o l :

Manžel navrhovateľky je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 Eur
mesačne počnúc dňom 06.05.2020, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné vo výške 3 575,81 Eur za obdobie od 06.05.2020 do 30.04.2022 je manžel navrhovateľky
povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou rozsudku

v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 100 Eur s tým, že v prípade omeškania so
zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2020 domáhala uloženia
povinnosti jej manželovi (povinnému) platiť navrhovateľke výživné na manželku vo výške 150 Eur
mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva sa
im narodila dcéra N., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ trvá. V súčasnosti je bez zamestnania,

evidovaná na úrade práce od októbra 2019 a zo zdravotných dôvodov je pre ňu ťažké nájsť si prácu.
Mala by užívať lieky, ale nemá ich za čo kúpiť. Jej manžel je zamestnaný, ale nevie kde, ani aký má
príjem. V minulosti jej manžel prispieval rôznymi sumami. Z dôvodu nezhôd sa jej manžel odsťahoval
v roku 2016 zo spoločnej domácnosti a odvtedy komunikujú len telefonicky. Manžel jej na domácnosť
finančne ani inak neprispieva. Navrhovateľka nepoberá žiadne dávky, nemá z čoho platiť lieky, pôžičky,
stravu ani poplatky za bývanie. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. K návrhu priložila sobášny list.

2. Manžel navrhovateľky počas výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasí,
zároveň sa vyjadril, že súhlasí, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 C.s.p.
rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela navrhovateľky vykonaným
prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: sobášnym listom,
odpoveďami na lustráciu účastníkov v Sociálnej poisťovni, rozhodnutím o znížení preddavku na

dávku v hmotnej núdzi, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľkou za rok 2020,
2021 a 2022, dokladmi o nákladoch na domácnosť navrhovateľky (poštové poukážky), výpisom
povinného zo živnostenského registra, správami ÚPSVaR o vedení účastníkov v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a poberaných dávkach, daňovým priznaním povinného manžela za rok 2019 a 2020,potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní dávok účastníkmi, pracovnou zmluvou povinného manžela
- Dienstvertrag zo dňa 09.03.2022 a potvrdením o zamestnaní, správami obce o povesti účastníkov,
potvrdením o pracovnej neschopnosti navrhovateľky.

4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní dňa 01.10.2021 vypovedala, že manžel asi v roku 2016
opustil spoločnú domácnosť, pričom sa presťahoval ku svojej partnerke J. F. do W. C. D.. Počula,
že je SZČO asi má aj dlhy, avšak na Facebooku sa chválil s dovolenkami. S manželom komunikuje
len telefonicky. Navrhovateľka má už tiež iného partnera, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Od

28.09.2021 je navrhovateľka práceneschopná, žije v rodinnom dome, ktorý patrí manželovi. Manžel v
minulosti ešte pred podaním návrhu na súd prispieval rôznymi sumami od 50 - 200 Eur mesačne, potom
však prestal. Od podania návrhu na súd neprispel žiadnou sumou. Naposledy mu volala, že zateká
strecha, stále hovorí, že príde, ale nechodí. Naposledy bol doma asi minulý rok a zobral si len nejaké
veci. Jej partner je z I. H., príde raz alebo dvakrát do roka, inak sú v kontakte len telefonicky. Niekedy
jej súčasný partner pošle aj nejaké peniaze. V dome nemá elektrinu, je odpojený. Svieti sviečkami, kúri

drevom, má odpojenú aj vodu a po vodu chodí k tete. Studňu nemá. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo
výške 67,80 Eur z čoho sa nedá vyžiť. Všetky peniaze míňa v podstate na potraviny, na nič iné nemá
prostriedky. Pomáha jej teta a sem-tam dcéra a niekedy jej nakúpi. Dcéra má 4 deti. Manžel sa v okrese
Malacky vôbec nezdržiava. V M. už prevádzkareň nemá. Nevie koľko manžel zarába, keď spolu žili
zarábal a vždy jej dal len nejaké peniaze. Navrhovateľka má základné vzdelanie a manžel je elektrikár.

