Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201334
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7822201334.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci navrhovateľky V.. X.
H. nar. X.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu v W. na L. pokroku č. XXX/XX zastúpenej JUDr.
Tatianou Vorobelovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ulici
č. 2 proti povinnému V. H. nar. XX.XX.XXXX prihlásenému k trvalému pobytu v W. na L. pokroku

č. XXX/XX zastúpenému JUDr. Janou Šándorovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v
Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o určenie manželského výživného o návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č.k. 10Pc/28/2022-147 zo dňa 21.6.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
povinnému platiť navrhovateľke manželské výživné v sume 300 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred od 21.6.2022 do právoplatnosti rozhodnutia o manželskom výživnom vo veci
samej. Výrokom II v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na dovtedajší spôsob života a spoločné financovanie
chodu domácnosti účastníkov, bolo možné konštatovať, že od prerušenia spolužitia povinný prestal

posielať na spoločný účet finančné prostriedky, prestal uhrádzať aj nájom za dovtedy spoločný byt a celá
ťarcha nákladov na dovtedy spoločné bývanie a úhradu spoločných dlhov zostala na navrhovateľke.
Prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná a dosahuje príjem 1.050 Eur netto mesačne.
Za nájom bytu uhrádza mesačne 580 Eur a zároveň má vo svojej opatere šesť a pol ročné dieťa.
Uviedol, že navrhovateľka preukazovala ďalšie výdavky z titulu splácania spotrebných úverov ako
aj bežných nákladov spojených s chodom domácnosti a nákladov súvisiacich s výchovou dieťaťa.

Zdôraznil, že dôvodnosť vynakladaných finančných prostriedkov na splácanie úverov bude dokazovaná
pri posudzovaní výživného vo veci samej a preto na uvedené výdavky zatiaľ nemohol prihliadať.
Navrhovateľka na základe výpisov z účtu a faktúr pre zamestnávateľa povinného preukázala, že do
prerušenia spolužitia povinný dostával finančné prostriedky na účet, s ktorým mohla disponovať aj ona
a malo sa jednať o sumu v priemere cca 4.500 Eur mesačne za posledných 12 mesiacov. Z toho pre súd
prvej inštancie vyplynulo, že príjem jej manžela je dostatočný na to, aby okrem výživného na maloleté

dieťa prispieval aj navrhovateľke z titulu manželského výživného. Zdôraznil však, že neodkladné
opatrenie podľa § 366 CMP možno nariadiť vo veci výživného, ale nevyhnutná miera výživného sa
zásadne odlišuje od výživného určeného vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa osvedčuje právny vzťah navrhovateľky a povinného platiť výživné, schopnosti a možnosti povinného
a plnenie výživného v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie
základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, či je povinný schopný platiť

aj vyššie výživné. Určené výživné v neodkladnom opatrení v nevyhnutnej miere znamená aj to, že
začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Na základetoho dospel k záveru, že je možné neodkladným opatrením určiť výživné povinnému v sume 300
Eur mesačne, ktoré jednak bude spĺňať kritérium výživného v nevyhnutnej miere a jednak bude v
možnostiach a schopnostiach povinného manžela, nakoľko z preukázaných príjmov do marca 2022

sa dá konštatovať, že má možnosti aj schopnosti určené výživné zaplatiť. Uviedol, že navrhovateľka
požadovala určiť výživné v sume 500 Eur mesačne počnúc odo dňa podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Keďže súd prvej inštancie zaviazal povinného na platenie výživného v sume
300 Eur mesačne a odo dňa rozhodnutia súdu, bolo potrebné v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky
zamietnuť a to za obdobie od 30.5.2022 do 20.6.2022 a v časti prevyšujúcej sumu 300 Eur. Súd prvej

inštancie tiež nevyhovel návrhu navrhovateľky ohľadom trvania neodkladného opatrenia, ktoré žiadala
ponechať do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ale neodkladné opatrenie obmedzil na
obdobie do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určení výživného.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku. Je toho názoru, že napadnuté uznesenie vychádza len z dôkazov a tvrdení, ktoré
súdu predložila navrhovateľka. Uviedol, že ak navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že jeho náklady
nie sú vysoké, tak on ich vypočítal na celkovú sumu 4.094,31 Eur mesačne. Rozpis nákladov predlžil
do spisu, pričom uviedol, že po ich úhrade mu nezostane žiadna suma, ktorú by si mohol ušetriť. V
tom rozpise vyčíslil svoje mesačné náklady na sumu 4.746,44 Eur, ktorej už započítal aj výživné pre

syna 200 Eur a pre navrhovateľku 300 Eur. Potvrdil, že do marca 2022 bol jeho príjem poukazovaný na
účet navrhovateľky a ona mu posielala peniaze na stravu, tankovanie a ostatné potreby. Zo zvyšných
peňazí mala uhrádzať úvery a pôžičky, ktoré vznikli z dôvodu, že v minulosti nedosahoval dostatočný
príjem. Poukázal však na to, že navrhovateľka nevie rozumne hospodáriť, z jeho príjmu, ktorý bol
dostatočný, nedokázala ušetriť žiadnu rezervu, naviac zaťažovala rodinu nekontrolovateľne ďalšími a

