Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201180
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4619201180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu : V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. B. XX/XX, XXX XX R., zastúpený: Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika
30/33, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 133 173, proti žalovanej: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. B. XX/
XX, XXX XX R., zastúpená: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so
sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/26/2019 - 270 zo dňa 09.12.2020,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria veci:
1.Osobné motorové vozidlo C. T. 4, M.: C ...................10 000,- eur
2.Finančné prostriedky vo výške ......................................... .....................33 000,- eur
3.Finančné prostriedky na bankovom účte žalobcu vo výške ............25 000,- eur

4.Finančné prostriedky zo životnej poistky vo výške .................................10 699,- eur
5.Voliéra na parc. č. 215/2 murovaná vo výške................... .................... 6 037,12 eura
6.Voliéra na parc. č. 215/2 kovová vo výške............................................. 473,06 eura
Spolu ........................................................................................... 85 209,18 eura
a vyporiadal ho tak, že finančné prostriedky pod bodom 3. a hnuteľné veci pod bodmi 5. a 6. v hodnote
31 510,18 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
hnuteľnú vec pod bodom 1. a finančné prostriedky pod bodmi 2. a 4. v hodnote 53 699,- eur. Ďalším

výrokom II. zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu vo výške 11 094,41
eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal žalobcu a žalovanú zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok vo výške 2 556,- eur, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.
1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho považoval návrh na vyporiadenie

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzadôvodnepodaný.Manželstvožalobcusožalovanoutrvalo
od 21.09.1979 do 23.03.2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 16.03.2018 č.k. 4Pc/8/2018-7, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Pred uzavretím manželstva
postavil žalobca predmetný rodinný dom a keďže bol obývateľný začali v ňom so žalovanou žiť eštepred uzavretím manželstva, podľa výpovede žalovanej išlo o holodom. Dňa 16.06.2003 uzavrel žalobca,
ako predávajúci, so žalovanou, ako kupujúcou, kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako výlučný
vlastníknehnuteľnostívkatastrálnomúzemíR.,zapísanýchnaLVč.XXXakoparcelač.XXX/Xovýmere

XXXmX zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; parcela č. XXX/X o výmere XXX mX záhrada,
parcela registra „C“; parcela č. XXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“
a rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/X v celosti, odpredal tieto nehnuteľnosti
žalovanej v podiele 1-ica k celku ako kupujúcej. Z článku 2 vyplýva, že pre účel prevodu boli prevádzané
nehnuteľnosti, ocenené znalcom Ing. Jaroslavou Sitárovou, znaleckým posudkom č. 63/2003 vo výške

612 680,- Sk ako celok. Prevádzaný podiel mal hodnotu 306 340,- Sk. Táto cena je totožná s dohodnutou
kúpnou cenou. K vkladu do katastra došlo dňom 26.03.2003 pod V 989/03.

1.3 V priebehu konania strany sporu uzatvorili dohodu zo dňa 16.12.2019 z ktorej mal súd preukázané,
že si vyporiadali hnuteľné veci, ktoré sa rozdelili tak, že žiaden z bývalých manželov nebude vyplácať
spoluvlastníckypodieldruhémuzmanželov,pokiaľsatietotýkajúvýlučnehnuteľnéhomajetku.Vdohode

bol uvedený zoznam vecí, ktoré pripadnú žalobcovi a zoznam vecí, ktoré pripadnú žalovanej s tým, že
u nej je uvedené aj osobné motorové vozidlo Renault Megane s poznámkou, že t.č. už odpredané a
tiež osobné motorové vozidlo C. T evidenčné číslo C s tým, že toto vozidlo zostáva žalovanej v hodnote
10 000,- eur a jeho hodnota bude vyporiadaná medzi stranami sporu v konečnom rozhodnutí súdu o
vyporiadaní BSM.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom
vyporiadania BSM, potom ako strany sporu dohodou zo dňa 16.12.2019 si čiastočne vysporiadali
spoločný majetok týkajúci sa hnuteľných vecí, sú osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, uvedená pod
bodom 1. tohto rozsudku a finančné prostriedky uvedené pod bodmi 2., 3.,4. a voliéry pod bodmi 5.,

6. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo Toyota RAV4 strany sporu sa zhodli, že má byť predmetom
vyporiadania a rovnako sa zhodli aj na cene vozidla 10 000,- eur a tiež na tom, že v rámci vyporiadania
BSM bude prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Rovnako medzi stranami nebola sporná
existencia finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu vo výške 25 000,- eur a že táto pripadne
žalobcovi. Takisto nebolo sporné, že do BSM patria aj finančné prostriedky zo životnej poistky v hodnote

10 699,- eur, ktorá suma pripadne žalovanej. Súd poukázal na to, že žalobca žiadal vyporiadať finančné
prostriedky vo výške 33 000,- eur. Žalovaná súhlasila iba so sumou 23 000,- eur, pretože ešte počas
trvania manželstva uskutočnila výber vo výške 10 000,- eur. Podľa nej túto sumu použila na svoje
živobytie a uskutočnenie potrebných úhrad. Dala banke príkaz na výber už v máji 2017 a suma jej bola
vyplatená v septembri 2017. Práve v dôsledku nezhôd so žalobcom, žalovaná dala príkaz na výber

predmetnej sumy z obavy výberu zo strany žalobcu. Bolo to teda v čase už po narušení vzájomných
vzťahov so žalobcom. Žalobca k uvedenej sume 33 000,- eur uviedol, že táto mu bola vyplatená zo
Švajčiarska, keď šiel do dôchodku. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že ak jeden z manželov
nakladal s vecami, alebo peniazmi, ktoré sú v BSM, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145
ods. 1 OZ, potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť

do masy BSM. Podľa súdu prvej inštancie výber, použitie spoločných finančných prostriedkov patriacich
do BSM vo výške 10 000,- eur, nie je bežnou vecou a zároveň nebolo preukázané žalovanou, že by
tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie spoločného majetku so žalobcom. Preto súd
vychádzal z toho, že finančné prostriedky v sume 33 000,- eur je potrebné zahrnúť do BSM v celej
výške. Súd sa zaoberal aj vyporiadaním chovu exotických vtákov a voliér argumentujúc, že v prípade

voliér nebolo sporné medzi stranami, že tieto patria do BSM, ich hodnota bola vyčíslená znalcom Ing.
Igorom Šinským, ktorý určil hodnotu murovanej voliéry vo výške 6037,12 eura a voliéry kovovej vo výške
473,06 eura. Nebolo sporné, že tieto pripadnú žalobcovi, ktorý sa venoval chovu exotických vtákov.
Spornou otázkou zostalo vyporiadanie exotických vtákov, keď podľa žalobcu tieto mu boli darované
dcérou B. ktorá to vo svojej výpovedi potvrdila. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaná žiadala

vyporiadať chov exotického vtáctva, spočívalo na nej dôkazné bremeno preukázať a riadne označiť
druhovo a konkrétne aké množstvo exotických vtákov existovalo v čase zániku BSM, ktoré dôkazné
bremeno neuniesla a nepostačuje len všeobecné označenie. Súd uzavrel, že v rámci vyporiadania BSM
bolo možné vyporiadať iba predmetné voliéry.

1.5 Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vyporiadním spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území R., obec R., zapísanej Okresným úradom
Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XXX. Podľa žalobcu tento spoluvlastnícky podiel patrí do
BSM, pretože ho nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy, ktorú s ňou uzavrel ako predávajúcidňa 16.03.2003 a keďže to bolo počas trvania manželstva, tak tento podiel pripadol do BSM. Podľa
žalovanej tento spoluvlastnícky podiel patrí jej o veľkosti 1-ice a ide o podielové spoluvlastníctvo so
žalobcom a dcérou B. V., ako podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ine. Z dokazovania mal súd prvej