Navrhovateľka má zdravotné problémy, nevie či jej práceneschopnosť bude dlhodobá.

5. Na ďalšom pojednávaní dňa 05.05.2022 pri výsluchu doplnila, že je stále práceneschopná, nedá sa
jej ani brigádovať. Manžel si našiel partnerku asi v roku 2016 a následne opustil spoločnú domácnosť a
odišiel žiť k nej. V čase keď odišiel zo spoločnej domácnosti bývali spolu len oni dvaja. Dcéra žije v D. a

sporadicky navrhovateľke pomáha. Čo sa týka jej partnera, nežijú v spoločnej domácnosti. Väčšinou sú
len v telefonickom kontakte. Navštevuje ju raz max. 2-krát za rok, vtedy zvykne ostať asi mesiac. On žije
však v I. H. u rodičov. S partnerom sa spoznala asi v roku 2018 s tým, že spočiatku sa kontaktovali len
písomne, cez internet. Navrhovateľka poberá naďalej dávku v hmotnej núdzi a z dávky dokáže uhradiť
len stravu a lieky, na nič iné jej nezostáva. Od dcéry vie, že manžel jej prispievať už nechce.

6. Povinný - manžel navrhovateľky pri výsluchu pred dožiadaným súdom vypovedal, že manželke
prispieval 8 rokov. Stratila pracovné návyky, peniaze jej prestal posielať pred dvomi rokmi, Keď išla
do nemocnice nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť jej zaplatil, šeky chodili jemu. Keďže manželka má
priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nevidí dôvod, prečo by ju mal vyživovať. Rodinný dom, v

ktorom navrhovateľka žije, vlastní on, manželka ho udržuje. K vyjadreniu manželky, že jej partner k nej
príde len raz dvakrát do roka uviedol, že príde na pol roka alebo na rok. Dcéra jeho manželke pomáha.
Manžel vie, že má jeho manželka zdravotné problémy a je dlhodobo PN, ale tie problémy nastali až
po jeho odchode. Od 2014 sa nezdržuje v mieste trvalého bydliska. Do roku 2018 manželke prispieval,
platila to dokonca aj jeho partnerka. Potvrdil, že momentálne si vyživovaciu povinnosť voči manželke

neplní, dva roky jej neposlal nič, okrem platenia nemocnice. Dal jej prostredníctvom dcéry, ale to neberie,
že by dal manželke. Keď príde nakúpi potraviny, ale peniaze je nedal. Iné vyživovacie povinnosti nemá,
alemáexekúcie.Vminulostipracovalakoživnostníknastavbách,terazpracujevRakúskuakoelektrikár.
Živnosť má otvorenú, ale už ju nevykonáva. Žiadne dávky v období 2020-2022 nepoberal, nemá iný
príjem, vodičský preukaz nemá. Má exekúcie, vlastní rodinný dom, motorové vozidlo nevlastní. Žije v

W. C. D. u priateľky v jej nehnuteľnosti. Prispieva jej do domácnosti sumou asi 300 Eur, keď pracoval
ako živnostník dopravoval sa do H., kde mal náklady na ubytovňu 300 Eur, stravu 300 Eur, dopravu 50
Eur. Náklady v Rakúsku sú 800 Eur ubytovanie, doprava 200 Eur, strava 600-700 Eur. Má zdravotné
problémy (nemá obličku), no musí pracovať, lieky neužíva. Uviedol, že jeho manželka žije s partnerom
dva roky. Mala by sa postaviť na vlastné nohy, on nemôže živiť manželku aj jej partnera. To isté by

mohol povedať aj on, jemu so všetkým pomohla jeho priateľka, po finančnej aj psychickej stránke. Jeho
priateľka je zamestnaná a z jej úspor chodia na dovolenky.

7. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie

hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.8. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu
existenciu manželstva, teda zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, resp. jeho vyhlásením
za mŕtveho. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho
životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na

výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Za existencie
spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania osobných
potrieb nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Zásada rovnakej životnej úrovne však
neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov.

15. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.
Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého
výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné
spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, rovnako je
potrebné vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Súd

musí vziať do úvahy dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie oboch manželov, starostlivosť o
spoločnúdomácnosť.Priurčovanívýškyvyživovacejpovinnostimedzimanželmijesúdpovinnýzisťovať,
či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné
a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmu oprávneného a povinného, ale aj

konkrétnu mieru ich potrieb danú spôsobom života, zdravotným stavom a pod.

16. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci sú manželia, uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX v I., z ich manželstva pochádza jedno dieťa, t.č. už plnoletá dcéra, ktorá žije v
D.. Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 30.09.2019, zároveň je dlhodobo práceneschopná, a to od 28.09.2021. Od mesiaca
máj 2020 poberá navrhovateľka dávku v hmotnej núdzi v roku 2020 vo výške 66,30 Eur (za mesiace máj
a jún 2020 vo výške 103,60 Eur), v roku 2021 vo výške 67,80 Eur a od októbra 2021 vo výške 105,90
Eur a v roku 2022 vo výške 107,50 Eur. Manžel navrhovateľky aktuálne pracuje v Rakúsku, predtým
vykonával zárobkovú činnosť ako živnostník a pracoval na stavbách. Žiadne dávky nepoberá, naposledy

bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2009. Podľa daňového priznania za rok 2020
dosiahol manžel príjmy spolu vo výške 25 486,30 Eur pri výdavkoch 16 093,14 Eur, t.j. základ dane 9
393,16 Eur a podľa daňového priznania za rok 2019 dosiahol príjmy 5 943 Eur pri výdavkoch 4 364,22Eur, t.j. základ dane 1 578,78 Eur. V súčasnosti je manžel navrhovateľky zamestnaný v Rakúsku a podľa
pracovnej zmluvy je jeho hodinová mzda 14,07 Eur brutto a jeho týždenný pracovný čas je 38,5 hodiny.

17. Podľa správy o povesti od obce na navrhovateľku zo dňa 05.04.2022, navrhovateľka je vydatá,
manželia však dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, Navrhovateľka žije v dome vo vlastníctve jej
manžela. V dome nie je zavedená elektrina ani pitná voda, poberá dávku v hmotnej núdzi, prešla
osobným bankrotom. Od 28.09.2021 je práceneschopná z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Má
dcéru N., ktorá žije v D.. Alkohol a návykové látky nepožíva. V databáze priestupkov nie je evidovaná.

Voči mestu nemá záväzky.

18. Z vykonaných výsluchov a zistenej výšky príjmov oboch účastníkov ako aj celkových životných
podmienok, v akých navrhovateľka a jej manžel žijú, má súd za preukázané, že ich životná úroveň
je diametrálne odlišná. Navrhovateľka je dlhodobo poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a zároveň jej
zdravotný stav neumožňuj vykonávať zárobkovú činnosť, žije v skromných podmienkach v nehnuteľnosti

bez elektriny a pitnej vody, pričom vzhľadom na výšku dávky v hmotnej núdzi, nemá prostriedky na
zabezpečenie ani tých najzákladnejších potrieb. Súd podotýka, že dávka v hmotnej núdzi nedosahuje
ani výšku životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktoré v súčasnosti podľa zákona č. 601/2003
Z. z. v platnom znení v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 244/2021 Z. z., predstavuje sumu 218,06
Eur. Naproti tomu manžel navrhovateľky je zárobkovo činný, s partnerkou chodia na dovolenky a aj z

výšky ním uvádzaných nákladov je zrejmé, že jeho životná úroveň je ďaleko vyššia. Jeho aktuálny príjem
z práce v zahraničí vychádzajúc z doloženej pracovnej zmluvy je na úrovni okolo 2370 Eur brutto (v
hrubom).

