Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/373/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614208701.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu OTP Banka
Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, adresa pre doručovanie OTP
Banka Slovensko, a.s., Odbor právny, pracovisko Košice, so sídlom Alžbetina č. 2, 040 41 Košice,
proti žalovanému Y. G., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX X., o zaplatenie

1 030,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
7C/326/2015-61 (správne číslo konania rozsudku Okresného súdu Lučenec má byť 7C/326/2015-120;
poznámka odvolacieho súdu) z 27. januára 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Lučenec č. k. 7C/326/2015-75 (správne číslo konania uznesenia Okresného súdu Lučenec má byť
7C/326/2015-134; poznámka odvolacieho súdu) zo 7. apríla 2016 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/326/2015-61 (správne číslo konania rozsudku Okresného

súdu Lučenec má byť 7C/326/2015-120) z 27. januára 2016 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/326/2015-75 (správne číslo konania uznesenia Okresného súdu
Lučenec má byť 7C/326/2015-134) zo 7. apríla 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 27. 01. 2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07. 04.
2016 žalobu žalobcu o zaplatenie 1 030,57 Eur s príslušenstvom zamietol (I. výrok). O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 030,57 Eur s príslušenstvom 8,25% p. a. z istiny od 01. 03. 2014 a náhrady trov
konania.

Prvoinštančný súd mal preukázané, že žalovaný dňa 13. 08. 2010 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o
OTP Konte. Dňa 20. 12. 2010 bola medzi účastníkmi konania (od 01. 07. 2016 stranami - poznámka
odvolacieho súdu) uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, ktorá mala
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). V rámci kontroly
spotrebiteľského práva podľa § 53 ods. 1 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“, resp. ,,zákon č. 250/2007 Z. z.“) súd prvej inštancie zistil, že

lehota na dobrovoľné splatenie dlhu začala plynúť dňa 17. 05. 2011, pretože posledná transakcia, na
základe ktorej vzniklo omeškanie žalovaného, je datovaná ku dňu 16. 05.2011 a uplynula podľa § 101,
122 ods. 2 OZ dňa 17. 05. 2014.
Okresný súd ďalej uviedol: ,,Súd je v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný prihliadať na
premlčanie nároku. Keďže v uvedenom prípade bola žaloba podaná dňa 10. 06. 2014, uplynula podľa
§ 101 OZ dňa 17. 05. 2014, preto súd nemohol nároku žalobcu vyhovieť a žalobu zamietol pri aplikácii

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že súd zistil, že v rámci spotrebiteľského práva bola uplatnená
premlčaná pohľadávka, súd sa už nezaoberal dôvodmi žaloby (R 29/1983). Súd s poukazom na §54 OZ aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, nakoľko je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Pričom
na aplikáciu OZ v otázke premlčania spotrebiteľských zmlúv súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I.ÚS 402/2013 v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/81/2012. Súd

uvádza, že tak ako bolo judikované v citovanou rozhodnutí (a s čím sa súd stotožňuje) a súd analogicky
aplikovalnapredmetnúzmluvunijakosanespochybňuje,žepredmetnáZmluvaoposkytnutípovoleného
debetného zostatku sa spravuje Obchodným zákonníkom, čo vyplýva z § 497 ObZ. Predmetná zmluva
všakvčasejejuzavretiat.j.dňa 20.12.2010bolaupravenáajzákonom250/2007Z.z..austanoveniami
§ 52 a nasl. OZ a teda ide o typický občianskoprávny vzťah, nakoľko je zrejmé, že išlo o spotrebiteľskú

zmluvu, na ktorú sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je v súlade s princípom ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Keďže účinnosťou zákona
č. 150/2004 Z. z. od 01. 01. 2004 došlo k zmene spotrebiteľského práva, keď nevýhodné zmluvné
klauzuly sa dostali do rozporu s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ nesmie ani inak zhoršiť
svoje postavanie. Použitie úpravy premlčania podľa ObZ predstavuje takéto zhoršenie postavenia.

Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovuje, že spotrebiteľská zmluva je aj zmluva
uzavretá podľa ObZ. O rozpor s § 54 ods. 1 OZ ide aj v prípade ak by sa postavenie spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu premlčania podľa ObZ zhoršilo, keďže OZ upravuje rovnaký
inštitút premlčania pre spotrebiteľa priaznivejšie.“
O trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a contrario (ďalej aj ,,O.s.p“), pretože žalobca nemal v spore procesný úspech a žalovanému
žiadne (účelne vynaložené) náklady konania nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože bola na okresnom súde
podaná po uplynutí premlčacej doby. S uvedeným právnym názorom prvoinštančného súdu sa
nestotožňuje. Poukázal na to, že až na základe § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinného od 01. 05. 2014 súd ex offo prihliada na premlčanie spotrebiteľských nárokov podľa trojročnej
premlčacej doby. Novelou Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z., čl. II bodom 1 bolo doplnené
ustanovenie§52ods.2OZ(nakoncisapripájatátoveta):,,Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva.“ Tým zákonodarca stanovil pre nároky zo spotrebiteľských

zmlúv okrem iných trojročnú premlčaciu počítanú podľa Občianskeho zákonníka namiesto doterajšej
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že čl. II bod 1 nadobudol účinnosť 1. aprílom
2015 (viď čl. XIV zák. č. 102/2014 Z.z.). Zákonodarca predmetným ustanovením poskytol veriteľom
dodatočnú lehotu, resp. časový priestor, aby si na súde stihli uplatniť svoje pohľadávky, pričom až odo
dňa účinnosti tohto ustanovenia je možné na daný zmluvný vzťah aplikovať režim premlčania podľa

Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru pokiaľ by zákonodarca nemal posunutím účinnosti úmysel
poskytnúť veriteľom dodatočný časový priestor na uplatnenie svojich práv, také ustanovenie by bolo
bezpredmetné. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské veci sa uplatní až od 01. 04. 2015, t.j. do 31. 03. 2015 platí režim Obchodného zákonníka
vo vzťahu k premlčaniu, teda štvorročná premlčacia doba. On si uplatnil svoje právo na súde žalobou

podanou dňa 10. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že uplatnil svoje právo včas, teda v lehote do 31. 03.
2015 a na uvedený prípad sa vzťahuje štvorročná premlčacia doba.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhol, aby odvolací
súd ,,zamietol“ odvolanie žalobcu. Poukázal na to, že prvoinštančný súd prihliadol na premlčanie

žalobcom uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť

nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods.
1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prváCSP v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu z obsahu spisu zistil, že žalovaný

neuplatnil v priebehu prvoinštančného konania námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 ods.
1 OZ.
7. Súd prvej inštancie posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku z úradnej povinnosti (ex
offo) podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého ,,Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
8. Podľa ustanovenia § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 194 stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom

konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci a bez ohľadu
na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci
iného orgánu verejnej moci. Civilný sporový v ustanovení § 193 taxatívnym spôsobom vymedzuje
prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže, pretože riešenie týchto otázok je len v
kompetencii príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 193 CSP, súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je alebo nie je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; to platí v prípade každého
takéhoto rozhodnutia vydaného v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 Ústavy SR).

10. Odvolací súd konštatuje, že abstraktná kontrola ústavnosti je základnou, prioritnou funkciou
Ústavného súdu Slovenskej republiky a širšom zmysle je chápaná ako skúmanie súladu právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily a ako harmonizácia právneho
poriadku pri rešpektovaní jeho hierarchie a ústavy ako základného prameňa. Tento druh kontroly spočíva
v právomoci Ústavného súdu SR rušiť neústavné právne predpisy bez ohľadu na to, či sa na základe

tohto právneho predpisu zasiahlo do práv jednotlivcov, ktoré im garantuje ústava a medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. Princíp, na ktorom je tento druh kontroly ústavnosti
založený, spočíva v tom, že právny predpis nižšej právnej sily nemôže odporovať právnemu predpisu
vyššej právnej sily, pričom hierarchia právnych predpisov je vymedzená v čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.

11. Podľa ustanovenia § 13 písm. a/ zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,zák. č. 400/2015 Z.z.“)
inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
12. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zák. č. 400/2015 Z.z. iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich
vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v

nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 27. septembra 2018 bol v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 271/2018 Z.z. vyhlásený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 v znení: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.o priestupkov v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie
ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkov v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení

s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“

14. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, avšak po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej (27. januára 2016) bol Nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 vyslovený nesúlad
ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Odvolací súd je ex lege viazaný
uvedeným nálezom Ústavného súdu SR odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR (t.j. od 27.
septembra 2018), preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec
mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd dodáva, že základ nároku žalobcu
vyplýva zo Zmluvy o OTP Konte zo dňa 13. 08. 2010 a Zmluvy o poskytnutí povoleného debetného
zostatku zo dňa 20. 12. 2010. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že zmluvy
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľské, považuje
odvolací súd za vecne správne.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom
na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom bude vždy osoba fyzická, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“
resp. „absolútnych obchodov“ uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti
riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto
prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho

zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k
tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla
2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svojej účinnosti vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. S týmto právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
18. Vzhľadom na uvedené úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
nároku s prihliadnutím na obsah Zmluvy o OTP Konte zo dňa 13. 08. 2010 a Zmluvy o poskytnutí
povoleného debetného zostatku zo dňa 20. 12. 2010.

19. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho číslovania
listovsúdnehospisuvrozsudkuataktiež vopravnomuzneseníuviedolnesprávnečíslokonania.Pretože
prvoinštančný súd nevydal opravné uznesenie v zmysle ustanovenia § 224 CSP ohľadne správneho
označenia čísla konania rozsudku a opravného uznesenia, odvolací súd v záhlaví i v enunciáte
uznesenia označil odvolaním napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením prvoinštančného

súdu ako ,,rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/326/2015-61 (správne číslo konania rozsudku
Okresného súdu Lučenec má byť 7C/326/2015-120) z 27. januára 2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/326/2015-75 (správne číslo konania uznesenia
Okresného súdu Lučenec má byť 7C/326/2015-134) zo 7. apríla 2016).“
20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
21. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).