Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011277
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121011277.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 31.08.2022 v trestnej veci obvineného T. T. a spol., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.07.2022, sp. zn. 3T/63/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým uznesením zo dňa 28.07.2022, sp. zn. 3T/63/2021 podľa § 241 ods. 1
písm. g/ Tr. poriadku, s použitím § 216 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie obvinených menom T. T. a A.
M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1
Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 29.02.2020 v čase okolo 15.00 hod. na parcele č. XXX/X podľa registra CKN, na ktorú sa viaže
list vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S., okr. A., vedenej ako orná pôda, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode, bez súhlasu vlastníkov parcely a bez príslušného súhlasu orgánu ochrany prírody,
teda rozpore s § 47 ods. 1, ods. 3, ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov, pomocou benzínovej píly vykonali výrub štyroch kusov dreviny Breza previsnutá

(Betula pendula) s obvodmi kmeňov 73 cm, 65 cm, 47 cm a 65 cm vo výške 130 cm nad zemou a desať
kusov dreviny Vŕba rakytová (Salix caprea) s obvodmi kmeňov 51 cm, 99 cm, 48 cm, 55 cm, 60 cm, 86
cm, 70 cm, 56 cm, 44 cm a 43 cm vo výške 130 cm nad zemou, čím takto spôsobili Slovenskej republike
zastúpenej P. Q., D. O., XXX XX A. ujmu na spoločenskej hodnote drevín v rozsahu 9.076,00 Eur a pre
F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A., A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A. a V. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A. majetkovú škodu vo výške 2,27 eur, podmienečne zastavil.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. poriadku určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.08.2022,
podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.08.2022.
Namietal, že v uvedenej veci bola ekologická ujma vyčíslená na podklade znaleckého posudku znalca
L.. O. U. na sumu 9.076,- eur, pričom splnomocnený zástupca poškodeného P. Q. A. O. O. U. si

nárok na náhradu škody v uvedenej výške aj riadne uplatnil. Je nepochybné, že o nároku poškodeného
P. Q. A. na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy nie je súd oprávnený rozhodnúť, nakoľko ide o
administratívny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní
postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Skutočnosť, že súd v prípade spôsobenia ekologickej ujmy
nerozhoduje o nároku na jej náhradu, neznamená, že táto škoda nevznikla a pre posúdenie splnenia
podmienok na postup podľa § 216 Tr. poriadku nie je potrebné skúmať splnenie podmienky spočívajúcej

vreparáciiškody.Mázato,žeekologickáujma,akojednazozložiekškodypritrestnomčineporušovania
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, konaním obvinených vznikla, poškodený si juriadne uplatnil, preto bolo zákonnou povinnosťou súdu reflektovať na splnenie zákonných podmienok
§ 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a teda skúmať, či obvinení škodu tvorenú ekologickou ujmou
uhradili, resp. či s poškodeným uzatvorili dohodu o jej náhrade. Nakoľko, ako vyplýva aj so sťažnosťou

napadnutého uznesenia, obvinení škodu nenahradili a ani neuzatvorili dohodu o jej náhrade, neboli
splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi
Okresného súdu Prešov poukazuje na trestnú vec vedenú na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
3T/72/2021 proti obvinenému Z. U. pre spáchanie prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa §
306ods.1Tr.zákona,kderovnakoakovprípadeuvedenýchT.T.aspol.došlovštádiutrestnéhokonania

po podaní obžaloby k odklonu v trestnom konaní a v danom prípade k schváleniu zmieru a zastaveniu
trestného stíhania, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že v rámci skúmania zákonných podmienok súd
vyhodnocoval aj splnenie podmienky podľa § 220 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku spočívajúcej v náhrade
škody. S poukazom na uvedené navrhol súdu druhého stupňa, aby uznesenie prvostupňového súdu
zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Sťažnostný súd na podklade takto prokurátorom podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.
Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že obvinený T.
T. a A. M. doposiaľ viedli riadny život, neboli súdne trestaní, z miesta bydliska sú hodnotení kladne,