19. Manžel navrhovateľky podľa svojich tvrdení opustil spoločnú domácnosť v roku 2014, pričom

dlhodobo žije so svojou novou partnerkou v jej domácnosti. Navrhovateľka tiež nadviazala známosť s
iným mužom, a to v roku 2018. Súd zvažoval či samotná skutočnosť, že si aj manželka našla novú
známosť po tom, čo ju manžel opustil a začal žiť s inou ženou je dôvodom, aby súd konštatoval,
že uloženie vyživovacej povinnosti by bolo v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Súd je však
toho názoru, že je potrebné prihliadnuť na to, že v konaní bolo preukázané, že to bol práve manžel,

ktorý opustil svoju manželku a začal žiť v spoločnej domácnosti s inou ženou, teda prvý prestal plniť
svoje manželské povinnosti tak, ako vyplývajú z ust. § 18 a 19 Zákona o rodine, t.j. povinnosti žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, vytvárať
zdravé rodinné prostredie, starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Až s výrazným časovým odstupom
aj navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, súd však nemal zároveň za preukázané, že by žila

s týmto mužom v spoločnej domácnosti. Ani zo správy obecného úradu nevyplýva, že by navrhovateľka
zdieľala domácnosť s niekým iným. Z uvedenej správy však vyplýva, že žije v skutočne skromných
podmienkach, v domácnosti bez vody a elektriny. Sám manžel zároveň pripustil, že vie o dlhodobých
zdravotných problémoch manželky, ako aj že je práceneschopná.

20. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle vyššie
uvedenéhonazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľky
je dôvodný. Súd mal za preukázané, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, keď zistená životná

úroveň manžela je značne vyššia, čo platí pre celé rozhodné obdobie, t.j. od podania návrhu na súd
až doposiaľ a zároveň súd nezistil rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý by nebolo možné manželovi
uložiť povinnosť prispievať na výživu manželky. Známosť jeho manželky s iným mužom nadviazaná so
značným časovým odstupom po tom, ako on sám manželku opustil a začal žiť s inou ženou, takýmto
dôvodom podľa názoru súdu nie je. Dokiaľ ich manželský zväzok trvá, manžel si musí uvedomiť že

to má isté dôsledky a to aj v podobe trvania vyživovacej povinnosti manželov, preto nemôže byť voči
podmienkam, v akých žije jeho manželka ani voči jej zdravotnému stavu ľahostajný.

21.Zvykonanéhodokazovaniazároveňvyplynuloajenepochybné,žejevmožnostiachaschopnostiach
manžela navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako ju navrhovateľka žiadala, teda vo výške

150 Eur mesačne od podania návrhu na súd, plniť. Preto súd vzhľadom na preukázanú nerovnosť
životnej úrovne účastníkov konania vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľke jej manžel nesporne
v rozhodnom období na jej výživu neprispel žiadnou sumou, súd návrhu navrhovateľky vyhovel auložil povinnému manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 150 Eur mesačne počnúc
podaním návrhu na súd.

22. Keďže súd zaviazal manžela povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur
mesačne od podania návrhu na súd, musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t.j. za obdobie od 06.05.2020 do 30.04.2022. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje
sumu 3 575,81 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac máj 2020 vo výške 125,81 Eur
(150/31 x 26 dní) a výživného za obdobie mesiacov jún 2020 až apríl 2022 vo výške 3 450 Eur (23

mesiacov x 150 EUR), t.j. 125,81 Eur + 3450 Eur = 3 575,81 Eur.

23. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Súd uložil povinnému manželovi uhradiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 100 Eur

mesačne a to vzhľadom na výšku nedoplatku ako aj vyslovený súhlas navrhovateľky so splátkami
zročného výživného.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného Mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.