inštancie za preukázané, že v kúpnej zmluve bola síce uvedená výška kúpnej ceny, ale táto, ako to
vyplýva z dokazovania, vôbec nemala byť zaplatená. Žalobca síce neskôr uviedol, že žalovaná mala
zaplatiť z ceny spoluvlastníckeho podielu 306 340,- Sk sumu 150 000,- Sk, ale toto svoje tvrdenie
ničím nepreukázal a samotná žalovaná to poprela. V prípade, že bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť
kúpnu cenu, mal na to žalobca zákonné prostriedky domáhať sa splnenia tejto povinnosti, aj keby dátum

plnenia nebol dohodnutý. Súd dodal, že je nepochybné, že pokiaľ by medzi účastníkmi zmluvy bol
dohodnutý bezplatný prevod nehnuteľností, z ustanovenia § 143 OZ jednoznačne vyplýva, že takto
nadobudnutý majetok nepatrí do BSM. Ďalej súd dôvodil, že z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi stranami sporu, jednoznačne vyplynulo, že jej predmetom je spoluvlastnícky podiel
k uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1-ica k celku kupujúcej, ktorou bola žalovaná s tým, že táto
odkupuje nehnuteľnosti v podiele 1-ica. Bolo nesporné, že od vkladu vlastníckeho práva 26.06.2003 až

do podania žaloby o vyporiadanie BSM sa žalobca i žalovaná považovali za podielových spoluvlastníkov
nehnuteľností. Súd dodal, že bolo povinnosťou strán sporu uzavrieť taký právny úkon, ktorý je určitý a
zrozumiteľný. Žalobca tak nepreukázal vôľu oboch strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 16.06.2003,
že prevádzaný spoluvlastnícky podiel v 1-ici pripadne do BSM so žalovanou a že ostatný podiel v 1-
ici bude darovaný ich dcéram, každej po 1-ine. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že dôležitý bol prejav

vôle strán sporu vyjadrený v písomnej kúpnej zmluve, z ktorého prejavu však nevyplýva, že predmetný
podiel v 1-ici bude patriť do BSM, čo sa následne aj prejavilo v zápise do katastra nehnuteľností,
keď na LV č. XXX je žalovaná vedená ako podielový spoluvlastník v 1-ici. Rovnako bolo dôležité pre
posúdenie veci, že žalobca ako manžel a vlastník nehnuteľností v celosti, ktorá bola v jeho oddelenom
vlastníctve nemohol do BSM previesť túto nehnuteľnosť, prípadne časť teda 1-icu vlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že predmetný spoluvlastnícky
podiel v 1-ici vedený na meno žalovanej nepatrí do BSM.

1.6 Pokiaľ išlo o vyporiadanie finančných prostriedkov vo výške 14 180,- eur, žalovaná vychádzala z
údajov daňového priznania žalobcu za rok 2017. Žalobca k tomuto uviedol, že v roku 2017 brigádoval

a zarobil 21 000,- eur z čoho bola daň cca 4 000,- eur a zdravotné poistenie uhrádzal cca 3 000,- eur
a 14 000,- eur bolo daných na účet, na ktorom je suma 25 000,- eur, ktorá je predmetom vyporiadania
BSM. Dôkazné bremeno preukázania uvedenej hotovosti ako patriacej do BSM, existujúcej k zániku
manželstva, bolo na strane žalovanej, ktorá však nepreukázala, že táto suma, okrem uvedených
finančných prostriedkov na účte žalobcu 25 000,- eur, existovala k zániku BSM. Preto súd túto sumu

nezahrnul do masy BSM. V rámci vyporiadania BSM žiadala žalovaná zohľadniť splácanie pôžičky 40
000,- Kčs za trvania manželstva, s ktorým dlhom vstupoval do manželstva žalobca. Žalovaná k tomu
uviedla, že tento dlh si priniesol žalobca do manželstva, ona si zobrala novomanželskú pôžičku 30 000,-
Kčs a splácali to po 400,- Kčs a 300,- Kčs. Žalovaná však nepreukázala koľko splátok bolo z dlhu žalobcu
uhradenýchpočastrvaniamanželstva,tedaakákonkrétnasumabymalabyťzohľadnenáprivyporiadaní

BSM. Súd tiež poukázal na použitie týchto finančných prostriedkov, keď žalobca uviedol, že boli použité
na rodinný dom, ktorého je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v 1-ici.