súhlasili s podmienečným zastavením trestného stíhania, vyhlásili, že spáchali skutok, ktorý sa im kladie
za vinu, jeho spáchanie oľutovali a poškodení spôsobenú škodu nežiadali nahradiť, súd konštatoval,
že sú splnené podmienky zákonného ustanovenia a je možné trestné stíhanie oboch obvinených
podmienečne zastaviť. Súd zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, teda na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože podľa jeho názoru takáto skúšobná doba, v priebehu ktorej

majú viesť riadny život a nedopúšťať sa protiprávneho konania, je primeraná a dostatočná a preukáže,
či podmienečné zastavenie trestného stíhania v ich prípade splní zákonom predpokladaný účel. Počas
určenej skúšobnej doby sú obvinení povinní viesť riadny život, v opačnom prípade súd i počas plynutia
skúšobnej doby rozhodne, že sa v trestnom stíhaní bude pokračovať.
Podľa § 216 ods. 1 Tr. poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení
obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné
stíhanie, ak

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho

vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a

c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Po oboznámení sa so sťažnosťou prokurátora, touto sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj
obsahom predloženého spisu, krajský súd dospel k záveru, že obvinení sa v prípravnom konaní k skutku

priznali, vyhlásili, že spáchali skutok, za ktorý sú trestne stíhaní a nie sú odôvodnené pochybnosti o
tom, že vyhlásenie bolo vykonané slobodné, vážne a zrozumiteľne. Zároveň zo záverečnej správy z
mediácie zo dňa 29.04.2022 vyplýva, že poškodení V. S., A. M. a F. M. uviedli, že od obvinených T.
T. a A. M. nežiadajú uhradiť majetkovú škodu vo výške 2,27 eur, čo je možné považovať za dohodu
obvinených s poškodenými o náhrade škody. Aj keď z odpisu z registra trestov obvineného T. T. vyplýva,

že tento má v ňom uvedený jeden záznam pre trestný čin podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961
Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok a 6 mesiacov, so skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky do 16.10.2011 a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, uvedené
odsúdenie má zahladené a na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, s tým, že z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený A. M. má v tejto uvedených 14 záznamov

a obvinený T. T. 7 záznamov, vo všetkých prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky, preto
krajský súd zvažoval, či s prihliadnutím na doterajší život obvinených je možné považovať uznesenie o
podmienečnomzastavenítrestnéhostíhaniazadostačujúce.Vovzťahukuvedenémukrajskýsúdudáva,
že zo znaleckého posudku znalca L.. O. U. č. 9/2021 o. i. vyplýva, že podľa stavu evidovaného v katastrinehnuteľností v prípade predmetného pozemku ide o ornú pôdu, avšak v skutočnosti ide o neudržiavaný
pozemok porastený nekultúrnymi trávovými porastmi a drevinami, ktorého stav nezodpovedá druhu
pozemku orná pôda ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Vyrúbané boli dreviny, ktoré na pozemku

- ornej pôde sú nežiaduce a o ich vyrúbanie sa mal postarať vlastník pozemku v súlade s predpismi o
ochrane poľnohospodárskej pôdy. S ohľadom na druhové zloženie vyrúbaných drevín a druh pozemku
možno konštatovať, že uvedenie do pôvodného stavu nie je žiaduce. Vzhľadom na uvedené, aj napriek
početným záznamom v registri priestupkov oboch obvinených, avšak s poukazom na to, že vo všetkých
prípadoch ide iba o priestupky na úseku cestnej premávky, krajský súd považoval rozhodnutie o

podmienečnom zastavení trestného stíhania vzhľadom na okolnosti prípadu u oboch obvinených za
dostačujúce.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora, že v danom prípade, aj keď je mu zrejmé, že o nároku
poškodeného P. Q. A. na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy nie je súd oprávnený rozhodnúť, nakoľko
ide o administratívny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom

konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, táto skutočnosť neznamená, že škoda nevznikla a pre
posúdenie splnenia podmienok na postup podľa § 216 Tr. poriadku nie je potrebné skúmať splnenie
podmienky spočívajúcej v reparácií škody, preto má za to, že ekologická ujma ako jedna z dvoch zložiek
pritrestnomčineporušovaniaochranystromovakrovpodľa§306ods.1Tr.zákonakonanímobvinených
vznikla, poškodený si ju riadne uplatnil, preto bolo zákonnou povinnosťou súdu reflektovať na splnenie

uvedených podmienok v zmysle § 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a teda skúmať, či obvinení škodu
tvorenú ekologickou ujmou uhradili, resp. či s poškodeným uzatvorili dohodu o jej náhrade, krajský
súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na stanovisko 71 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2017, z ktorého vyplýva, že rozhodovanie o nároku
na majetkovú reparáciu voči obci, ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny patrí do pôsobnosti

orgánu ochrany prírody, ktorým je v tomto prípade Okresný úrad alebo obec. Ide teda o administratívno-
právny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom
podľa§46ods.3Tr.poriadku,tedatakýtonárokniejenárokomnanáhraduškody,ktorýjemožnéuplatniť
v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku. K uvedenému krajský súd dodáva, že Ministerstvo
životného prostredia SR v odpovedi na žiadosť Okresného úradu Prešov o usmernenie k náhrade škody

v trestnom konaní rovnako poukazuje na stanovisko č. 71 trestného kolégia Najvyššieho súdu, pričom
zároveň konštatuje, že v prípade uplatňovania nároku na náhradu škody spôsobeného trestným činom
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Tr. zákona si príslušný orgán ochrany prírody uplatní
nárok vyplývajúci z nezákonne vykonaného výrubu drevín a krov prostredníctvom administratívno-
právneho postupu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a

krajiny v znení neskorších predpisov. Ak tento nárok pozostáva iba z uplatnenia si ekologickej ujmy, t.j.
spoločenskej hodnoty drevín, Slovenská republika nemá v zmysle uvedeného názoru trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postavenie poškodeného v trestnom konaní.
Krajský súd má za to, že z obsahu konštatovaného jednoznačne vyplýva, že ekologická ujma
spočívajúcavspoločenskejhodnotevyrúbanýchstromov,nieješkodou,ktorúbysibolomožnéuplatniťv

trestnom konaní a Slovenská republika nemá postavenie poškodeného v trestnom konaní. Vzhľadom na
uvedené potom poškodený P. Q. A. nebol osobou spôsobilou uplatniť si takýto nárok v trestnom konaní,
preto ani v trestnom konaní o takejto škode nebol súd oprávnený rozhodovať a dohoda o náhrade takejto
škody v trestnom konaní nemôže byť podmienkou pre podmienečné zastavenie trestného stíhania v
zmysle § 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. Navyše, ak poškodený v zmysle stanoviska Ministerstva

životného prostredia SR, s poukazom na stanovisko č. 71 trestného kolégia Najvyššieho súdu SR
nemá postavenie poškodeného v trestnom konaní, nebol tento oprávnený ani zúčastniť sa konania
pred probačným a mediačným úradníkom a uplatňovať si nárok na náhradu škody, resp. uzatvárať s
obvinenými dohodu o náhrade škody. Už zo samotného ustanovenia § 306 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že
zákonným znakom uvedeného trestného činu je spáchanie činu vo väčšom rozsahu, ale nie spôsobenie

škody, pričom zjavne nejde o pojmy totožné, pretože rozsah činu bude zahŕňať nielen majetkovú škodu
a ekologickú ujmu, ale aj iné ujmy, napr. kultúrnu a biologickú hodnotu.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora poukazujúcej na skutočnosť, že v inej trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/72/2021, v ktorej súd schválil zmier a zastavil trestné
stíhanie, je zrejmé, že v rámci skúmania zákonných podmienok bolo súdom vyhodnocované aj splnenie

podmienky spočívajúcej v náhrade škody, krajský súd udáva, že ani odlišný postup v inom trestnom
konaní nemôže nahradiť postup vyžadovaný zákonom.
To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.