ďalšími pôžičkami. Aj preto v súčasnosti navrhovateľka spláca niekoľko úverov, rovnako ako aj on.
Predložil výpis z účtu za marec 2022, ktorý si vyžiadal potom, čo navrhovateľka podala návrh na rozvod
manželstva a zistil, že navrhovateľka dokázala minúť mesačne viac ako 10.000 Eur. Zároveň zistil, že si
preposielala finančné prostriedky na svoj účet, o čom on nemal vedomosť. Zdôraznil, že neodkladným
opatrením má byť poskytnutá rýchla a dočasná úprava pomerov a má byť ním zabezpečený nevyhnutný

rámec vyživovacej povinnosti druhého manžela. Je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie prekročil rámec nevyhnutnej miery určenia manželského výživného, ktoré má slúžiť
na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Poukázal na to, že on platí výživné na
syna v sume 200 Eur mesačne a uhrádza aj jeho ďalšie výdavky, ktoré zdokladoval. Platí úvery rovnako
ako navrhovateľka. Uhradil jej polovicu nájomného a preto neboli splnené zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Pozornosť upriamuje aj na to, že navrhovateľka sa viac ako rok
stretáva s rozvedeným bezdetným pánom Tomášom Makom, ktorého prezentuje ako svojho kamaráta.
Maloletý syn mu však potvrdil, že s pánom C. trávia čas takmer každý deň počas jeho neprítomnosti
na Slovensku. Namietal tvrdenie navrhovateľky, že musí uhrádzať leasing za motorové vozidlo v sume
155,07 Eur mesačne a spotrebný úver svojmu otcovi, pričom vyčíslila aj náklady za tankovanie, cestovné

náklady, pričom syn mu uviedol, že navrhovateľka autom nechodí a ak niekam idú, tak idú autom pána
C.. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka má home office, syn má škôlku pár
metrov od domu a aj školu tam bude mať od septembra 2022, takže navrhovateľka podľa jeho vedomostí
ani osobné motorové vozidlo ani reálne nevyužíva. Zdôraznil, že navrhovateľka má príjem cca 1.100
Eur mesačne, synove potreby uhrádzajú spoločne, preto nariadenie neodkladného opatrenia považuje

za neopodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na určenie manželského výživného v celom rozsahu zamietne.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že povinný nespochybnil príjem, ktorý mal
v zahraničí za posledných dvanásť mesiacov a práce v zahraničí naďalej vykonáva. Ak uvádza výdavky,
ktoré má za úvery v zahraničí, tak tieto úvery uzatvoril ešte pred uzatvorením manželstva. Ona spláca

úvery, ktoré zobrali počas trvania manželstva. Ak povinný upriamuje pozornosť na jej súkromný život,
popiera,žebymalavážnuznámosťsinýmmužom.Pripustila,žeaksipotrebujeniečosúkromnevybaviť,
prípadne musí ísť do práce, syna nenecháva doma samého, vtedy pozve známeho, ktorý je zodpovedný,
pretože nemá v Košiciach iných príbuzných. Ak povinný spochybňuje jej výdavky, zdôraznila, že ona
všetky výdavky preukázala listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o výdavky na nákup pohonných hmôt, snaží

sa šetriť, ale v súčasnej dobe auto potrebuje, bez neho sa nevie zaobísť. Takisto špecifikovala výdavky
na syna, z ktorých je zrejmé, že výživné v sume 200 Eur mu nepostačuje. Je presvedčená, že povinný
je schopný povinný platiť výživné pre ňu aj pre syna bez toho, aby sa obmedzoval vo svojich výdavkoch,
ktoré uviedol v odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že čo sa týka jej známosti s Ing. C. V. zistil a
vie aj preukázať, že navrhovateľka s ním udržiava mimomanželský pomer už viac ako rok a pol. Verejne
si prejavujú nežnosti a od známych sa dozvedel, že si plánujú aj spoločnú budúcnosť. Poukázal na to, že

navrhovateľka sa snaží vyvolať dojem, že je ohrozené uspokojovanie jej základných životných potrieb
ako je bývanie, avšak aj jej zárobkové možnosti a finančná situácia sa zlepšila, keďže sa dozvedel, že
v zamestnaní bola povýšená. Zdôraznil, že dlhodobá nevera manželky je odôvodneným predpokladom
pre aplikáciu nepriznania manželského výživného pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods.
2 Zákona o rodine. Je toho názoru, že aj keď dokazovanie bude vykonané až následne vo veci samej,

je neprípustné, aby bol zaviazaný, aj keď neodkladným opatrením, platiť manželské výživné. Navrhol,
aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP) ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 34 CMP, ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej
obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia CSP
o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v

konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že v tomto prípade boli ku dňu
rozhodnutia súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,

pretože navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila neodkladnú potrebu dočasnej úpravy platenia
výživného povinným v nevyhnutnej miere. Poukazuje na to, že zmyslom a účelom neodkladného
opatrenia je rýchla a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené
konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo o sebe
výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy

hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým
v návrhu a listinách predložených navrhovateľkou, prípadne inými účastníkmi konania. Vzhľadom na
rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP, CMP), nemôže
byť aktivita navrhovateľa nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové

konanie aktivitou súdu. V tomto smere treba podotknúť, že zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom súd má rozhodnúť v lehote 7, resp. 30 dní,
mal vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil
skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, to znamená,

že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené
skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného ahmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom
prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu.
Odvolací súd zároveň vyhodnotil ako neprípustný odvolací dôvod, že zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, pretože tento odvolací dôvod priamo vylučuje ust. § 34 CMP. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia a len odlišný
názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia
nečiní rozhodnutie nesprávnym a nezákonným.

15. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká
uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas
celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby
mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí, že výživné
nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo

zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte
ustanovenia § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Platí, že manželia
sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. To, ako si konkrétni
manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je v

praxi predovšetkým vecou dohody. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd
povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú
osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň je povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o
domácnosťaotázkouosobnejstarostlivostiodeti.StarostlivosťodetiadomácnosťZákonorodinestavia

na roveň finančným príspevkom, ktorými na potreby rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo
činný. Výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený rovnako ako zárobková činnosť.

16. Neodkladným opatrením podľa § 366 CMP môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Uvedené sa týka všetkých druhov vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine.

Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné avšak len v nevyhnutnej
miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Podľa
§ 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.Súdprvejinštanciesprávneustálil,ženavrhovateľkavtomčasebolazamestnaná,dosahovala
mesačne príjem 1.050 Eur, za nájom bytu uhrádzala mesačne 580 Eur a zároveň mala vo svojej opatere

šesť a pol ročného syna. Ďalšie jej výdavky súviseli so stravou, nákupom hygienických potrieb, čistiacich
potrieb, splátok za mobil, poplatok za internet, cestovné, dôchodkové a životné poistenie, čo celkovo
mesačne aj s nájmom predstavovalo 1.415 Eur. Od apríla 2022 povinný na zabezpečenie rodiny a
splácanie spotrebiteľských úverov ničím neprispieva a platil len 200 Eur výživné na syna. Zo spisu bolo
zrejmé, že príjem povinného bol v tom čase priemerne 4.747,96 Eur mesačne. Na rovnakú sumu povinný

zároveň vypočítal aj svoje nevyhnutné mesačné náklady vrátane výživného pre syna v sume 200 Eur
a pre navrhovateľku v sume 300 Eur. Tým v podstate sám preukázal, že je v jeho možnostiach takéto
výživnéplatiť.Čosatýkasamotnéhovýživnéhourčenéhoneodkladnýmopatrením,odvolacísúduvádza,
že je v sume, ktorá dopĺňa mesačný príjem navrhovateľky do sumy, ktorú navrhovateľka vypočítala
ako jej nevyhnutný mesačný výdavok 1.415 Eur, preto mal aj odvolací súd za to, že je určené len v

nevyhnutnej miere na uspokojovanie základných osobných životných potrieb navrhovateľky. Zároveň
odvolací súd uvádza, že ide o výživné určené len na určitý čas, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

17. K námietke dobrých mravov odvolací súd uvádza, že aj pre priznanie výživného od manžela platí

ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Právo oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky, na výživné od povinného musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť, to znamená, že podľa tohto ustanovenia
nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane navrhovateľky. Predpokladá
to teda také správanie navrhovateľky voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.

Nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, tá trvá naďalej, avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi
by súd nemohol výživné priznať. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie,
poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a
vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždyposudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade, v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich
úkonov v čase a mieste. V danom prípade povinný namietal, že navrhovateľka udržiava mimomanželský
pomer s Ing. C. V.. Z jeho podaní však nie je zrejmé, od kedy má navrhovateľka tento mimomanželský

pomer udržiavať. Navrhovateľka akýkoľvek mimomanželský pomer poprela. Nie je teda preukázané
správanie sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Toto
môže byť preukázané v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania. V konaní o nariadení
neodkladného opatrenia na takéto dokazovanie nie je priestor. Odvolací súd konštatuje, že povinný v
tomto štádiu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa v rozhodnom období navrhovateľka

voči nemu správala tak v rozpore s dobrými mravmi, že by to spôsobilo stratu jej práva na priznanie
manželského výživného.

18. Vzhľadom na to, že navrhovateľka osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia
platenia výživného v nevyhnutnej miere odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho

odôvodnením.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 vety 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).