1.7 Predmetom vyporiadania BSM podľa žalovanej boli aj investície do predmetných nehnuteľností,
spočívajúce vo výsadbe okrasných stromčekov, nachádzajúcich sa na pozemku. Podľa názoru súdu

prvej inštancie, porasty, okrasné stromčeky, na pozemku, ktorý je vo vlastníctve jedného z manželov je
súčasťou tohto pozemku i keď boli zriadené zo spoločných prostriedkov a nemôžu byť vyporiadané ako
majetok v BSM. V prejednávanej veci sa takýmto návrhom žalovanej súd nemohol zaoberať, pretože
ako vyplýva z LV č. 234 žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ici nehnuteľnosti, teda pozemku,
na ktorom porasty boli zasadené. Preto súd vyporiadanie týchto investícii nemohol zohľadniť v rámci

vyporiadania BSM.

1.8 Pokiaľ išlo o priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM žalobcovi, ktorý za trvania manželstva
vykonával zárobkovú činnosť ako lodný kapitán, pričom prevažne jeho príjem z tejto činnosti bol použitý
na zabezpečovanie všetkých životných potrieb rodiny, chod domácnosti ako aj na nadobudnutí majetku

manželov, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
svojho tvrdenia o väčšom pričinení sa na nadobudnutí spoločného majetku. V prejednávanej veci nebolo
preukázané, že by sa žalovaná, pokiaľ aj nebola zamestnaná, nestarala o rodinu, spoločnú domácnosť
a nestarala sa o riadnu výchovu detí. Práve žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 1974začal pracovať na lodi a pracoval len v zahraničí, a keď bol preč o rodinu a domácnosť sa starala
žalovaná. Nebolo v konaní ani tvrdené, že pokiaľ žalovaná nebola zamestnaná, žalobca to od nej
požadoval a že by šlo z jej strany o účelové konanie. Skôr to nasvedčuje dohode medzi žalobcom a

žalovanou, že on bude po finančnej stránke zabezpečovať rodinu a pokiaľ ide o starostlivosť o túto
rodinu bude ju zabezpečovať v čase keď nebol žalobca doma práve žalovaná. Podľa názoru súdu prvej
inštancie teda žalobcovi nepatrí priznanie väčšieho podielu na vyporiadaní BSM.

1.9 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom vyporiadania

sú veci a finančné prostriedky uvedené pod bodmi 1. až 6. výrokovej časti rozsudku. Čistá masa BSM
predstavovala sumu 85 209,18 eura, z čoho podiel každého zo strán sporu predstavuje sumu 42 604,59
eura (85 209,18 : 2). V rámci vyporiadania BSM boli žalobcovi prikázané finančné prostriedky pod bodom
3. a hnuteľné veci pod bodmi 5., 6. v hodnote 31 510,18 eura. Žalovanej boli prikázané hnuteľné veci
pod bodom 1. a finančné prostriedky pod bodmi 2. a 4. v hodnote 53 699,- eur. Výška podielu žalobcu z
čistej masy BSM predstavuje sumu 42 604,59 eura, prikázané mu boli finančné prostriedky a hnuteľné

veci v celkovej výške 31 510,18 eura, a preto mu patrí na vyrovnanie jeho podielu 11 094,41 eura.
Žalovanej boli prikázané hnuteľná vec pod bodom 1. a finančné prostriedky v hodnote 53 699,- avšak
výška jej podielu z BSM predstavuje sumu 42 604,59 eura, takže by sa jej dostalo viac o 11 094,41
eura, ktorú sumu je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

