Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/726/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508210455
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2508210455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika -
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, so sídlom Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 735 825, proti
povinnému: Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, W., vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr.
Ing. Stanislav Sklenář, Exekútorský úrad so sídlom Vrbovská 96, Piešťany, pod sp. zn. EX 865/08,

pre vymoženie 16,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č. k. 7Er/5211/2008-22 zo dňa 29.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom námietky povinného proti exekúcii
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Slenářom pod EX 865/08 na základe poverenia

Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.03.2009, č. 5204 0105863*, zamietol, druhým výrokom exekúciu
zastavil, tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného
konania a štvrtým výrokom rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 50 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
§ 84 ods. 1, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 146 ods. 1 písm. c), § 151 ods. 3,

§ 251 ods. 4 O.s.p.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, že vydaním bloku na pokutu nezaplatenú na mieste
a potvrdením jeho prevzatia podpisom, je o priestupku riadne rozhodnuté. Nakoľko proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nadobúda podpisom páchateľa priestupku aj právoplatnosť.
Povinný nepreukázal, že by exekúcia nezačala oprávnene. Námietke proti exekúcii teda nie je možné

vyhovieť. Predmetný blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol právoplatnosť dňom 26.04.2006,
vykonateľným sa stal dňom 12.05.2006. V zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné právo vyplývajúce
z exekučného titulu vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie povinnosti.
Právo predmetnú pohľadávku vykonať prepadlo dňom 12.05.2009. Rozhodnutie správneho orgánu -
oprávneného, ktorým je v tomto prípade blok na pokutu nezaplatenú na mieste, sa tak stalo neúčinným
uplynutím určitej doby, ktorú zákon ustanovuje pre jeho vykonanie. Uplynutím tejto doby nemožno vo

vykonávaní exekúcie pokračovať, a táto musí byť zastavená. Preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. O trovách exekúcie súd prvej inštancie
rozhodne s tým, že súdny exekútor je povinný trovy exekúcie vyčísliť v lehote najneskôr 3 pracovných
dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol rozhodnutie v časti zastavenia
exekúcie zrušiť ako nedôvodné. Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, § 88ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a § 71 ods. 3 Správneho
poriadku. S účinnosťou od 1.9.2008 sa však v ustanovení § 88 zákona o priestupkoch odsek 1 vo
vyššie citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z.z. zrušený. Vzhľadom na

to, že prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob, ako postupovať pri výkone
rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely č. 298/2008 Z.z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola
uložená sankcia za priestupok, je potrebné použiť ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch v platnom
znení, v zmysel ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V novelizovanom zákone o priestupkoch nie

sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali súdu
aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z.z. zrušené.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.3.2009. Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste nadobudol vykonateľnosť dňa 12.5.2006 a súdny exekútor vydal upovedomenie
o začatí exekúcie dňa 9.4.2009. Z vyššie uvádzaných skutočností je zrejmé, že exekúcia bola nariadená
pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

10. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 do novelizácie zák.
č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej
sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou, v ktorej by

mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z
gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno
vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený, urobený a uskutočnený. Táto
lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká.

K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.
Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu
rozdielnych úprav. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2008,
kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na § 51
Zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia

možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

12. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v
predmetnom bloku začala plynúť dňom 27.4.2006 a posledným dňom uvedenej lehoty bol 11.5.2006.
Predmetný blok nadobudol dňa 12.5.2006 vykonateľnosť. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy

bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom
12.5.2009 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., kedy sa už na vykonateľnosť bloku
vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.13. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie

tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia
právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom

nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre
jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je
situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu
retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť
právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71

ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom
na zákaz retroaktivity právnej normy.

15. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak dňom 12.5.2009 stal
zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z

predmetného bloku. Predmetný blok na pokutu nezaplatenú na mieste tým prestal byť vykonateľným,
čím stratil základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f) EP, čím sa stal
neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením
predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavil.

16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).