Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010207
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121010207.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného L. N. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/11/2022 zo dňa 05.04.2022.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/11/2022 zo dňa 05.04.2022 bol obžalovaný L. N. uznaný
vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v znení do 31.12.2020 na tom skutkovom
základe, že

- dňa 26.08.2020 v čase po 21:00 hod. v Lipanoch našiel spolu s jeho družkou S. N. na lavičke položenú
peňaženku s platobnou kartou vydanú k osobnému účtu L. A. vedený v P. sporiteľni a následne od
uvedeného času bez vedomia a súhlasu majiteľa karty platobnou kartou prislúchajúcou k uvedenému
bankovému účtu číslo karty XXXX XXXX XXXX XXXX vykonal 27.08.2020 v čase o 11.03 hod. v
obchodnom mieste predajne COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, prevádzka potraviny Námestie
sv. Martina 2, Lipany transakciu bezkontaktnú platbu v sume 0,73 Eur, nákupom tovaru 1 ks COOP

nátierka jemná hydinová 120 g, 3 ks rožok 50g, čím pre poškodeného L. A. spôsobil neoprávneným
použitím platobnej karty škodu v sume 0,73 Eur a následne sa mal páchateľ pokúsiť s použitím uvedenej
platobnej karty uskutočniť výber finančnej hotovosti z bankomatu VÚB nachádzajúceho sa na Námestí
sv. Martina 2 v Lipanoch,

za čo mu bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona uložený

trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení, ktoré odôvodnené nebolo.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský

súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané,
pokiaľ by zakladali dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Krajský súd v prvom rade preskúmal postup konajúceho súdu, ktorý umožnil obžalovanému vyjadriť sa
ku skutku, ako aj navrhnúť vykonanie dôkazov a po ich vykonaní sa k nim vyjadriť, pričom obžalovanýmal možnosť aj predniesť argumenty o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Tento
postup dokumentuje, že konajúci súd dodržiaval základné procesné pravidlá a k porušeniu práva na
obhajobu nedošlo.

Dokazovanie bolo vykonané podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o takto vykonané
dokazovanie konajúci súd mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyvodil skutkové zistenia, ktoré sú obsiahnuté vo výroku o vine, s ktorými sa stotožnil aj odvolací
súd. Z procesu dokazovania totiž vyplýva, tak ako na to poukázal aj konajúci súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia, že obžalovaný našiel spoločne so svojou družkou Z. N. peňaženku, v ktorej bola
aj platobná karta, pričom bol to práve obžalovaný, ktorý ju použil pri platbe v predajni potravín a
opakovane sa pokúšal o výber peňažných prostriedkov z bankomatu. Tieto skutočnosti sú preukázané
nielen výpoveďami obžalovaného a svedkov Z. N. a D. W., ale aj kamerovými záznamami, ktoré
boli procesne zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní. Správne postupoval konajúci súd, ak
neuveril zmenenej výpovedi svedkyne Z. N. na hlavnom pojednávaní, keďže táto nekorešponduje s

kamerovými záznamami a s výpoveďami obžalovaného a menovanej svedkyne z prípravného konania,
pričom svedkyňa Z. N.-ková zmenu svojej výpovede ani nevedela hodnoverným spôsobom vysvetliť.

Miesto nálezu peňaženky s bankomatovou kartou a spôsob ponechania peňaženky na lavičke ozrejmil
poškodený A.. Snahu o výber z bankomatu potvrdil aj svedok D. W., ktorý v rámci výkonu služby v

obecnej polícii zaistil nielen bankomatovú kartu, ale overil i totožnosť obžalovaného a svedka B., ktorí
sa nachádzali pri bankomate s nájdenou bankomatovou kartou.

Za daných zistení je záver konajúceho súdu o tom, že obžalovaný spoločne so svojou družkou S. N. našli
na lavičke položenú peňaženku, v ktorej sa nachádzala platobná karta, pričom s platobnou kartou bez

vedomia súhlasu jej majiteľa vykonal bezkontaktnú platbu za nákup tovaru v sume 0,73 eur a následne
sa pokúsil uskutočniť výber finančnej hotovosti z bankomatu VÚB v Lipanoch, zodpovedajúci výsledkom
dokazovania a je vecne správnym.

Posúdenie skutku ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,

elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do
31.12.2020 je v súlade so zákonom, pretože obžalovaný neoprávnene použil platobnú kartu inej osoby,
ktorú našiel.

Za prerokúvaný prečin Trestný zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Túto

trestnú sadzbu konajúci súd upravoval z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností. Obžalovanému priznal
totiž iba priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že už bol v minulosti súdne trestaný
za úmyselné trestné činy, čo preukazuje odpis registra trestov, v ktorom má od roku 1997 celkom 22
záznamov v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť. Ostatne bol obžalovaný odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/70/2019 zo dňa 11.09.2019 za prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2
mesiacov nepodmienečne, ktorý trest vykonal dňa 16.02.2020.

Správne postupoval konajúci súd, ak obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zákona, t. j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie aj oľutoval. V konaní pred

súdom totiž obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, ktoré vyhlásenie nemožno stotožniť s priznaním, hoci v
prípravnom konaní sa priznal k trestnej činnosti a svoje konanie verbálne ľutoval. Ak na túto okolnosť
konajúci súd vzal zreteľ pri ukladaní trestu v trestnom rozkaze z 22.03.2021, ktorým bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, stalo sa tak práve na základe jeho výpovede z
prípravného konania zo dňa 19.11.2020 a 11.12.2020. Keďže došlo k zmene postoja obžalovaného k

spáchanému trestnému činu na hlavnom pojednávaní, konajúci súd nemohol túto poľahčujúcu okolnosť
priznať, lebo nemal na to priznanie obžalovaného, teda nemal k takémuto postupu splnenú zákonom
vymedzenú podmienku.

V dôsledku uvedeného potom konajúci súd pri prevahe priťažujúcich okolností sprísňoval trestnú sadbu

zvýšenímjejdolnejhranicizapoužitia§38ods.4Tr.zákonaojednutretinu16mesiacovzrozdieluhornej
a dolnej hranice trestnej sadzby 4 rokov. Dolná hranica trestnej sadzby po jej úprave je 28 mesiacov,
tak ako to konštatoval aj konajúci súd.Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov obžalovanému je trestom na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby zohľadňujúc pritom nielen okolnosti spáchaného trestného činu,
ale aj doterajší spôsob života obžalovaného a jeho možnosti nápravy. Pri recidíve trestnej činnosti

obžalovaného, ktorý bol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní viac ako 15 rokov, nie je
vysoký predpoklad jeho nápravy a prevýchovy, aby viedol riadny život, preto dosiahnutie účelu trestu
v tomto smere je neisté. Účelom trestu je aj zabezpečiť ochranu spoločnosti a zabrániť obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, preto uloženie i takéhoto prísnejšieho trestu nie je v rozpore s
ustanovením

§ 34 ods. 1 Tr. zákona a odvolací súd ho považuje za primeraný, hoci sa môže javiť, že trest je prísny
so zreteľom na spôsobenie nízkej majetkovej ujmy. Pre naplnenie zákonných znakov ale uvedeného
prečinu sa nevyžaduje spôsobenie škody.

Obžalovaný bol pre účely výkonu uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Spôsob výkonu trestu zodpovedá

zákonným kritériám, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto prečinu
vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia a na prezentované úvahy odvolací súd uzavrel, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné a keďže nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal zmeniť rozhodnutie v

prospech obžalovaného, jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.