1.10 O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM rozhodol súd podľa § 2 ods.1 písm. b) Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorého výška je
3% z masy BSM t.j. zo sumy 85 209,18 eura, čo predstavuje sumu 2 556,- eur. O trovách konania
rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na ich čiastočný

úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že žalovaná
už vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 13.06.2019 prostredníctvom svojho advokáta sa vyjadrila, že
predmetné nehnuteľnosti patria do BSM v 1 -ci s tým, že toto rozdelenie zodpovedá žalobe a nie je medzi

stranami sporné. Zároveň žalovaná súhlasila s tým, že nehnuteľnosti majú byť prikázané žalobcovi.
Žalovaná zmenila svoj názor na vyššie uvedené veci patriace do BSM až po výmene právneho zástupcu.
Poukázala na ustanovenie § 186 ods. 2 CSP. Namietala, že súd prvej inštancie aj napriek záväznému
ustanoveniu § 186 ods. 2 prihliadal na zmeny v tvrdenia žalovanej o skutočnostiach, na ktorých sa
strany sporu dohodli. Ďalej uviedla, že súd 1 inštancie sa neriadil ani ustanovením § 185 CSP, keď

po zmene právneho zástupcu žalovanej o zmene právneho názoru otázke čo patrí ani patrí do BSM
vykonal rozsiahle dokazovanie aj na preukazovanie skutočností, na ktorých sa strany sporu už dohodli.
Takomto procesnom postupe súdu vidíme porušenie procesných práv žalobcu takej vysokej miere, že
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Opätovne zdôraznil, že až do času zmeny
právneho zástupcu žalovaná totožne uvádzala spôsob a možnosť vyporiadania BSM manželov v súlade

s obsahom kúpnej zmluvy, v súlade s výpoveďou žalobcu a v súlade s výpoveďou ich dcéry B.. Namietal
záver súdu prvej inštancie, že predmetný spoluvlastnícky podiel vedený na meno žalovanej nepatrí do
BSMstránsporu. Nazákladeuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
a určil, že do BSM patrí aj predmetná nehnuteľnosť s príslušenstvom, pričom aktíva budú tvoriť spolu
hodnotu 173 232,21 eura. Navrhol, aby žalobcovi súd prikázal aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na

predmetnej nehnuteľnosti a finančné prostriedky vo výške 25 000 eur s tým, že žalobca bude povinný
zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 32 917,10 eura.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že k odvolaniu žalobcu má tri výhrady.
Prvou je skutočnosť, že v rozsudku nie je vyporiadaná suma 9000 EUR, ktorú vybral dňa 23.01.2018

žalobca, o čom bol predložený jednoznačný dôkaz. 2 výhrada sa týka toho, že súd nezapočítal do BSM
aj sumu 14 000 EUR, ktorú za podnikateľský rok 2017 získal žalobca. Žalovaná o tejto sume vedela,
ale nemala ani žiaden hodnoverný dôkaz. Je tretia výhrada sa týka zahrnutia polien pod položkou 5 a
6 rozsudku ku dňu vyporiadania BSM. Uvedené voliéry nie sú samostatnou hnuteľnou či nehnuteľnou
vecou. Boli postavené v rámci prestavby domu, preto nemôžu mať právny režim BSM, ale musia byť

rovnako v podielovom spolu vlastníctve o veľkosti podielu 1 . Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia kúpnej
zmluvy, súhlasí s postupom súdu prvej inštancie. Uviedla, že z obsahu tejto kúpnej zmluvy nepochybne
vyplýva, že ich úmyslom bolo vytvoriť spoluvlastníctvo pre obe zmluvné strany v rovnakom podiele po 1 .
V týchto podieloch potom po vzájomnej dohode realizovali aj prestavby a prístavby k rodinnému domuako veci hlavnej ako aj ďalších vylepšení, napríklad voliéry, ktoré súd vyporiadal pod položkami 5 a 6
rozsudku. K výpovedi svedkyne B. V. uviedla, že v roku 2003, keď uzatvárala so žalobcom túto zmluvu,
svedkyňa mala približne 20 rokov a nebol žiaden dôvod, aby s ňou riešili majetkové veci, ktoré sa týkali

iba ich ako rodičov, a ktoré by sa mali realizovať až v roku 2017. Uvedený podiel na nehnuteľnosti vlastní
od roku 2003 a až do vyporiadania BSM žalobca neurobil žiadne právne kroky k tomu, aby sa na tomto
stave niečo zmenilo. Navrhla, aby v zmysle tohto vyjadrenia odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, ako je to uvedené v rámci jej výhrad 1 až 3 a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepodala odvolanie, preto by
mal odvolací súd postupovať v zmysle ustanovení § 363 až § 366, § 378 až § 383 CSP. Žalovaná sa
pritom opomenula vyjadriť procesnej stránke veci, a to namietaného postupu súdu, kde žalobca namietal
porušenie ustanovení § 151 ods. 1, § 185 a § 186 ods. 2 CSP. Dodal, že z vyjadrení žalovanej nie je
zrejmé, čoho sa žalovaná v odvolacom konaní domáha, keď žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak ako uvádza pod bodmi 1 až 3, pričom žalobca ani žalovaná nenapadli rozsudok súdu prvej
inštancie v žalovanou opisovaných veciach.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobcu, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

7. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

8. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vyporiadanie

BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a
ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci
do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania
nepatrí.Aksvojetvrdenienepreukážeainakjepreukázané,žetátoveczatrvaniamanželstvaúčastníkov

existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno
zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného
majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu
tohtospoluvlastníctva,anipriurčeníspôsobujehovyporiadania.Stranámsporuzodôvodneniarozsudku
musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili.

Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu
jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania
pojal. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len zo strany žalobcu, pričom v odvolaní
namietal predovšetkým skutočnosť, že súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM aj podiel 1
predmetných nehnuteľností, ktorý mala žalovaná nadobudnúť kúpnou zmluvou počas manželstva. V
konaní nebolo sporné, že dňa 16.06.2003 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou

kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území R.,
zapísaných na LV č. XXX odpredal tieto nehnuteľnosti žalovanej v podiele 1-ica k celku ako kupujúcej.
Z článku 2 zmluvy vyplýva, že pre účel prevodu boli prevádzané nehnuteľnosti, ocenené znalcom Ing.
Jaroslavou Sitárovou, znaleckým posudkom č. 63/2003 vo výške 612 680,- Sk ako celok. Dohodnutákúpna cena bola 306 340,- Sk. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca pred manželstvom ( podľa
vyjadrenia žalovanej ako holodom), pričom v priebehu manželstva sa nehnuteľnosť dokončovala,
pristavovalo sa k nej, robila sa rekonštrukcia, výsadba okrasných drevín. Žalobca počas celého konania

na súde prvej inštancie tvrdil, že svoj spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti previedol na žalovanú ,
ktorá ho nadobudla do BSM. Žalovaná najskôr vo vyjadrení k žalobe uznávala, že podiel 1 na samotnom
rodinnom dome s pozemkami patria do BSM ( vynímajúc niektoré príslušenstvo), avšak následne svoju
obranu zmenila dôvodiac, že spoluvlastnícky podiel 1 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva a nie
do BSM. Nakoniec na LV č. XXX boli obaja manželia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1,

až kým žalobca časť svojho podielu 1 nedaroval dcére B. V..

10.Žalobcavodvolanípoukazovalpredovšetkýmnaust.§186ods.2CSP,podľaktorého súdvychádzal
zozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnapochybnosťoichpravdivosti.Nazmenyvtvrdeniacho
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada.“ V tomto smere namietal, že súd prihliadol
na zmeny v tvrdeniach žalovanej o skutočnostiach, na ktorých sa strany sporu na začiatku dohodli,

a to že spoluvlastnícky podiel 1 na predmetnej nehnuteľnosti patrí do BSM. Rovnako namietal, že
súd následne vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa tohto spoluvlastníckeho podielu žalovanej,
keď podľa tvrdenia žalobcu nebolo medzi stranami sporné, že tento podiel patrí do BSM. Odvolací
súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Vo veľkom komentári k Civilnému sporovému poriadku
( C.H.Beck) k ust. § 186 ods. 2 je uvedené: „Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný, a

to v dvoch smeroch. Prvým limitom je, že súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán,
u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu
fiktívnych skutočností a urobiť ich základom súdneho rozhodnutia. Ak má súd za dôvodné pochybnosti
o pravdivosti zhodných tvrdení strán vykoná ohľadom nich dokazovanie. Ďalším limitom, ktorý má
posilniť procesnú zodpovednosť strán a viesť ich tvrdeniu pravdivých skutočností, je norma, podľa ktorej

súd neprihliada na zmeny zhody iných skutkových tvrdení. Pokiaľ teda strany budú tvrdiť v konaní
zhodne niečo iné, súd na to neprihliadne a bude vychádzať z pôvodne tvrdených zhodných skutočností.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť s nespornými
tvrdeniami.“ Z uvedeného vyplýva, tak ako aj z priameho znenia § 186 ods. 2 druhá veta ( na zmeny
v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada), že súd neprihliada na

zmeny v zhodných tvrdeniach strán, pričom v tomto prípade nedošlo k zmenám v zhodných tvrdeniach
strán, lebo len strana žalovanej zmenila svoju obranu. Zároveň nie je vylúčené ani to, aby súd vykonal
dokazovanie aj o zhodných tvrdeniach strán sporu v prípade pochybnosti o ich pravdivosti. Odvolací súd
uvádza, že nie je vylúčené, aby strana sporu v priebehu konania zmenila alebo doplnila svoju obranu
alebo útok, pričom je na súde, aby vyhodnotil pravdivosť týchto zmenených skutkových tvrdení.

11. Pokiaľ ide o posúdenie, či podiel žalovanej na nehnuteľnostiach o veľkosti 1 patrí do BSM, odvolací
súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie. Žalobca predmetnou kúpnou zmluvou
previedol na žalovanú nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve v podiele 1-ica k celku. Žalobca teda
prevádzalnehnuteľnosti,ktorýchbolvýlučnýmvlastníkomaktorénadobudolpredmanželstvom.Žalobca

nemohol prevádzať podiel na svojich nehnuteľnostiach žalovanej do BSM, lebo by ich zároveň prevádzal
ajsebe.Správnekonštatovalsúdprvejinštancie,ženiejemožnébyťsúčasnepredávajúcimajkupujúcim
v rámci toho istého zmluvného úkonu. Ak žalobca mienil dosiahnuť to, že žalovaná bude vlastníčkou len
1 daných nehnuteľností, mohol na ňu previesť nehnuteľnosti len v podiele 1 . Ku kúpnej zmluve bol však
vypracovaný aj znalecký posudok na ocenenie prevádzaných nehnuteľností a práve polovica z hodnoty

ocenenia nehnuteľností predstavovala kúpnu cenu. Ak by si žalobca aj myslel, že prevádza podiel 1
žalovanej do BSM ( čo však vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné), nebola by kúpna cena uvedená
vo výške 306 340,-Sk. Tvrdenie žalobcu, že medzi ním a žalovanou bola dohoda, že následne darujú
každý z manželov podiel o veľkosti 1 dcéram, nemá žiaden vplyv na posúdenie obsahu kúpnej zmluvy.
Žalobca v odvolaní neuplatnil iné odvolacie dôvody okrem nezahrnutia žalovaných nehnuteľností do

BSM.

12. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil
masu BSM a v bode 27 odôvodnenia určil jej hodnotu a zároveň správne vyporiadal masu BSM -
rozdelenie hnuteľných veci, ako aj finančných prostriedkov na účtoch. Rovnako bol správne vypočítaný

aj vyrovnací podiel, ktorý je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené a rozsudok súduprvej inštancie spolu s výrokom o náhrade trov konania v celom rozsahu ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, pretože v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).